Zamyslate sa? Alebo či vás majú radi?
Či len ja veľa rozmýšľam a mám len samé negatíva v hlave? A zaoberám sa blbostami? 😀
Neviem čo s tým robiť… ako vypustit tieto myšlienky z hlavy..
mne bolo vždy jedno kto si čo o mne myslí.... ohováranie vždy išlo akosi mimo mňa... ešte na zš.
len jedna jediná téma ma troška trápila, tam som aj rozmýšľala čo si ľudia o tom myslia.
Ak mi povie niekto do očí objektívnu kritiku, možno sa ma to dotkne v prvom momente, v druhom sa zamyslím ci nemá dotyčný pravdu.
Co si myslia ľudia o mne poza môj chrbát, neriešim (naučíš sa časom), keďže nikdy nevyhovie kazdemu
Ale ano. Z casu na cas mi to napadne. Potom to hodim za hlavu, lebo vsetkym nevyhoviem. Komu nie som sympaticka, ten ma najskor na to svoje vnutorne dovody (trebars moja nahodna podoba s clovekom, ktory mu v minulosti ukrivdil). A nechce sa mi zit podla hesla, ze vsetci boli s mojim zivotom spokojni, len ja nie.
Asi tak.
@dskjhfdlkdjhl 👍👍👍
Nech si myslia čo chcú. Trápilo ma to maximálne na základnej škole. Potom som zistila, že ľudia majú iné starosti ako rozmýšľať práve o mne.
Absolutne neriesim a mam klud. Aj tak na to nemam ziadny dosah a mne sa zije takto lahsie...
Presne ako píše @dskjhfdlkdjhl . Všetko vekom vytesniš a to čo iný hovoria ťa prestane zaujímať. Prvoradá je rodina, tvoje záujmy a najbližší okruh známych. Ostatné neriešim. Absolútne neriešim pokiaľ to nie je priama konfrontácia. Zistíš ,že život je príliš krátky na to aby si sa zaoberal niekoho komplexmi a závisťou😉
..opravnena kritika, objektivna a slusne podana od cloveka ktoremu na mne zalezi, beriem akceptujem, snazim sa povedzme poucit, resp. brat to tak ze mi nechce zle a hlbke svojej "duse" viem ze ma pravdu. To beriem v pohode. Ale ze niekto riesi za mojim chrbtom, nepodstatne blbosti, to mam uplne niekde "hlboko a daleko"..
kniha Odvaha byt neoblubeny - prave ju citam a skoda, ze som na nu nenarazila skor. nieco prichadza vekom a skusenostami, ale nieco musime aktivne zmenit a cielene si uvedomit. pracujem na tom lebo to je tiez moj problem
Zaoberam sa tym ked je na to dovod, ked sa mi udeje s danym clovekom nejaka situacia... Ale v principe mi to je jedno kto si co o mne mysli. Nikdy nevyhovies a nebudes sympaticka vsetkym. Niektori ludia nepotrebuju ani dovod na to, aby nuekoho neznasali.. Aj ked to moze byt tazke, treba sa s tym zmierit a netrapit sa tym.
Cim som starsia tym menej, a kedze uz mam 50+ tak to mam uplne v ...😂
a dokonca mi nerobi problem prijat kritiku a zamysliet sa nad nou, s odstupom bez emocii, nie som u na seba taka zatazena.
A v podstate vela veci ktore som ako mlada (od puberty) tazko prezivala a riesila sa neriesenim v podstate zlepsili. Velmi som chcela kamaratky, kamaratov, mat s kym niekam ist, byt oblubena, aby si ludia vsimli ze tam som aj ze tam nie som, vzdy som sa kontrolovala co komu poviem, ako poviem, ci sa urazil, ci som to mala nemala... potom som dospela do stadia ze dajte mi vsetci pokoj a toto ludi pritahuje asi ovela viac 😀 ja mam momentalne najviac spriaznenych dusi za cely zivot a nepochadzaju z mladosti. Mam komu zavolat, s kym ist von, aj mna volaju - turistika, kafe, akcie, pokecat, ludia sa tesia ked ma vidia 😀 pritom som introvert a vobec nepestujem priatelstva na dennej baze, ani sa nesnazim. Ja ani nemam nieco ako najlepsiu kamaratku.
Nie. Ži podľa seba a nie podľa iných. Život máš len jeden.
Casom dojdes na to, ze dolezite je len to co si o tebe myslia ti najblizsi, ti ostatni ti mozu byt ukradnuti.
Uz nie. Je mi to poslednu dobu tak ukradnute, ze uz ani nemam potrebu sa v niecom obhajovat pred druhymi. Jedine, co staci je drzat sa daleko od ludi, co siria klebety, ohovaraju, rozpravaju len o sebe, su sama negativita. Hned sa ti bude lepsie zit.
Veľmi som typ človeka, krory potrebuje to aby ma mali všetci radi, aby som bola obľúbená medzi ľuďmi, v patrí.. pritom.. neviem prečo to chcem. Ja mám rada keď ma ľudia majú radi , chcem aby chodili Somnou von. Chcem zapadnúť medzi tri ženské, ktoré spolu Ss poznajú roky (10-11) ja som tu 4r. aby som s nimi a ich deťmi chodila von aby ma volali. Keď ma nevolaju myslím si že ma nemajú radi z nejakého dôvodu neviem akého.
Volajú ma raz za čas. Alebo jednotlivo mi nápisu či sa nejdeme prejsť, na kávu niekm aj s deťmi.. ale nieje to často. Stretnem ich všetky tri spolu s deťmi a ja som hotová z toho že ja som medzi nimi neni.. je to totálna stupidita, uvodďujem si aké blbosti riešim ale neviem myšlienky dostať z hlavy
Napríkad sa sj bojím že skym budem cez leto chodiť na ihrisko keď tu nikoho nemám. Som tu 4-5r ale syn bude mať len 2 mamičky moc nepoznám. Že sama stále som tu. Mám kamošky z iných miest, v ktorých som vyrastala.
Ja ti prva napisem, ze ma to zaujima.. :D :D :D nikdy som s nikym nemala vylozene nejaky konflikt, malokedy mi niekto povedal nieco negativne do oci, preto neviem, co so si ludia vravia za mojim chrbtom a chcela by som vediet, ako ma vnimaju moje dlhorocne kamosky, ale aj ludia, ktorych som len spoznala.. ale ak sa ich na to priamo spytam, pochybujem, ze by mi povedali pravdu.. niekedy by som chcela vediet citat myslienky 🙂 ale musim povedat, ze sa tym nezozieram, len zo zaujimavosti by som to chcela vediet..
Nezamýšľam sa vedome, ale viem, že sa správam tak, aby si nemysleli o mne nič, alebo len v tom lepšom duchu. Ťažko sa to priznáva a bola by som najradšej, keby mi to bolo jedno.
A dovolím si nesúhlasiť, že vekom sa to vytesni. Poznám živý príklad, že je dôležitejšia verejná mienka ako úprimnosť k sebe a najbližším.
Ono ťažko západnej do zabehnutej partií, takže preto ťa nevolaj so sebou častejšie. Oni majú spoločné zážitky, atď. Mala by si si nájsť nejaké nové ak to je to možné a to že ťa nevolaju nechať tak...užiť si keď vybehnem aspoň s nejakou.
Absolutne nie…nech si kazdy mysli o mne srdečne čo len chce! 😂😂😂 pre mna je podstatne, aby som bola spokojna ja. Nie som nejaky sebec alebo tak… snazim sa robit veci spravne a byt korektna… ale ‘konzultujem’ svoje ciny max so svojim vlastnym svedomim…
No… ja som rada sama a nemam potrebu sa vlacit s inymi… ked boli deti male, bolo fajn obcas niekoho stretnut na ihrisku, ale nie vkuse, ja som si vystacila aj sama.
Obcas, ale nie natolko, aby to vplyvalo na kvalitu mojho zivota
Skor sa obcas zamyslam nad fyzickou strankou, ze ked ja na sebe vnimam nieco ako skarede, alebo sa pri pohlade do zrkadla citim ako hroch, tak si predstavujem, ze ako to asi vidi clovek, ktory je v inom tele ako v tom mojom a ze ci si tiez o mne mysli, ze vyzeram ako hroch 😅
Ja som raz niekde čítala, že človek ktorý sa zaoberá tým, čo si o ňom myslia druhí sa stáva ich otrokom.
"podla seba sudim teba" - to je to, co si o tebe ini myslia, takze strata casu sa tym zaoberat...pokial ti ide o to vyhoviet inym tak, aby ta mali radi - ako spominas, to je najlepsia cesta stratit sameho seba...robi to ale vela ludi, pretoze ostatnych vyslovene potrebuju a tie vztahy su zalozene na vymene sluzieb
Ja vobec neriesim, co si kto o mne mysli, pretoze keby toto mam riesit uplne stale, tak by som sa zblaznila. Ked som bola teenagerka, tak ma neskutocne trapili tieto veci, ale uz som si povedala, ze stacilo 🙂
Ja si o sebe myslím, že som fajn s drobnými chybickami. Mám okolo seba ľudí, ktorí si to evidentne myslia tiež. Všetci ostatní má môžu mať radi. Tak alebo onak. Je mi úplne fuk, čo si o mne myslia a čo o mne hovoria.
Absolutne nie,je mi to ukradnute
nie, je mi to jedno.
@vroni ja si teiž myslím, že som,, dokonalá,, a názor ostatných ma nezaujíma 😂
To sa naucis casom, s vekom. A potom zistis, ze si vlastne somarinami zabijala cas, ktory si mohla vyuzit lepsie. Ale lahko sa mi pise, ked som uz stara korcula😀