Ako sceliť kolektív?

@rybkoava noví zamestnanci

@rybkoava v praci sa človek musí citit dobre, keďže tam trávi tretinu dňa, čiže naozaj treba na pracovisku podporovat dobre, priateľské vzťahy. My sme mali napr tradíciu raz mesačne spolocne ranajky a raz mesačne team building(isli sme si niekam sadnúť alebo na nejakú aktivitu). Čiže zorganizovať niečo take a podporit budovanie neformálnych vztahov. Neviem, či si (junior) team leader, alebo z akého postavenia tento problem riešiš, ale vieš ich motivovať aj inak a to pochvalami a uistovanim, že toto tazke obdobie prejde. Nám napr šéfka v takom narocnom obdobi na Valentína rozdala lizatka s valentínkami, že kazdemu dakuje, že nás má v time a pomáhame jej zvládať toto narocne obdobie, alebo nám niečo sladke dala na meetingu, poslala občas ďakovný mail a takéto gestá roztápali v ludoch nasranost a nervozitu. V každom kolektíve je nejaký smiesko, stmelovac kolektívu, možno tohto človeka treba prideliť ako buddyho novému zamestnancovi.

@rybkoava ja mam skusenost, ze v kolektive su 1-2 rozvracaci, ked je problem. Obycajne su to velmi silne osobnosti a strhavaju ostatnych. Skus sa zamerat odkial vietor fuka - a potom sa zamerat tym smerom. Casto pomaha, ked tito jednotlivci maju viac prace a menej cas u na hluposti. Je dobre spravit debatu o ludskych vztah a pripomenut ich dolezitost. Ludia na to casto zabudaju. Ak nemozes spravit teambulding, tak mozes spravit mensie pracovne projekty, kde budu ludia ktori sa maju v oblube spolu pracovat. Je dobre sa porozpravat s vedenim, ze nesmie podporovat nenavist v kolektive - bud slusnou poznamkou alebo pohladom schladit cloveka ktory problem vytvara - to velmi pomaha.

Vela zalezi od nadriadeneho. Pokial nerobi rozdiely medzi podriadenymi, podpori ich v horsich casoch aj kolektiv dokaze drzat pokope. Ja som v novej praci rychlo zistila, ze tam nie je kolektiv, ale tri mensie skupinky. V starej praci aj ked bol nahovno system, kolektiv bol ok. Ked niekto napiekol, priniesol aj do prace,otvaram cukriky ponuknem aj ostatnych a pod. V novej praci som si otvarala cukriky,tak som ich isla poponukat. Sefka utrusila poznamku, ze ci si nieco zehlim. Bolo mi jasne, ze nie su na to zvyknute a je tam problem.

@rybkoava niekedy sa to nedá a možeš sa aj pokrájať, u nás napr. pomohlo, ked prepustili šéfku, ktorá bola skrytá alkoholička a mávala divné nálady, potom sme dostali šéfa, ktorý bol tiež svojský, ale dokázal našim rozvracačom kolektívu dohovoriť a atmosféra sa zlepšila, aj ked to nebolo úplne ideálne, ale určite lepšie ako predtým

@rybkoava Pfuuu tak ako celkovo na ľudských vzťahoch sa pracuje najťažšie, to mi ver. Ja pracujem ako vedúci pracovník, strieda sa mi cca 20 ľudí na smenách, drvivá väčšina takmer ženy. Tiež riešime tento problém, v našom kolektíve nepomohli ani spoločné výlety, ani posedenia, nič 🙈 Tiež je u nás takmer dennodenne ohováranie a čím je nás menej, tým je to horšie. Ale toto im ja stále dookola prízvukujem, nech sa medzi sebou nežerú, pretože toto všetko je len v dôsledku znižovania obsadenosti smien. Ale môžem ja im rozprávať. Neviem teda, či pracuješ na vedúcovskej funkcii, ak áno, tak sa ich snaž pochváliť stále keď sa dá. To je jedna moja taká mala rada 😇 Za odvedenú prácu, za skvelé zvládnutie smeny, za to že sú šikovní, dôslední v tom, čo robia atď a hlavne že sú veľmi dôležití pre firmu, aj keď to možno nie vždy tak cítia. Veľmi to pomôže. Na druhej strane by som sa zase silou mocou nesnažila siliť vzťahy, ale byť v takej neutrálnej pozícii. Nepridávať sa k debate, kde sa ohovára, aj keď uznávam, každý má svoju pravdu. A má ju ! Aj ja sa viem vytočiť nad kopou vecí. Pracujem v obchode, kde človeka vytočí nie len kolega, ale hlavne zákazník... a potom to už ide ako na lavíne 😀 Veľa ale robia povahy, od nás za tie roky čo pre firmu pracujem poodchádzalo mnoho žien, ktoré boli hlavnými vyvolávačkami pletiek a ústa im chodili rýchlejšie ako ruky 😂 Dnes sa na tom už smejem ale veru zo začiatku sa mi ľudia divili, že som to tak flegmaticky zvládla, hlavne treba všetko brať s nadhľadom a mať svoj malý svet. Dokonalý kolektív podľa mňa neexistuje, aj keď ja som si v tom mojom našla veľmi môjmu srdcu blízke osoby ❤

Mňa osobne sa tie konflikty netýkajú. Nepáči sa mi, ak si jeden človek dvíha ego tým, že ponižuje druhého. V tomto kolektíve pracujem 15 rokov. Žiaľ do takého extrému to zašlo až teraz. Nie som vedúca, no takpovediac jej práva ruka, jej robota a moja sa prelínajú. S ňou pracujem tiež roky a bez problémov. Vždy sa dohodneme, aj keď máme na vec iný názor, problém vieme vyriešiť bez toho, aby medzi nami vznikalo dusno. No niektorí si zo mňa urobili bútľavu vŕbu ich konfliktov. Ja nemám problém s nikým, len sa mi nepáči ako sa k sebe správajú. Sú to dospelé ženy, ktoré sa v poslednej dobe správajú, ako deti v materskej škôlke.

@rybkoa ja pracujem v jednej firme 14 rokov, zo začiatku to bolo super, pracujem v open space, čiže sme tu všetci stále spolu pri sebe (mužský kolektív čo je fajn lebo neohovaraju), lenže...traja kolegovia odišli do inej práce a ja sa nemám s kým ani len porozprávať, ostatní cusia, maju slúchadlá, sú introverti,... a ja nedokážem byť celý deň ticho, že ráno ahoj pri príchode a poobede domov čau...kvôli tomu zvažujem novú prácu, inak vychádzam s každým dobre, viem pokecať a všetko popritom porobiť, ale nie cusat celý deň...

@marcellka32 ja tiež neviem čušať celý deň a keď som ticho tak hneď baby chodia kolo mňa čo mi je. Ja mam vždy dobrú náladu, lebo ma nič len tak nerozhodli, no po tom čo predviedla jedna kolegyňa ku druhej som si povedala, že dosť. Skratka budem filtrovať ľudí s ktorými sa bavím. Ja sa nemusím rozprávať s nikým ohľadom práce, len s vedúcou.

Ja som robila v takmer zenskom kolektive rok, a to bol kurín (pardon za výraz)... 15 žien čo v kuse intrigovali, ohovarali, alebo sa vadili aj muzsky manazer radsej odisiel.. boli tam dve zmeny co sa striedali (ale miesali sa, cize hocikto robil s hocikym, pocas par hodin sa stretli vsetci) a tak to bolo úplne vidieť, kto je ten "čo štartuje" nespokojnosť. A personalne si to poriesilo... skusali moznosti odmenovania, moznosti darcekov, ale klud prisiel, az ked sa vymenili najvacsie problemistky. Zase zeny, musia sa ohovarat, dohadovat.. je to take prirodzene.

Potom už vo funkcii zamestanvateľa sa mi začali diať veci, ako hadky, nervozita na pracovisku, ulievanie sa na ukor inych v podste z nicoho nic, ako sme rozsirovali kolektiv... ZMIESANY kolektiv. A prisla som na to, že tam zase bolo "kazítko", jedna mudrlantka, čo za chrbtom intrigovala, vymyšľala si scenáre a dávala múdrosti aj dlhorocnym zamestnancom, pritom nevedela ani o ich odmenovani, ani o nicom.. všetci boli z toho nervozni, lebo pocitovali akusi nespravodlivosť oproti vonkajsiemu svetu.. ked došlo k incidentu s jedným "džentlmenom", čo ju bránil pred neviditeľným nepriateľom (pracou) a dostal výpoveď, a zacal sa dalsi chalan zvlastne tvarit, dostala vypoved... (medzicasom aj do mna vulgarne vyletela, lebo nemala spravenu pracu a musela som to dorabat sama cez vikend, tak jej "sef" prehovoril do duše, po vypovedi sa mi tu dobreze nebol jej priatel vyhrazat ako som ju mohla vyhodit, ze urcite ziarlim na nu a blbosti, pritom nemala som preco.. cize bola som rada, ze je prec, ale to nie je podstatne). A nastal neskutočný pokoj a kľud na firme. Podotýkam, že keď je takéto kazítko alebo viac v kolektíve, nepomôže team building, nepomôžu výlety a ani darčeky, vymoženosti. Všetko ide od ľudí, ako spolu chcu vychadzat a ake su povahy. S veselými kopami, ktore si vedia urobiť svoju pracu sa robí lepšie a ak je šéf rýpavý, tak tam nikdy klud nebude (poznám, polovička ostava doma a robi od pocitaca, presne kvoli pokoju u nas v kancelariach :D ). Rovnako ak niekomu nevyhovuje v praci samota, tak mu tam nebude dobre, nas je teraz malo, mala som tu chlapca absolventa, ktory sam prisiel s tym, ze on nevie byt cely den sam, resp. takmer sam. Jeho to proste ubija, lebo potrebuje okolo seba frmol a s niekym sa rozpravat. Teraz je spokojny medzi ludmi.
A riesenie problemov, budem teraz konkretna, lebo zalezi na problemoch, ci si nie su sympaticky (vtedy sa mne napr. paci hlasovanie existujuceho kolektivu, ci novu osobu prijmu alebo neprijmu napr. po dvoch tyzdnoch/mesiaci na trvalo alebo PP rozviazu este v skusobnej dobe, hladelo sa aj na to ako sa vsetko nauci, ako vychadzaju medzi sebou.. tu aj hodnotenie bolo spolocne za cely kolektiv a delilo sa medzi jednotlivcov ) alebo nieco konkretne prekaza (napr. mali sme starsieho pana, co sa krmil neustale v kancelarii spojenej s predajnou + nechaval spinave riady vsade, kuchynku si po sebe neulozil, neskutocne rozbroje to tam robilo, lebo si tak z kolegyn robil sluzky a cakal, ze mu najmeme upratovacku - toto sa muselo vydiskutovat, lebo hadky a ohovaracky boli stale, ved baby nemaju co po niekom riadit, ked sa venuju zakaznikom, svojej praci atd... pripadne skladnik nerobil co ma, nesedeli stavy, chybali veci, niekto mal pocit, ze druha osoba nieco nerobi, neustale PN/OCR/nedokoncena praca... vsetko sa to da vyriesit adresne ). Treba to riesit, ak ide o pracovny problem, ale ako veduci pracovnik (pracovnici) musis byt nad vecou a nenechat sa tahat do zabo-mysich vojen... su veci co si musia vydiskutovat same, a ked si robia dusno na pracovisku tak nie na ukor svojich pracovnych povinnosti. A to im musi byt jasne. Nie je to miesto na osobne zalezitosti... a pracovne problemy sa daju riesit. A najlepsie na nejakych stretnutiach spolocnych to jasne zadefinovat a vyriesit co sa da.. a tym sa predide ohovarackam za chrbtom. Ak nepredide, tak asi maju malo prace...

Ja ti poveviem, tak, ze by som sa do toho nemieslala. Pokial nie je zaujem aj s nejakej inej strany, tak sa to tam snaz len nejak prezit sama za seba. Prilisna iniciativva by ti isto v tejto chvili len ublizila

@rybkoava ja som vyfiltrovala tiež, viem docela odhadnúť človeka, ale stalo sa mi že sa jedná žena z firmy začala kontaktovať, rozumela som si snou, až začali spoločné obedy, kde som zistila akú má povahu a teda že snou nechcem mať nič spoločné, ale bolo ťažké diplomaticky ju vylúčiť zo svojho života, prisala sa cicalai energiu, odkedy s ňou nechodím von je mi omnoho lepšie, ale aj tak chcem vymenit pracu

Ja mám svoju prácu strašne rada, žiaľ nemám dobrý odhad na ľudí. Našťastie si ich k telu nepripúšťam tak mi nedokážu nejako ublížiť. Ale kolegyňa ktorá sa krásne " vyfarbila" mi bola blízka.