Práca a psychika

@marci77 pracujem ako fakturant, na ekonomickom. Šéf vo vyhrotenej situácii je veľmi prísny, negatívny, nemá problém ponizit, zhucat. Veľa krát i neprávom. Má obdobia, kedy si,, sadne,, na jedného človeka a vtedy je to des. Všetko je zle co urobí, stačí, že ho stretneš na chodbe, hneď ta zhuci ci je všetko urobene a podobne. Ranné porady sú des. Pred všetkými z teba urobí úplného debila. Keď sedi na niekom inom, máš kľud. Asi toľko v skratke.

Buď si typ že je ti to u zadku, alebo nie si. A šéf nie je super človek, super človek neponižuje zamestnancov.

@ckocka práveže sa neviem odosobnit. Šéf je naozaj skvelý ako človek. Ak by si mala akýkoľvek súkromný problém, pomôže..vyrieši. Ale, čo sa týka orace, otras. Už to fakt niekedy nedávam.

Tak mu predostri súkromný problém že máš nerváka šéfa.

@ckocka pred par mesiacmi som mu na rovinu povedala, že sa mi nepáči komunikácia smerom od neho ku mne, že nie som zvyknutá a zvyknúť si ani nechcem aby nadriadený po mne kričal, zostal chvíľu v pohode. No, v pondelok sa po dvoch týždňoch pn vraciam do prace a mam nomrlane žalúdočné kŕče. 🙈

a ten sef je sef celej firmy? ci iba nejakeho oddelenia?
ma on este nad sebou nejakeho nadriadeneho?

@marci77 nie. On je šéf a majiteľ firmy. Cca 20 zamestnancov.

Moja mamina mala pracu, ktora bola pre nu idealna. Super platena, dobra pracovna doba, ziadne dlhe dochadzania z domu, v kancelarii sedela s najlepsou kamaratkou. Ale aby to nebolo take super, tak jeden zo sefov bol totalny hnup. On otvorene nerobil sceny, on si nasiel vo firme ludi, ktori na nu donasali, vymyslali si hluposti na jej adresu. Nakoniec ju vyhodil dost hnusnym sposobom a ona z toho celeho dostala infarkt tesne po 50-tke.
Takze bacha na takychto nervavych blbov 🧐.

@ttonicum no, ja mam naozaj pocit, že som občas pred zrutenim. Ptm sa ukludnim, vyrevem, postazujem mužovi a akosi to predýcham, ale poviem ti, žiadna sranda. Sú dni, kedy chodím šťastná, akú skvelú robotu mam ( to sú dni, kedy je šéf zväčša na služobke) a zas sú také, kedy nemám absolútne chuť ísť tam späť.

Tiež mám takého šéfa strašný dudros hroti strašné všetky situácie....kričí, nadáva (nie mne)
Sto x mi zloží telefón....ale viem že potom aj tak zavolá späť...
Ale inak je to veľmi dobrý človek, pomohol by mi aj o pol noci....a v mnohom ho obdivujem aký je pracant, šikovný...
A to vždy ma vždy presvedčí že bude dobre....
Ja to hadzem vždy za seba, keby som si všetko pripúšťala už tam dávno nie som...
Lebo robotu mám veľmi dobrú...
Len sa odosobniť....

Pane Bože. Mala som taku šéfku. Presne si pamätám tie hrozné porady. A ako na každeho hučí. Potom som odišla na vymodlenu materskú a už sa tam nevrátim ani za boha.

@ejbyk presne akoby si o mojom šéfovi písala. Ak by som mu o pol noci volala s problémom, bez slova by pomohol, ale, keď ma svoju náladu, doslova nás psychicky terorizuje 🙈a ja sa neviem za pána nastaviť, že hodiť za hlavu a ísť ďalej. Ja som z neho vždy rozklepana.

@macik166 ty si to vyhrala. Išla si na md, no ja tak skoro odtiaľ nepôjdem, ak sa teda nič závažné nestane.

Ona to takto isto prezivala. Nam to doma porozpravala, my sme mali nervy s nou. Ja by som tak fungovat nevedela.
Mala som 1 taku kolegynu, ktora bola nervacka. Ja ked som spravila chybu, tak som bola pre nu sprosta. Ked ona spravila chybu a ja som na nu prisla, tak to neexistovalo. Ona bola neomylna 😀. Bud vrcala alebo sa zduvala a nikoho ani len nepozdravila.

Ja už keď aj hundre mu len poviem že áno má pravdu, malo to byť tak ako povedal, stavať sa to nemá, a zas že má pravdu....
Potom sem tam keď sme "v pohode" ho pochválim ako toho má veľa a ako to bravúrne zvláda....
My sme totálne odlišné povahy on búrlivák a ja kľudna úplne vždy vo všetkom....a preto to asi aj tak normálne funguje....
On vybuchuhje a ja hasim....
A potom zas keď má svoju chvíľku, ho nechám nech si povie...a ideme ďalej...
Začiatky boli ale náročné to musím povedať....

@ejbyk on keď kričí, nepustí nikoho k slovu. Zbytočne by som otvárala ústa. To vždy musí len prejsť. Nahuci a odíde a zostane len,, spúšť,,. Čiže, neviem ho upokojiť, ale som si vedomá, že ak tam chcem zostať, musím sa naučiť to predychat, len teda neviem ako na to. V reály.

Ja som mala pracu snov 15 rokov a prisiel tam taky kreten ze az. Nekrical, ale potichu nas sikanoval, gaslighting ako vysity. Niekolko kolegyn skoncilo na psychofarmakach, aby to vobec zvladli. Uplne rozleptal cely kolektiv, nedalo sa to zvladnut. Odisla som a velmi dlho som mala mentalny problem sa zamestnat presne kvoli takymto hovadam. Nakoniec ho vyhodili, lebo narobil velke prusery. Teraz robi velke zviera v znamej velkej firme. Myslim, ze nestoji za ziadnu cenu riskovat svoje mentalne zdravie.

viem veľmi dobre ako sa cítite. Ja som zase mala takú šéfku, utešovala som sa, akú mám dobrú prácu, keď šéfka bola na služobke, alebo mala iné povinnosti, ale ako náhle si na mňa "spomenula", že som v kancelárii, tak to bol des, ponižovanie, zhadzovanie, obviňovanie ..atď..moje sebavedomie prudko kleslo dole....teraz som už týždeň v novej práci, nie je to nič moc, ale nadriadení úplne super, normálna komunikácia a rešpektovanie...dlho som sa odhodlávala meniť, bála som sa zmeny, pretože mám pocit, že sa mi vôbec nedarí, ale už som to ponižovanie nezvládala...

Ehm, ja nejak neviem pochopit, ako moze byt niekto dobry clovek, kto krici na svojich podriadenych a vybija si na nich svoju frustraciu. Neverim, ze niekto, kto sa v praci vozi po podriadenych, je mimo prace k tym podriadenym uplne super, napomocny a ohladuplny. Vazne neverim.

Coze? Ty opisujes moju situaciu v praci? 😅 ako keby som o sebe citala fakt.

@diewcatqoo naozaj. Ja sa niekedy zamýšľam či netrpí schizou. Musela by si to zažiť. Opíšem jednu situáciu. Ráno na porade ma úplne zhucal, ešte zišiel dole ku mne a tam na mňa nakrical, v podstate mi povedal, že sa mám spamätať a robiť veci ako mam, že nie je spokojný a o dve hodiny na to priniesol veľkú kyticu k narodeninám a gratuloval mi so slovami,, dúfam, že tu budete aj ďalšie roky a budem s Vami stále spokojný,, 🙈 ja dorevana a on mi v tom gratuluje. Nech ma ktokoľvek problém ide za ním a vyrieši, ale Boh chráň ak má zlu náladu.

@xnatalkax a ako to zvladas? Ako reagujes? Ja sa stále neviem povzniesť.

Presne, aj moj sef toto robi. Nahuci na teba a zachvilu pride ze sa nic nestalo. A ja v hlave uz ze zajtra donesiem vypoved.

Pretože nad toto je velmi ťažké sa povzniesť. Pre psychiku je náročné reagovať na nezmyselné zmeny správania druhej osoby, a drží ťa to stále v napatí čo zas a kedy bude.

Velmi zle to uz zvladam, mam pocit ako keby ma sikanuje. Ja stale rozmyslam nad vypovedou.

Nemozes mi prosim ta napisat spravu? Nechcem to tu velmi vypisovat

@ckocka presne si to vystihla. Ja stále neviem akú má náladu. S kolegyňou tipujeme aká bude porada, ktorá bude dole revat. Už miestami to je až vtipné. Ja som z neho tak vystresovana, že aj keď je milý a v pohode, som v napätí, kedy sa karta otočí. Kolegyňa to berie lepšie. Zavtipkuje s nim, zasmeje sa, keď je príležitosť, ale ja to neviem. Neviem si v hlave pre ut gombík a byt v pohode usmiata, keď hodinu predtým bol hrozný. No neviem to. Skúšam sa v robote vždy nadýchnuť a povedať si pozitíva, ale v tom momente mam chuť vziať kabát a ísť.

Ja by som to v zivote netolerovala a sef nesef, jasne by som si s nim dala pokec. Ja nemam problem ludom povedat veci narovinu, radim to aj tebe. Zaobal to do niecoho slusneho a to co sa pouziva na zamestnancov, urob ty s nim. Vola sa to sendvic. Najprv povies nieco dobre v suvislosti s nim, potom povies to zle co ta trapi a nakoniec povies zase nieco dobre. Takto sa komunikuje so zamestnancami, ked nieco domrvia ale ty ich nechces zhodit ale potrebujes povedat co je zle

@liv1 ďakujem za dobru radu. Toto aj plánujem. Avšak, počkám na jeho,, pozvanie na kobercek,, ktorý mávame pravidelne. Tam sa pýta ako sa nám páči, ci nemáme problém s platom, pracovnou dobou a náplňou a podobne. Ja už som mu raz doslova povedala, že sa mi nepáči komunikácia smerom ku mne od neho a naozaj pomohlo. Na chvíľu. Ale, aj keď nie je niekedy zlý, dokáže byť arogantný a urazí ta bez toho aby ta vlastne urazil. Sme dve v kancli a on príde dole a začne sa rozprávať s kolegyňou chrbtom ku mne napríklad. Rozprávajú sa o pracovných veciach, ktoré mám aj ja na starosti a našu náplň práce. To sú momenty, kedy mam chuť odísť. Zasa, keď,,sedí,, na kolegyni, príde a rozpráva somnou. Jednoducho, vždy si nájde niekoho koho dáva dole.