O všetkom rozhoduje on

ja suhlasim s bibinkou,pretoze ja by som si nevedela predstavit zivot po boku niekoho,kto by mi riadil zivot!vsak ide aj o urcite kompromisy,ktore su velmi dolezite vo vztahu a ked tie vobec nie su,tak potom je to vzdy len o tom jednom!nazor druheho sice vypocuty je,ale co z toho,ked sa nikdy nezrealizuje!

Jasne utec,to by nebylo dobry.Ja jsem to vcas neudelala a ted s ditetem je to o dost horsi.Jste spolu dlouho?Ale jestli uz mas pochybnosti ted,tak si s nimhlavne neporizuj dite.

bibinka, pripajam sa k tvojej rade.
karkulka nebude jednoduché žiť s takým človekom, ktorý ťa vôbec neberie do úvahy, tvoje sny... možno by som skusila ísť raz na tu dovolenku bez neho, ked mu to nevyhovuje a potom by si uvidela podla jeho reakcie, len sa mu stále prosim ťa neprispôsobuj... 😒

bibinka, to nie je prvy krat co taky nazor pocujem ☹ ked ja stale dufam ze sa to snad raz zmeni, sme spolu uz tak dlho a som si vzdy myslela ze on je ten pravy, vsetko bolo ok kym som chodila do skoly ale teraz ked sa maju uz riesit normalne veci tak on nic...ze ho len stale do niecoho tlacim, ze on ma teraz starosti vyse hlavy v praci a nema cas riesit aj "take blbosti" ze vsetko raz bude, ale kedy?? kolko mam este cakat a ci vobec sa mi to oplati...

Musím souhlasit s Bibinkou...
Podle mě ho nezajímají tvé potřeby, ale jen jeho vlastní a předpokládám, že takovýhle člověk se nezmění!!! Budeš jen nešťastná, že se rozhoduje za tebe a že ten jeho názor je ten nej a tvůj ho nezajímá...

trojrocna dcerka mojej kamosky by ti poradila veeelmi jednoducho : "žabi ho!" 😅

kolko mate rokov?

karkulka, baby maju pravdu. Ak ti to vadi uz teraz, tak ti to bude vadit aj neskor a budes len nestastna. Su typy, ktorym nevadi, ba priam im vyhovuje, ked za nich rozhoduje partner, ale ty takym typom asi nie si.

ja som isla na tu dovolenku sama, a on ze v poho, chod, aj ti ju zaplatim..potom som sa vratila a bol zduty tyzden...

ako on je dobry chlapec, teda muz, ale bol zle vychovany, vsetko pocita len cez prachy...tie su dolezite aj pre mna ale nie najdolezitejsie...

tiez si myslim, co pisu baby.
ono su typy ludi, resp. pary, kde rozhoduje vyslovene jeden a ten druhy prijma - avsak s tym, ze im to tak obom vyhovuje. ak si si vedoma toho a citis, ze ti to vadi, obmedzuje, ci ubija... potom si treba rozmysliet, ci pokracovat vo vztahu. neverim totiz, ze by sa tvoj partner v tomto zmenil, aj keby ste sa o tom porozpravali. mozno na chvilku (predstieranu)

karkulka, nikdy sa to nezmeni a ak, tak este k horsiemu 😖 s prichodom dietatka sa vsetko meni, ale takym sposobom, ze aj to co predtym nebol problem je zrazu problem a co bol aj predtym problem, tak potom uz je nevydrzatelne 😕 ak myslis, ze preto aby si s nim bola stastna, sa musi nieco zmenit, asi treba odist od neho, ale to je len moj nazor, rozhodnutie bude tvoje, ale na cely zivot...

"ked ja stale dufam ze sa to snad raz zmeni" - nedúfaj... uvedom si, že časom sa vo vzťahu oveľa viac z jednej strany prejavujú a z druhej strany všímajú negatíva... a vzťah musí byť silný, aby vydržal... ak ti niečo veľmi vadí už teraz a priateľ si to neuvedomuje a teda sa nemieni zmeniť, daj ruky preč... Teraz to bude určite menej bolestivé ako po svadbe a s dieťatkom...

tak potom fakt čo najdalej od neho!

karkulka, ja som ako 19 rocna mala takeho isteho priatela 😝 utekaj od neho kym je cas... tiez mal vsetko nalinajkovane. my sme sa nastastie rozisli a to chuda, co si zobral za zenu od neho utiekla aj s malym synom.... vztah je o dvoch, o kompromisoch a ucte voci tomu druhemu. tvoj priatel neprechovava voci tebe uctu, tak naco taky vztah ked pozera len na seba...

magg 😅

ja mam skoro 25 a on skoro 30...

pietra: ako nie ze by rozhodoval za mna, len v tychto veciach sa nestretneme...mozno som aj ja spravila chybu ze som mu stale hovorila ako tuzim po dietati a ze by sme sa uz mohli aj zobrat...ze som mu to znechutila...

karkulka, len to su dost zasadne veci, v ktorych sa nezhodnete...

neobvinuj sa a neobranuj ho, dobre vieš aký je!

také niečo sa nedá znechutiť, to človek bud chce alebo nie... 😢

☹
ked ja ho lubim a neviem si uz ani predstavit svoj zivot bez neho...moje racio mi hovori ze takto to fakt nejde ale potom mi moje srdce zas povie ze neblazni...ja fakt neviem co robit....

on hovori ze to nevylucuje, mne by uplne stacilo keby povedal casovy horizont kedy...on len raz, raz vsetko bude...
mal fakt tazky tento rok, vela pracuje, je na vsetko sam ale to neznamena ze si clovek predsa nenajde pat minut rozmyslat aj o vztahu..

karkulka, v uvode si pisala, ze o vsetkom rozhoduje on, takze mam pocit, ze vlastne rozhoduje za teba. A ako dlho sa tym trapis? Nieco podobne prezivala kamoska, dlho zvazovala, ci sa rozist alebo ostat. Odisli spolu zarobit si do zahranicia a im ta zmena zjavne pomohla. Dnes je rada, ze sa nerozisla a planuju svadbu. A aj jej som hovorila, ze ziaden vztah nie je idealny, kazdy ma svoje chyby a je len na teba, co vsetko ochotna tolerovat si a co uz nie. Bud sa zmieris s tym, ze aj o takychot dolezitych veciach bude rozhodovat on (ale potom ozaj rozhoduje aj za teba) alebo sa s tym nezmieris a mala by si z toho vztahu vycuvat co najskor. Drzim palce, nech sa spravne rozhodnes.

uz dlho, asi vyse pol roka, mozno aj dlhsie...

Karkulka, tohle mi strašně připomíná tchána, tam je to na složitější vyprávění, ale chudák tchýně je už tak zmanipulovaná, ona musí i jíst když on jí rozkáže ☹ Buďto se mu postavit, dát mu najevo že jsi rovnoprávná osoba nebo dopadneš jako moje tchýně - budeš tak dlouho odstupovat až nebudeš ani vědět jestli jsou to jeho názory nebo tvoje ☹

Holky, z toho, co pise Karkulka, neni uplne jasne, zda je to primo hajzlik manipulator, nebo jenom proste takovej flegmous, co ma na vsechno dost casu. Neboli kategoricke soudy "odejdi", aniz bychom se ptaly po pricine problemu, jsou mozna na miste, ale mozna taky ne. Pokud Karkulka ted odejde, stejne je dost pravdepodobne, ze ji v dalsim vztahu potka neco podobneho, protoze clovek ma tendence si hledat porad stejne typy partneru a zapadat do stejnych problemu, dokud si neudela poradek v sobe.

Ovsem s tim, ze partner se sam od sebe nezmeni, souhlasim. Pri problemech ve vztahu je treba vzdy zacit od sebe. Kde "zacit od sebe" znamena ruzne veci, ale v tomhle pripade to asi znamena nejaky to dupnuti a projeveni vlastniho nazoru. Proste on rekne, jak to bude ("dnes vecer budeme delat to a to"), a ja mu sdelim, ze proste ne (navrhnu samozrejme jine reseni, ne ze jen kibicuju ;)). A stojim si za tim. Rekne, ze se na dite neciti, a ja, jelikoz opravdu deti chci a bio hodiny me tlaci, mu sdelim (ale musim to myslet vazne!), ze si proste stanovime po vzajemne dohode nejaky pevny termin, do kdy dite bud bude, nebo jdu o dum dal. Ono tomu chlapovi nekdy vubec neni jasny, jak to tu zenskou strasne trapi, kdyz chce miminko, a jak dulezita vec to pro ni je, a je treba mu to vysvetlit, treba si i pobrecet (ale jednou, ne kazdej vecer 🙂). Bud pochopi a zacne se to resit, nebo nepochopi a pak nashledanou.

Ve chvili, kdy je zena vnitrne smirena s potencialnim rozchodem, a tedy si muze dovolit vybocit ze zajete submisivni pozice, se da na vztahu udelat nejvic 🙂. Taky jsem jednou chodila s takovym desnym volem, co o vsem rozhodoval a ja se nedokazala vzeprit, protoze jsem vzdycky dostala akorat vynadano, tak jsem radsi mlcela. Teda byla jsem s nim jen par mesicu, protoze tohle bych fakt nevydrzela dlouho, pak jsem ho jednou poslala do prdele, a ten se pak lisal, no to jsem koukala! 🙂 Ale zadnou radost jsem z toho nemela, stejne to k nicemu nevedlo, ted mam normalniho chlapa, vse resime dohodou a je to 🙂

take dramaticke to az nie je..on mi nic nerozkazuje a ani neprikazuje....a uplne sme boli najstastnejsi ked som studovala, lebo som po nom nechcela veci ako svadba a deti a teraz sa to uplne s prepacenim sere, lebo mne zacali tikat hodiny a tuzim po babetku a po rodine a on nie...

gedren: on bude asi ten flegmatik, ja viem ze ma ma rad, asi si fakt mysli ze ja tlacham do vetra...alebo ze to nemyslim vazne...i ked na druhej strane mam pocit ze on je pre seba prvorady...o praci dokaze tocit cele dni a hodiny ale ked ja nacnem temu moju rodina atd.cely je nervozny a za 5 minut sme vybaveni...

Ha, tak toto mi pripomína môjho bývalého... absolútne v ničom ma nebral vážne, keď sme sa pohádali, tak miesto toho, aby sme sa o tom porozpávali, tak si povedal, že ma to prejde... keď vyberal zariadenie do bytu (jeho bytu, v ktorom sme bývali spolu), ak sa vkuse pýtal na to, čo by som vybrala (napríklad dvere, koberec atď) a úplne vždy si rozhodol po svojom (väčšinou opak toho, čo sa páčilo mne).. Ja som chcela dieťa, svadbu (boli sme spolu viac než 5 rokov) a on vkuse len "ešte máme čas, teraz určite nie".... Po čase už začaj aj s tým, že "raz", až kým som sa z jedných prázdnin nevrátila zamilovaná až po uši to niekoho iného 😅
Odsťahovala som sa od neho a zrazu už bola aj žiadosť o ruku, aj dieťa v pláne, ale ja som už mala hlavu niekde úplne inde 😀
No a teraz mám skvelého manžela, ktorý ma vždy berie vážne a na mojom názore mu záleží, takže žiadny strach, zbaľ si kufre (ak spolu bývate) a pošli ho dokelu... Určite máš právo na "niečo" lepšie 😉

ked ja sa bojim ze nic lepsie nenajdem...ze si uz nikoho nenajdem...

Toho som sa bála aj ja, pretože som pozerala okolo seba a hovorila si, že z tých priemerných chlapov, čo som stretávala denne, on svietil ako napriemer..ale nič to nemení na fakte, že som sa pri ňom cítila ako nejaký kus nábytku - okrasa, ktorá mu nebude chýbať, keď zrazu zmizne.. Zrejme to tak celkom nebolo, lebo mu na mňa určite aspoň trochu záležalo, ale mňa za tie roky neskutočne frustrovalo, že nech hovorím čo chcem, pre neho to nemá žiadnu váhu. A pri tom sme mali milión diskusí, keď som sa mu snažila vysvetliť, že sa mi to takto jednoducho nepáči.. na pár týždňov prípadne mesiacov to bolo "v pohode" a potom sa všetko vrátilo do strých koľají.