V prvom rade budem rada ak si to docitate dokonca a poradite mi co robit, prijmam kritiku, no potrebujem v prvom rade radu, pochopenie.
Mam partnera s ktorým som 10 rokov. Nas pribeh preskocim, zacnem tym, ze mame 3 rocne dieta a bliziacu sa svadbu a mnoho, mnoho otazok.
Som citlivy clovek, ktory si chce vsetko vyriešiť, vykomunikovat, dat doporiadku, potrebuje prejavy lasky, citu, pochopenie. Partner je ten typ, ktory nie je na prejavy lasky...ale dá, urobí, pomôže, kúpi, zariadi..len je taky dost chladny. Poviem to takto, ked chcem objatie a to nie som typ, mojkania sa nonstop a taketo veci ale ked to chcem pridem za nim on ma neobjime, musim mu povedat aby ma objal a to ho ja uz drzim ! Chytit ma len tak nechyti, proste sme ako nejaky znamy, ktory sa obchadzaju a pokial ja nepridem za partnerom on za mnou nepríde (proste jeho otec je taky istý, on lasku v rodine nevidel) a ked mu poviem, ze ma to trapi on povie, ze taky proste je . Skuste ma pochopit, ze ako zena prejavy lasky potrebujem, chybaju mi...nie som zena ktora sa zanedbava, snazim sa byt upravena, cvicim, staram sa o domacnost o dieta, nechodim nikam si uzivat stale sme len ja a dieťa, urobím vsetko co treba a za nič co urobim nemam proste nejake uznanie, pochvalu vsetko je samozrejmost ako aj ja. Ak niečo chcem riesit, partner sa zoberie a ide prec lebo on to počúvať nebude, nechce a ak náhodou ostane, debata trva aj 5 hodín bez nejakeho posunutia, pochopenia jednoducho ma vobec nechape, tvrdí si svoje a ja tiez, pretoze sa mu snazim vysvetlit problem nech sa jedna o čokoľvek ale k zaveru nedojdeme, k zmene nedojdeme...ja nevravim o dieťa sa postara, venuje sa mu, peniaze nam nechýbajú aj ide s nami kde treba ale citovo je to chladne a tak isto komunikacia, on nie je veľmi zhovorčivý, stale debatu zacinam ja...ak mu nieco poviem on proste k veciam co nepozna, nevie sa nevyjadruje a tak isto k ludom, neohovara ich...len mne chybaju take tie komunikacie, nie len prikyvnutie, sem tam nejaka otazka. A stále ked k niecomu pride, som ja ta zla, nedostacujuca pritom urobim naozaj vsetko ako partnerka, jedine co potrebujem je komunikacia, prejavy lasky take citilne, slovo, dotyk a podobne.
Nie som svata...velakrat som sa vyhrážala, ze odidem nie z dovodu, ze by som chcela ale z dovodu aby si vstupil do seba, snazil sa a uvedomil si co ma ale on nic..zeny mozem, kričať, mozem s kludom rozpravat, mozem sa aj na hlavu postavit nic sa nevyriesi, este odide, ze chce byt sam a mat pokoj. Z tej frustrácie mi uz potom lezie neskutocne na nervy snad vsetko na nom, som výbušná, podrazdena ale proste to je z tych nenaplnenych citovych potrieb kto to zazil ma mozno pochopi...
Ako toto vsetko vyriesit nech sa clovek nezamota este do vacsich hovien v akych je? Ano poviete mi, ze to je len v mojej hlave...ale keby ste mali take pocuvat, ze ale ona robi toto, tamta zvlada toto a hento pritom ja nemam problém veci urobiť, navarim veceru aj o polnoci, vzdy je vsetko urobene, do roboty je nachystany ci pradlo, ci obed a aj tak som stale nedocenena ale skor taka dehonestovana a porovnavana (presne tak ako aj jeho mama otcom) a to ma robi nestastnou...nepotrebujem podvadzat, potrebujem najst riesenie ako sa pohnut vpred, ako to všetko vyriesit, kde ja vidim problém tam ho partner nevidi. Otvorte mi oci a kludne mi povedzte co robim zle, aby som sa vedela pohnut správnym smerom. Mame dieťa o to je to tazsie, ma tu zazemie, obidvoch rodicov a ja sa bojim odísť, tej velkej zmeny, ze odrazu nemate nic, zacat odznova ...ved uz som tu roky a duplom ked mame dieťa...podotykam, ze mam dobru robotu aj platovo, som mlada, vodicak mam, nie som odkazana na to aby ma zivil chlap..len som v zacarovanom kruhu a neviem z neho von. Nechcem dalsich chlapov ani nad tym nerozmýšľam, chcem vediet ci moj vztah ma zmysel, kde robim chybu, co sa da zmenit a ci sa da nieco zmenit ...niektore veci clovek z lásky prehliada, no trapi ma jeho lahostajnost, ze ked aj poviem, ze odídem tak nech si idem ...trapi ma, ze clovek sa o seba stara, snazi sa a nevsimne si ani jednu zmenu na mne, mam pocit, ze som ako nejaka zena ktora urobi, porobi lebo ved vsetko mam co chcem a to je tak všetko.
Partner nepije, nebije ma, nevrieska po mne, nerozhadzuje peniaze, len vravim ta citova stranka je uboha.
No ak partner ako dieta nevidel, nenaucil sa aktivne prejavovat city, asi sa uz nezmeni. Len sa pytam, nevyryvam: ty mu prejavujes city (uznanie) ked nieco pre rodinu, pre teba, spravi, resp. trvalo robi? A takym sposobom, ktory mu nie je neprijemny (ze je z toho skor v pomykove, ako oceneny)? Asi skor pozitivny pristup (nie dlhe analyticke rozhovory), mozno na hranici nejakeho dobromyselneho zartovania, by mohli viest k zlepseniu, ze by ho to trosku "roztopilo".
A aj nam napises, preco si si ako clovek s tvojou povahou a potrebami vybrala za zivotneho partnera cloveka, ktory je uplny protipol? Lebo tam niekde na zaciatku vztahu bolo treba si nastavit kriteria vyberu, co si ty ocividne neurobila.
Skratim to - bud si zvyknes, bud si nezvyknes a budes nestastna alebo tretia moznost, pojdete od seba.
A prečo si ho chceš brat keď nie si štastna...
Vieš on to doma nevidel a preto to nevie dávať... Ale na druhej strane prečo chceš trpieť celý život? Lebo dieťa? Ktoré si odnesie rovnaký model do budúcna..
Ja som sa pre podobny vzťah rozviedla, napriek tomu ze sme mali dieťa...
Skúste manželskú poradni ak chcete obaja na vzťahu pracovať, ale rozhodne by som posunula svadbu zatiaľ na neurčito... A nevyhrazaj sa odchodom, to s nim nič nerobí, lebo aj tak vie ze to nespravis
@madeincssr vies co, ako sme spolu zacali tak on ak nieco robil riesil pri kupe domu ja som bola mlada a isla som uplne nabok, nevedel sklbit robotu a mna...stale som mu vravela, ze vsetko mu je presnejšie ako ja, proste isiel robit napriklad miesacku a robil ju aj tri tyzdne vkuse a ja som neexistovala ziaden spolocny cas, nic tak vtedy som mala nervy, vravela som, ze nie je všetko robota a bola som ta co sa stale stazuje, ved on veci robi pre rodinu nie len pre seba...ak urobi nieco teraz pochvalim ho samozrejme, ale je to take, ze uz sme aj my nie len robota a robota...vacsinou pridem a poviem, ze super, sikovny si, parada naco on seba este zdehonestuje no neni to nic na chvalenie, mohlo to byt lepšie, taka robota to nebola, su aj horsie atd...
Mozno by si mala skúsiť zamerať sa na iste obdobie len na seba. Nájsť si nový cieľ a niečo, čo ťa bude napĺňať. Neviem, ci radikálne riešenia typu odísť od neho, je to najspravnejsie. To si netrúfam povedať, aj keď reakcie typu "tak si chod", keď sa vyhrazas odchodom, by ma asi riadne vytocili. Prestaň mu to hovoriť a vyhrážať sa. Skus v sebe nájsť vnútornú silu a ako som spomínala, zameraj sa viac na seba a na to, čo máš rada. Chápem, že ti chýbajú prejavy lásky, ale asi to nezmení hneď. Správanie sa vždy dá vysvetliť tým, ze je taky typ osobnosti, ale čo je pre mňa silne podozrivé, sú tie jeho slová a reakcie.
@sintra vies, ze to je dobra otazka? Bola som mlada, mala som ani nie 18 rokov, velka zivotna laska, chcela som ho ako cloveka...zo zaciatku to bolo super, stretavanie, velka laska, bol pozorný, mily, proste to bolo ine ale teraz je to hrozne...a pozeram sa na to co mam teraz a stale sa to snazim dat dokopy, stale verim a dufam, ze to bude iné, lepsie no nic sa nemeni. Bud som riadne naivna alebo ja potom uz neviem, bojim sa proste celkovo tej zmeny co ma caka, odrazu zacat od nuly, sama s dieťaťom hoc mam pomoc rodiny, ja mam kam ist ale vies ako to myslim...to co potrebujem nemam naplnene
Celý čas počas čítania tvojho príspevku som myslela len na to,prečo si s takým človekom 10 rokov vo vzťahu,keď ti celá jeho podstata vlastne vôbec nevyhovuje? Píšeš,že taký bol vždy,keď si to vedela a keď vieš,že ty si úplne iná,prečo si s ním vo vzťahu ostávala a prečo si si s ním urobila dieťa? On je proste taký,aký je a nezmení sa a už vôbec nie po 10 rokoch..Obzvlášť,keď v tom žil doma a videl to aj u rodičov a teda si asi myslí,že je to tak bežné a má to tak byť..Každý sme nejaký,on je proste takýto,neprejavuje city,je chladný a ty to buď prijmeš a zmieriš sa s tým alebo keď si z toho taká nešťastná a tak veľmi trpíš,tak asi sa budeš musieť zamyslieť aj nad možnosťou ten vzťah ukončiť..Ak to on v sebe proste nemá,ako ho chceš k tomu prinútiť,aby ťa objímal a podobne,budeš sa cítiš šťastná a spokojná,ak by si ho k tomu nejakým spôsobom dotlacila a vedela by si,že z jeho strany to nie je úprimne a robí to len z povinnosti?Každopádne určite by som sa nevydávala za niekoho,s kým nie som šťastná..
Som za to nejaký čas ho neriešiť. Pomáha spísať si akoby plán. Nebudem riešiť to a to. Namiesto toho sa budem venovať tomu a tomu (aktivity, sebarozvoj). Niekedy už len toto vnútorné nastavenie prinesie zmenu. Svadbu máte termín? Ak nie, ani to by som istý čas nespomínala.
Ved to, tazko u niekoho (kto nevie prejavovat city) najst formu ocenenia, ktora je prenho prijemna a vnima ju uprimne, naozaj ako ocenenie, pochvalu. Mozno niekedy aj bez slov to 'povedat' - usmevom, ocami, pohladenim. Ale ani ty sa nestavaj do pozicie sluzky, ze si povinna kvoli nemu, rodine len kmitat. Maj aj svoje zaujmy, zaluby, aktivity. Na nejaku kulturu sa spolu nezhodnete? Mozno vybrat nejaky film, kde je silna pointa o niecom podobnom, ako trapi teba.
@esteris stale ked mu to poviem vravi, uz si sa tolko vyhrazala, ze mam toho dost a proste ho to nicilo a podobne ..ano vyhrazala som sa, to som bola mlada a sprosta, nemali sme dieťa a cakala som, ze dieťaťom sa vsetko zmeni ale nezmenilo sa... potom som tiez chcela parkrat odist aj som odišla na tyzden ale stale sa vratim spat proste je to zacarovany kruh, kedy naozaj nevien co amm robit...a stale to iste dookola riesime. On z roboty domov, ma svoju hlavu, svoje presvedčenie, v sebe chybu nevidi...vo mne sa biju tieto veci, na jednej stranw mas vsetko na druhej ta citova stranka je prazdna, chladna a co teraz?
Zameriavam sa aj na seba, cvicim, doma urobim co treba, popratam to ma bavi, chodim s malou vonku... nechodím ku kadernicke ale vlasy mam upravene stale, nemam umele nechty, mihalncie pretoze neminam zbytocne peniaze hoc sem tam by som sa chcela upraviť....no nie som ten typ cloveka co bude rozhadzovat a vobec nie na rodicaku
V prvom rade sa nevydavaj, ved si ani nie si ista ci chces v tom vztahu ostat, tak naco si komolikovat zivot. V druhom rade, zjavne mu nie je prirodzene prejavovat ti city, v tomto si si zle vybrala a nechapem, ze to tahas 10 rokov a este si si spravila dieta. Inak tvoje dieta sa raz bude spravat rovnako, ak takto ostanete zit, presne ako si opisala, ze on to ma tiez z domu. Neviem ci si to uvedomujes. Ja by som v takom vztahu neostala.
Podľa mňa sa nezmení. Hovoríš že máte mať svadbu. Odpovedz mi úprimne. Chceš zvyšok života stráviť s človekom, ktorý ti absolútne neprejavuje city aj keď hrozí, že sa to nikdy nezmení?
Počúvaj svoju intuíciu.
@jarnajar termin mame, saty kupene, vsetko vybavene, termin je zaciatok oktobra. Teda casu habadej na premyslenie...
@maranta_leuconeura ja neviem este aku facku potrebujem aby som sa pohla vpred...bojim sa odchodu, noveho zaciatku...ze si raz poviem ale ved tam som mala vsetko len tie city neboli a proete chytim človeka, ktory bude 100x horsi a budem to lutovat...
A prečo sa idete zobrať koho to bol nápad?
Mne by nevadilo, že nevie prejaviť city, ale že ťa porovnáva.Emocne z neho nevydolujes nič je taký buď si zvykneš, alebo odídeš.A čo získaš?nikto malého nebude mať tak rád ako vlastný otec, nepije, nevrieska, problémy s bývaním po rozchode, finančne budete si malého pohadzovst ako zemiak.Je to jeho povaha nie je kontaktný, ale to nie je vada.Viac by ma zaujímalo čo robí pre rodinu
,,tam som mala vsetko len tie city neboli"... No prepac to mozes mat aj so spolubyvajucou na intraku. A preco by si mala chytit horsieho? Niekto ta nuti ist zo vztahu do vztahu? Ved pises, ze si samostatna, tak sa tak zacni spravat. Nemusis zit s partnerom len preto ze sa to patri
@maranta_leuconeura ano mas pravdu, len ako vravim 10 rokov som s nim, este teraz by som urobila vsetko preňho...z casti sa snazim chapat to spravanie ale z druhej ma to proste frustruje...
@eliska13 no obidvoch, zasnubeni sme uz 4 roky...a pre rodinu, tak vsetko. Robi na dome, robi okolo domu, vybavi, vyriesi, do roboty chodí, skupi nie je...vravim, ze nemozem povedat nic na to, ze jednoducho serie na rodinu, len mam pocit, ze ja idem ako zena uplne bokom, akokeby som nemala hodnotu
Prečo nejdete na dovolenku? Spoznáte i nových ľudí, oddýchnete si od každodenných povinností.
Urob si radosť,,, zájdi kaderníčke, alebo si niečo pekné kúp, alebo len tak, sa poprechádzaj po obchode,,,prídeš na iné myšlienky.. a možno tvoj partner tiež..
Dievča, od 18tky. Veď ty si nič nezažila, preto sa držíš mŕtveho vzťahu🤷♀️Už po nete kolujú vtipné meme o ženách, ktoré sú spolu s nejakým neperspektívnym chlapom a myslia si, že ho zmenia, že dieťa ho zmení, že svadba ho zmení.🤷♀️Celé zle. V prvom rade už neurob ďalšiu chybu a nevydávaj sa-on sa fakt zázračne svadbou nezmení. Dala si tomu mladosť, dieťa a pozri, kam si došla. Ja by som mu oznámila, že svadbu ruším. Zameraj sa na seba a svoj život bez neho. Nie sme v Iráne, aby si bola nútená takto žiť do smrti. Je mi až smutno z toho, že ty si ho nakoniec vezmeš a budeš takto smutne žiť až do smrti. A pritom svet má toľko možností a krásy. Toľko rôznych ľudí.🙄
Autorka, mas to blbe, ale nemyslim, zeby to bolo neriesitelne. Partner je asi ozaj nastaveny trochu inak a asi prilis nevynika v empatii. Na druhej strane fungovat s niekym, kto stale tuzi po pozornosti a prejavoch lasky a uznania moze byt ozaj vycerpavajuce, hlavne ak je to mimo jeho komfortnu zonu (nevravim, ze je to tvoj pripad, to len tak na margo..).
Na rozdiel od vacsiny si myslim, ze citlivym pristupom sa da partnera "naucit" prejavovat city. V prvom rade ale musis docielit, aby rozhovory s tebou nebral ako otravovanie. Aby mal pri tebe aj sam pocit, ze sa moze zdoverit a ze ho nesudis. Skus mozno viac pocuvat a viac sa ho pytat. Vytvor atmosferu, v ktorej mu bude prijemne, nie pri ktorej bude cakat, s akou vycitkou prides. Ked ta bude schopny pocuvat a nebude sa snazit hned rozhovory ukoncovat, potom mu mozes ukazat trochu toho empatickeho zmyslania. Mozes sa ho snazit pochopit a ukazat mu sposob, akym uvazujes ty. Lenze to nie je jednosmerne, tiež by mal vidiet snahu aj z tvojej strany pochopit jeho nastavenie. Myslim, ze ak si dokazete vykomunikovat, co vam obom vadi a nie len vadi, ale co vas aj trapi a co vam ublizuje, mozete spolocne hladat riesenie. Potom nebude potrebne konzultovat s MK. Ak zabuda na to objat ta, pobozkat, polubit, tak mozno je to len o tom, ze mu to staci pripomenut, ak to nerobi schvalne. Ale nie nejakym natlakovym sposobom. Snazila by som sa ho zapojit do riesenia tohoto vasho problemu, nech skusi aj on navrhnut, ako by ste mohli spolu fungovat, aby vam bolo obom vo vztahu dobre. Drzim palce 🙂
Mam doma podobneho muza, tiez nie je romantik na stiskanie, nie je ani na chytanie za ruku. Ani ukecany nie je, vraj na to mam kamosku 😀 ale ano, mame chvile, ked si pokecame 😀 cez to vsetko ma ine prednosti a ja som zan neskutocne vdacna. Je to vynikajuci manzel i otec.
Ked som bola mladsia, tiez som si zakladala na romantike, ale cim som starsia, tym si na vztahu cenim ine veci.
Chcem tym povedat, ze nie kazdy chlap je dokonaly. Mozno najdes romantika, sle bude totalne zly otec. Ak ma tvoj len tuto chybu, skus ju zacat vnimat z ineho uhlu a uzivat si jeho lasku inak. Lebo ak ta lubi, urcute ti to dava najavo, ale tak po svojom
Neber si ho. Ste úplne odlišní a ty stále čakáš, že sa z neho stane niekto iný.
Viete co je najhoršie...v januari sme boli mesiac od seba kvôli operacii, ked sme boli spolu potom alo dosiel domov, ja som nebola asi stastnejsia...kazdy jeden den bol super, presne to som mala co mi chybalo, lasku, nehu, prejavy, smiech...este do vravim aka som stastna a potom bum presiel nejaky cas dva mesiace a sme tam kde sme boli tiez kvoli hluposti
@zorkahorka napisala si to uzasne...ja som presne ten netrpezlivy clovek, ktory chce vidiet zmenu hned, denno denne to riesim a neviem sa s tym zmierit a presne tie debaty su take ako si napisala, ze nemaju byt...
Ak ta to potesi, moj je takmer ako cez kopirak. Ale on tie city prejavovat ani nevie. To su take tie typy chlapov podla mna, ze oni to vsetko prezivaju vnutorne, cize ak ste v stadiu, ze mu to vela vycitas, ze sa mu pravidelne vyhrazas odchodom, potom odchadzas a vratis sa, ver tomu, ze ho to neskutocne rani. Mne to raz doslo po nasej hadke, ked sa rozplakal, ze on to v sebe ma, ale on uz iny nebude a bud ho prijmem takeho, aky je, alebo musime ist od seba. A ja som sa s tym zrovnala, lebo je dobrak, pre rodinu spravi vsetko, je neskutocne trpezlivy, nepije, neflaka sa kade-tade, nepreflaka vyplatu. Niekedy je takyto ten racionalny typ to najvhodnejsie, co cloveku moze vstupit do zivota 🙂👍
No autorka ak si myslis, ze po 10 rokoch si netrpezliva, ze nevidis zmenu hned... 😀 Tak cakaj dalsich 40, mas pravdu, raz to predsa musi prist! A ked nie, tak nejak potom uz spolu dozijete...
Tak ho objímaj ty.Co si myslíš nový ta bude koľko objímať?A bude mať zase iné problémy.Hodnotu máš mať v sebe a nie si ju vyžadovať od muža.On romantický mojkaci typ nebude s tým sa musíš zmieriť.
Dakujem vam za vsetky rady, vase osobné skúsenosti, kritiku 🙂 pomaha mi to sa pozrieť na to aj z inej stranky
@majka36912 som rada, ze nie som jediná ale ako si opisala svojho muza vlastnostami, taky je presne moj partner.
Podotknem, ze nerozbijam peniaze, nerozhadzujem, nechodime na dovolenky, nemam značkové oblecenie to len ak by si niekto myslel, ze som s partnerom kvoli peniazom a podobne