Šikana v práci od kolegov
Neprehanam, keď napíšem, že v práci, kde som skoro dva roky (ženský kolektív), začínam zažívať šikanu. Som typ, ktorý nie je zalobaba a keď mám problém s kolegyňou (výlučne pracovný), najprv ho riešim medzi 4 očami. Nie raz sa ale stalo, že sa to dostalo prekrútené k šéfovi. Šéf má voči mne dôveru, radi sa so mnou, čiže osobne si myslím, že je to žiarlivosť z ich strany. Ako však voči tomu bojovať? Je fajn prísť, odrobiť si a odísť, ale v tak dusnej atmosfére sa pracovať dlhodobo nedá. Skúšala som aj pozvať kolegyne ani kávu, odmietli a nie raz. Nemyslím si, že je to len mnou (každý sme nejaký). Ale ja som bývala aj v iných zamestnaniach obľúbená. Čiže nie som konfliktna alebo tak. Šéf "žabomyšie vojny" riešiť nechce....chápem. ale nemáte nejaké rady? Nechcem mať také kamarátky, hlavne keď vidím, že v kuchynke sa ohovaraju a potom idú veselo na spoločný obed. Keď prídu do kancelárie, nadávajú na tú druhú a potom spolu pijú kávu na terase. Len chcem vedieť, ako sa dá 5oto psychicky zvládať ..
No šéf je tam na to, aby riešil aj žabomyšie vojny. Aj to je jeho úloha. Ak to nevie riešiť, lebo na to nemá gule, tak nemá čo robiť na pozícii šéfa. A tým pádom, ak to šéf nerieši a odmieta riešiť, tak iné riešenie ako odísť nie je. Ja by som ani nechcela robiť pre niekoho, ktorý nemá gule na to upratať si kolektív. Nevedela by som takého človeka ani rešpektovať ani akceptovať. A nerobila by som v kolektíve, kde sa necítim dobre. Žijeme len raz, netrápila by som svoj život v takomto prostredí. Ale môžeš ešte vyskúšať ísť za jeho šéfom, že práca ťa baví, ale toto a toto je problém, šéf to nechce riešiť a ty asi jediné riešenie pred odchodom vidíš ešte šancu v šéfovho šéfa.
Zažila som to tiež, zo strany jednej kolegyne. Snažila som sa to s ňou normálne riešiť, vysvetliť si veci, ale vôbec to nepomohlo. Vlastne dodnes neviem, prečo to z jej strany vzniklo. Ja som odišla zo zamestnania aj keď mi to bolo ľúto. Chodila som do práce s nechuťou, so stresom ktorý som prenášala aj na svojho syna. Tehotenstvo s druhým synom to vyriešilo za mňa, po RD som sa už nevrátila.
ja som časom z takýchto kolektívov utekala. Teraz sme 2 kolegyne, úplne sme si sadli. Zvyšok kolegovia, takže super.
Ženy... vecny problem. Myslim si, ze s tymto nenarobis nic.
2 ostrovy - súostrovie
2 sochy - súsošie
2 ženy........... súženie 😂
Baby, lenže ja tú prácu milujem. Našla som sa v nej, baví ma. Dokonca ju neberiem ani ako povinnosť. Predtým som do obdobného zamestnania chodila, lebo som musela. Tu mám však dojem, že moje nápady sa aj vypočujú, zorganizujú. Fakt by som nerada odchádzala :(
Ja som pracovala 32 rokov v čisto ženskom kolektíve.Teraz som už rok v čisto mužskom .Práca skoro taká ista ,ale tie vzťahy a atmosféra sa nedá ani porovnať.Obzvlášť,ked tam maš nejakú intriganku.Teraz v mužskom kolektíve nikto nerieši žiadne hlúposti,je tu veselá atmosféra a ku mne sa správajú naozaj slušne.Možno preto,že som od nich staršia,ale ja sa tu cítim naozaj dobre.
Ahoj,
Skús sa od toho odosobniť. Keď môžeš, davaj kolegyni konštruktívny feedback, že keď niečo pokazila vysvetli, a poďakuj za pochopenie.
Keď si v takom kolektíve tak sa s nimi nekamarat, nemohla by som rešpektovať takých ľudí, ani im dôverovať.
Buď k ním milá, ochotná. A keď im dáš príčinu na "ohovaranie" neber si to osobne. Rozumieš? Nesmieš nechať niekoho si kaziť náladu a mnienku o sebe. Ty máš svoju hodnotu, si dôležitá, máš tu byť.
Ak by sa niečo vyskytlo, čisto škaredé, konfrontovala by som všetky naraz. Neurazala by som nikoho, len by som povedala, že čo si myslím a uviedla priklady.
Šéf je tam od toho, že to má riešiť, je to jeho povinnosť. Keby HR, personalne vedelo čo sa tam robí, hneď by sa to riešilo.
Nenechaj sa a teda: buď budeš v klude ako som hore uviedla, alebo to poriešiš tak, že si začneš zbierať dôkazy, pôjdeš za šéfom že nech to porieši.
Píšeš, že tvoje nápady sa vypočujú, zorganizujú, to znamená, že šéf je s tvojou prácou zrejme spokojný. Čiže okrem toho, že je zo svojej pozície povinný riešiť aj problémy, ktoré sa jemu zdajú žabomyšie (chápem, že ako mužovi sa problémy ženského kolektívu môžu zdať žabomyšie), je aj v jeho záujme, aby kolektív fungoval, keďže len fungujúci kolektív môže podávať adekvátne výkony. Ďalšia vec je, že ak si ťa váži ako zamestnanca, mal by ti vytvárať na prácu podmienky a nie strčiť hlavu do piesku. V prípade, že naďalej nebude ochotný sa tvojím "banálnym" problémom zaoberať, zvážila by som oslovenie vyšších inštancií, ak v rámci hierarchie firmy existujú.
@mandzula áno, šéf je spokojný. Stále mi to prízvukuje. Aj dnes keď som za ním už s frustráciou šla. Vraj by bol nerád, keby som kvôli "hlupostiam" odišla. Ale pre mňa to nie sú hlúposti, lebo to už prechádza do osobných útokov, intríg...áno, chápem, on je chlap, nerieši. Dokonca aj keď sám počul ohováranie svojej osoby a svojej manželky, tak mávol rukou. Ale ja som citlivá, ja sa nad to neviem tak ľahko povzniesť a neviem si ani v danej chvíli povedať, že "je to ich problém, že majú so mnou problém". A dokonca aj šéf vie a cíti, že kolegyniam najviac vadí, že všetko podstatné rieši so mnou, podporuje ma a niekedy (občas) sa poradí aj o projektoch kolegýň práve so mnou. Treba ale dodať, že ako jediná mám k tomu adekvátne vzdelanie.....
Asi ti neporadim, jedine sa od toho odosobnit. Ale inak presne pre toto neznasam zenske kolektivy a v kazdej praci som bola nastastie v takmer vylucne chlapskom kolektive alebo niekde kde treba vela pracovat, lebo potom nie je cas na hlupe zabomysie vojny 😀