Prosím vás,stalo sa niekomu kto si išiel urobiť vodičský kurz,zaplatil a počas toho zistil že na to nemá a skončil?
@madeincssr celkovo strach,ale hlavne preraďovanie rýchlosti a cúvanie.. mám taký strach že sa obávam že to vzdám
Prosim, nevzdavaj. Zhanaj toho treningoveho pomocnika/pomocnicku (ktory/a vie aj pochvalit ciastkove uspechy). Tieto technicke veci su len otazkou vludneho vysvetlenia a trpezliveho opakovaneho natrenovania. Po ciastkovych uspechoch bude aj strach slabnut.
Len pokračuj. Ja som sa krátko na to, ako som sa prihlásila opýtala samej seba, že do čoho to ja preboha idem. Som pomalá a vždy všetko dokafrem, ako to ja zvládnem v premávke? Nešlo mi to perfektne, ale mohlo to byť oveľa lepšie. Na jednej z jázd som bola tak zničená a naštvaná (na seba), meškala som z križovatkami. Ale dala som to. Teória plný počet, cvičisko v pohode, jazda bezproblémová a dostala som vodičák. Skús pokračovať.
@yelena159 hoc instruktor má tiež pedále,ale mám predstavy,čo keď na ceste namiesto brzdy pridám plyn a on to nestihne ubrzdiť a havarujem
Neboooj, autoskoly sa plizia tak pomaly, ze keby sa ti to aj hned podarilo, on zareaguje vcas. Daju sa aj priplatit si jazdy navyse, ak by si citila, ze ti to pomoze.
Dokonči vodičák na manuál a potom si kúp automat 🙂
@janba máme aj automat aj manuál diesla.. manžel mi často hovorí že automat je auto pre "hlupych"
Len kto za mňa ten kurz urobí.🙂
@madeincssr obávam sa že na mňa bude kričať keď mi to nepôjde.. cúvanie tiež veľká katastrofa
Tak si sprav vodicak na automat a vybavene, obzvlast ak mate doma automat. Manzela nepocuvaj. Manual z teba lepsieho sofera neurobi - dobry vodic budes az praxou. Este to nevzdavaj.
Nevzdávaj to fakt🤞😉Ja som mala panický strach zo šoférovania, snívali sa mi sny ako prestávam ovládať auto, či nezabrzdím vo veľkej rýchlosti, to počas kurzu.Plus ako lakocinku som mala maximálne hovado za inštruktora.Kričal po mne, nadával, mala som 100 chutí to zabaliť, doma som plakala priateľovi po jazdách, žalúdok stiahnutý pred jazdami.Des, fakt.Ale zaťala som sa.Tiež som si myslela, že to preraďovanie nikdy nebudem vedieť a teraz po 2 rokoch to je už automatické.Aj sebavedomie naberieš časom, keď pôjdeš po svojich trasách.Držím palce 🤞🤞🤞😊
Ani z nakricania sa nezomiera (aj ked chapem, aj ja som na to utlocitny). A s partnerom nemozete ist preradovanie a cuvanie potrenovat niekam na opustenu plochu? A opakovat tieto treningy dokym ti to nepojde? Kedy ked nie teraz?
Kolko jazd uz mas za sebou? Bola si aj v premavke?
Kukni sa okolo seba. Určite uvidíš nejakú blondínku so psíkom vo veľkom terénnom aute, kde si vozí svoj 40kg zadoček. Ak to vládne ona, tak to zvládneš aj ty!
Šoférovanie je len o prax. Na začiatku je to stres, ale časom to bude automatika. 😉
Keby si vedela koľko je idiotov na cestách nemala by si vôbec žiadne komplexy...akurát z toho ze nejaký z nich Ti zavari na ceste. Len výdrž, chce to cvik a automat je topka!
@vreckovka2 nebola som ešte v premávke len cvičisko
Nerob unáhlené závery.. Časom sa do toho dostaneš
Ďakujem vám všetkým,ste ma povzbudili,nevzdam to🙂🤔
Nestresuj 😅 ja som mala hrozného inštruktora. Keď som sa dačo opýtala, na všetko mi odpovedal, že na to musím prísť sama. Reálne som sa naučila jazdiť, až keď som vodicak mala. Samozrejme chodila som najskôr s muzom. Šoférovanie je vec, kde treba mat rešpekt ale nie strach. A cúvanie a preraďovanie, to je len o praxi. Vec rutiny
Mala som rovnake pocity na cvicisku. A po prvych dvoch jazdach boli pocity este horsie. A potom sa to zacalo zlepsovat. Na prvej jazde v premavke, sme hned isli mimo mesto, chcel aby som isla aspon 80, ze nemozeme pomalsie velmi. No ja smrt v ociach, rovno kruhac, kamiony. Doteraz si myslim, ze ma precenil. Aj som sa pytala, ci sa nebal, lebo ja velmi. Na druhej jazde som skoro vosla do jarku. Mala som pocit, ze ani volant neviem drzat. A potom sa to zlepsovalo pomaly. Na strmom kopci som sa skoro rozplakala, lebo som sa nevedela pohnut, ale naucil ma aj tie kopce. Instruktor bol furt v pohodicke, aj mi vravel, ze autoskola je velmi malo jazd. Ze treba velmi vela soferovat, aby sa vodic zdokonalil. Skus spravit vodicak a vzdy si vies spravit dodatocne jazdy. Ja sa este chystam si zaplatit dalsie.
Kurz dokončí. A zacni šoférovať keď sa na to budeš cítiť.
Ak na Teba bude kričať inštruktor, lebo zle zaradíš rýchlosť (ale fakt kričať, lebo sú aj takí ľudia, ktorým niečo hovoríš úplne normálnym tónom, ale už len fakt, že si si dovolil poukázať na ich nedostatky, berú ako útok na seba, a teda to môžu vyhodnotiť ako nakričanie), tak mu pokojne povedz, nech na Teba nekričí, lebo jeho výplata pôjde aj z Tvojich peňazí. Ak nejde priamo o majiteľa autoškoly a k dispozícii je viac inštruktorov, na jazdy sa zapisuj už len k takému, čo na Teba nebude kričať. A ešte príbeh z môjho okolia: mladá žena sa rozhodla spraviť si vodičák, inštruktor s ňou zažil nemálo jázd, keď si musel hrýzť do jazyka (nie raz pri cúvaní skončili v jarku pri ceste), niekedy aj vybuchol, ale obaja to ustáli, až prišiel deň skúšky. Test spravila na plný počet, cvičisko ako-tak a pri jazde zasa skončili v tom istom jarku. Jednoducho jej chýbala koordinácia oči-ruky-nohy a cit pre to, ako veľmi krútiť volantom plus odhad vzdialenosti. Policajt sa zľutoval, vodičák dostala, ale ešte v tom aute jej povedal, nech nikdy, ale nikdy nejazdí, lebo to nedopadne dobre - pre ňu alebo okolie. Odvtedy už za volantom nesedela ani to neplánuje. Vyznáva filozofiu, že nie každý musí byť zákonite šofér (alebo inak povedané, nie každý má na to byť šoférom). Sama sa rozhodni, či auto potrebuješ (ja áno, preto som prekonala počiatočný strach a šoférujem, ale ja som mala šťastie na chápavých, trpezlivých inštruktorov - s jedným z nich som si vždy dobre pokecala, čo ma pripravilo na to, že človek musí dávať pozor aj pri vykecávaní sa za volantom 😉). Rozhodnutie je na Tebe, dúfam, že sa rozhodneš správne. 🙂
Ja si myslím ze takéto pocity ma asi kazdy kto sadne prvý krát do auta. Po pravde tých prvých 1000 km je príšerný stres pre každého, ale potom si zvyknes a ide to.
Ked sa na to necitis, naco nieco silit. Kazdy den mnozstvo nehod len preto, ze su plne cesty soferov co tam nepatria. Na jednej strane namachrovanej mladeze, na druhej strane zien a dochodcov bez zakladnych reflexov. Mnohym nehodam sa da predchadzat aj tym, ze spravne zareagujes. Napriklad aj tym ze budes len cumiet, ked sa niekto na teba ruti, miesto toho aby si sa mu vyhla. Alebo budes zdrziavat premavku a vytvarat zbytocne kolizie. Ked teraz ti nejde preradovat, co budes robit ked budes mat zaroven k tomu este sledovat znacky, vyhybat sa chodcom, cyklistom a kolobezkam.
určite to dáš, len to chce cas a jazdiť. ja som mala strašne veľký strach a rešpekt. vodicak som urobila, teoria plny pocet, kuželky som bola najlepsia, ale jazda som mala šťastie doslova.. začala som potom az o 4 roky tak, že som chodila jazdiť sama v noci. najprv okolo paneláku, keď za mnou islo ine auto , tak som myslela, ze mu zavadziam a uhla som sa mu na parkovisko 🤦♀️😀 potom postupne som si pridávala ulice. Kam som cez deň chcela ísť, tak tu trasu som si najprv prešla v noci. Potom neskôr som skúšala aj cez deň, cez víkend, keď bolo málo áut. Toto trvalo asi pol roka. potom som už začala viac po meste, a musela som k lekárovi do blízkeho mesta. Po diaľnici až po roku. a teraz jazdím sama aj 800 km. A nechápem, ako som mohla žiť 48 rokov bez auta. Je to veľká pomoc, hlavne nákupy. Sloboda a úspora času.
Hrabe ti? Je to leb strach zvyknes si a zistis ze to je primitivns vec ktors je iba o treningu..
@neillys 😃sorry,zasmiala som sa..
Aj manžel mi to hovorí, aké to je jednoduché..
Nevzdavaj. Spomni si na brzdu Plačkovú, ked to ona dokázala tak prečo nie ty? Dokonca aj shopaholic Adel má vodičák. To dáš!
@walentina7 presne tak som to robila. snažila som si spomenúť, kto zo známych šoféruje.... aj tá, aj tamtá ... 😀😀 tak keď ona, prečo by som to nezvládla ja! 😉
Urcite si urob vodicak a potom jedine treningom sa zlepsis (alebo nie). Moje zaciatky boli strasne. Chodila som do prace o 6 30 ked cesty boli prazdne :D isla som stale iba jednou trasou. Postupne som zacala naberat odvahu, ale neprislo to hned. Napriklad moja mama, mala vodicak (fakt neviem ako ho mohla urobit ) a mala par pokusov soferovat ale nastastie to vzdala lebo svojou nervozitou zo soferovania by len urobila kiksy na ceste.
Moj otec je ucitel autoskoly a kedysi v ramci jazdy ziakov ma sem tam odniesol niekam a ti poviem, jednu jazdu nezabudnem do kocna zivota. Skoro 50 rocny muz (policajt) si robil vodicak ale to bola jazda nieco medzi benny hill a mr bean a jazda smrti. Ten nevedel zaradit z 2 do 3. Atd.. cuvat? Ani nahodou. Nehrozilo. Dufam ze pre dobro ludi nikdy nesoferoval.
To s tym nazorom na automat ..to je take slovenske. Uc sa na automate, jazdi na automate. Nech si hovori kto co chce!
Ja som sa musela ucit na manuale, a jazdim na manuale. Ked som kupovala nove auto a pytala som manual dealer skoro odpadol. Koho veziem v aute pozera na mna ze ty jazdis manual? (Zahranicie) . Kasli nato. Cokolvek ti pomoze.
Co ti neslo? Samotne soferovanie? Na to je dobry trpezlivy vludny neofocialny ucitel/ka kdesi na vhodnej odlahlej volnej ploche. Nic nevzdavaj, pravdepodobne budes soferovanie (skor ci neskor) potrebovat.