Kočíkopédia
- Ako často vyhovuje mužom v dlhodobom vzťahu mať sex? 54
- Kam na dovolenku s deťmi na Slovensku? 14
- Vrátili by ste sa k bývalej partnerke? 45
- Pomýlila sa doktorka pri určení pohlavia bábätka? 24
- Čo určuje sexuálnu orientáciu človeka? 29
- Účinné voľnopredajné antidepresíva 49
- Prevažujete si doma zakúpené potraviny? 18
- Odporúčania na reštaurácie v Trnave pre promócie 2
- Váham nad budúcou svadbou a vzťahom. Čo robiť? 46
- Klimatizácia mi ofúkala tvár: čo teraz? 15
Bolt využívam sporadicky, doteraz mám za sebou 2-3 jazdy. Každá z nich bola v poriadku a všetko prebehlo presne podľa očakávaní.
Všetko sa začalo pred dvoma rokmi, keď sa staršia dcéra vrátila zo školy v prírode s CK Slniečko. Prišla domov nadšená, plná zážitkov a nedokázala prestať rozprávať. Chválila úžasný program, skvelých animátorov, krásne ubytovanie s bazénom aj výborné jedlo. Niekoľko dní sme doma počúvali príbehy o hrách, tancoch, opekačke… Potom prišla veta, ktorá všetko odštartovala: „Mami, v lete chcem ísť so spolužiakmi aj do tábora! Budú tam aj tí animátori?“ Mala vtedy 9 rokov. Hovorím si, fajn, prečo nie, nemala som nič proti, nech si dieťa užije prázdniny. Lenže vtedy sa ozvala mladšia, vtedy len 6-ročná, že ona chce ísť tiež. Ani sama neviem ako, ale podarilo sa jej ma presvedčiť. A tak som nakoniec prihlásila obe dcéry. O pár dní ma však chytila čistá panika. Uvedomila som si, čo som to vlastne urobila, a začala sa ma zmocňovať neskutočná úzkosť. Preboha, veď má len 6 rokov. Ako to zvládne? Takto dlho bez rodičov? Maximálne dovtedy spala jednu noc u sesterníc, a teraz ju posielam na celý týždeň preč.
To, čo ma vtedy ako-tak držalo nad vodou, bol jej neuveriteľný pokoj. Stala si za svojím rozhodnutím a vôbec nepochybovala. Druhým záchranným kolesom pre moju psychiku bolo, že som si o CK Slniečko vopred dosť vecí zistila. Predsa len, kým človek zverí do rúk svoje deti niekomu cudziemu, potrebuje si byť istý, či je to bezpečné miesto a budú sa o ne starať zodpovední ľudia. Slniečko patrí medzi absolútnu špičku a na trhu sú už 30 rokov, ich školiace programy pre animátorov majú dokonca akreditáciu od Ministerstva školstva a na každom turnuse je prítomný kvalifikovaný zdravotník. To ma celkom upokojilo, že to nie je žiadna amatérska akcia, ale profi organizácia.
Napriek tomu boli dni, kedy boli baby preč, pre mňa tými najťažšími. Obe šli bez mobilov (vtedy ho staršia ešte nemala) a ja som sa nevedela dočkať dňa, kedy pre ne konečne prídem. A viete, ako dopadlo privítanie? Keď ma uvideli, rozplakali sa. Obe! Plakali, že nechcú ísť domov a že to bol ich najkrajší týždeň v živote. Keď sme sa neskôr s mladšou rozprávali, či jej nebolo smutno alebo či neplakala, zamyslela sa a hovorí: „Iba raz, mami. Keď mi sestra vzala plyšáka.“ Len som sa pousmiala. Plakala len raz za celý čas kvôli veci, pre ktorú sa doma posekajú aj trikrát za deň.
Prečo tu vlastne píšem tento príbeh okolo obyčajnej recenzie? Pretože viem, že je tu možno mama, ktorá presne teraz váha, bojí sa a nevie, či to má risknúť. Každá si poznáme svoje deti najlepšie a vieme, čo zvládnu. No ja som nesmierne rada, že som vtedy svoj strach prekonala a dopriala im to.
Prvý rok boli dievčatá v tábore Slniečkovo, čo bolo pre ten vek 6 a 9 rokov úplne ideálne na rozbeh. Minulý rok už vyskúšali tábor SunnyACTION a tento rok tam idú opäť. Sú to mimoriadne aktívne deti, stále sa hýbu, milujú šport, behanie a akciu, takže tento program im sadol ako uliaty. Na druhý rok tam s nimi začali chodiť aj viacerí spolužiaci zo školy, takže dnes už sú tam super partia a do tábora sa tešia doslova celý rok. Staršia už pokukuje po tábore Pohoďák, kam by chcela ísť budúci rok. Je od 13 rokov a už by rada bola aj medzi veľkáčmi. Toto sa mi inak tiež veľmi páči, že si dieťa a aj rodič môže vybrať tábor s programom, ktorý zodpovedá presne jeho povahe a veku. Majú okolo 20 tematicky rôznych táborov. Čo je super.
Veľmi oceňujem, že v Slniečku bez problémov prihliadajú na to, s kým chce byť dieťa na izbe. Baby sa vopred dohodli so spolužiačkami a kamoškami, s ktorými chceli bývať. Izby tam majú naozaj, naozaj fajn, takže dievčatá mali s kamoškami svoje vlastné babské kráľovstvo, kde sa večer pred spaním vyrozprávali. Tento tábor je uprostred nádhernej prírody na Liptove, decká tam majú k dispozícii multifunkčné ihrisko, spoločenskú miestnosť, jedáleň, bufet, ohnisko a detské ihrisko,..
Čo sa týka programu, dievčatá prišli domov s obrovskými zážitkami, doteraz nosia tie ich táborové tričká, ktoré dostali. Hneď na začiatku ich rozdelili do súťažných tímov a celý týždeň medzi sebou súperili, merali si sily a zbierali body. Hrali paintball, liezli na horolezeckej stene, jazdili na štvorkolke, skúšali aquazorbing. Priplatili sme im aj výlet do Tatralandie a splav Váhu na raftových člnoch, z čoho boli úplne nadšené.
Mali aj voľnejší režim, kedy si samé vybrali, či chcú ísť do kina, hrať spoločenské hry alebo ísť von na ihrisko. Večer potom decká čakali spoločné hry a táborové párty a podobne.
Čo sa týka jedla, tak toho som sa úprimne bála, lebo doma s jedlom hrozne vymýšľajú, ale v tábore im vraj chutilo neskutočne. Mali zabezpečenú stravu päťkrát denne, jedlo bolo vraj chutné, také klasické, ideál pre deti a decká hovorili, že ak bol niekto po tých športoch ešte hladný, mohol si bez problémov vypýtať dupľu. Animátori navyše dávali pozor na pitný režim.
Ešte k tomu zdravotníkovi, čo som spomínala, dcérine kamošky mali niektoré so sebou lieky na alergiu a iné zdravotné problémy. Rodičia ich len odovzdali pri nástupe do tábora a o pravidelné podávanie a všetko dôležité sa bez problémov postaral zdravotník, čo je pre rodiča obrovská istota.
Dnes majú baby 8 a 12 rokov, celý rok si píšu s kamarátmi, ktorých v tábore získali, a už teraz sa dohadujú, v ktorom letnom termíne pôjdu spolu znova. Samozrejme, poslať dve deti do takto kvalitného tábora nie je lacná záležitosť a pre rodinný rozpočet je to celkom náročné. My to však riešime buď cez rekreačný poukaz od manžela z práce, kde nám zamestnávateľ preplatí časť nákladov na základe faktúry od Slniečka, alebo využívame ich možnosť zaplatiť tábor na splátky bez akéhokoľvek navýšenia, čo nám dovolí rozložiť si tie výdavky na dlhšie obdobie pred letom. Navyše, dievčatá si na tábor poctivo šetria aj samé celý rok, takže si kúsok prispeli a o to viac sa tešia. Ak doma váhate, za mňa hovorím jednoznačné áno, strach rodiča je prirodzený, ale tá samostatnosť a zážitky, ktoré si deti prinesú, za to stoja.
To, čo ma vtedy ako-tak držalo nad vodou, bol jej neuveriteľný pokoj. Stala si za svojím rozhodnutím a vôbec nepochybovala. Druhým záchranným kolesom pre moju psychiku bolo, že som si o CK Slniečko vopred dosť vecí zistila. Predsa len, kým človek zverí do rúk svoje deti niekomu cudziemu, potrebuje si byť istý, či je to bezpečné miesto a budú sa o ne starať zodpovední ľudia. Slniečko patrí medzi absolútnu špičku a na trhu sú už 30 rokov, ich školiace programy pre animátorov majú dokonca akreditáciu od Ministerstva školstva a na každom turnuse je prítomný kvalifikovaný zdravotník. To ma celkom upokojilo, že to nie je žiadna amatérska akcia, ale profi organizácia.
Napriek tomu boli dni, kedy boli baby preč, pre mňa tými najťažšími. Obe šli bez mobilov (vtedy ho staršia ešte nemala) a ja som sa nevedela dočkať dňa, kedy pre ne konečne prídem. A viete, ako dopadlo privítanie? Keď ma uvideli, rozplakali sa. Obe! Plakali, že nechcú ísť domov a že to bol ich najkrajší týždeň v živote. Keď sme sa neskôr s mladšou rozprávali, či jej nebolo smutno alebo či neplakala, zamyslela sa a hovorí: „Iba raz, mami. Keď mi sestra vzala plyšáka.“ Len som sa pousmiala. Plakala len raz za celý čas kvôli veci, pre ktorú sa doma posekajú aj trikrát za deň.
Prečo tu vlastne píšem tento príbeh okolo obyčajnej recenzie? Pretože viem, že je tu možno mama, ktorá presne teraz váha, bojí sa a nevie, či to má risknúť. Každá si poznáme svoje deti najlepšie a vieme, čo zvládnu. No ja som nesmierne rada, že som vtedy svoj strach prekonala a dopriala im to.
Prvý rok boli dievčatá v tábore Slniečkovo, čo bolo pre ten vek 6 a 9 rokov úplne ideálne na rozbeh. Minulý rok už vyskúšali tábor SunnyACTION a tento rok tam idú opäť. Sú to mimoriadne aktívne deti, stále sa hýbu, milujú šport, behanie a akciu, takže tento program im sadol ako uliaty. Na druhý rok tam s nimi začali chodiť aj viacerí spolužiaci zo školy, takže dnes už sú tam super partia a do tábora sa tešia doslova celý rok. Staršia už pokukuje po tábore Pohoďák, kam by chcela ísť budúci rok. Je od 13 rokov a už by rada bola aj medzi veľkáčmi. Toto sa mi inak tiež veľmi páči, že si dieťa a aj rodič môže vybrať tábor s programom, ktorý zodpovedá presne jeho povahe a veku. Majú okolo 20 tematicky rôznych táborov. Čo je super.
Veľmi oceňujem, že v Slniečku bez problémov prihliadajú na to, s kým chce byť dieťa na izbe. Baby sa vopred dohodli so spolužiačkami a kamoškami, s ktorými chceli bývať. Izby tam majú naozaj, naozaj fajn, takže dievčatá mali s kamoškami svoje vlastné babské kráľovstvo, kde sa večer pred spaním vyrozprávali. Tento tábor je uprostred nádhernej prírody na Liptove, decká tam majú k dispozícii multifunkčné ihrisko, spoločenskú miestnosť, jedáleň, bufet, ohnisko a detské ihrisko,..
Čo sa týka programu, dievčatá prišli domov s obrovskými zážitkami, doteraz nosia tie ich táborové tričká, ktoré dostali. Hneď na začiatku ich rozdelili do súťažných tímov a celý týždeň medzi sebou súperili, merali si sily a zbierali body. Hrali paintball, liezli na horolezeckej stene, jazdili na štvorkolke, skúšali aquazorbing. Priplatili sme im aj výlet do Tatralandie a splav Váhu na raftových člnoch, z čoho boli úplne nadšené.
Mali aj voľnejší režim, kedy si samé vybrali, či chcú ísť do kina, hrať spoločenské hry alebo ísť von na ihrisko. Večer potom decká čakali spoločné hry a táborové párty a podobne.
Čo sa týka jedla, tak toho som sa úprimne bála, lebo doma s jedlom hrozne vymýšľajú, ale v tábore im vraj chutilo neskutočne. Mali zabezpečenú stravu päťkrát denne, jedlo bolo vraj chutné, také klasické, ideál pre deti a decká hovorili, že ak bol niekto po tých športoch ešte hladný, mohol si bez problémov vypýtať dupľu. Animátori navyše dávali pozor na pitný režim.
Ešte k tomu zdravotníkovi, čo som spomínala, dcérine kamošky mali niektoré so sebou lieky na alergiu a iné zdravotné problémy. Rodičia ich len odovzdali pri nástupe do tábora a o pravidelné podávanie a všetko dôležité sa bez problémov postaral zdravotník, čo je pre rodiča obrovská istota.
Dnes majú baby 8 a 12 rokov, celý rok si píšu s kamarátmi, ktorých v tábore získali, a už teraz sa dohadujú, v ktorom letnom termíne pôjdu spolu znova. Samozrejme, poslať dve deti do takto kvalitného tábora nie je lacná záležitosť a pre rodinný rozpočet je to celkom náročné. My to však riešime buď cez rekreačný poukaz od manžela z práce, kde nám zamestnávateľ preplatí časť nákladov na základe faktúry od Slniečka, alebo využívame ich možnosť zaplatiť tábor na splátky bez akéhokoľvek navýšenia, čo nám dovolí rozložiť si tie výdavky na dlhšie obdobie pred letom. Navyše, dievčatá si na tábor poctivo šetria aj samé celý rok, takže si kúsok prispeli a o to viac sa tešia. Ak doma váhate, za mňa hovorím jednoznačné áno, strach rodiča je prirodzený, ale tá samostatnosť a zážitky, ktoré si deti prinesú, za to stoja.
