Stres z práce
Ahojte.
Veľmi ma trápi táto vec a dúfam že mi pomôžete.
Nastúpila som do práce, vo veľkej firme, robím kancelársku robotu. Spočiatku som bola šťastná že som takú prácu našla, výborný pracovný čas (mám malé deti) práca s počítačom, videla som len výhody.
Musím ale dodať že hneď po nástupe prišla tvrdá realita. Keďže som predtým nemala v tejto sfére žiadnu prax, tak toho na mňa bolo veľa. Po večeroch som doma plakala, dá sa povedať že som mala až úzkostné stavy. Vždy som sa ale strašne snažila ráno do práce prísť a učiť sa. Časom vidím že som sa naučila veľmi veľa veci, ale myslím že to nestačí. odkedy odišla kolegyňa ktora ma zaucala tak sa to na mňa začína sypať. Nestíham, všetko sa mi kopí, mám pocit že je toho enormne veľa, úzkosti,stres, plač je zasa na dennom poriadku. Kolegyne samy nestíhajú takže ma nemaju dostatok času zaúčať (ochvilu mi bude končiť skúšobná doba) mám pocit že má ta práca ničí.Vidím ja sebe že som bez života a vidí to aj môj manžel. Sám má od toho odhovara, že nechce aby som sa trápila. Na druhej strane ale zatiaľ nemám nič iné, neviem či mám odísť, stále si hovorím že to bude lepšie - lenže momentálne mám z toho celého hrozný stres a stavy také že mám pocit že skončím na psychiatrii (😀😭)
A teraz otázka. Mám ostať alebo odísť? Pokiaľ som v skúšobnej je to jednoduché. Ja však stále váham. Aj keď vnútorné má to ťahá odísť, predsalen možno niesom na taký tlak stavaná. Prosím poraďte 😟
A predtym si v inych pracach nemala takyto stres? Ci nie si taky ten samostresovaci typ od prirody 🙂
Vies, ze ci to nie je tym, ze je vsetko nove. Ci to nechces este chvilu vydrzat a ked si budes istejsia, tak stres zmizne.
Popripade sa na to skus pozerat, ze nemas mat preco stres ak si nova a navyse kolegyne na teba nemaju cas, to nie je tvoja chyba.
Ja by som este vydrzala. Inak takmer v kazdej praci je stres v dnesnej dobe. Len tolko k tomu.
@hederamonstera veľa ľudí mi vraví že to nemám tak brat, že som nová, že je samozrejme že to neviem. Ale na druhej strane prednedávnom prišla situácia, potrebovala som urgentne riešiť papiere, splniť termíny, problém bol ten (o ktorom vedeli) že jeden úkon ešte vôbec neviem robiť, tak to musela vziať kolegyňa za mňa. Samozrejme mala som stres z toho že to nestihnem a plus bolo mi ľúto že to ostalo na ňu. Do toho mi ešte odvrkla že to je prvý a posledny raz čo to robí za mňa. Že som si to nemala nechávať na poslednú chvíľu (nechávala som si to, len som to skôr nestihla,všetko mi trvá dlhšie ako im) a to ma skrátka dorazilo.
*nenechavala som si to
Píšeš.ze nestíhajú ani kolegyne.takze problém bude niekde inde...navaľali na vás kopu roboty a máte len držať hubu a krok...ak sa toto nedá zmeniť od vedúcich pracovníkov tak by som odišla.podporu manžela maš.
A z dlhodobeho hladiska to ako vidis? Je sanca,ze budes mat menej prace? Zaciatky su tazke,ja by som vydrzala. Za 3 mesiace sa nenaucis,potrebujes aspon rok,aby si si nasla system,vedela co a ako. Nastav sa,ze je to normalne nestihat,ked zacinas. Ja som menila pred 2 rokmi pracu a az teraz po 2 rokoch mozem povedat,ze mam system a viem robit aj pod tlakom. U nas toho tiez nakopi a robime na viacerych veciach naraz,tlacia terminy,zakaznici niekedy sialenstvo,ale naucila som sa nestresovat.
Pozri, este si tam kratko. Casom ziskas rutinu, prioritnost, budes vediet, co urobit ako prve a co chvilku pocka. Dnes to tak zial je, ze clovek robi za dvoch-troch, hlavne v sukromnej sfere. Ja by som tomu dala este sancu. Ako dlho si tam? Vypoved mozes dat vzdy. Snaz sa byt trochu asertivna a nestresuj tolko, ved to nie je tvoja firma. Ak ti nevadi ukoncit to, tak mas vyhodu a mozes sa na to pozerat s nadhladom. Nie je to tvoja firma....nemas co stratit, iba ziskat.
Ahoj. Ja ked som nastúpila do prvej práce hned po skole, bol to sok. Citila som sa uplne neschopna, sefka by ma najradšej poslala kadelahsie, nestíhala som , aj som si poplakala doma, ze to nedám. Trvalo to asi mesiac, postupne som sa zapracovala, zvykla som si na požiadavky mojej šéfky, ktoru som neskor brala ako moju mamu, boli sme si blizke, az kym nesla do dochodku. A ona mi vzdy opakovala ze ziadna kasa sa neje taka horuca, ako sa uvari, ze treba vyckat ako sa veci utrasu. Uz som tam 20 rokov a ked sa objavi neaky problém, vzdy si jej slova opakujem. Myslim si, ze tomu treba dat len cas, ale ked sa to nezlepsi, treba odist. Netreba si nivit zdravie kvoli práci.
Ja tak fungujem už 3 roky a vždy si hovorím že odídem a nakoniec ostávam
Už ale mám aj ja nervy v ťahu . A nehovorím o psychike ... Ja byť na tvojom mieste na začiatku odídem .
Mne to spravilo v živote veľké komplikácie
Ďakujem za všetky odpovede.
Asi som ale rozhodnutá odísť. už takmer tri mesiace tomu dávam šancu ale myslím si že psychicky som na tom stále horšie a horšie..
Pre mna by bol skor red flag to, ze aj kolegyne, ktore su tam dlhsie nestihaju atd.
Inak ja som v prvej praci po vysokej skole mala bolesti brucha kazde rano, stiahnuty zaludok, tvrda realita, ze vysoka skola a prax je nieco absolutne ine. Trvalo mi to pol roka si zvyknut, na pracu aj ludi, nasledne v druhej praci a kazdej dalsej to bolo rychlejsie a rychlejsie.
Ja som to tiež tak mala. Ale šla som do práce jeden celý víkend od rána do večera oba dni,a všetko som si urobila čo som mala na stole. A v pondelok som začínala s prázdnymi stolom. Hodne mi to pomohlo. Skoro som prišla na to, že čo si tam večer nechám, ráno ma tam bude čakať.
@liliana363 lenže toto je práca ktorú keď nevieš - neurobíš, veľakrát je úzko spojená komunikáciou s ostatnými ľuďmi, plus mám rodinu, celé víkendy doháňať to ozaj nie... 🙏 Nechcem pôsobiť že si to nevážim, ale nezvládam to. 😔
ja by som sa zatla a ešte vydržala...
kolko tam bola kolegyna pred tebou? stihala? preco odisla?
ako dlho su tam ostatni zaneprazdneni kolegovia?
skus odlisit novacikovsku paniku od celodiremneho trvaleho stresu
Ak mas z toho az tak neprijemne pocity,ako opisujes,tak odid. Zdravie je len jedno. A mozes prezradit,ktora velka firma?
A odchádzajú odtiaľ často ľudia? Aj podľa toho sa dá predpokladať, či sa to časom - tým, že sa to naučíš - zlepší
CO JE NAD ZDRAVIE???? pochopis ked ho stratis...
Pozri ja som zacala teraz v marci uplne v inej sfere, uplne inu poziciu, neviem realne polovicu veci, ktore by som - fakt rada - vedela, pretoz proste ina branza... Obcas niektore terminy stres, predychavam, ine zasa lepsie, vlastne kazdym dnom je to lepsi. Ale stale su dni, kedy sa pocas niektorych meetingov citim ako uplny debil s prepacenim a to ked reprezentujes velku firmu nie je moc vhodne no 😂 Ono je to o tom, ako to vnutorne beries - ja si vzdy vravim, kazdou chybou sa ucis...usmiat sa a ideme dalej, treba mat ten nadhlad, je to LEN praca, opytat sa je v poriadku a dokonca NUTNE, ked nestihas, tiez sa treba ozvat, kazdy z nas ma nadriadeneho, ktory ulohy prerozdeluje, ked sa nikto neozve, nema to ako vediet...
Ty mi prijdes, ze si prisla z materskej/rodicovskej a teda absolutne ta to tempo prevalcovlo, to chce cas. To nie je o obsahu, ale ze zene to pracou nekonci, dojde domov, ma tam deti a domacnost... padne na zobak vecer a rano dokola, nema cas zresetovat.
Ja osobne by som odišla. Ale to som ja.
Tiež som po xy rokoch menila prácu,na začiatku všetko ok, ale po mesiaci zrazu zlom. Do prace som sa netesila, niektoré veci som nedokázala pochopiť,keďže tam bol hrozný chaos a "nevidela" som do toho. Ďalej širší kolektív, tan mi niečo vadilo. Tiež som doma plakala,do roboty ráno s nervami,chudla som. Muž mi stále hovoril,nech skončím. Ja som si posielala aj ziadosti do iných zamestnaní a mne sa postastilo. Nasla som novu prácu,kde má hneď zobrali,čiže som skončila v skúšobnej dobe. No a v tej novej práci bolo super,žiadne stresy,super ľudia, nadriadení perfektní. Plat tiez parádny.
Takže nebuď v práci,kde sa necítiš dobre.
Ja som to zazila...po materskej som nastupila do firmy kde dievca co ma zaucalo mi vsetko povedalo len 1x...viac nie...bolo tam tolko prace ze sa nikto s nikym nebavil...ani kavu si si nestihla urobit...milion ukonov vsetko za pc...a ked som si nebola ista tak ma zdrbkali ze to mi uz raz vraveli...za 2 tyzdne 3 plne pisanky navodov co ako mam robit...po veceroch som to studovala prepisovala...zle mi byvalo...totalne som bola nervozna znechutena. Jedna slecna dolezita stale cakala ze urobim niekde chybu napr spz auta som do 183 tabulky zabudla dat hned vykrikovala ze mam chybu...no des...po mesiaci som dala vypoved ale uz som si nasla inu pracu...ale bola to pre mna facka ze v niektorych firmach to aj tak funguje....a za smiesne peniaze. Teraz mam 3x viacsi plat...uzasnych kolegov...pracu milujem...utekaj kym mozes urcite ta caka nieco lepsie. .. nestoji to za to....
Ono niekedy naozaj pomoze len pockat, kym sa zapracujes. No najhorsie je mat neochotne uhundrane kolegyne, ktore ti este pocas skusobnej doby vycitaju, ze nieco nevies tak ako ony.
Zdravie mas len jedno, manzel ta podporuje, tak sa na to vykasli. Mozno o tyzden uz budes mat nieco lepsie. Nie je vazne nutne sa do toho nutit a chodit domov z placom, pokial si sikovna a nie si z hladovej doliny, kde stoji zastup ludi v rade a kazdy sa trha o volne miesto za 300€ naciernoy, pracu si najdes ci o tyzden alebo o 2 mesiace.
Ja som to urobila tak, ze som sa uz po prvom mesiaci (ano bolo to tam zle) obzerala po niecom inom. Stale mi tvrdili, ze to tam nie je bezny stav, do ktoreho som prisla, ale nikto ani nepovedal, kolko ten prechodny otrasny stav ma trvat ;) Vyslo mi to super, ku koncu skusobnej som akurat odisla a presla do novej prace.
ahoj, ja by som odišla celkom určite, stojí ti to v živote za to? Raz (dokopy už viackrát) som bola v práci kde som sa necítila dobre ale chcela som vydržať, po troch mesiacoch mi sám šéf oznámil zrazu sám, že sa rozhodol so mnou nepokračovať, že má za mňa lepšiu náhradu a vieš čo? Tá náhrada tam vydržala presne dva dni ako som sa dozvedela od baby čo som s ňou pracovala. Tak aby sa veľmi nečudovali keď odídeš a budu mať oni problém, lebo to je pravda že asi im tam chýbajú už teraz ľudia ke´d máte tak nenormálne veľa roboty, alebo chcú na vás proste len ušetriť. Váž si svojho života, ja už by som si po hlave skákať nenechala a keby mi kolegyna nepríjemne odvrkne ako tá tvoja zdvíham sa odídem hneď a radšej budem bezdomovec ale s kľudom v srdci fakt 🙂 🙂
Ostala by som, do roka určite a potom budeš aj zaujímavejšia pre pracovný trh.
Naozaj si došla z MD a to je proste šok, ja robím v tej istej firme síce, ale vždy vždy po RD som mala tri mesiace doslova kultúrny šok (robím v IT firme, kde sa všetko neustále mení, aj procesy, ľudia, systémy).
Je jedno heslo, na ktoré som si vždy v takých chvíľach spomenula: Best things happen behind your comfort zone🙂
Ale popracuj na zvládaní stresu, to sa ti totiž môže stať v akejkoľvek ďalšej práci.
Osobne by som nedokazala pracovat niekde, kde by som sa takto citila. Ja pracu musim milovat a vtedy viem, ze je ta prava 🙂