Kolegyne sedeli so šéfom v pizzérii a mňa nepozvali
Ahojte, som v kolektíve už rok a pol. Robím svoju prácu na 100%, pomôžem keď potrebujú. Vedenie je so mnou spokojné. V sobotu som išla pre pizzu do pizzerie a tam som videla všetky sedieť aj s nadriadenými. Videli ma a nikto nič. Bolo mi do plaču, že ma nepozvali. V pondelok sa ku mne chovali až príliš pekne, oslovovali ma "srdiečko", "miláčik"... Od včera mám dovolenku. Mne sa už úplne zhnusili. Mám chuť si nájsť novú prácu. Neviem čo robiť.
A prečo boli v pizzerii? Nemal niekto z nich narodeniny? Lebo ak áno, nie je povinnosťou oslávenca pozvať všetkých. Ani ja nepozývam celý tím na oslavu narodenín, ani so všetkými nechodím na kávičky a netrávime spolu všetok voľný čas. Vyberám si partiu ľudí, s ktorými idem von. To, že sme v jednom tíme, neznamená, že všetci všade chodíme spolu. Jedna vec je vychádzať v robote, druhá vec je, do akej miery si chcem týchto ľudí pustiť do svojho súkromného života. Ak to bola nejaká firemná akcia, kde boli všetci okrem teba, tak áno, je to smutné... Potom je skôr otázne, prečo ťa nezavolali.
A prečo ťa nemajú radi? Jedna vec je robiť prácu na 100%, a druhá, či si s nimi máš čo povedať.
Ale zase, mohli sa aspoň spýtať, či nechceš ísť, ak tam boli všetci.
Boli tam úplne všetci okrem teba? Tak to je divné, ale zase aby ti bolo kvôli tomu do plaču? A prečo nikto nič? Ja by som k nim išla, prehodiť pár viet. Možno by som aj zo srandy podpichla, že či má prišli ohovárať, alebo niečo podobné.
@0silvia0 Zamávala som im a odišla som. Bola som len po objednávku.
ked si idu sadnut "nasi" tak neriesim, ak o tom vobec viem, poznaju sa dlhsie a ja to beriem, v praci mame vztahy pekne, ale kolegovia nie su kamarati..dolezite je ako sa k sebe spravate na pracovisku, pokial ti v praci nerobia zle, tak co riesis? urazene ego?
Urcite to nie je prijemne, ale neber si to tak. Kolektiv sa meni, niekto pride, niekto odide, casom sa snad najde niekto, s kym si sadnes.
@7lenka11 Nemal nikto narodeniny ani sviatok. Na začiatku mi hovorili, že si celý kolektív chodia raz za čas takto sadnúť. Predtým ma nemohli poznať, lebo som sa sťahovala cez pol Slovenska. Je pravda, že sa bavíme spolu, ale keď oni medzi sebou začnú rozoberať okolie, tak som mimo. Predsa nikoho tam dobre nepoznám. Vtedy už nemám čo povedať a idem radšej niečo robiť.
No tak prestaň fnukat a začni si aktívne hľadať novú prácu. Prace je dosť. Ak si šikovná, tak prácu si nájdeš raz-dva.
Jednoducho si nezapadla do kolektívu. Nič viac a nič menej.
S tým už nič neurobíš. Proste tá majú v paži.
a ty si roznasac pizze ? ze si len bola po objednavku neznamena ze si nemohla dojst za nimi k stolu a riesit tu situaciu " caute mna ste zabudli pozvat ci len nechceli ? No nevadi aj tak mam na sobotu lepsi program ako s vami v pizzerke sediet mwahaha evil laugh.. a odist 🙂 ale tak kazdy sme mudrejsi ked je po funuse...ked ta to tak trapi...opytaj sa ich v robote povedz ze ta to zamrzelo...alebo nic neries a hladaj novy job ked to tak citis.
myslim si ze ostali uz zahanbeny dost a tym ze sa k tebe spravali extremne milo si to pravdepodobne aj uvedomili .. stalo sa .. nabuduce ta pozvu .. iste tam neboli uplne vsetci.. alebo pockaj chvilu a sprav stretavku teraz ty .. na rovinu povedz ze ta to zamrzelo a rada by si ak by ste si teraz naoaj vsetci spolu sadli kede tam nikoho nepoznas a rada s nimi pokecas i mimo prace ... neotacaj sa problemom chrbtom ,ale ukaz ze si silna osobnost a dokazes sa povzniest nad vecami ,,
Ja viem ako sa cítiš. Ja mám vyše 30 a problém komunikovať s ľuďmi. Na základnej škole som bola dlhé roky šikanovaná. Žiaľ to triedna učiteľka prehliadala a snažila sa ma "skamarátiť" so spolužiakmi. V podstate len prilievala olej do ohňa. Na strednej to bolo o trochu lepšie. Ale necítim potrebu chodiť na stretnutia.
Inak ma dosť zaskočilo, že po rokoch ma pozvali na stretnutie zo základnej školy a pozvala ma tá osoba, ktorá ma šikanovala najviac. Pamätám si ako sme mali mať vianočný večierok a mali sme každý niečo doniesť na jedenie. Vtedy mi tá spolužiačka hovorila, že sa z nás doma smiali akí sme chudobní a nemáme nič. Moja úžasná mamina upiekla veterníky ešte aj učiteľom sa ušlo. Tá spolužiačka doniesla 2 mandarínky. Ale zlá som bola samozrejme ja. Vlastne som chcela povedať, že ľudia si absolútne nevedia uvedomiť ako dokážu ublížiť. Ale tá nevedomosť ich neospravedlňuje.
Dodnes mám teda problém rozprávať sa s ľuďmi a veriť im. Mala som kadejaké kolegyne. Ale viac sa venujem práci ako vzťahom na pracovisku. Som slušná a to mi stačí. Mňa občas zaráža ako sa nevedia odzdraviť niekedy. To ma tiež zamrzí. Radím ti vypustiť to z hlavy a neriešiť to. Maj to v paži. Niekedy to bude ťažké. Ale verím, že si silná žena. Občas si poplakať a odňať takto ťarchu, nie je hanba.
No tak nepozvali, je tam toho. Asi si pre nich stále "novacik", tak ta nezavolali, ber to s nadhladom, aj keď to nie je najpríjemnejšie zistenie v tvojom živote. Osobne si myslím, že tomu netreba venovať príliš veľa pozornosti a radsej sa zameraj na mimopracovne aktivity, konicky, cvičenie, nejaky kurz, kde budes obľúbená a skvele si vyčistís hlavu po robote 🙂 A casom budeš vyzarovat takú pohodu a spokojnosť v tíme, že ťa sami budú volat medzi seba, ked im ukážes ze ich k svojmu stastiu nepotrebujes.
Netrapte sa kvoli tomu. Mozno oni maju viac spolocnych tém. Správaju sa k vam pekne v robote, tak to neriešte. Na pracovisku su dôležité korektné pracovné vzťahy. Kamarátov môžme mať inde. A urcite si kvôli tomu nehladajte novú pracu.
A snazis sa nejako zapadnut nie len po pracovnej, ale aj po ľudskej stranke?
Pises, ze ked sa bavia o niecom comu nerozumies, tak id3s prec. Tak povedz, ze kto co kedy ako... Alebo povedz , ze nevies o co ide ze mnenis temu alebo, ze ides robit... Ale nebud tam bez slova.. Po roku a pol stale nie si v kolektive ako partak
No to mi je ľúto..zrejme ťa nechceli pozvať z nejakého dôvodu..držím palce aby si stretla ľudí ktorí ťa budú mať uprimne radi..nech sa ti darí
Tak my sme tiež chodili takto von aj vedúcou a brigádničkami. Bolo nás málo, ale to neznamená, že sme museli chodiť všetky z práce spolu von, neboli to žiadne firemné akcie, chodili sme von ako kamošky, stretávame sa doteraz aj keď niektoré už nepracujú.
Vkuse sme si písali v skupine, časom sa spoznali aj naši muži a boli sme perfektná partia aj mimo roboty.
Tiež sme mali 2 kolegyne, ktoré sme nevolali von. Načo? Mala som ich rada, v práci sme si rozumeli, keď sme spolu robili, ale to je všetko, brala som ich ako kolegyne a ani náhodou som nepotrebovala s nimi tráviť čas mimo práce.
Nechodili sme von bez nich aby sme ich mohli ohovárať alebo čo, nemáme 15, my sme riešili iné svoje súkromné veci.
A teda na tvojom mieste, by som sa nesnažila im ukazovať že z teba vyžaruje neviem čo a že ty ich k šťastiu nepotrebuješ,pretože pravdepodobne si to ani nevšimnú a je im to jedno, proste asi tá berú len ako kolegyňu.
S niekym, kto ma v slovniku "srdiecko" a "milacik" by som pri jednom stole sediet ani nevydrzala.
Mozno ti na tej pizze chystali nejake prekvapko a preto ta tam nechceli ;) A ak nie, tak kasli na to....ak inak vychadzate spolu dobre tak sa cez to prenes, nemusis byt vsade.
Ja organizujem v práci takéto akcie a poviem ti popravde už sa mi stalo že sme na niekoho zabudli, lebo sme spoliehali, že tu či onu volala tá druhá. A až v reštike sme zistili že sme proste zabudli. Neber si to osobne. So mnou sa kolegyňa nerozprávala veľmi dlho skrz takýto prehrešok. Skôr by som spozornela ak by sa to opakovalo. Ale pre jeden krát mávni rukou.
A ty si ako zareagovala ked si ich videla?