Mám depresiu a cítim sa hrozne sama

19. dec 2024

Ahojte, ako zvládať pocit prázdnoty a samoty počas depresie? Reálne nemám nikoho, kto by to so mnou zdieľal ( okrem psychologičky). A ako ste sa snažili fungovať? Upratať, navariť.. bežné denné rutiny?

hugoboss1923
19. dec 2024

Predovšetkým je treba prestať myslieť na veci, ktoré spôsobujú negatívne emócie. Možno by pomohla aj nejaká maličkosť do domácnosti, napr. obraz, prípadne dekorácia. Prostredie veľmi vplýva na náladu človeka.

liv1
19. dec 2024

1. Pusti si hudbu co mas rada a spievaj si.
2. Citaj knihy na to urcene o pozitivnych afirmaciach napr.
3. Kazdy den treba ist von. Kazdy.
4. Kazdy vecer si napises 3 veci co ta ten den potesili. Aj uplne drobnosti. Ak take nie su, napis za co si vdacna. Cokolvek aj male. Toto treba robit kazdy den, je dokazane ze po cca 30 dnoch sa zacne menit chemia v mozgu.
5. Kvalitna strava.
6. Su myslim aj nejake linky kde sa da zavolat a porozpravat sa.

ibamy2
19. dec 2024

Chlape a žienka, pardon, ale ani jeden netušíte, čo je depresia. Za mňa je jediná prijateľná z navrhovaných možností kontaktovanie nejakej linky pomoci. Aj to ale môže byť pre človeka v depresii mimoriadne náročné. Autorka, liečbu máš nastavenú správne? Ako dlho užívaš aktuálne dávkovanie AD? Súcitím s tebou ❤️ Ak je to možné, skús myslieť aj na to, že celé je to len presne ohraničené obdobie, ktoré rýchlo prejde, keď už liečba zaberie.

terezkaarthuramax
20. dec 2024

JA som sa cca pred dvoma tyzdnami citila velmi zle.. pomohla mi modlitba a tiez som si niecim urobila radost a tiez sa som sa a snazila tvorit nieco a je mi lepsie. Prajem ti aby sa polepsilo aj tebe

@ibamy2 to co radila
@liv1 nieco z toho mi sam moj psychiater poradil. Mne sa jej rady velmi pacia.🧡

zefyra
20. dec 2024

@ibamy2 a možno aj neprejde 😔 ja ju mám už 30 rokov

balerina2025
20. dec 2024

mne umrel bracek , tak nielenze som mavala depresie, uz mam aj smutok 😢

rikarika
20. dec 2024

Žiješ úplne sama?

anonym0001
20. dec 2024

Zvykla som si a teraz samotu milujem a asi by som dalsieho cloveka v byte uz nestrpela.

liv1
20. dec 2024

@terezkaarthuramax dakujem ti ❤️. Jednak mam mamu psychologa a jednak som si presla nelahkym obdobim strachu o zivot pri problemoch so srdcom. Takze @ibamy2 viem o tom viac nez si myslis. A sama viem co funguje 😉. Zvladla som to bez liekov, max Neurol obcas

slovakboy
20. dec 2024

Chápem ťa. Je ti ťažko z depresie a aj zo samoty.
@liv1 napísala veľmi dobre. Mne pomáhal denný režim. Mal som šťastie, že som nebol sám ale keď si tak spomínam bol som sám počas toho keď bola rodina v práci a v škole. A keď som sa sám prechádzal každý deň. Mne naopak samota pomáhala. Ale to je asi iné, pretože večer už som nebol sám. Viem ale, že v tom lese alebo keď som doma doobeda ležal prikovaný k posteli, bol som sám so sebou. A to bolo vtedy pre mňa tiež dôležité. Si sama zo sebou? Vieš byť a zhovárať sa so svojím milovaným ja? Je to pomáhajúce.
Ten deň by mal mať niekoľko fáz a režim dňa. Ja som mal všetko nalinajkované čo kedy robím každú hodinu ako keby som bol na liečení a chodil tam na procedúry. Toto mi veľmi veľmi pomohlo. V tom dni má byť aj nečinnosť a pozeranie do steny. No sama asi vieš že to robia všetci muži s depresiou a nevedia sa z toho pozerania do steny dostať. Preto ten deň mal nenáročné činnosti ktoré sú v tom momenente náročné na štart. Hodinky veľmi pomohli.:
6:00 vstávam a pijem večer pripravenú prevarené vodu ešte v posteli. Ležím a beriem lieky spolu s piškótkou. Už začínajú bolesti úzkosti a pocit, že tak ostanem ležať celé dni a bude to horšie. Opúšťam vedome tieto myšlienky a idem na wc a do kúpeľne. Pri umývaní sa dotýkam tváre a tela a vnímam dotyky rúk na tele a striedavo aj dotyky tela na ruke. Hlavne na líco to dobre funguje. Pohyby robim pomaly a vnimam ich. Podobne keď pijem tú vodu ide to ťažko pojem ju po jednom glgu asi 20 minút. Zaberie mi to celé skoro hodinu aj s bolestivým stavom na posteli ktorý sa snažím prekonať nemyslením alebo počítaním farieb a zvukov v miestnosti.
7:00 idem si urobiť vajíčko na mäkko a chlebík. Neskôr dve vajíčka plus šalát z chladničky. Jem to pol hodiny a keby som nemusel nejem. Trpím silným nechutenstvom ale viem že keď to hnusné vajco nežijem tak budem sa trápiť ešte viac.
Idem do postele a čumím do steny. Snažím sa nemyslieť a keď príde úzkosť ihneď cvičím myšlienkové cviky. Niekedy aj pred úzkosťou preventívne. Taz som skúšal skladať puzzle vraj to pomáha ale na mňa to bolo ťažké a stav mi to zhoršovalo. Takto ležím a trpím a bojujem alebo nebojujem s úzkosťami celé doobeda. Pred dvanástou voda a o dvanástej si zohrievam mäso s ryžou a šalätom. Keď pijem nejem a keď jem tak nepijem. Prežúvam pomaly ale až na jemnú kašičku pred tým ako to polknem. Niekto by možno povedal že som nemal ležať ale niečo robiť. Nie. Mne by to nepomohlo. Práve vystavenie sa tej bolesti a jej prežívanie a cviky jej potlačenia jemného si myslím že boli kľúčové. Nie pozorovanie sa ale porozumenie sa. Pochopenie svojich myšlienok a ich rozpoznávanie. Vyciťovanie a riadenie myšlienok podľa bolesti akú spôsobujú resp ju potláčajú. Keď mi bolo najhoršie dal som si Neurol doobeda ale len keď mi bolo najhoršie. A ostal som po ňom ležať aspoň dve hodiny.
Po obede znovu nejaké cvičenie ale už som neleží ale robil som malý poriadok okolo seba. Odložil som nejakú vec aj ten riad z obeda. Každú vec osobitne a pomaličky a vnímal som dotyky hrnca alebo taniera. Vnímal som každý objekt osobitne a pozoroval som ho ako keby som ho nikdy dovtedy nevidel.
14:00 ľahám si na chvíľku a myslím na to že o 15:00 mám ísť von a že to asi nedokážem. Snažím sa na to nemyslieť lebo predstava prechádzky je ťažkä a náročná. Tak radšej na to nemyslím.
14:45 - nútim sa vstať z postele a obliecť sa. Ide to ťažko ale mám dôveru, že keď to budem robiť vyliečil sa.
15:00 - mám povolené vychádzky až do 17:00 - idem von pomalým krokom ako starček. Po asi 100m už nevladzem musím sa vrátiť. Na druhý den je to 300m a postupne predlzujem prechádzku po minutach. Nedokážem vyšľapať do kopca. Ani malého. Aj schody mi spôsobujú problém a zadychanie mi spôsobuje úzkosť. Ale viem ako som to robil včera, dnes to urobím o trošku viac. Stačí zachovať trend.

Musím ísť do mesta. Ak si myslíš že ti pomôže keď ti dokončím môj režim dňa, tak náíš a dokončím to tesne poobede.

alzbetsl
20. dec 2024

Neviem ako dlho máš depresie. Tiež som do toho v minulosti spadla. Nepomáhalo nič. Musela som začať užívať AD. Bránila som sa tomu, ale bolo to najlepšie, čo som urobila. Do pol roka som sa vyliečila. Začni sa čím skôr liečiť. Je veľmi dôležité neodkladat liečbu. Držím palce.

autor
20. dec 2024

Ďakujem všetkým za odpovede. Aby som všetko uviedla na pravú mieru, navštevujem pravidelne psychologičku, AD sa snažím zatiaľ vyhnúť, napriek odporúčaniu terapeutky, že je na nej najvyšší čas. Nežijem sama, mám úžasného manžela, ktorý všetko vie, ale chodí neskoro z práce domov, skôr sa naozaj nedá. Máme aj dcéru, vďaka ktorej fungujem aspoň to, čo musím. Ráno zaveziem do školy, medzitým pracujem ak sa mi dá, väčšinou však zaklapam notebook pravidelne po chvíli, lebo sa nedá. Pozerám do blba, nemyslím vtedy na nič, len sa zrazu preberiem, že zas som cumela nikam. Nedokážem myslieť.. s nechuťou navarím, aby mal manžel večeru, potom idem po malú do družiny. Nemám ale však žiadnu kamarátku, nikoho, s kým sa môžem o tom neustále rozprávať, alebo neviem.. ale pravdepodobne je naozaj najvyšší čas na AD...

liv1
20. dec 2024

Ja som za aby sa clovek ad vyhol ak sa da, ale poviem ti, ze ozaj su situacie kedy ich je fakt treba. A je velka pravdepodobnost, ze sa ti ulavi. Pracuj na sebe dalej, veci co som vyssie pisala, dostan sa zo zacarovaneho kruhu. Drzim silno palce ✊. Urcite bude dobre. Lepsie 😉

autor
20. dec 2024

@liv1 s hudbou je to úplný fakt. Dávam si pravidelne sluchátka a vtedy dokážem aj povysávať, upratať, ale niekedy nemám ani chuť dať si ich. Ďakujem Ti úprimne za Tvoje rady 🤗

liv1
20. dec 2024

Naozaj nie je zac. Keby cokolvek, kludne pis 😉

dezolat
23. dec 2024

Drvivá väčšina ľudí nemá šajnu, čo je to depresia. Je to peklo. Nohy vrastené do dlážky a záchvaty paniky a beznádeje. Máš pocity úzkosti a paniky ?

autor
23. dec 2024

@dezolat áno, mám aj panickú poruchu..

dezolat
23. dec 2024

Veľmi, ale veľmi mi pomohla kniha "Jak se navždy zbavit paniky, úzkosti a strachu
Klaus Bernhardt". Trošku iný prístup, ako klasickí psychológovia. Väčšina psychológov totiž depresiu nezažila a tak ťa liečia z niečoho, o čom sa iba učili. Pomohla mi regresívna hypnóza, ďalej veľmi pomáha beh (aspoň 20 minút), plávanie a hlavne otužovanie - stačia aj ľadové sprchy. Síce niekoľko rokov s AD, ale žijem bez tých stavov. Hádam sa mi raz podarí vysadiť...

autor
24. dec 2024

@dezolat ďakujem Ti za odporúčanie, určite si ju rada a so záujmom prečítam, no našťastie, nad panikou zatiaľ víťazím. Už to nie je pre mňa také, ako pred dvoma rokmi. Psychologička ma naučila zvládať to a teda príčinu sme viac menej vedeli od začiatku. Teraz keď príde, už to nie je vôbec v takej sile, ako na začiatku. Vždy si poviem len, že 20 minút prežijem a klasicky fungujem, že by si to nikto ani nevšimol. Skôr ma trápia tie depresie. Prvá bola tento rok pár mesiacov, no ako mi psychologička povedala, že je to depresia, vyrevala som zo seba snáď všetko, šla medzi ľudí, na dve dovolenky a samovoľne odišla. Tentokrát však ani netuším, z čoho to prišlo a prečo. Stali sa síce v manželovej rodine dve ťažké udalosti, ale ja nemám s jeho rodinou tak pevne väzby, že by ma to mohlo takto zasiahnuť. Ty si prišiel na príčinu svojich depresií? Zaujala ma aj tá hypnóza, prečítala som si o nej, avšak ja by som sa asi bála. Ďakujem Ti ešte raz 😊

dezolat
24. dec 2024

Spúšťač môže byť úplná blbosť. Proste sa to v tebe hromadí, ignoruješ to a nakoniec to pretečie. Táto doba káže byť silný. Nietzsche tvrdil, že čo ťa nezabije, to ťa posilní. Nakoniec skolaboval pri pohľade na skapínajúceho koňa. Príliš citliví ľudia na tomto svete trpia. Finta je proste v tom, ako prejsť do protiútoku. Depresia je podtlak. Nechuť niečo robiť, žiť. Treba posunúť komfortnú zónu. Dovolenka nepomôže. Hypnóza pomohla, i keď som bol pôvodne proti "šarlatánskym" liečbam. Ale topiaci sa aj slamky chytá. Vďaka hypnóze som pochopil, že som úspešný človek, ktorému môžu ostatní závidieť a videl som svoj život zvonku. Pomohlo. Veľmi mi však pomohol ten beh - 20 minút a viac aspoň 3x týždenne a ľadové sprchy. Paniku a úzkosť som poznal, naučil som sa strážiť si špičky a tú knihu fakt doporučujem. Ale držím palce a ver mi, že viem, aké je to hnusné a asi nie ne nič horšie... Vydrž to.

autor
24. dec 2024

@dezolat áno, je to pravda. Vďaka tomu, že som musela byť silná a to naozaj musela, vážna choroba manžela, kde ostal ležať tri mesiace a následne rakovina otca zistená v poslednom štádiu, prebaľovanie atď.. to bola ale panika.. tam to bolo jasné. Tie depresie ale naozaj neviem, že z čoho vznikajú. S tým behom to funguje aj i mňa, pokiaľ sa donútim ísť na bežecký pás, keď bežím, dám si sluchátka a idem, aj hodinu, niekdy aj každý deň, ale inokedy ani raz týždenne sa neviem donútiť proste..ale to asi poznáš a vieš, že niekedy je ťažké aj dýchať a nie ešte sa hýbať. Ďakujem Ti moc 😊

balerina2025
24. dec 2024

co si opisala, myslim ze je dost dovodov na vznik depresie.

liv1
24. dec 2024

Ludi chnapne depresia aj pri ovela mensich problemoch ako co si ty zazila 🙏. Telo to zvacsa da vediet az po vsetkom, ked je relativny klud. Ale nielen to byva dovod, aj nedostatok mineralov ci rozne intolerancie atd. Aj v crevach sa deje vela v suvislosti s psychikou

dezolat
24. dec 2024

Prešli sme si svojim peklom. Rozumieme si. Mne najbližší hovorili: mysli pozitívne, musíš byť silný, vzchop sa... Vedeli o tom prd... Najbližší ľudia boli pri mne a pritom kilometre ďaleko. Vôbec nemali šajnu, aké to je. Si bez nôh a oni hustia do teba-choď ! Utekaj! :( Keď sme pri tom behu - kašli na pás, musíš vidieť reálnu vzdialenosť, ktorú si ubehla. Skús apnoe - freediving - ak máš rada vodu. A hlavne to otužovanie. To ti veľmi pomôže - ver mi. Skús Wim Hofa. A naozaj - úprimne je mi ľúto, čo si musela prežiť. Chápem to. Je to hnusné a nikto ti v tej chvíli nepomôže. Ale nemysli na to. Už to bude len lepšie. Veľmi držím palce 🙂

autor
24. dec 2024

@balerina2025 ty si písala vyššie, že ti zomrel brat. Mne sa brat pred 7 rokmi obesil, poznám ten pocit, bezmocnosť.. žiaľ už dvojnásobne, veľa síl Ti prajem ❤️

balerina2025
24. dec 2024

dakujem aj tebe :( 🍀

autor
24. dec 2024

@liv1 áno, to viem. Je len veľmi zvláštne, že po všetkých problémoch prišla panicka porucha a depresie až dva roky po všetkom. Môže to síce súvisieť aj s intoleranciou na laktózu, ktorú nie úplne dodržujem 🤷

autor
24. dec 2024

@dezolat áno, presne pre toto sa moja téma volá, ako sa volá.. keď som mame povedala, že mám depresiu, pozerala sa na mňa, nemáš.. manžel je síce veľká podpora, ale nejak vnútorne mi to nestačí. Možno zdieľať to s ľuďmi, ktorí si tým tiež prešli je pre mňa dôležité, neviem. Mne pomáha aj ten pás, pokiaľ sa naň viem prinútiť, mám vtedy brutál energie, dobrej nálady z hudby. Vodu nemám rada, ale tiež hory mi prinášajú radosť, ten pohľad z výšky a všetky problémy sú zrazu ,,malé". A ďakujem zas a znova 😊

autor
24. dec 2024

@balerina2025 ďakujem 😊

luccija
24. dec 2024

Dôveruj terapeutke, keď navrhuje AD zbytočne sa trápiš.Drzim palce prežila si toho veľa zlého