Odsudzovanie za prácu - skúsenosti

Áno ja som to zažila. Dokonca nedávno na jednom prac.pohovore mi to pán riaditeľ dal pekne vyzrat. A to mam VŠ a pracovala som v kancelárii. Slušne som mu povedala co si o ňom myslím a bolo. Myslím, že nikto si nezaslúži byť odsudzovany za akúkoľvek prácu. Dôležitejšie je, že človek pracovať chce. A niekto musí aj upratovať, robiť predavačku a iné menej lukratívne práce.

Kazda praca je dolezita... ludia co ponizuju, aj napr. nadriadeny ako pise hore janka, tak by si to mali uvedomit. Aj tu upratovacku zamestnavaju, lebo ju potrebuju... inak by nechtikove slecinky z officu zachody nevycistili (a ze veru, niektore zeny neskutocny bordel narobia ... :D ) alebo by sa taky chlapsky team zadusil a zomrel od spiny :D A len predavacka? no treba sa pozriet naposledny rok, keby predavacky ostali doma sedeit, 99% obyvatelstva by protestovalo okamzite. To by bol kolaps asi aj celej spolocnosti :DD
Osobne som sa nestretla, s urazanim/ponizovanim. Skor takou namyslenoustou, ja som to a to a hento a taku mam prax a tolko z arobim ... a hlavne v kolektive ludi ktori su na tom "horsie" :D alebo porovnavacky...

A co ta je po iných ľuďoch práca ako práca. Starú prácu som mala rada ale ta buzeracia denno denne, stres a spĺňanie čísel mnoho krát nezmyselne úlohy až nesplniteľné niekedy.... som si vravela že radšej pôjdem robiť upratovačku ako toto... Problém je v tom že veľa ľudí hľadí na názory iných a nie na svoj. Je to tvoj život a zariadiť si ho musíš podľa seba... Ja som našla teraz prácu po materskej ktorá má baví a mám viac času na rodinu a pohodu...

Áno a to nie som ani predavačka ani upratovačka 🤷, ale je mi to jedno.Mňa moja práca baví.
Môj muž má VŠ a robí tú istú prácu čo ja.A niekedy aj tie záchody upratujeme aj keď to nie je naša práca.

Ako keby práca určovala kto sme 😂.Pre mňa je práca len zdroj príjmu.Keď už musím pracovať tak nech aspoň robím to čo ma baví.Najhlavnejší pre mňa ajtak voľný čas stravený s rodinou a práca bez stresu s príjmom ktorý uživí rodinu.

Podla mna to viac riesi ten človek, ako okolie. Tiez som dlho bojovala s tým, aké mam pracovné zaradenie. Mala som pocit, ze ma okolie hodnotí na základe toho, ze robím čašníčku po materskej (kvoli časovému obmedzeniu som nemohla robiť inak, hoci mam technické vzdelanie). Teraz robím odbornu robotu, ale nemám pocit, že by ma ludia v okolí brali inak. Skor ja sa cítim inak, lepšie, ze robím na kriste, kde patrím. Lebo som cítila pri predošlých neodborných robotach, ze mam naviac a mentálne som trpela. Inak mam kamarátky od upratovačky, kozmetičky, cez inžinierky,ale nehodnotím ich podla práce. Nezáleží mi na tom, ked si s nimi rozumiem.

Neodsudzujem a nebola som odsudzovana... a keby ma niekto odsudzoval tak je to jeho problem...kazda praca je dolezita...a radsej robit predavacku ako len nacahovat ruku a stazovat sa

Kazda praca ma svoju hodnotu. Ludia, co posudzuju inych podla toho co robia a pozeraju na nich zvrchu, su vymleti a rovnako ber ich trapne poznamky. V zivote sa stane kadeco, aby riaditel raz este nerobil vratnika.

Áno, som učiteľka. Toľkokrát som už počula/citala hlúpe narážky na moje povolanie, že som to prestala rátať, vnímať aj riešiť. Ak niekto odsudzuje človeka na základe jeho povolania, niečo to vypovedá najmä o jeho charaktere a výške IQ.

Mne to muž hovorí takto: hanba je, že nerobí. Nie to, že robí. Či je to upratovačka, čo riadi. Či predavačka, čo okrem ťukania do pokladne ukladá tovar. Či je to murár, čo má stavebnú VŠ. Či je to riaditeľ, čo riadi firmu. Stále je niekto, kto si myslí, že danú prácu by nerobil. Nájsť si potešenie v práci, ktorú človek robí s radosťou, dokáže aj iných strhnúť svojim zanietením, to sa dokáže naučiť aj upratovačka, keď utiera stoly v kancelárii. Aj predavačka milým úsmevom. Aj riaditeľ školy, firmy, oddelenia, kde príjemným slovom, pochopením náročnosti aj tej najdrobnejšej práce je druhým povzbudením.

Zijem 22 rokov v Spain a NIKDY som.nezazila, aby tu niekto pozeral na cloveka ako menejcennu bytost kvoli jeho pracovnemu zaradeniu, ale som zazila, ze ked je niekto curak, moze byt riaditelom banky ci hotela a nikto si oñho ani bicykel neoprie, nema absolutne respekt medzi inymi.ludmi a nepomoze mu nic

Ja som to na priamo nikdy nezažila, keďže som roky robila manažérsku prácu a teraz roky podnikám. Ale mama je predavačka v Bille a áno, sú zákazníci, ktorí jej dávajú najavo, že je nikto, ale ona je ten typ, že má takých úbohých ľudí na háku. Keď som robila ešte na TPP (bankovníctvo), správala som sa ku klientom rovnako bez ohľadu na to, či mali na účte 5 eur a prišli si pýtať pôžičku 500 eur alebo či mali na účte milión eur. A pamätám si na jednu veľmi zhovorčivú pani upratovačku, staršiu ako moja mama, bežne som si s ňou ako riaditeľka vypila v kuchynke kávu a pokecala o všetkom možnom. Myslím, že ak niekto niekoho odsudzuje kvôli práci, tak to niečo vypovedá o tom, kto odcudzuje, nie o tom, kto je odcudzovaní. Nedelím ľudí podľa toho, akú profesiu majú či ako na tom finančne sú či ako vyzerajú vizuálne. Delím ľudí na dobrých a zlých. Dobrý človek sa nemá za čo hanbiť nech robí akúkoľvek prácu.

Každú prácu musí niekto robiť a keby som nemala na výber, tak aj "len" upratovať budem... A práveže si ľudí v službách veľmi vážim, pretože by mňa by teda z niektorých zákazníkov porazilo 😅 a keď je niekto povýšenecký narcis bude sa povyšovať nad každého, od upratovačky po ľudí v kancelárií, ktorí sú pod ním a možno aj na toho čo je nad ním, len si nájde na to iný dôvod ako zamestnanie..

Každý, kto sa živí poctivou prácou - akoukoľvek, ale poctivou, si zaslúži rešpekt.

Osobne s takymto typon ponizovania nie, ale poznam ludi, ktori si myslia, ze su nieco viac za to, ze maju VŠ a patricne to davaju svojmu okoliu citit. Mimichodom tiez mam VS ale necitim sa preto nejak vynimocne, vsetky profesie su dolezite, bez predavacky by sme v obchode nenakupili, bez automechanikov nejazdili autami...a ak je upratovacka sikovna, moze zarobit viac ako nejaka kancelarska mys

Jasné som len učiteľka , bohužiaľ z mužovej rodiny, hoci tam žiadny géniovia niesu ,3maju VŠ ostatná široká rodina bez čo už,narážky počúvam často,že nič nerobíme beriem 1500plat a mám pol roka voľno.... Ja vždy poviem jooj kiež by to bola pravda

ten co ponizuje cloveka, kvoli praci ma sam so sebou nejaky problem, ponizovat niekoho za to, ze si pracou zaraba na chlieb je ubohe

áno zažila som to, kontr. od jednej "kamarátky" - na 2. MD a ako inak, ako tuto od milých mamičiek na modrom koníku. Pracujem na úrade práce ako posudkárka ale občas mam chuť povedať radšej, ze som tu len evidovaná kvoli milým rečiam a o tom aka som neschopná zarobiť normalne peniaze

kamoska robi upratovacku na polovicny uvazok.. ma vs, dom, dva byty a na ucte velke dedicstvo.. ale vyhovuje jej to. je to len a len tvoja vec co robis a preco to robis. aspon odfiltrujes ludi, ktorych v zivote nepotrebujes. aj ked sa s nimi budes dalej stretavat.

@didi2102 ja vzdy poviem, že áno, mám úžasnú prácu (čo myslím úprimne). Odporúčam, nech dotyčný vyštuduje, zamestná sa v škole a môže mat takú tiež.

Poviem vám to z môjho pohľadu osoby pracujúcej v kancelárii so slušným platom, zázemím atď...Ja ako osoba pracujúca v kancli si neskutočne vážim každú takúto prácu lebo viem že sama by som si asi časom vlasy vytrhala. Chodí nám do práce upratovať upratovačka a všetci s ňou máme fajn vzťah. Vždy pokecáme, rozoberieme čo má nové a každý si ide po svojom. Verte mi že raz za čas by sa každý človek čo pracuje ako ja vymenil s takou upratovačkou alebo predavačkou. Odídete z prace, mate čistú hlavu. Nemusíte riešiť koľko papierov a mailov vám zase príde. Za tie peniaze to niekedy nestojí. Takže pamätajte na to že čas od času vám tí istí ľudia od ktorých počujete negatíva aj závidia. Je to hlavne o ľuďoch. Rozumný človek si váži každú takúto prácu lebo vie že je dôležitá. Ale vždy sa nájdu podpichovači, ktorí vás berú podradne. Ale to môžu aj mňa. Vôbec to neriešte a nikoho nepočúvajte. Ak vás bude práca napĺňať tak nech si každý hovorí čo chce.

Jasne zažila som, kedysi po škole som bola len predavačka, potom len sekretárka.. mala som viac prác, ako moja posledná bola pomocná účtovníčka, vtedy mi nikto nič nevyčítal, lebo tam s ľuďmi do styku som moc nechodila tak som si nemala kde vypočuť.. 😅 teraz som len úbohá žena s deťmi v domácnosti..

To, že mi na deti nemá kto dať pozor ani ich vybrať zo školy a že pár žien môže chodiť do práce lebo mi môžu nechať deti, keď potrebujú to už nikto nevidí 🤷 ale uciti ľudia to radi občas riešia..

Moja mama bola upratovačka, tiež si vypočula.. ale to, prečo nemohla dokončiť školu(lebo komunisti) prečo sa musela starať o ťažko chorého manžela, to tiež už nikto nevidel.. ja som bola na ňu hrdá..

zažila aj od hudobníka, pracovala som ako obciansky zamestnanec na policii a tam sme mali vecierok a boli tam hudobnici..husle, cimbal...a jeden asi huslista ked pocul, ze som neni policajtka, len obycajny obciansky zamestnanec, tak to uplne jasne naznacil a aj sa prestal bavit a odisiel. To bolo také asi najviac viditelné. Aj od jedneho tam nadriadeneho, co je uz riaditel v jednom meste policajt to dal jasne najavo, ze on je viac. No a ked som robila v zahranici, tam nam to priamo nikdy nepovedali, ale bolo to cítiť, ze sme len sluhovia. Ale vsak to je bezné, aj ked to ludia nepovedia, myslia si svoje, posudzuju podla majetku, aj zamestnania, pôvodu ale asi skor najviac podla povodu a majetku. A deti sa bezne vysmievaju inym detom podla prace ich rodicov.

Dufam, ze to nevyznie dako hlupo. (Takmer) kazde povolanie treba, takze som rada, ze su ludia co robia robotu, ktoru ja by som robit nechcela. Kludne si pokecam s kymkolvek, nezalezi na povolani, ale na tom, co ma v hlave a aky ten clovek je. Napr nejaka predavacka moze byt dobry clovek, ale jej myslenie moze byt "jednoduchsie". S nou si viem pokecat o vareni, pocasi, atd., ale kamoska na zlozitejsie debaty a take tie rozhovory "na jednej vlne" to zrejme nebude.

Zazila, z opacneho brehu. Mam psychicky velmi narocnu pracu, ktora vyzaduje aj vela sustavneho studia, vyjednavania, cestovania aj aj nadcasov. Napriek tomu som vela krat pocula, ze neviem, co je praca, lebo LEN sedim za pocitacom. Beriem to ako obmedzenost, kedze ti konkretni pindajuci nikdy takuto mentalnu pracu nezazili a teda nemaju sajnu, ake to moze byt vycerpavajuce, ake je tazke vypnut a ake to je nosit si pracu domov. Ja naopak som v minulosti pracovala v kvetinarstve, umyvala okna na benzinke, robila som nocne inventury v hypermarketoch, piekla v Amerike hotdogy, tahala sichty v konzervarni, robila som casnicku (co obnasalo aj umyvanie zachodov), takze takuto pracu poznam a viem, ake ma vyhody aj nevyhody. Aj tu hned padla narazka o "nechtikovych slecinkach z officu". Ziadna praca pre mna nie je LEN. A ludia, ktori akukolvek pracu devalvuju su tupci. Ti, ku ktorym nemam uctu, su ludia, ktori dobrovolne nerobia nic, napriek tomu, ze na to nemaju zazemie, lebo nebudu predsa robit LEN predavacku alebo upratovacku. Keby som nemala pracu, kludne pojdem zas aj tie zachody umyvat, absolutne sa nie je za co hanbit.

@ceresna2 práve mnohé predavačky sedeli doma bez prace, okrem predajni s potravinami a drogeriou bolo všetko zatvorené. Najistejšia práca počas pandemie bola podľa mna v statnej správe a v školstve, sedeli sme v bezpečí na homeoffice, pracovali z domu za plny plat. Ja ešte stále z domu pracujem, ale už by som rada šla normálne do prace, snáď o 1-2 týždne sa už podari.

Nie... ale spominam si, ako som nastupila do prace. Napriek "dobrej" kancelarskej praci som chodila do kanclu okolo 6:00 rano, kedy sa tam dalo v klude pracovat, lustrovat mailovu komunikaciu a podobne. V takom case sa tam pohybovali aj upratovacky. Samozrejme som tu "moju" pozdravila a podala jej kos z pod stola. Divne na mna pozerala. Na druhy, treti, stvrty den, uz zdravila s usmevom aj ona. Zistila som, ze pre zvysok kanclu (velky open space, cca 50 ludi) bola neviditelna. Proste len upratovacka. Pritom to bola prijemna pani, upratovala dokladne, poctivo, bez nej by tam bordel ako v tanku.
Kolko krat si ludia myslia, ze ake su tie upratovacky nevrle, neprijemne, odute na cely svet. Lenze to je len a len reakcia na okolie a jeho spravanie. Rovnako predavacky. Ked im cely den ludia davaju pocitit, ze su len predavackami, tak jasne, ze su odporne. Ale vzdy ked idem do obchodu, slusne pozdravim, usmejem sa, podakujem... dockam sa mileho pristupu aj z opacnej strany... akcia vyvolava reakciu 🤷‍♀️

Áno bolo také ľutovanie od cudzích ľudí,aj niektorí zákazníci sa chovali ako k ničomu ..ale mňa tá práca bavila a náhodou zarobila som viac ako niekde vo výrobe a kde sa musia robiť nočné 🤷