Ako si vysvetľujete, keď vás ľudia začnú ignorovať?

Nijak.
Dospela som do bodu, kedy ma to nezaujíma a nemám potrebu riešiť čo, prečo.
Bez dôvodu to podľa mňa nikdy nie je, vždy je tam to lebo...

Tak môžu byť za tým aj nejaké reči. Prípadne niečo čo si tá osoba zle vysvetľuje. Dezinformácie fungujú aj mimo politických záležitostí.

Ja som skor ten tip, ktory bez problemov odignoruje niekoho, resp. pozdravim sa a idem dalej. Ja jednoducho nemam za potrebu vykecavat s clovekom, s ktorym sa stretnem raz za rok na ulici iba preto, ze sme kedysi boli spoluziaci, hlavne vtedy, ked mame od vtedy diametralne odlisne zivoty, ci nazory...a rozhovor by prebiehal iba zo zdvorilosti. Zivot je kratky a preto sa snazim sustredit iba na ludi, s ktorymi som naozaj v kontakte. Viem, ze to mozno znie pre niekoho cudne, ale mne to pride proste ako strata casu...

@barbora0308 *typ

@barbora0308 ja aj keď stretnem kamošku čo sa normálne bavíme v obchode, často len pozdravim a ficim ďalej. Veď som prišla na nákup ktory chcem mať čím skorej za sebou a ísť rýchlo domov uvariť 😅

@barbora0308 ale zasa ja tiez nie som ten typ, ze sa zacnem nejako vykecavat a zdrzovat tu osobu, to vobec, ani ja to nemam rada… ale myslim, ze pozdravit sa vzdy da a nie na hulvata odignorovat… potom premyslam, co som tej osobe urobila, aj ked o nicom neviem.. ale dakujem za tvoj pohlad.🙂

Poznám ľudí čo im parner zakázal sa baviť s kamarátmi tak možno to není z jej jeho vôle ale z donútenia

Mne sa to stalo s "naj kamoškou" zo základky 😀 zo dňa na deň totálny ignor 😀 po pár rokoch ako sme sa nebavili z nej vypadlo, že jej spôsobovalo ujmu vidieť, že sa mne darí a jej nie.

Podla mna to zbytocne riesis a hladas problem tam, kde nie je. Ak ti to velmi vadi, tak sa spytaj priamo toho cloveka, co sa deje a ako to ty vnimas...budes mat odpoved a mozes s kludom spavat. A mozno ked sa viacej zamyslis, tak zistis, ze je ti to inak uplne jedno 😅👍, ved ani nie ste poriadne v kontakte.

Mohlo sa stať aj to, že má osobné problémy a nechce aby sa ľudia vypytovali. Tak ich radšej obchádza. Aj mne sa stalo, keď sa spolužiačka rozvádzala a zle to znášala, že sa pomaly až skrývala za regále, len nech sa jej nikto nič nepýta. Jasné že pozdraviť sa môže, ale možno sa bolí otázok, ktoré iný myslí dobre. Ona sa necíti na to odpovedať.

Tak pozdrav je slusnost, ale ja sa priznam, ze dnes som tiez mala chut odignorovat byvalu spoluziacku zo zš. Vzdy ked sa stretneme (robieva ako predavacka, naposledy v zahradnictve, teraz som ju zocila v pepcu, kde som bola prvy krat) vzdy mi kvakoce sprostosti a huci na celu predajnu a pyta sa na rodinu. A sprava sa, akoby sme boli nejake kamosky a pritom sme nikdy kamosky neboli. Mne to vadi, nemam o to vobec zaujem. Vadi mi ten ukricany sposob komunikacie.

Nijak. Nezaujíma ma to.

Nežijeme práve v dobe, kedy si ľudia môžu vymeniť nejaké cenné informácie, tak načo to znásilňovať? Všetci čítame a počúvame rovnaké sračky. Málokto žije v prítomnosti a nenechal sa uniesť prúdom. Stretnúť niekoho kto v živote nepočul o kovide, o vojne na Ukrajine a Taylor Swift, tak ho budem prosiť aby sa zastavil a pokecal.
Alebo sa ľuďom zhoršil zrak a keďže nemajú na nové okuliare chodia po ulici napoly slepí. Aj to môže byť dôvod...

Stalo sa to raz alebo opakovane? Lebo napríklad mne minule prišla správa od dávnej kamošky, či sa na ňu hnevám... pozerám, že čo sa deje, prečo by som sa na ňu hnevala a ona na to, že však dnes som na teba mávala, pozerala si na mňa a nič... a teda ja som ju vôbec, ale že vôbec nezaregistrovala, vo vlastnej hlave, som pozerala proste do blba a ju si nevšimla 😂 😅 ale teda, keď píšeš, že postupne si mala pocit, že ju rozhovory s tebou obťažujú, asi stačilo už vtedy len pozdraviť a nevypytovať sa... dôvody môžu byť rôzne, ľudia sú rôzni - nepoznáme ani teba, takže možno si to neuvedomuješ a moc sa chváliš alebo naopak moc sťažuješ a ju to otravovalo alebo naopak, niečo negatívne sa deje v jej živote a otázky ako sa darí ako sa má ju ničia a už sa nevládze tváriť, že všetko okej a usmievať sa na známych, možno jej niekto tretí povedal o tebe niečo, čo ani nie je pravda... no proste nikdy nevieš, milón možností a asi vždy sa dá aspoň odzdraviť, ale úprimne, aj ja sa niekedy radšej vyhnem small talk-u, tým že sa tvárim, že som nevidela, nevšimla si a dúfam, že oni si ma naozaj nevšimli 😅

Ano stávalo sa mi to.. Neriešim to....Učte sa od dverí, ktoré sa vám zatvárajú a prejdite dvermi, ktoré sa vám otvárajú.

Neries, nic s tym nenarobis. Dovody mozu byt rozne.
Syn je 6.r ZS, niekolko spoluziakov im odislo na 8rGymko. Minule mi hovoril, ze sa mu byvaly spoluziak neodzdravil a ze nevie preco... iny sa mu v pohode pozdravi...

@euka210 toto sa aj mne stalo na gympli, ale ze ja som bola ta ktorá sa neodzdravila a bolo to lebo ako introvert som po tom čase už toho človeka brala ako neznámeho a bolo mi blbé sa prihovárať. A to sme sa bavili kedysi normálne

Síce ma to trápi ale nevnucujem sa.

Neriešim to ...pokiaľ mám čisté svedomie a viem že som dotyčnej ničím neublížila tak nech si ignoruje ,čo má po nej .

@hortenziaj ja sa odzdravím aj cudziemu človeku, resp.aj keď neviem, kto mi zdraví

@danielllka to som bola mladšia vtedy, na osemrocnom. Teraz nemám až taky problém. To som len písala na margo kamoša jej syna, aby za tým ľudia vždy nehľadali niečo zle

@hortenziaj ja to teda považujem za niečo zlé, pretože jedna vec je, že nemáš chuť s dotyčným komunikovať (ani nemusíš, pozdravíš a ideš ďalej, prípadne ak ťa zastaví, vyhovoríš sa, že sa ponáhľaš a takisto ideš ďalej), ale druhá vec je robiť sa, že ho nepoznáš, už keď vidíš, že ťa zaregistroval, alebo až vrchol neslušnosti je neodzdraviť, keď ti už dotyčný pozdravil. V každom prípade sa neoplatí trápiť nad takými neomalenými ľuďmi 🙂

Nezaujíma ma to vôbec .. neriešim to. Stalo sa mi to s viac ľuďmi. No a čo

Tiež to mam tak s mojou, ja môžem povedať ze stále najlepšou kamarátkou. Obmedzila kontakt cez siete, na živo sa síce pozdravíme ale to je všetko. A stalo sa to zo dňa na den

@barbora0308 uplny suhlas a rozhovory o tom ako vonku ne/svieti slnko fakt nemusim 😁

Mňa tak v meste na uliciach dlhšiu dobu doslova ignoroval sused z vedľajšieho vchodu. Bolo mi to čudné, keď tak vždy prebehol okolo mňa bez pozdravu, pohľad vždy inde. Potom po dlhej dobe, to sme už asi aj boli presťahovaní, som ho náhodou stretla v OKULIAROCH a už zďaleka na mňa vrúcne volal, že ma rád po dlhej dobe vidí 😁

Ja sa vzdy slusne pozravim a porozpravam v ramci moznosti len teraz sa mi stava ze mam v usiach sluchadla a idem sa prejst rychlejsou chodzou a normalne ma obtazuje ked sa mi niekto prihovara lebo potom musim postat vypnut hudbu a dat si von sluchadla 🤣.Lezie mi to na nervy stale dokola lebo sa mi potom niekedy nedari spojazdnit sluchadla a mam po nalade,hudbe a "sportovani". Cize niekedy to netreba brat osobne. A v tejto dobe chodime tak zamyslene povacsinou, ze moze sa stat ze si ani nevsimnes, ze si prehliadla alebo niekoho nepozdravila a neni to schvalne :(

Absolútne neriešim....dokonca to mám tak, že pokiaľ sa mi niekto raz neodzdravi tak potom ignorujem aj ja!nikomu sa ja nebudem tlacit do zadku!