posledne tyzdne a mesiace su u nas tazke. choroby deti sa striedaju s inymi chorobami, ich aj nasimi, do toho ine problemy. viem ze je to v kazdej rodine, ale mam pocit ze u nas je ta ciernava uz nejako dlho a nie nie sa z toho dostat. posleny mesiac ma tusim zabil. naprv mali obaja chalani zapal priedusiek, obaja samozrejme ATB. starsi bol po mesiaci v skolke 4 dni, a uz zasa choroba. mladsi sa drzal az o dva dni dlhsie. u utorok ho brala sanitka na kramare, odpadaval od bolesti, plakal od bolesti, vobec som nevedela zistit co mu je . o pol noci sme prisli domov, vraj mu NIC nie je. do rana vyse 39 tepl.a trieskal si hlavu. tak sme utekali k nasej detskej. po hodine o pol sme konecne dostali papier na ORL, bezali sme teda tam. tam sme v teplotach cakali skoro dve hodiny. vysledok bol, ze ma zapalene obe uska, zas dostal ATB. po vysetreni mi skolaboval na rukach, od vycerpania ma 40 tepl.
dnes do rana konecne bez teploty, tesila som sa ako si uzijeme kludnejsiu sobotu. no mozem snivat, skolili ma take bolesti a tlaky v podbrusku, ze som skoncila na pohotovosti nakoniec ja.
mam pocit ze sa z toho zblaznim. nepametam si v poslednych mesiacoch jeden pokojnejsi den bez pruseru.
nedokozem sa uvolnit, relaxovat. vzdy som mala tlak tak 80 na 50. posledne dni ho mam zo stresu v takych vyskach ze sa bojim ze dostanem infarkt.
som totalne ohlusena, mladsi v podlstate preplakal posledny tyzden, starsi sa nervuje odusu, trenuje mi nervy na maximum, tiez za vsetko place, trieska sa o zem.
prosto nevladzem, a potrebovala som to aspon takto zo seba dostat
prosim vas kto mate podobne skusenosti, ako ste sa udrzali psychicky a fyzicky nad vodou?
viem ze to raz prejde, teda dufam, ale co dovtedy?
ako sa nezblaznit?
požiadaj o pomoc koho sa dá-manžela,mamku,kamošku...musíš vypnúť a najlepšie mimo domu,choď na kávu,do obchodov,do parku,ja osobne chodím rada do kostola...pober nejaké vitamíny,nerob teraz čo nie je nutné v domácnosti a snaž sa čo najviac spať
Držím palce nech je už len lepšie a nech si môžeš užiť rodičovskú dovolenku a slniečko....
xlucia,
take obdobia jednoducho byvaju... ja mam tiez take - nie som teda uz doma, ale tiez mam stale nejake problemy co sa tehotenstva tyka, do toho rozne chorobky a vymyslacky dcery... chodim do prace a momentalne mam pocit akoby sa vsetok stres nejak nahrnul ( a napriek tomu ze som si hovorila ze si ho nebudem pripustat, tak teraz je toho tolko ze mam co robit aby som aspon ciastocne cez vikend vypla...) Okrem toho stale zariadujeme byt, stale nieco dohadujeme, musime prisposobovat terminy...
sme sa akurat s muzom o tom bavili, kedze on ma zial podobne chmurne obdobie ako ja teraz - asi to trosku suvisi aj s tou jarou - na mna to vzdy tak po zime trochu padne ( asi ta jarna unava 🙂 ), clovek sa tesi zo slniecka, ale telo je pritom slabe ( moja mala napr. vobec nebyva chora ale teraz ju chytaju rozne hnisave prievany, kasliky...no, oslabena imunita po zime ) - treba zase nabrat sil, uzivat si slniecka ked je ( aspon cez balkon ked nemozes ist von ), upiect si nejaku mnamku, vecer si vylozit nohy, zapnut dobru hudbu... pripadne si spravit kupel , otvorit okno, pocuvat vtaky... mozno si len vyupratovat byt... my teraz hladame nieco na velku noc, chceme niekde vypadnut ( chceli sme do tepla ale to mi uz lekari moc neodporucaju , tak aspon niekde do dobreho hotela do hor, kde sa o nas postaraju , da sa chodit von, malinka sa moze vybehat, pekne wellnes etc. ) - mam pocit akoby sa tiez potrebujeme na nieco tesit....
drzim palce nech ti tie pocity rychlo prejdu... bude lepsie 😉 zachvilu je leto a bude super - uvidis 🙂
@janinah uz som nad tym rozmyslala, kto by mohol pomoct, aj po oboch porodoch a boli tazke, som si poradila sama, ale teraz fakt nevladzem. muz chodi naskor o deviatej vecer, nasi su 100 km daleko, auto nemame a tak skoro ani nebude. su tu este svokrovci. svokra je velmi obetava, a lubi ich, ale podla mna nezvlada ani starsieho, oboch jej ich nechat nemozem, tak max. na hodinu aj to mam byt hore nohami. tuto stredu som bola ale tak zufala, ze som nechala aby starsi syn isiel k nim az do piatka, evt. soboty rana.
tiez bol chory, ale pomaly sa z toho dostaval, nehoruckoval, tak teda nech ide. aj on ich ma velmi rad. vysledok je, ze mu mylila lieky, dala som mu aj tensie veci kedze na jeden den hlasili dost teplo. ona ho napriek tomu cez obed ked bolo vyse 17 stupnov nechala ist v cizmach a zimnych zateplenych nohaviciach, svetri , vetrovke. no prehrial sa paradne, bolo mu zle, odmietal im tym padom jest, je atopik a pot mu doslova vyzral nohy, ma ich krvave. takze vcera ked sa vratil domov, kym sa ako tak aklimatizoval, jacal cez dve hodiny.
a to by svokra chcela aby som jej ich dala oboch. ale podla nej je v poriadku, ak u nich doma su lieky v dosahu deti, aj chemikalie a pod. ze ked tam budu castejsie, tak si zvyknu... tazsie sa pohybuje, kym ona vstane z gauca, tak mladsi je o dve izby dalej na plafone...
jednoducho situacia skoro na maslu
@dai si zlata, ale u nas su tie pocity uz vyse roka, a moj starsi je z katogorie narocne dieta, cize odkedy je na svete, som volny den este nemala, a to je uz 4 roky a 4 mesiace. obaja su velmi aktivni, zaspavaju okolo desiatej, rano max. 6.00 a uz lietaju po byte, cize kludny relax neexistuje. vecer padam na hubu doslova. vsetko robim popri nich alebo s nimi, iba zehlenie musim nechat az ked zaspia lebo mladsi a horuca zehlicka dokopy, to je pruser.
@xlucia každý občas zažívané take dni "blbec",že?bohužiaľ patria k bežnému životu.Určite každá mamina by vedela veľmi dlho o tomto rozprávať.Vždy to treba nejako predýchať a aj ked máš chuť možno svoje deti pretrhnúť(to máme občas všetké)skus prehltnúť horku slinu a byť na ne milá.Čím budeš nervoznejšia a zlostnejšia ty,budú aj oni.Je to ťažké ale dá sa to.Uvedom si ,že ty si tá mudrejšia. 😉
Choroby,....no bohužiaľ nás budú sprevádzať neustale.O zapálených ušiach a prebdených nociach by som ti vedela popísať 😢 Všetké deti sú veľmi aktívne aj počas choroby.Až sa divím,kde tu energiu berú.Mne stupne teplota trošku a nevládzem sa hýbať.Určite im musíš zaviesť pevný režím,aj mojí vyšli z postele ešte niekoľko krát ako som ich uložila,ale museli sa vrátiť naspäť.Naši majú 9 a 6 a nehrozí aby po 20 hod.neboli v posteli.Ja chcem mať tiež večer pokoj a basta.Pevné nervy a trpezlivosť ti prajem,neboj bude lepšie 🙂
xlucia, suhlasim s mackou01,
moja mala je tiez nenormalne aktivna od malicka, o spanku ani nechyrovala - tolerovala a trpela som to jej prve 2 roky ale s muzom sme sa dohodli ze musime byt prisnejsi. Tiez tu nemame starych rodicov - ani jednych ... upratovanie som vyriesila tak ze mi chodi pani upratovat, tento tyzden napr. nemohla, tak upratujem teraz pomaly cez vikend spolu s malou ( svoju izbu, hracky atd. si upratuje sama uz skoro rok - samozrejme ju usmernujem) Teraz ako cakam male tak zaciname aj spaci rezim zavadzat prisnejsi - my neskoro vstavame, kedze mame aj s muzom flexibilny pracovny cas, spolu doma ranajkujeme, az potom praca a skolka - takze mala , ked to na nej necham, tiez mi sama do postele neide, cez ritualy sme to zvladali medzi 9-10-tou... lenze to sme s muzom zistili, ze potom uz sme tak unaveni, ze nevladzeme nic robit, len tak spat. Takze som posunula vecerne ritualy, prinutila sama seba vstat o 7-dmej, na zaciatku sme zacinali farebnou vanou s penou ( na nieco som ju musela nalakat - takze si mohla vyberat farebne soli ) - nechala som ju takych 30 minut sa tam pohrat , potom vecerna hygiena, pesnicky, otvorit okno a spat - na zaciatku som si lahla s nou, teraz 3-ti tyzden je uz sama - samozrejme ze protestovala na zaciatku a nechcela ist spat, ale tym ze som bola pri nej sa to dalo ukecat nejak, teraz este zo 3x nieco z postielky riesi, ale do tych 20 minut zaspi vzdy ( prvych 5 pesniciek uspavaniek vie uz naspamat 🙂 dalsie prespava ) - takze si konecne vecer vklude pozriem film, mame cas sa porozpravat etc. ...
Inak do vacsiny veci ktore robim ju zapajam, inak by pokoj nebol ( trva sice vsetko 2x tak dlho ale zvladame to a ona sa aspon uci mnohe veci )
Vsetko stoji kopu sil - a chapem ta ze sa ti do tych disciplinarnych veci moc nechce - nasa mala vlastne prve 2 dni v posteli prerevala a pretrucovala pokial zaspala ( chodili sme ju len kontrolovat , pomojkat, ale uz sme jej nedovolili odist z izby ) - bolo to o nervy - hlavne ked je clovek unaveny je strasne to pocuvat ( a ked vies zeby stacilo na minutu si k nej lahnut a zaspala by - lenze potom by sa to zial nikdy nenaucila sama ☹ )
ako som hovorila, nemame sa na koho spoliehat - prisposobujeme svojim casovym moznostiam vsetko ( skolku sme museli volit sukromnu hlavne kvoli zatvaracim casom - kedze ja pred 17-tou nekoncim a manzel malokedy pred 19-tou, na upratovanie a zehlenie mame pani, ktora prilezitostne vecer postrazi aj malu ked chceme ist von, cez vikendy sa jej snazime max. venovat etc...)
Mam pocit ze tebe by mozno dost uz pomohlo aj vratit sa do prace - oddychla by si si od stresu domaceho, privyrobila korunky domacnosti, mohla by si robit veci ktore ti robia radost, nieco pre seba etc. ...
@dai v mnohom mas pravdu, ale ty mas len jedno dieta... co sa tyka discipliny, tak ta u nas je az prilis, ak ich dam spat napr. o pol druhej poobede, lebo sme sa zdrzali u dr. tak je zle. lebo to je uz o hodinu neskor, nez su zvyknuti. je to s placom, alebo uz nedokazu zaspat, a idu spat az vecer.
co sa tyka vecerneho zaspavania, o deviatej su v posteli. skor velmi nema zmysel. rano vstavaju uplne najneskor 6.00 daju sa podla nich nadstavit budiky. jeden cas bolo aj u nas ze o osmej posteli, o pol deviatej spali, ale zacali mi stabilne vstavat o 4.00 rano, to som fakt uz nezvladala. boli uplne vyspani a plni energie.
no a praca, tam by som sa teoreticky mohla vratit skor, ale maleho mi na september nevzali do skolky, januar je velkym otaznikom, ale riaditelka sa ustne vyjadrila negativne, na papieri to este nemam.
a do sukromnej mladsieho urcite nedam, lebo stoji viac, nez v cistom zarobim...
@xlucia určite požiadať o pomoc rodinu. možno sa rodičom dá prísť... aspoň kým sa to "utrasie" a tiež by som požiadala manžela o pomoc, možno nejaké voľno... ak si celé dni sama, deti cítia vyčerpanosť a nepohodu rodiča. ak budú vidieť teba v pohode, budú aj oni vo väčšej pohode. ranné skoré vstávanie detí som ja riešila pustením rozprávky a mohla som oddychovať dlhšie 🙂
@xlucia uz len to,ze mas deti medzi ktorymi je rozdiel 2roky ja podla MNA na maslu. Uprimne poviem obdivujem vas baby co ste sa hned do toho pustili. Poznam to z rodiny a presne pre tieto dovody som nikdy nechcela mat deti takto "po sebe". SKoda,ze ti manzel trosku nepomoze,myslim aspon jeden den off. Lebo na tvoju psychiku je to poriadny zaberak. ☹ Zelam vela pozitivnej energie,nech sa to uz len na dobre obrati 😉 . Po kazdej burke vyjde slniecko 🙂 Drz sa.
@xlucia ach ani nevies ako ti rozumiem.... mam deti s takym rozdielom ako ty a tie z som na vsetko sama rodinu mame vzdialenu 150km a 250km manzel od rana do vecera v praci .... ani po jednom porode mi nikto neprisiel pomoct /popravde ani by som to nechcela 😉 / takze stale s detmi sama tento rok starsieho zobrali do skolky tak choroby sa u nas striedaju kazdy tyzden.... a je to nesmierne vycerpavajuce ..... najmä ked mi manzel povie ze to preto som unavena ze si to mam lepsie zorganizovat.... no zabila by som ho za taketo reci.... pre mna je vykupenim skolka, ked je starsi zdravy tak byt doma len s jednym je uz nesmierna pohodka 😀
neviem ti poradit ako to lepsie zvladat lebo sama som niekedy z toho na prasky, ale verim ze vzdy vyjde slniecko a bude lepsie.... ked mi je najhorsie necham vsetko tak a len tak s detmi proste som, vtedy sa ich snazim proste neriesit ....
ak sa bude chciet len tak vykecat kludne mi napis .... 😉
@xlucia maš to ťažke hlavne preto,že si na to sama,poznam taketo obdobia ked nezostane pri jednom trapeni,ale je dalšie a dalšie......ako naschvaľ a ja som to vždy tak uzkostlivo preživala,čo by možno ktosi až tak nie.medzi prvymi dvoma mam dva a pol ročny rozdiel a ked boli malinki stavali sme dom,jeden je astmatik druhy ťažke laryngitidy maval,no hrôza,k tomu ta stavba....mne lenže veľmi pomahala svokra,kedže sme byvali u nich,ešte k tomu zdravotna sestra na dôchodku.Nahoršie bolo,ked som tak neplanovane otehotnela s tretim a ešte sme nebyvali v novom,roboty vyše hlavy a zas babetko.Ked teraz nad tym rozmyšľam,čudujem sa ako som to mohla zvladať,akosi to všetko prebehlo a ked sme už boli zabyvani aj som chodila na štyri hodiny do roboty,rozhodli sme sa pokusiť o dievčatko a vyšlo to.Až pri nej si to cele uživam,bez tych všetkych stresov aj ked bola riadne šidielko od malinka,k tomu pri toľkych deťoch roboty dosť.Ked pišeš,že neskoro ti zaspavaju a rano su skoro hore,napadlo ma,že moji ked mali tak po tri štyri roky,toto robili ked spali cez deň,prestala som ich davať cez deň spať bolo lepšie,riadne unaveni zaspali skôr a spali do rana.Mala mi prestala spavať cez deň od dvoch rokov,lebo som jej zobrala cumlik a bez neho sa jej nedalo,zo začiatku bola o piatej,šiestej hotova a postupne sa to natiahlo a o pol ôsmej penkne sama ide spinkať.Nemaš tam aspoň nejake kamaratky čo maju tiež male deti?čo by ste si troška pomahali,alebo pokecali a tak.....?Ale neboj ,podrastu a bude lepšie aj s tymi chorobami,viem,že je to slaba utecha 😒 ale je to tak.
@xlucia Lucka ahoj, normálne som na teba myslela ako sa vám vodí a ajhľa! aká téma 😉 Máš to s chlapcami veľmi pestré, najhoršie sú tie choroby, lebo vtedy je celá rodina naruby, však? Prečítala som si rady žienok podrobne, súhlasím, najviac asi so stvurou.Neviem, kde presnejšie bývate, ale škoda, že je to ďaleko od nás... lebo takto ozaj neviem ako ti pomôcť. Tu by chcelo pomôcť činom, nie slovami, tak asi najlepšie pre vás by bolo nájsť si v okolí MC alebo kamošky a kamarátov alebo nejakú milú dievčinku na stráženie, občasnú výpomoc... Mám bohaté skúsenosti s 2+1 Duracell 😀, sysle chodia spávať tak medzi 21.-22. hod, vstávajú o 6.00 aj skôr, poobedňajší spánok je raritný úkaz. Ak sú spolu všetci traja (sysle+ Amélia) pomáha len naplánovať si doslova celý deň a meniť im činnosti aby sa nenudili a každú chvíľu riešiť niekoho, komu sa plán nepáči, tak sa urazí a oduje 😝 Lenže keď ich ponechám samých na seba, za chvíľu mám z bytu kôlničku a za chrbtom vreštiacu a zavýjajúcu svorku. Je to ťažká skúška nervov aj výdrže, ja viem, ale asi nám všetkým, i tebe, nezostáva nič iné, len vydržať. Hádam idú pekné slnečné dni, keď aj tých chorôb bude menej, chlapci sa na čerstvom vzduchu vyšantia a ty si trošku vydýchneš.
Držíme palce, ozvi sa niekedy ako to zvládate.
@bubatinko 🙂 dakujem
@nikuska4 ahoj kamosky som mala, co mali plus minus deti v rovnakom veku, ale cca posledneho pol roka sa bud ostahovali, alebo zacali chodit do prace, cize vidime sa menej nez sporadicky
@syslica ahoj. ja sa som na teba myslela, hlavne ked si vtedy tak povzbudzujuco pisala. nad tou studentkou uvazujem, hlavne keby sa snimi vonku pohrala, to by pomohlo,ale ani neviem kde mam hladat, pozriem nieco na nete. inak na to pekne pocasie sa trochu aj spolieham, hlavne na to ze bude aspon par dni stabilne. lebo ci je pekne alebo skaredo, je to skoro jedno, ale prudke zmeny pocasia nerobia dobre starsiemu, je astmatik
inak vela veci beriem s nadhladom, naucisla som sa pri detoch 😎 , ale tento vikend ma fakt dorazil, som nevedela co mi je a bolesti obrovske. bola som dnes na gynekologii, tam je to vraj v poriadku, isla som aj k urologovi, tam budu vysledky az o dva tyzdne. hadam budu dobre. mna dost vycerpalo to celotyzdnove nosenie syna v takejpolohe, aby ho neboleli tie uska. mam rozsiahle diastazy t.j. rozpad brusnych svalov, takze som si paradne nechcene tlacila s nim na maternicu ☹
no ale tuto noc plakal len tri krat, tak sa to postupne lepsi, uz je bez teploty. dnes som boli na kontrole na orl. ma to vraj stale zapalene, ale menej, takze stvrtok na kontrolu zas. ale nevadi, hlavne ze uz neplace od bolesti
@xlucia Poobzeraj sa najprv po okolí, v susedstve, po niekom, na koho majú tvoje priateľky dobré referencie, nemusí to byť práve profesionálna opatrovateľka, stačí dievčinka s milým prístupom, ktorá ich zaujme. Schválne somti neradila "vitálnu babičku", lebo z vlastných skúseností viem, že babičky, nech sú akokoľvek mladistvo sa cítiace, taký nápor nezvládajú. Skrátka tvoji chlapci potrebujú niekoho s kým by sa mohli blázniť a zároveň byť pod dozorom. Možno by dlhodobo pomohlo nastaviť denný režim tak, aby sa doobeda vyšťavili natoľko, že poobede zaľahnú aspoň na chvíľu a dajú ti pokoj 🙂 alebo (ako u nás, keďže mám nespavé sysle už od 2 rokov) úplne zrušiť denný spánok a veriť, že sa večer poberú spať skôr. Dobre sa radí, realita je bohužiaľ často iná. Ja tiež niekedy nemám čas ani na vlastné myšlienky... Tak už zostáva len veriť, že sa to zlepší, choroby pominú, dáš sa zdravotne do poriadku a svitne na lepšie časy.
@xlucia my sme na to podobne, doma mam dve dievcata s rozdielom 18 mes. Od septembra chodi starsia do skolky, mladsia do jasiel a niekedy je to totalny des. Od januara mame presne take obdobie ako opisujes ty: dva tyzdne sme chodili do kolektivu, mladsia a potom aj druha chytili rotavirusovu hnacku, bojovali sme s nou tyzden, potom cca 10 dni kolektiv a do toho zapaly priedusiek, po chorobe kolektiv len 5 dni a starsia chytila kiahne. Aby toho nebolo dost, u mladsej sa prejavili az po desiatich dnoch, takze sme s kiahnami zabili cely mesiac. Teraz uz starsia stvrty tyzden chodi do koletivu, co je nas rekord, mladsia bola cely minuly tyzden doma chora, este stale dobera lieky. A tak stale dookola.. Okrem toho manzel chodi na tyzdnovky, a moja mamina hoci byva o dva panelaky dalej, k nam vobec nechodi, ma krehke zdravie a boji sa, aby od nas nieco nechytila. Aj ked prave nie sme chori, je to riadne hekticke, kazde rano vstavam o pol piatej, o piatej budim deti, o siestej odchadzame z domu, najprv starsia do skolky, potom mladsia do jasiel a ja vypachtena o siedmej prichadzam do roboty. O tretej odchod z roboty a kym vyzdvihnem deti a urobim nakupy a prideme domov je zvacsa pol piatej. Okolo osmej ukladam deti a vtedy mam chvilu na relax. Je to tazke odbobie, niekedy sa stihnem poriadne ucesat az okolo obeda v robote, ale napriek tomu sa snazim najst co najviac pozitiv.. Niekedy je to s babami na maslu, ale zistila som, ze deti casto kopiruju moju naladu. Ak som ja od rana zamracena a nevrla, tak mi to stonasobne oplacaju. Ale ak sa premozem, a aj ked mi je na figu sa zatnem a usmejem, tak to s nimi ide ako po masle. Skus si najst aspon jeden den v tyzdni na relax, chod vecer hoci aj o pol desiatej ked deti zaspia s kamoskami na pohar vina, alebo s muzom na vecerne predstavenie do divadla alebo do kina, v sobotu rano ked bude pekne pocasia zobud deti skoro a vybehnite na cely den niekde na vylet, ale nie tam, kde je masa ludi a musis na ne stale dozerat, ale niekde do prirody, kde maju aspon kilometrovy volny vybeh..... deti sa prijemne unavia a ty prides na ine myslienky. Drzim palce
@vrabec dakujem. teba mladsia preco chodi do jasiel? uz si musela nastupit? inak mas to tiez pestre. vstavate dost skoro
z toho co si navrhla, je pre nas realizovatelna ta priroda. jednak nemam vo zvyku na vecer odchadzat od deti, a celkovo si neivem prestavit ako by som isla o pol desiatej na mhd niekam do centra. to uzpadam od unavy a aj by som sa bala. a s manzelom by sme teoreticky mohli odist vtedy, keby mal kto povarovat deti. niekto zodpovedny, kto pozna ich zvyky aby neplakali a aby som ja bola kludna. a takeho cloveka nemame. keby niekto tak bol, tak by som to vyuzila
@xlucia ja som minuly rok v oktobri uz musela nastupit do roboty, mladsia mi teda v septembri nastupila do jasiel. najprv som mala velky strach, ako adaptaciu na kolektiv zvladne, ale na moje prekvapenie to bolo uplne bezbolestne, akurat tie choroby...
Co sa tyka tych navrhov na relax, sama som donedavna mala pocit, ze od deti nemozem ani na krok, nenechala som ich chvilu osamote. Az raz ked prisla kamoska z Australie, sa jej podarilo vytiahnut ma takto neskoro vecer von, bolo to cez vikend, ked bol muz doma. Najprv som nechcela ist, ledva som za sebou tahala nohy, ale kamoska tu mala byt len dva tyzdne, tak som ju nechcela sklamat. A vtedy som zistila, ze aj ked som isla spat po polnoci a cely spanok trval necelych 5 hodin, bola som na tom ovela lepsie, ako keby som vecer stravila doma a spala aspon 8 hodin. Jednoducho som si oddychla psychicky, a aj ked bolo telo trochu unavene, skvela nalada mi vydrzala cely tyzden. Vypla som z kolobehu. A odvtedy viem, ze ked mi je zo vsetkeho nanic, a mam chut sa s muzom rozviest aspon 3krat do tyzdna, pretoze nikdy nie je doma, potrebujem aspon na 2 hodiny vypadnut. Naposledy bola takato depka vo februari, muz mal byt cez vikend pracovne v BA, tak som zbalila deti, v sobotu rano o piatej sme nasadli na IC vlak a stravili sme vikend v BA, Muz tam ma babku, u nej sme prespali, no a vecer, ked deti zaspali (unavene zo zazitkov - prva cesta vlakom, elektrickou), tak sme isli s muzom do pubu na rockovy koncert. Keby sa aj deti prebrali, bola tam babka a my sme to mali len 5 minut autom. Cely nas vybeh trval len cca 3 hodiny, deti spali ako dudok a mama si oddychla.
Inak viem si predstavit aj tvoje problemy so synom, mne mala mladsia dcera na jesen obojstranny zapal stredneho ucha, mala to v takom stave, ze jej museli v narkoze davat do usi drenazky na odvod hnisu, dva tyzdne sme stravili v nemocnici. Dufam, ze u vas sa to coskoro zlepsi.
Asi som nepostrehla, ako si na tom s manzelom, pomaha alebo je tiez menej doma?
@vrabec no nastastie az na drenaz to nemal, ale vela nechybalo. muz je doma minimalne, zial take kamosky, s ktorymi by sa takto dalo odregovat nemam. boli dve, obe su mimo BA, takze nic. tie co tu ostali su fajn, ak sa niekde stretneme. vacsinou je to v case kedy uz my ideme unaveni domov, chalani ulietani spoteni, a oni z prace, prip. z kruzkov, niektore maju aj skolopovinne deti. ja deti nemam komu nechat a nemam nikoho kto by ich adekvatne postrazil. tak aby starsi dostal vsetky lieky a pod. no a vnoci, ak by pri nich nebol muz ani ja, to by sme rovno museli okamzite vratit domov, ten plac by len tak neustal. a v noci by nam to z centra trvalo mhd dost dlho. taketo cesta nevedie. z okruhu znamych co sme mali, sa uz nestretame s nikym, pretoze este dva mesiace dozadu sme boli jedini co mali deti. postupne to odmietli akceptovat. ja proste nemozem ist s muzom len tak o osmej vecer do kina, lebo nemam nikoho k detom. take argumenty ze zevolaj rodicov odmietam. obaja su daleko, obaja pracuju na smeny a chalanov vobec nezvladaju a v konecnom dosledku ani nejavia nejaky extra zaujem. nasi ho veeeelmi pytali, tak tam isiel v novembri. ale bol chory. opakovane som sa mamy pytala ci si na to trufa. sprdla ma ze jasneeee, co sa uz len moze stat. ja som dost uzkostiliva co sa deti tyka.
no stalo sa to ze mu dala zle lieky, maly sa mi mohol zadusit, mama nepovedala ani prepac. na druhy den som ho mala doma. mala to po hodinach napisane este aj tak to poplietla. ide ma porazit. mame 4 starych rodicov, ktori maju moje deti svojim sposob radi, ale ani jeden nie je z nich schopny postarat sa o deti. svokra este ako tak o starsieho. ale mladsieho nezvlada ani jeden ani len prebalit. rozprava pomerne malo, ale snazi sa, ale oni nemaju ziadnu snahu rozumiet mu. on po chvily snazenia zacne z ich ignoracie nervacit. to iste bolo u starsieho. do troch rokov rozpraval pomenej. tak isto ziadna snaha. ak som nebola pri nom a netlmocila, tak sa s nim proste nebavili.
Rodičovstvo je veľmi ťažká záležitosť.To sme vedeli všetké.Tiež som si kedysi myslela,že malé mimino len spí.no rýchlo som sa prebrala z toho optimizmu.Jednoducho to chce svoj čas,aby deti podrastli a začali byť trošku samostatnejšie.Tiež máloktorá má to šťastie,že jej max.pomáha rodina alebo manžel.Ten väčšinou musí zarábať.Takže sme tak trochu všetké na jednej rovnakej lodi.Patrí to k materstvu a rodičovstvu vypiplať tých naších potomkov.Asi do tých 4 rokoch to je ťažké,ale potom len lepšie a lepšie.Ak nerátam choroby.
@xlucia mas to naozaj dost komplikovane, najma tym, ze sa vam pridruzili rozne zdravotne komplikacie. Viem, si predstavit, ako ta to niekedy moze psychicky deptat, v tomto smere naozaj plati, ze pomoz si clovece sam, aj panboh ti pomoze. Pokus sa najst ti nejaku aktivitu pri ktorej aspon na moment vypnes: ked deti spia napr. cez den sadni si na balkon s kavou a vyloz nohy, cert ber, ze nemas upratane, alebo si kup puzzle s nejakym obrazom, ktory ta zaujme, je uplne jedno, ze ich budes skladat dva roky, proste nejaku drobnu aktivitu, ktoru mozes robit, ked deti spia a prides pri nich na ine myslienky. Suhlasim s @macka01, ze materstvo je nesmierne tazke, myslim, ze kazda sme s tym ratali, len niekedy realita vyrazne prekona ocakavania. Neboj deti z toho vyrastu a lasku a strarostlivost ti oplatia ..aspon dufam.. A aby som ta potesila, aj ja som bola v detstve silny astmatik, absolvovala som mnozstvo liecení vo Vysokych Tatrach, od jari do jesene mi piskali priedusky, brala som silne lieky, a inhalovala rozne spreje a ...prisla som do puberty a bolo po astme. Celu sezonu ani nekychnem, ani na male vyninky: zlaty dazd a topole. Strasne ti drzim palce, aby si to cele vladla a aby ste boli aj po zdravotnej stranke na tom lepsie. Dufam, ze aj my....
@vrabec ahoj. ako sa mate? no my tak vselijak. ŕelativne sa zlepsilo v tom, ze ja som kludnejsia a mladsi uz nema bolesti usiek. este pokasliava zo soplov, ale povedzme ze sa da. zato starsi vcera kolaboval co nevladal dychat, kym mu zabrali inhalatory, tak to trvalo, a brutalne kasle. mna z tej astmy picne, chudacisko, hodinu lezal na gauci co nevladal dychat, v autobuse skolaboval. dnes sme bezali k doktorke. tu odignoroval. to obdobie vzdoru je na nervy, uz by mohlo ustupovat. inokedy ju posluchne na slovo, dnes ju ma na haku. nervuje, cely je doskriabany, ako zacala pelova sezona, vsetko ho svrbi. chrbat, ruky , aj nohy na krvave, dnes mu zmenili lieky, snad pomoze. doktorka len oci otvarala, no vyzera zubozene. ale odlahlo mi ze nema zapalene priedusky, lebo uz som si teda enbola na istom. hlavne ze bol pol dna v pondelok v skolke, teraz ma byt zas do konca tyzdna doma, idealne ajbud. tyzden. kebyze som zamestnana, tak uz mam asi aj padaka kvoli dochadzke.
@xlucia Lucka, ahoj, sledujem ako sa vám darí takto zobďaleč, lebo pravdupovediac neviem, ako by som ti pomohla. Takú klasiku ako fenistil masť a kvapky ti asi radiť nemusím, sysľom to zaberá, ale oni nie sú ešte diagnostikovaní alergici, takže podľa toho čo píšeš, vy to máte oveľa horšie ☹ Tak len vedz, že na vás myslíme....
@xlucia vobec ti toto obdobie nezavidim, sama si pamatam, ako strasne zle som ako dieta znasala hlavne jar, ked vsetko zacinalo kvitnut. Ani sa tvojmu synovi necudujem, ze nie je prave v dobrej nalade, tieto alergicke prejavy su otrasne. Ostava uz len dufam, ze cim bude starsi, tym to bude lepsie. Ja sa tiez momentalne snazim vymysliet nejaku aktivitu pre moje baby, starsía uz par dni dozadu zacala mierne soplit, som zvedava, ako sa to vyvinie, chvilu som uvazovala nad plavanim, pomohlo by to im zdravotne a mne na relax, ale kvoli mladsej dcere a jej drenazi v usiach som na to musela zabudnut. Uz budeme netrpezlivo cakat na zaciatok juna, ak bude dovtedy zdravotne v poriadku, tak by jej mali drenaz vybrat. Ako ste na tom vy s plavanim? Pamatam si, ze pocas sezony som vodu zboznovala, bola to ulava pre dutiny aj priedusky.
Zda sa mi, ze tento tyzden sa neskutocne pomaly vlecie, dost mi je teraz po veceroch doma smutno, este aj telka mi odisla. Tak uz len cakam na piatok, ked pride domov manzel, a cela nasa rodina sa trochu preberie k zivotu.
@syslica ¨dakujem ti, v duchu mi to pomaha. my mame doma taku vybavu liekov, ze doktorka mi minule povedala, ze ked bude zavreta lekaren, zavola k nam , lebo nie je lieku, co by som doma nemala... zial je to pravda.
@vrabec kolko ma tvoja tu drenaz, rok, ci polroka? ako ste to zvladli, aby tam nemala spinu, ci pri umyvani vlasov?
plavat nemozeme. starsi ma kozu v tak zlom stave, ze nemoze mkomentalne plavat ani v skolke, tam maju priamo bazen, lebo mu vyskakuju obrovske bordove flaky, ako ho drazdia tie dezinfekcne veci. ucitelky s tym minule dost nastrasil. vosiel biely, vysiel bordovy, flakaty, nevedeli co maju s nim robit. mimo toho obcas nevidi, tuto sezonu mu cosi zreagovalo dokopy, nevieme zatial co, ze ked mu zapuchnu oci a dopraskaju sa cievky, je jak keby ho zmlaatili. no proste vyzera otrasne.
doteraz to nebolo, ale teraz ked ideme viac nez na ihrisko, musim brat aj inhalatory so sebou. este nikdy sa mu dychanie nezhorsovalo v priebehu takej kratkej chvilky.
zajtra mi operuju oca tu v BA, tak este budem bezat aj tam. uvidim ako to zvladne, esteze mi pride svokra postrazit chalanov, lebo ist ho brat s dvoma malymi detmi, ked nebude vobec vidiet, lebo mu operuju obe oci, no to by asi nebolo nic moc. zvazujem ze tam mhd, a domov k nam asi taxi, no on asi mhd v takom stave nezvladne.
tak sa drzte aj vy.
pa
baby este sa vas nieco opytam. podla mna by sme tretie teraz nezvladli. ja mam proste dost. po vsetkych strankach. ale v duchu mi to tak pisti do babetku, idealne dievcatko, ze si sama klepem po hlave. je to normalne? nie je, ze? uz mi asi preplo...
@xlucia Veď my sa poznáme z témy práve tomuto venovanej, ktorú si založila 🙂 a keďže aj mne piští, úplne ťa chápem. Rozumiem, že by si po týchto dvoch komplikovaných duracelkoch potrebovala milú nežnú dcérenku, ktorá by vo všetkých ohľadoch spĺňala tvoje sny o ideálnom dieťati...no dievčatká sú niekedy oveľa horšie ako chlapci (z vlastnej skúsenosti - Amélia je aj za troch sysľov) - čím ťa nechcem úplne znechutiť, len by asi bolo vhodné vyčkať, kým chlapci trochu povyrastú... lebo ja si v tvojej zložitej situácii neviem predstaviť ako by si sa starala ešte o malilinké bábo.
Úprimne, neviem si to predstaviť ani v mojej momentálnej situácii, takže my tiež so syslinkou nejaký ten rok počkáme.
@syslica no ved ani ja si to neviem predstavit. rozum mi hovori urcite cakat, preto som si dala aj kruzok, aby som naaahoudou nezblbla zo dna na den, mimo ineho. .. ale srdce pistiiiii jedna radost cim dalej tym viac, cca od vtedy ako mal mladsi jeden rok. odvtedy mam taku tuzbu cim dalej tym silnejsiu.
no nic idem zehlit 😎
@xlucia
ahoj, vcera som si precitala tuto diskusiu aj som chcela reagovat ale nevladala som 😀
Uplne ta chapem, ja mam dve dievcata, starsia bude mat v lete tri roky a mladsia o tyzden rok. Od januara takmer az doteraz boli v kuse chore....najprv silna chripka, to sme mali aj my s mm, a bol to dokonca vraj typ A, po nej im ostal silny kasel, dusili sa v noci este 2 tyzdne...za tym zelene sople s atb a kasel dalsie dusenie...mne sa medzitym urobil pasovy opar a samozrejme o dalsie dva tyzdne dostala starsia kiahne..o dalsie dva mladsia...potom starsia zapal mocoveho mechura....
Starsia je tiez z kategorie narocnych deti, od narodenia nam dava poriadne zabrat, k tomu ma atopicky ekzem a potravinovu intoleranciu potvrdenu na lepok a mlieko, soju a este asi aj na kopu inych veci, ktore sme netestovali ale stale je vyhadzana, v obycajnej vode sa ani kupat nemoze.....pritom uz fakt nic extra neje a ja som z toho uz zufala 😖 Cela ta strava a vsetko okolo nej je strasne narocne...a o tom kolko to stoji ani nevravim. a vzdorna je strasne, len vresti a hadze sa.
Mladsia sa teraz uci chodit a ja som uz totalne na prasky. K tomu mm kazdy druhy den ma nocnu, svokrovci aj nasi su 300km daleko a my byvame na dedine kde nie je nic. Nemam sa ako dostat nikam, ak mm nie je doma a to je casto. NIe je tu nikto kto by nam postrazil deti. Posledne dni som uz totalne ale totalne v koncoch. Nieco take ako vypadnut vecer von nehrozi. Nemam s kym ani kam..mozem ist do pola diviaky nahanat. Auto sa nam pokazilo, dnes mm za opravu ide vysolit 720 eciek,,,no ale co na nove nemame a bez neho nemozeme byt 😒 Asponze teraz su deti zdrave.
A najlepsie na tom je ze tiez mi srdce pisti po dalsom babu....no som ja normalna???? ved tieto dve nezvladam.
Tak drzme sa.
@xlucia no fakt ked citam co zazivas tak ta obdivujem ze si sa este nezblaznila. 😒 je mi ta uprimne luto ...a radu na to bohuzial nemam,akurat asi ak mozes aaspon na chvilku vypadnut z domu a jednoducho sa prejst alebo previezt v aute( to obcas robim ja ),aby si si usporiadala myslienky a vydychla..neviem ci mas pomoc z rodiny ,ale ak mozes popros ich nech ti pomozu ..toto jeden nemoze vydrzat sam.. 😒 drzim ti palce..