Pripravili vás rodičia dobre na život?

Myslis, ze z nas rodicia vobec nieco spravili? Dali nam podmienky, moznosti, ale gro vzdy je bola bude nasa vlastna osobnost, motivacia (ucit sa, dosahovat ciele), emocionalna stabilita, empatia, ctiziadostivost... s tymto sa narodis, to do teba nikto nenaleje... ano vsetky tie veci a moznosti okolo toho ti daju tu lahsiu alebo tazsiu cestu k dosiahnutiu vlastnych cielov (alebo jednoduchsie tazsie k zlyhaniu), ale pod ciarou si kazdy zodpoveda za seba sam... ale ano, mat v rodicoch vzor, pozitivny vzor, pomoze... ale na druhej strane mat negativny vzor je tiez "prinosne" - silna osobnost si s toho vezme - takto nikdy nechcem zit... slaba osobnost to ani neskusa... ale stale je to na tom jedincovi...

@anjelicek26 Skôr som to myslela tak že keď pomyslíš na slovo rodičia že či tak hreje pri srdci a si rada že ich môžeš navštíviť, alebo pri pomyslení na nich kupuješ v lekárni antidepresíva, poprípade lieh.

@pe_mi Stala si sa teraz niekym koho si sama potrebovala keď si bola dieťa. Blahoželám

Autorka ja som to mala 50/50 takze ja to necham tematicky radsej tak...ale naucilo ma to velmi skoro stat na vlastnych nohach a pohybovat sa mimo rodiny a niest za seba plnu zodpovednost...

Moji rodičia mi dali slobodu. Nikdy ma do ničoho netlacili, dali mi istotu, porozumenie, lásku, domov. Vždy boli empaticki, nápomocní, vedela som, že sú tu pre mňa, vedela som, že keď zavolám tak mi zdvihnú aj o pol noci. Dali mi správne vzorce do života ktorý teraz žijem, som šťastná, sebavedomá a silná žena, som dobrou mamou, a viem, že bez nich by som takáto nebola.
Netvrdím, že to zo mňa urobili oni, svet tam vonku na mňa nebol 2x dobrý, ale bez nich by to bolo ťažké, zlé, a neviem kde by som teraz bola. Sú moje oporné body, o ktoré sa môžem vždy oprieť a viem, že tu budú vždy pre mňa. A ja pre nich.

Ja som mala šťastie na výborných rodičov. Samozrejme mali nejaké muchy, ale mala som šťastné detstvo a mám aj fajn dospelosť. Žiaľ už mi zostal len ocko, no stretávame sa pravidelne a radi.

@anjelicek26 rozumiem.

Rodicia mi dali "navod na pouzitie" zivota. Ci sa nim riadim alebo nie, to uz je na mne, oni spravili to najlepsie co vedeli a mohli. Aspon dufam, ze to tak robili.

Za seba môžem povedať že určite áno. Najmä podvedome veci ako som vnímala. Ako si rodičia do teraz hovoria miláčik a dávajú pusinky. Bol to pre mňa štandard. Ako tato mamu stále v práci prekvapí s kyticou kvetov a ona jeho koláčikom v tvare srdiečka. V rodine nemáme žiadne rozvody. Naši sú spolu velmi dlho. Velmi si v rodine pomáhame, všetci sa majú dobre. Toto mi velmi dalo podvedome moje štandardy a prístup k rodine. A dalo mi to, že som si našla skvelého prvého frajera, z ktorého sa stal môj úžasný manžel, s ktorým sa veľmi ľúbime. A veľmi sa budem snažiť deťo tiež toto odovzdať, aby bol pre syna štandard že sa rodičia ľúbia, že napr. tato zoberie bábo a nechá mamu vyspať do 10h ako dnes môj muž.
Takže za mňa žiadne tlačenie kalerábov do hlavy že ako sa má správať, ale dobrý vzor vychovali zo mňa čo som dnes.

To aká som ovplyvnilo množstvo vecí, ale áno, moja mama je pre mňa veľkým vzorom ❤️

@paulina291 ❤

Moji rodiča boli a sú pre mna morálnym a aj rodičovským vzorom
Nechýbajú chrbát tak ako sa im to hodín ale ctia Boha, zakon a morálku

U nás neplatili žiadne táraniny, ale slovo robí chlapa (aj ženu), naučili má stat si za slovom, naučili má že pomoc má hľadať vždy na konci ramena, spoliehať sa na seba a až potom na ostatných a hlavne veriť si

Lepsi základ do života mi dať nemohli. ❤️❤️❤️❤️❤️❤️❤️

Ja mam vynikajucich rodicov, dopriali mi uzasne detstvo a skvelu vychovu, a stale su mi v mnohom vzorom a stale si uvedomujem, ake som v zivote mala stastie ze ich mam.

@vanilkovazmrzka 😇

Nehreje ma ani pri srdci ale nemusim sa napchavat ani antidepresivami.
Otec už dávno upity k smrti (ešte som chodila na strednú), mama klasika výchova bez objatia, pohladenia atď. Ale asi ani dáma nič také nezažila. Kto vie.

moji rodicia nas vychovali dost prisno, platili zasady, naucili pracovitosti, mnohe veci sme "nedostali len tak", financne moc nepodporovali, lebo sami nemali moc z coho, ale su tu pre nas a my pre nich. Mozno to neznie celkom poztivne v dnesnej, tak trochu uvolnenej vychove, ale cim som starsia, tym viac mam pocit, ze ta prisna vychova bola dobra, lebo nas len tak hocico neporazi a vieme sa v zivote obracat.

myslim ze aj ano aj nie. a co si myslim ze zle, tam som sa poucila a o to viac sa snazim byt lepsia pre moje dieta. ale nemozem sa stazovat, na rodicov. mala som pekne detstvo

Tiež si myslím že mama robila všetko ako najlepšie vedela.. 🙂 a dopadlo to celkom fajn.

Ja myslim,ze ano.
Dufam ,ze nasi sa za mna nikde nemuseli hanbit.
Podporovali moje danosti,ucili ma respektu,stanovili hranice.
Dali mi vsetko,co som potrebovala .
Boli prisny ale dali mi aj vela lasky.
Ked sa neskor ukazalo co v zivote chcem,nechali ma.nebranili mi a umoznili mi "rast",studovat,spoznavat svet....
Ja vo svojom zivote tu vychovu citim.
Len vdaka tomu robim ,co robim.
Mam dobry job a v podstate aj cely zivot.
Dobry zaklad je do zivota dolezity.
Ja som svojim rodicom velmi vdacna.

My sme mali krasne detstvo. Rodicia nas naucili slusnosti, pracovitosti, boli prisni (teda mama 😀 ) za co som jej s odstupom casu vdacna. Stanovili hranice a poľavili. S otcom boli a su prikladom ako by to malo vyzerat v pekne fungujucej rodine. 🙂 Mam 40 rokov, rodicia byvaju odomna cca 200 metrov a denne sa vidime. Su taka moja butlava vrba, takisto je to aj naopak. Som rada ze ich mam a urobili kus dobrej roboty.

Bohužiaľ nie, mama je osobnosťou celý život tak trojročné dieťa, teda nebola mi oporou a veľmi rýchlo sa úlohy vymenili a ja som riešila jej problémy a bola jej oporou a ona bola "dieťa". Otec ma bezdôvodne bil v dobe kedy si myslel že si to nebudem pamätať a to poznačilo náš vzťah navždy.

Áno, moja mama urobila vsrtko preto, aby som bola slušná, samostatná, vyrovnaná, zodpovedná. Skúsenosti dali prax 😄

Čo ma nenaučili rodičia
ma naučil život.👍

Moji rodičia mali len mňa a moju staršiu sestru. Vychovali nás zodpovedne, dali nám veľa lásky, pohody, zážitkov, spomienok, vždy spravili čo považovali za dobré. Vyštudovali sme obidve,naučili nás, ze my dve musíme držať spolu za každých okolností, lebo raz, keď tu už nebudú, budeme mať jedna druhú vždy. Naše rodiny sú v neustálom kontakte. Pomáhame si navzájom. Za mňa im patrí veľké DAKUJEM, tam hore do nebicka.

ja som nemala dovre dectvo hoci som bola planovana na rozdiel od mojich surodencov.... vela som si vytrpela v dectve a pocas dospievania no zistila som to az spatne ze to co robili a stale robia nie je normalne ... takze nie mna pri srdci nehrehe ked sa povie rodicia a chytam zachvaty paniky alebo odporu ked musim z nejakeho dovodu ist do rodicovskeho domu alebo sa s nimi rozpravat

Mne mamina dala vsetko co som potrebovala, nebola som plánovaná, ale bola som prvorodena a zboznovana. Mama ma podporuje doteraz a to mam už po 30.

Ako pises pomyslim na rodicov a potrebujem antidepresiva. Hlavne ked som sa stala matkou som zistila ze vztah mojej mamy kumne nieje normalny a da sa to aj inak, a potvrdi ma v tom aj kolegyna ktora mi denno denne ukazuje aky ma ona vztah s dcerou uz aj v dospelosti. Moju ked stretnem tak ma vykolaji na cely den.

Áno pripravili ..
moja mama alkoholicka odišla odomna a mojich dvoch mladších súrodencov,keď som šla na strednú so slovami ,že už so chce užívať život a už viac nemá deti . Otec workoholik - perfekcionista s tvrdšiu výchovou .
Kým kamošky riešili ,čo si oblečú na diskotéku ,ja som premýšľala čo uvarím ,z toho ,čo je doma v chladničke ,a či má otec pusti vôbec na disco .
Teraz mám s otcom veľmi pekný vzťah . Sme si najbližší .
Dali mi obaja toho viac ,ako sami chceli . Pokoru , pragmatickost , silu , ale aj neustály pocit zodpovednosti , myšlienky ,či som dosť dobrá , a strach ,že niektoré negatívne veci neviem zmeniť ....