Kamarátka neustále vyžaduje moju pozornosť
Ahojte. Prosím, poraďte ako vyriešiť túto situáciu. Nechcem prísť o kamarátku, lebo ju mám rada, ale mám pocit, že sa k tomu schyľuje.
Mám kamarátku z VŠ, boli sme si vždy veľmi blízke, takmer neustále v kontakte počas VŠ.
Potom sme išli bývať do iných krajín a boli sme v kontakte každodenne cez whatsapp, zvyčajne len sme si písali.
Problém je ten, že ona vždy vyžaduje neskutočnú pozornosť, mám pocit, akoby som mala 3 ročné dieťa. Potrebuje ma pri každom živnotnom rozhodnutí, pri každej situácii a čo sú pre ňu neskutotočné problémy su pre mňa, žial, blbosti...
Životy po VŠ sa nám rozišli. Ja mám prácu, domácnosť, starám sa o všetko, varím, nakupujem, upratujem, chodím do práce, snažím sa športovať, žiť život mimo práce so známymi, kamarátmi, kolegami...
Ona sa v živote ešte stále len hľadá. Už tobí tretiu VŠ, jej jediná povinnosť je učiť sa do školy. Nemá žiadnu brigádu. Všekto jej platí otec, doma full servis od mamy, nemusí variť, upratovať, nakupovať, nič.
Jej momentálne najväčšie problémy je 5 či 6 chlapov čo od začiatku tohto semestra stretla a vždy mi chce o nejakom zavolať a 40 min niekedy aj hodinu a pol počúvam "teenagerske" bludy... Má 29 rokov a ja mám pocit, že veci čo mi hovorí som naposledy počúvala v deviatej triede na ZŠ, keď som mala 14. Hocikedy mi zavolá, keď niečo robím, buď jej ani nezdvihnem, alebo si ani len nevšimnem, že volala, lebo sa o 10tej večer mentálne pripravujem do práce, umývam si vlasy, chystam sa spať... a mne je potom vyčítané, že na ňu nemám čas... (na jej historky z barov...)
Proste už toho mám plné zuby. Včera sme sa pohádali, lebo som si dovolila konečne poriadne upratovať byt a povedala som jej, či si nemôžeme zavolať až dnes, lebo mi celá domácnosť padá na hlavu a chcem dať veci končene doporiakdu kým mám čas.
Vytkla mi, že ona je tu pre mňa stále, keď niečo potrebujem a ja aosm tu pre ňu len vtedy, keď mám čas. Ano, to je pravda, niekedy jej napíšem sťažnosti z práce, ale ja neočakávam od nej, že hneď v tom momente prestane robiť čo robí a okamžite sa bude venovať mojím problémom. Pre mňa je to skôr ventil, nie koniec sveta, a keď si to prečíta aj o deň neskôr, tak som s tým v pohode. Ona chce poznornosť hneď v danej sekunde. Mentálne ma takéto kamarástvo vyčerpáva.
prestan jej pisat svoje problemy a radsej si ich vyventiluj cvicenim napriklad ..a ju postupne uz,ze odpisovat budes neskor... ked bude hulakat povedz,ze zavolas az sa ukludni a zloz... bud sa jej zbavis alebo pochopi ...alebo ju zavolaj na kavu a povedz jej ako ju mas rada ale ako ta to vycerpava
Začala by som ju ignorovať proste ty nemáš toľko času čo ona
Vyciciava ťa z energie, upír....
Žije z teba a tvojej energie, úplne by som ju odstrihla...najprv prestala volať, dvíhať mobil, a aj odpisovať
Pomaly ju odsunúť je to ešte dieťa o ktoré sa starajú rodičia ..vychrli na teba svoje problémy, postačuje, pochváli zaujímas ju aj ty?asi nie však?
zoznam ju s tou slecnou co tu mala nedavno prispevok, ze kamosky straca, lebo sa s nou nechcu klabosit casto. Tak si budu rozumiet 😉
Proste povedat pravdu, ak je kamoska pochopi a ak nepochopi, tak koniec s kamaratstvom....ty mas pracu, domacnost, novych znamych, s ktorymi chces aj obcas niekam ist a nie len vysiet vecne na telefone....to su jej problemy a kedze zije stale s rodicmi, tak nema s kym pokecat (s mamou o tom asi nehovori predpokladam). Ty jej povedz, ze tolko casu uz zial nemas, ze si kazdy den tolko a tolko hodin v praci a potom mas chut na oddych, domace prace, kolegov, proste hocico, ale nie sediet na telefone a vypisovat...
@luccija to zas nemôžem povedať, vždy ma vypočuje.,.. lenže ja jej zvyčajne napíšem, že sa mi stalo to a to a či by sme si mohli zavolať, keď bude mať čas, že by som sa s ňou o tom chcela porozprávať. Lenže ona má zvyčajne čas okamžite.
Ona keď má problém, zavolá mi hocikedy o 10- 11 večer, keď sa chystám spať a urazí sa, že ja v ten daný moment na ňu nemám čas. Lebo že ona by mi to neurobila. No asi nie, keď vstáva o 10 ráno, ja vstávam o 7ej...
Ja si to vážim, že je tu pre mňa, ale keď mi zavolá v nedeu o 11tej s tým, že stretla v bare 21 ročného a nevi či s ním má isť na rande a 5x jej poviem, že už musím končiť, lebo ešte nemám vyfénovane vlasy a chcem ísť spať... potom sa na seba hnevám, že idem spať neskoro lebo som hodinu počúvala pubertiacke sprostosti.
Ja by som si dala hlasny odposluch a robila si svoje popri jej vylevom
@gribka1 ja som jej to dneska povedala, trochu jemnejšie, no vyšla som z toho samozrejme najhoršie.
Myslím, že najrozumnejšie bude obmedziť kontakt a tiež jej už nebudem hovoriť o mojich problémoch.
@lubina to presne isté som jej povedala, no teraz som za zlú.
Párkrát jej nezdvihni vôbec, odpis o 2 dni...ona prestane, ale musíš vydržať
Proste som z toho vyšla tak, že ona je tu pre mňa stále a ja som tu pre ňu len vtedy, keď mám na ňu čas.
Pochopila by som, keby som jej odpisovala raz za dva týždne, ale my sme v kontakte každý deň, ráno, na obed, večer...proste stále kedy sa mi dá, tak odpíšem. No nie vždy môžem v danú sekundu, však nie som celý deň na telefone a v práci už vôbec nie.
Ale to si robíš sama, veď neodpis ráno, na obed, večer.. odpíš raz/2 dni...mobil by som stisila a nedvíhala
Kriste ona nie je kamarátka ale nedospelá slečna. Toľko som sa nebavila ani s frajerom v stave najväčšej zamilovanosti. Urči jej hranice od do som ti k dispozícii ale inak máš smolu nie si stredobodom vesmíru. Keby zavolala o 10 v noci ani by som nedvihla pokiaľ nenapíše, že umiera alebo niečo vážne.
No tak budes pre nu ta ZLÁ kamaratka, a co? Nech si o tebe mysli co chce, vobec by ma to netrapilo.
@marcellka32 ja jej odpíšem, pretože mi na nej záleží, mám ju rada, máme spoločné spomienky... no ona vyžaduje viac a viac a ja už mám toho dosť. Takže máš pravdu, odpíšem raz za čas a postupne do kamarátstvo a očakávania od neho oslabnú... pre dobro všetkých...
Kamarátstvo môže ostať, ale skutočné...toto nemá nič spoločné s kamarátkou, ona ťa využíva a je jedno či časovo alebo inak...sama píšeš, že máš toho dosť, takže len ty to môžeš napraviť
nechápem,ako môžeš mať za kamošku takú trúbu
Len ta manipuluje cez výčitky a pocit nevdacnosti. Nemá žiadnu zodpovednosť ako 29 ročná žena, jasne ze nemusí chápať co ty riešiš, ved to nezažila. Bud jej napíš ako to cítiš, alebo ju ignoruj, nechaj ju žiť podľa seba a časom sa možno preberie
Večer nevypínaš telefón? Je treba chrániť seba. Aj mne moja bývalá spolužiačka a kamarátka zavolá večer, aby sa mi vyžalovala, niekedy raz za týždeň, za dva, inokedy častejšie. Ale večer po 21. telefón vypínam alebo stlmím zvuk, hlavne keď sa už sa nechcem nechať rozptylovať starosťami druhých.
absolutne nie si zla. Ty uz mas svoj zivot, nie len skolsky, ale normalny zivot dospeleho cloveka (praca, domacnost atd, atd). Len ti co nemaju co robit vecne visia na telefonoch a vypisuju....drzim palce. Hadam to kamoska pochopi, ak nepochopi, je to treba skoncit, inak to bude mat negativny vplyn na tvoj zivot.
Treba asi porozmyslat co ti to kamaratstvo vlastne dava, ci ta robi stastnou, ci nie si z nej na prasky, co asi si, podla toho co pises, minimalizuj kontakt na cas, uvidis ako zareaguje a ci to bude respektovat, ak nie, nie je to kamaratka..
Obmedzila by som kontakt.taka osoba by mi v zivote nechybala takze ak sa urazi dobre pre teba.
stretávate sa osobne?
@petrofka nie, naposledy sme sa videli v decembri min.roku. bývame od seba ďaleko a jej nevychádza budget na cestovanie ku mne a mne zas čas.
@ema22270 porozprávali sme sa o tom, zatiaľ to vyzerá tak, že to pochopila
Tak to je dobre 🙂
Ja som bola asi tak trosku ako tvoja kamaratka, tiez som mala potrebu zdielat novinky a krivdy mozno castejsie ako sa patri, ale zasa som nevolala o 11tej v noci a mame vekovo podobne deti. Kdezto ona nezdielala skoro nic, to som si az casom uvedomila, ze uz nestoji o dake drby, stretnutia, spolocne vylety s rodinami a to sa pozname fuha hadam aj 20 rokov, starsie deti mame od seba 4 mesiace. Takze ja som zrusila linku. Volala som s nou a hoci boli o dedinu dalej nezastavili sa, alebo som ju volala na babsky vylet tak najprv ano a potom uz nemala cas. Je mi to aj luto, ale nie sme uz rok v kontakte a neozvala sa ani ona ani ja. Kolkokrat som jej pisala na whatsup a ani nebola schopna odpisat. Ale tak taky je zivot ide dalej, kazdy mame svoju rodinu, pracu, starosti aj radosti. Mozno neskor sa nase cesty znovu pretnu.
A už si jej povedala, že jej problémy sú detinské, že by sa mala sústrediť na jednu vec a konečne doštudovať a začať pracovať, osamostatniť sa? Lebo kamošky si majú povedať aj pravdu.