Vykomunikovali by ste si neveru, alebo by ste buchli dverami navždy?
Ženy,ak sa vám stala taká vec,že vás partner podviedol a je úplne jedno za akých okolností,vydebatovali ste si to a až potom buchli dverami navždy? Snažili ste sa zistiť alebo aspoň s odstupom času komunikovať o danej veci s dotyčným mužom? Alebo ste sa len zbalili a ostalo všetko nevypovedané?
Neveru by som isto neprehryzla.
Ale dovod a okolnosti by ma urcite zaujimali.
Nestalo,ale na komunikáciu treba dvoch.Asi by nebol priestor a hlavne citové nastavenie na dáku rozumnú debatu,ktorá aj tak nič nevyrieši.A žiadna žena nepotrebuje počuť- našiel som si inú,lebo ty si taká a onaká ....len by som hrdo odišla alebo jemu zbalila kufor.
Nestalo sa mi, ale nemyslím, že by som s takým človekom žila. Nevera sa nestane len tak, človek sa pre tú neveru rozhodne dobrovoľne, takže za mňa je to neakceptovateľné. Ak by ma aj zaujímali dôvody, čo asi nie, nič by to nemenilo na fakte, že by to pre mňa bol koniec vzťahu.
Ja. ako sa poznam, musela by som to mat vykomunikovane. Mozno nie hned, lebo emocie, hnev, hrdost a pod. ale casom urcite. Hoci by som len list dotycnemu napisala, ale musela by som to nejakym sposobom dat zo seba von. Otazka je, ci by aj on komunkoval alebo len hral mrtveho chrobaka. Ale ja by som mu musela povedat co mam na srdci.
Buchla dverami navždy. Nevera je to najpodlejsie, co moze muz zene urobit ale plati to aj naopak. Ja sa nedokazem pretvarovať takze u mna by dotyčný skoncil naveky.
Hlavne urob podľa seba. Ja napr. nemám tak jasno v búchaní dverami. Okolnosti pre mňa sú dôležité. Takže ak by šlo o nejaký úlet, nezaujíma ma to a nepotrebujem o ňom vedieť. Nerobím ani žiadne kroky k tomu, aby som sa o niečom podobnom dozvedela, nesnorím v telefóne, nestriehnem na muža. Ak by bol taký somár, že sa to prevalí, tak by sme o tom asi komunikovať museli. Ale 95% vzťahov zažije neveru (mimo žien na koníkovi, tie majú imunitu 🙂) a ani o tom partneri nevedia. Mám na mysli jednorázové pošmyknutie. To ženy v určitej fáze zrelosti proste nejak nepokladajú za koniec života vo vesmíre.
V prípade nejakej dlhodobej milenky by som asi nemala o čom komunikovať. Nebol by už pre mňa perspektívnym partnerom, žiadne siahodlhé vyčerpávajúce dialógy by ma nezaujímali, aj tak by to už nič nevyriešilo, možno by som prijala vysvetlenie, ak by on mal potrebu ako takú bodku za vzťahom.
to sa podľa mňa nedá len tak povedať. človek môže byť presvedčený, že by ďaľšiu šancu proste nedal, no ak by k niečomu takému došlo, reakcia aj dôsledok by mohol byť úplne iný
Moj nazor na neveru je takýto... keby sa to stalo raz a chlap by to veľmi ľutoval tak by som porozmýšľala nad odpustením ale chcela by som vedieť všetky okolnosti čo ho k tomu viedlo a samozrejme musel by o mňa bojovať...a ja by som musela vidieť že to skutočne ľutuje a snaží sa byť lepším a napraviť moje zlomené srdce (keby to urobil znovu tak neni o čom) ......ALE keby som zistila že má milenku že to s ňou ťahá dlhšie alebo žeby ich mal viac tak definitívny koniec...rozvodové papiere by mal na stole
Nestalo sa mi to a pevne verím, že sa nestane ....ale bohvie či by som reagovala rovnako ako som napísala teraz
S kludom napisem ze by som neodpustila. Pre mna ziadne posmyknutie nepripada do uvahy. Problemy sa riesia komunikaciou a nie zasunutim niekde inde. Pre mna absolutny hnus, citila by som sa ako posledna handra s ktorou by muz dlazku vytrel keby mi to spravi. Nezaujem,neexist
@ivik4 presne tak, ak raz zasunie inde, do mňa už nikdy. To je za mňa totálne dno podviesť a rovnako je za mňa dno odpustiť a pokračovať ďalej, to by som nemala žiadnu hrdosť a úctu sama voči sebe. Argument, že ak by to naozaj ľutoval a bojoval o mňa (viď vyššie), nuž mal bojovať predtým, než zasunul dobrovoľne do inej pipiny.
Ja som to raz zažila a tak aj ukončila vzťah aj keď trval skoro 4roky a neľutujem. Nevera je niečo čo mi pripadá ako absolútna zrada voči partnerovi.
Keby len dvere zabuchla 😅 ja som milenke rovno kufor s ex vecami doniesla... troška teátro ale čo po 7 rokoch manželstva so 6 ročným synom a on pol roka ťahal s kolegyňou... a potom letel on aj z domu aj zo života... bolo mi jedno prečo, začo, načo aj keď sa snažil hapkať na súde, že veď nám to neklapalo a on sa cítil sám a iné drísty... škoda, že to ešte predtým ako skočil do jej postele nepovedal mne ako sa cíti... ale kto chce kam... už je to minulosť, on je sám strieda už 2 roky frajerky a ja som už pol roka šťastná s mojím priateľom, ktorý je úžasný nielen ku mne ale aj k môjmu synovi...
Možno viac žien by ti prezradilo a zdôverilo sa ti so svojimi skúsenosťami s neverou, keby si nebola anonymnou autorkou. Ale dá sa podľa mňa žiť aj po nevere spolu, ale už to nie je ono. Väčšinou má potom navrch žena, len za akú cenu.
@alaguema vieš, to nie je o imunite, ani o určitej zrelosti (som vo veku babky), ani o konci sveta. Chápem, že má každá inú mieru tolerancie, ale ja neveru a klamstvo považujem za to najhnusnejšie, čo sa môže stať. Viem, že nie je ľahké zahodiť roky spolužitia, zabudnúť na spoločné zážitky, odísť od inak kvalitného partnera, ale mne by sa fyzicky hnusil. Nedokázala by som už s ním intímne žiť, takže tak či tak by ten vzťah skôr či neskôr skončil. Okrem toho, aby som muža milovala, musím si ho vážiť a nemôžem si vážiť človeka, ktorý robí to, čo sa mne protiví. Práve preto, že už dávno nemám dvadsať, nemám potrebu sa ráno zobúdzať vedľa muža, ktorý ma podviedol, na dôvode nezáleží, aj tak sa ženy často pravdu nedozvedia. Nepovažujem život bez partnera za katastrofu a s takým, ktorý ma podviedol by som sa už necítila komfortne.
@katkati aký je rozdiel v tom, či je otázka položená anonymne alebo nie? Jedine, že by jej napísali do IP
vsetky tu neveru odmietaju, a pritom tej nevery je tolko... dokonca aj zeny su neverne... ked su anonymne statistiky, skor sa priznaju ze podviedli, boli podvedene alebo boli tie tretie v tom vztahu.
spat k otazke, neviem co je lepsie, ci vediet preco sa to stalo alebo nevediet. este je otazka, ci to potom dokaze uprimne priznat partner, ze preco to bolo, ci to nebudu len nejake zvasty... neviem ci by napriklad povedal ze "nudil som sa s tebou", "nemilujem ta" "nie si uz atraktivna" ked maskoval neveru, nemaskoval by nahodou aj pravu pricinu? nesnazil by sa o milosrdne klamstvo, ked uz vie ze velmi ublizil?
zodpovedat si musis ty, autorka, sama sebe a uprimne.
Ja to poviem takto, nevera je pre mňa ne akceptovateľná v akomkoľvek prevedení, či muž ženu iklame alebo žena muža.. Na to, aby som to komunikovala s mužom (ak by to on urobil), by boli potrebné dlhé roky spoločného života.. Tam by som zvazila tu komunikáciu, alebo vysvetlenie a potom to ukončila tak ci tak bez ohľadu na story, s ktorou by prišiel...I ak mám také prirovnanie, ako mi raz kolega povedal, ako vidí svoju manželku - žena je ako rezeň, furt je ten istý, len prílohu a korenie vždy meni, aby ho neomrzela..ale furt len ten jeden rezeň... Čiže aj pre mňa je manžel ako rezeň, ktorý najviac milujem, ale meníme furt prílohu, aby sa nám to nezunovalo...
Jednoducho, ten čo podvedie vo vzťahu, aj napriek prísahaniu si, je podľa mňa slaboch!
@elizabet173 Hlavne kvôli možnosti SS, lebo tie, čo s takým žijú, tak sa im možno nechce prispievať, keď si vo vyššie napísaných príspevkoch prečítali, aké sú chudery, že zostali v takomto vzťahu.
@katkati áno, to chápem, preto som to aj uviedla
Neveru by som nedokázala ani odpustiť ani rozdychat. Nehovorím, že by som hneď trieskala dverami v doslovnom prevedení. Ale kdesi vo mne by sa tie dvere zabuchli. Možno by vzťah formálne neskončil hneď, ale bola by to len otázka času. A nie, nemala by som záujem o diskusiu. O rozliatom mlieku je zbytočné diskutovať.
Na zaklade mojej skusenosti mam uz aj do buducna jednoznacny nazor, ze na nevere niet co vykomunikovat. Mozes dostat dovod preco, kde bola chyba. Ale tam by akakolvek diskusia skoncila.
Ja pojdem trochu proti prudu, s tym, ze sa bavime v cisto teoretickej rovine kedze som takuto situaciu nezazila a snad ani nezazijem.
Ja som svojmu manzelovi slubovala v ze s nim budem aj v zlom, aj v nestasti atd atd. Celkovo si stojim za tym, ze problemy sa maju vo vztahu riesit komunikaciou a nie buchanim dveri. Samozrejme zalezi od sitaucie. Ak by sa jednalo o nieco podobne ako tu bola teraz tema, ze muz ponizuje zenu, vysmieva sa jej, proste zmena spravanie tam asi nie je velmi co riesit ine nez to zabuchnutie dverami pred nosom. Ak by sa manzel zamiloval do druhej zeny, dverami by som sice asi nebuchla, vypocula by som si ho a tiez by nastal samozrejme rozvod. Ak by sa vsak stalo ze v nejakej skratovej situacii si to smykol niekde inde jednorazovo, bez emocii, bez vole to zopakovat toto by bola situacia ktoru by som si teoreticky predstavit vykomunikovat a fungovat v manzelstve dalej. Hovorim teoreticky, za predpokladu ze to bolo raz, nebude sa to opakovat a manzel to lutuje, ale neviem ako by som sa zachovala v realnej situacii. Mozno je to tym ze ja beriem sex ako pudovu a nie romanticku zalezitost, neviem... Osobne sa taktiez nestotoznujem s tymi nazormi ze " urobi raz, urobi to znova" a ze "taky sa nezmeni". Ludia sa pravdaze menia, dospievaju, posuvaju vo svojich zivotoch dalej, su ovplyvnovaní ludmi vo svojom okoli, zivotnymi situaciami a vlastnymi chybami. Je to uplne normlany a prirodzeny vyvoj. Najlepsi priklad som ja sama, tiez som nebola ziadne slniecko pred tym nez som spoznala manzela a uz by som sa tak nespravala ako pred 6-10 rokmi.
Dufam ze v takej situacii nebudem a ak by muzovi (alebo mne) nahodou preplo a mal potrebu jednorazovo zasunut do cudzej **** tak bude mat aspon tolko chochmesu aby mi to nepovedal a trapil sa tym sam so sebou do konca zivota.
@zuvelyn teoreticky ti rozumiem a súhlasím. prakticky viem (o sebe), že by sa definitívne narušila dôverná intimita medzi mnou a partnerom a už nikdy by som mu nedôverovala, sprotivil by sa mi. čiže odpoveď autorke moja je: neakceptovala by som jeho pokánie a ukončila by som vzťah. dverami by som nebúchala, tie za to nemôžu.
Ja som buchla dvermi bez zbytocnych reci. Vykomunikovali sme si tu temu az po rokoch. Nie neveru ako taku, ale vztah a veci okolo neho. Ze som pre neho nebola idealna partnerka, to uprimne priznavam. Ze sa riesil neverou, bola samozrejme slabost partnera.
Ked sme vo vztahu zacinali, bola som mlada a velmi naivna a povedala som tomu mojmu, ze ak ma niekedy podvedie, tak ok, ale nesmiem sa o tom nikdy dozvediet. O par rokov som sa to dozvedela, do hodiny som bola zbalena a odvtedy som ho videla len raz, pri prepise nasho domu na novych majitelov...
Vzdy som zastavala nazor, ze neveru by som nikdy nepredychala, spravila by som teatro a chlapa vyrazila von oknom. Odkedy mam deti, neviem, nie som taka razna v tom, co by som urobila. Nie som v takej situacii a dufam, ze nikdy nebudem. Ale ci by som dokazala vziat detom otca smahom ruky, bez akejkolvek snahy dat tomu sancu? Neviem. Co by som nikdy neodpustila je fyzicke nasilie, facku, alebo take veci... ale co by som spravila, keby sa prevalila nevera - fakt neviem
Naco kecy okolo toho? Ked sa uz stalo,uz sa neodstane,naco okolo toho riesit? Aj tak neodpustim a nezabudnem. Balim a idem. Naco byt tam kde ma nechcu.
Tazko povedat, ako by som reagovala, ale myslim, ze by ma nezaujimal dovod, nevera je u mna vzdy neverou. Byt vernym je rozhodnutie, prilezitosti ma kazdy pocas zivota. Takze s najvacsou pravdepodobnostou by som to ukoncila bez ake akejkolvek komunikacie.