Rozchod v 30tke

@maruskat ach viem asi to vyznelo drsno… proste tolko rozdielov sa ukazalo poslednu dobu… ak by nam pomohla parova terapia bola by dom urcite za to vyskusat. Neviem ci je rozchod najlepsie riesenie.

Treba skúsiť...za pokus nič nedáte..a on čo? Ako to vníma on? Určite by to chcelo rozhovor,veľa rozhovorov,zas jasne keď sú to malé problémy,čo sa dajú vyriešiť,treba skúsiť to zachrániť..Skús troška konkretizovať..

Ahoj ono nam zenam castokrat nieco chyba...ked mas muza ktory, je pracovity, robi nakupy, variv nedelu, chyba ti ze nie je az taky alcny a nechodi s vami moc von.. Ak mas muza aktivneho, ktory je stale vo fitku vadi, ze nie ke vobecdoma... Proste kazda ta mincama dve stranky. Ty si hlavne preber vhlave, ake mate moralne zasady spolocne, spolocne ciele...ja som tiez teraz nahnevana na chlapa lebo atale rpbi, zabezpevuje, vsetko riesi a pritom a ja by som chcela len jednu prechazdzku s nim denne... Ale momentalne je toho na neho vela... A tak som tiez smutna sem tam. Ale to ze by som ho nechcela pri sebe to vobec...
Porozmyslaj ze co cakas od zivota... Vies ono najlahsie je hodit vaetko za hlavu a ist za tymi nasimi snami, ale ked budes niekde napr robit svojuvysnenu pracuaku mas zaruku, ze tamnebudes plakat za nim...a po dalsie vazi si ta, ma ta rad? Sprava sa k tebe laslavo? Lebo moj ma inak ako Laska a este zdrobneninou ani neoslovi... Taktiez mi vzdy zdvihne telefon s laskou a apekne...ale nezhody ma kazdy.len netreba podliehat panike...mozno ste dvaja, nudite sa, mate stereotyp... Ale pozor kazdy vztah sa raz dostane to takeho bodu. Treba ho len prekonat a ist dalej...ale treba mat v zivote nievo co ta tesi.

Prosím ťa, upresni, čo nie je "ono".. ak necháva ponožky na zemi v kúpeľni, s tým sa dá pracovať, ale napríklad vôbec spolu nespávate, tak to už ťažšie..

@derdia pekne si to napisala… no problem je ze asi tie “spolocne ciele” sa nie uplne zhoduju ale ani to neviem slovne vyjadrit. Ja som clovek co si vsetko rad planuje, ma sny, ciele. Viem co by som chcela na dochodku robit. A on proste nie je taky ze by mal ciele a sny. On len zije pritomnostou. A nie je vobec jednoduchy chlap. Ma vysoku skolu, robi tazku robotu hlavou… je dobry chlap, postara sa… dokonca aj viem ze keby sa jednemu z nas nieco stalo tak sa neopustime… podla mna to je dolezite vediet. Tak isto viem ze keby sa nam nedari splodit dieta tak neodide za inou, lebo to nie je az taka priprita pre neho mat bio dieta. A to je aj ten rozdiel, ja strasne chcem rodinu… snivam o tom uz dost dlho a on to tak neberie. Ze bude co bude. Ale viem ze sa postata a bol by super otec. A ano mame stereotyp. Ako zacal covid sme doma zavrety uz treti rok!! Obaja pracujeme z domu.

@lubka261 lubime sa, ale je pravda ako bolo spomenute mame brutalny stereotyp.

@maruskat on by bol za ist za terapeutkou…tak asi taky najvacsi rozdiel je ze ja zboznujem zivot na dedine a on chce ist do mesta

@cubo2 urcite aj toho sexu je teraz menej…. Ako by som chcela.

@lubka261 ano je super. Nepije, nechodi von, nebije ma, je rozumny, da sa s nim rozpravat….

bolo koze dobre sla sa na lad smykat...prepac ale znies ako, ze sa co vztahu akurat tak nudis, lebo podla toho co pises mas partnera, za ktoreho by pol modreho konika dalo dusu 🤷‍♀️ aby sa na koniec nestal velmi casty jav, ze ho vymenis za idiota

p.s. stereotyp sa da jednoducho riesit, len minimalne jeden z vas dvoch musi byt ten hnaci motor, ked by bolo na mojom muzovi sedime doma, tak ja som ta co vymysli, naplanuje a uprimne cim som starsia, tak aj ten serial a muzom a poharom vina je uzasna vec

ked ti nieco chyba a realtivne je partner v poriadku, nie su vazne problemy, vacsinou je chyba v tom, ze tebe v zivote nieco chyba. Najcastejsie nedocenena, nevies najst vnutorny pokoj, tak si myslis ze ked partner bude iny ze ten tvoj pocit zmizne. je to na terapiu ale len individualnu pre teba

My sme Mali tiez plany do buducna, Ake auto kupime, co s dovolenku, Kam syn do skoly, co na dochodku. Dnes budem rada, v sucastnej situacii, am sa mi muz dozije konca tyzdna a ja any som to prezila so zdravym rozumom. Musela som emocionalne vyrast a na Vela veci sa pozeram s rozhladom.
Tiez sa nam nedarilo splodit dieta, tak sme isli z IVF do IVF, dnes mame krasneho syna.
Takze zacnite riesit dieta. Zbytok uz pride Sam.
Mas partnera, ktory vyzera byt ok, mate stereotyp, co je normalne.

Ja sa celkom cudujem ake nazory tu maju zeny. Uplne si viem predstavit, ako si spravite dieta a o 5 rokov tu napises ze to nie je ono, nepaci sa mi hento a toto a uz pred dietatom to nebolo ono a tie iste baby ti tu budu pisat ze sak co si cakala, ked uz pred dietatom to nebolo dobre, vedela si uz pred dietatom, do coho ides a podobne…
Ja ti poviem tak, mas 30 rokov, si mlada, podla toho co si pisala tak nemate skoro nic spolocne okrem domu. Vlastne je super, ze si zistila, ze vam to neklape uz teraz a nie ked ti bude domat revat par deciek. Nie je nic lepsie, ako stravit zivot s niekym, s kym ste na rovnakej vlne, a nie aby si sa doma natahovala s chlapom skoro za vsetko, lebo on ma tak nazor a ty iny. A to este pridu tazsie casy, ak aj dieta budete mat, potom ti zas dalsie veci budu vadit. Ja by som na tvojom mieste v takom vztahu neostavala.

Ludia sa menia. Aj pocas partnerstva sa menia. Tvoj partner vyzera byt velmi vyzrety typ, zije pritomnostost, je ochotny brat od zivota, co pride a to bude pre neho dobre. Ty potrebujes planovat, zit tymi planmi a potrebujes k tomu spolunadseneho partnera. A toto ti chyba.
Ja ti z pohladu zeny, ktora je 20 rokov v manzelstve a takmer 50 rokov na tomto svete napisem, ze tvoj partner ma velky nadhlad nad zivotom a je to velmi vzacne a zrele. Ale ty potrebujes odzit iste veci, ktore ti chybaju a budes mat tazke rozhodovanie. Ale drzim ti palce.

@luckynat ved toto ine nazory mame … tiez som prekvapena ako mi tu pisu ze problem je vo mne. Myslim si ze problem je celkovo v nas a ze si nesedime ale stale neviem ci je to to spravne odist

@0silvia0 suhlasim aj s opisanim partnera aj mna……

Ta spolocna hypoteka je vacsi problem nez tvoj vek a rozchod po 4 rokoch...skus vyriesit majetkove veci, parovu terapiu neries, pride iny.

@madeline1 co sa tyka majetku tak to by sme sa dohodli urcite na predaji. Problem je ze by sme obrovsku dan platili. Co uz.

A ako to vnima tvoj partner? Ten nesulad. Citi ho tiez?

@0silvia0 ano jasne obaja… ale rozist sa nechce.

A co by si od neho chcela, aku zmenu, aby si sa na neho zacala pozerat inymi ocami?
Stacilo by ti nadsenie pre rodinu?

Autorka, máš skvelého chlapa tak nehladaj problémy tam kde nie sú. V partnerskom vzťahu sa treba aj prispôsobiť.
To že chce bývať v meste a ty na dedine ste vedeli asi hneď. Neviem kde máte dom, ale asi sa vám ľúbil obom keď ste si ho kupovali.
O deťoch sa musíte vy dohodnúť a porozprávať, nečakaj že príde za tebou a povie pome do toho. Skús naopak ty prísť a povedať, či nebudete skúšať 🙂 aj tak je to na tvoje triko to dieťa prvé mesiace ako okova na nohe. Neviem či by ti to nepridalo ešte viac problémov ako ich vidíš ty teraz.
Buď šťastna, ze o teba stojí, možno potrebujete pochopiť jeden druhého iba. Ja by som dala šancu parovej terapii. Za to nikdy nič nedáš a tak sa ti otvoria oči ako ani nedufas. Žena a Muž sú inak zmýšľajúci bytosti, rozmýšľate a chovate sa inak, máte iné hormóny. Prípadne si prečítaj nejakú knižku o vzťahoch 🙂 ja som sa našla v toľkých ,,problémoch,, tam kedysi až mi sánka padala že to neriešim len ja s partnerom.
Držím silno palce.

Asi ti napisem ine ako vacsina tu, ale z vlastnej skusenosti. Bola som sice v tom case este vysokoskolacka, 23 r, a nemali sme spolocny majetok, takze trochu ina situacia... Partner bol dobry chlap, velke srdce, mal ma rad. Vedela som, ze malo takych po svete beha a vazila som si ho ako cloveka. Boli sme spolu od strednej, 6 rokov...rozdiely boli vzdy, ale zistila som, ze az sme sa vyvinuli/stali sa z nas dospeli, zacinaju byt pre mna prekazkou...ja som bola vzdy, podobne ako ty, cielavedoma, plany, dosahovanie urcenych cielov ...on zil pre okamih a skor nic neriesil, resp. riesil len v ten dany okamih. Rozdielov bolo velmi vela, nebudem rozpisovat, lebo keby som bola chcela, prekonam ich. Je to normalna vec, ze dvaja ludia nie su rovnaki. 3 roky sme uz spolu zili v podnajme popri studiu. Vztah sklzol do pohodlneho stereotypu, sex nebol az tak casta vec...a ja som si okrem ineho uvedomila, ze takto zit dalsich 10 rokov nechcem, co by s nim bolo. Zacinala som citit, ze vysoka, mozno rok dva v praci a chcem sa stat matkou. On nie...studium nekoncil so mnou na cas, predlzoval, pracu nehladal, neriesil popri studiu,..sam by zacal hladat pracu az po mne vlastne, alebo keby bol donuteny..dostal sa do stadia takej "lenivosti", kedy sa spoliehal na mna, ze mu obcas poziciam, ze ja potiahnem...nemienil to zle. Nebol zly..len tie ciele nemal a skor pohodlnost, co mal jednoducho vzdy v povahe. A o dietati v blizkej buducnosti tak nemohla byt ani rec. Zacala som sa citit ako chytena v pasti...vizia buducnosti aku som pre nas chcela ziadna, snaha z jeho strany ziadna, rozdiely medzi nami zrazu priepastne a ako zena? Milovana, chcena, sexy pre muza, som sa uz necitila, to vysumelo. To, co si uzivas na zaciatku vztahu s partnerom...co je sice normalna vec, ze po 6 rokoch si z teba chlap nesadne na zadok tak, ako na zaciatku, ale vtedy sa vacsinou vztah niekam posuva a nas nemal sancu sa v blizkej buducnosti pohnut nikam. Bola som mlada baba bez zavazkov....toto som nechcela. Ako sme dopadli? Rozisli sme sa...do roka som spoznala terajsieho manzela a som stastna, ze som kde som a s kym som, aky zivot mam. Ex bol prva velka laska...rozchod som oplakavala intenzivne 2 tyzdne a doteraz nanho ako na muza spominam len v dobrom. Ale zazivat stereotyp a skor bratrsko-sestersky vztah s partnerom v mojich "najlepsich" rokoch..bez vizie perspektivnej buducnosti...? Nie... jednoducho ako zena som citila, ze toto nie je ono. A v tak mladom veku, bez zavazkov, je lepsie byt sebec a mysliet na seba, ak uz teraz citis, ze to nie je ono. Ake si myslis, ze to bude neskor, az pridu tie deti, problemy...Ja rozhodnutie nelutujem...Ex si tiez do roka nasiel partnerku. Je s nou doteraz, ziju stale v tom istom meste, stale v podnajme...posun neplanuju. Vyhovuje im to a su tak stastni. Mne by to tak ale nestacilo...a prave preto spolu nie sme.

@sindyem toto nie je ich prípad, vy ste mali iný vek predsa a je rozdiel vo vývine v 16 a v 23rokoch. To je uplne bežné.
Ale inak sa na to človek pozerá v 30tke.

Pomohlo by ti mozno najst si nejaky konicek a venovat sa mu, mimo domu, tak, aby ti potom cas s partnerom bol vzacnejsi. V nejakej inej partii ludi. Trebars nejake jazykove kurzy, alebo tvorive kurzy, aby si zmenila vzduch a mala co prinasat do debaty, nieco svieze a svoje.... vravis, ze si za zivot na dedine, tak trebars sa venuj zahradke, studuj si architekturu zahrad a hladaj nejake skupiny o tom, kurzy o tom... alebo kurzy tvorenia, ako vselico diy doma spravit, zrenovovat a venuj vela casu tomu...

My sme s muzom podobni ako vy, len mame o 15 rokov viac. On vyrastal v dome a nikdy v zivote mu zahrada a prace okolo domu neprirastli k srdcu. Neznasa plany, rad sa spontanne rozhoduje. Ma rad vylety, objavovanie, nevadi mu ist niekam sam, pusti sa do debaty s kazdym, aj cudzim, rad sa dozveda o ludoch, o krajinach... Ja som uzavretejsia, a tuzila by som po zivote v dome, so zahradkou, aj by mi mozno nevadilo samej sa o nu starat. Mna vyrusuje, ak nemam plan, ak neviem, co pocas dna bude, ak sa nahle nieco stane, ak pride necakana neohlasena navsteva..

Na zaciatku tie rozdiely boli, ako ked sa doplna puzzle. Rozdiely nezmiznu casom, clovek sa natolko az nemeni, nemenia sa jeho hodnoty, len sam seba lepsie chape. Su chvile, ked nam to aki sme rozdielni vadi. Narazame na tie rozdiely, tak bytostne vo vnutri, su nimi urcene nase zivotne tuzby. Ja som poddajna, muz tvrdohlavy, viem ustupovat, on malokedy. Trvalo roky, kym sa dokazal otvorene sam na seba pozriet, ze niekedy je to len ta jeho tvrdohlavost, co komplikuje veci 🙂 Ze ja ustupujem, ale niekedy uz nemozem a nemam kam. A ze obcas by mal aj on vediet ustupit. U mna bola tuzba usadit sa, u muza lietat vo vysinach. A napokon to vzdy skonci tym, ze ved ja mozem byt usadena, budovat doma ten hrejivy domov, a on si polieta ako to vtaca a strasne rad sa vracia do tepleho domova, kde ho s laskou a napecenym kolacom s dcerou cakame... a nechame si rozpravat prihody z jeho ciest.

Cize ak parova terapia, tak vas moze naviest k tomu, aby ste vedeli tie rozdiely sklbit, aby ste ich videli ako doplnky v puzzle, ktore vcelku je dokonalejsie, ako osve, lebo dva rovnake dieliky puzzle aj tak k sebe nepasuju. Proste tie rozdiely vas mozu obohacovat, robit zivot pestrejsim, sirsim.

Pomoct moze naozaj to, ak si ty najdes nejaky konicek, nieco svoje, co si budes moct sama riadit, kde budes moct zdielat tu potrebu, mat to s ostatnymi rovnako. A potom nebudes potrebovat od svojho muza, aby bol rovnaky ako ty. Potom znovu najdes v nom to, co sa ti pacilo na zaciatku, tie inspirujuce ine nazory, rozsirujuce tvoje moznosti.

Musí ta mat veľmi rád, keď ho nebaví bývať na dedine a pritom ste investovali veľa peňazí do domu a žijete na dedine. Pre neho, keď potrebuje širšie socialne kontakty, o ktoré je kvôli bývaniu na dedine a home officu ukratený, to tiež nie je jednoduché. Nikdy nebude celkom spokojný, mesto mu bude chýbať a tebe zase chýba dieťa, lebo je pravda, že v dome, na dedine ten stereotyp doľahne na človeka skôr. Dieťa to vyrieši na obmedzený čas, ale podstata zostane.