Na eshope Zlaté Zrnko je veľký výber káv. Naozaj pre každého, aj pre veľmi náročných kávičkárov, ku ktorým sa radím ja. Dlho som kávu nepila, lebo mi jednoducho nechutila. Nemám rada príliš horkú kváu, ale ani príliš kyslú. Pri výbere mi veľmi pomohol sprievodca kávami - tabuľka, kde sú kávy zoradené podľa spôsobu prípravy, podľa množstva kofeínu a podľa chuti. Doležitejšie parametre sú však pri samotných kávach a sú rozdelené až na tri stupne - čo je super pomôcka, keď človek vie, čo mu chutí. Na základe týchto kirtérií som vybrala z káv vhodných na filter Emíliu, Brazíliu a Mexiko a trúfla som si aj na Ránko, hoci v tabuľke nebolo, ale profilovo spĺňala moje kritériá. Prvý dojem bol veľmi dobrý, kávy sú v recyklovateľných papierových obaloch a majú aróma ventil na uchovávanie arómy. Napriek tomu nebola vôňa po otvorení taká intenzívna, ako som čakala. A ani po zomletí a zaliatí kávy. Najlepšiu vôňu mala Emília a Brazília, Ránko bola menej intenzívna a Mexiko mi voňalo trochu prepálene. Kávy som si pripravovala vo French presse. Vyskúšala som tak samotné, ako aj s mliečnou penou. Trochu ma zaskočilo, že som musela použiť o lyžičku viac kávy, aby bola chuť taká, aká má byť. Dve lyžičky zŕn vyšli po zomletí nahrubo (to je totiž najvhodnejšie pre French press) na tri lyžičky pomletej kávy, a to bolo akurát na trojdecovú kávu s mliekom. Pre mňa je pitie kávy rituál, ja si ju dlho pripravujem a dlho pijem. Preto som voči nej náročná a kritická. Mojimi náročnými kritériami prešla Emília aj Brazília, Ránko nebolo zlé, ale v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi predsa len o čosi zaostávalo. Mexiko bolo z celej štvorice najslabšie. Prvé dve splnili očakávania a zodovedali popisu, tretia neurazila a tú štvrtú by som si ja osobne už druhýkrát neobjednala. Celkovo hodnotím všetky kávy pozitívne, naozaj je pri každej dostatočne detailný popis, ktorý sedí a vďaka ktorému si vyberie každý. Kto nemá rád horkú a kyslú kávu, môže ísť smelo do Emílie a Brazílie, sú naozaj vyvážené a chutné.