Ahojte, prosim vas napiste mi vas nazor.
Moja mama je po velmi tazkej chorobe v hospici. Zostava jej par dni, mozno hodin zivota.
Moja 13 rocna dcera nevidela svoju babku odkedy zacala korona. Dnes som jej povedala ze babke sa stav velmi zhorsil, hned pochopila ze babka uz teda odchadza. Mali spolu krasny vztah. Chcela by babku este vidiet. Povedala som jej ze sa opytam ci ju tam pustia. Vsetko je vybavene, dceru k nej pustia. Ale stale rozmyslam ci je vhodne aby babku videla v takomto stave.
Je podla vas lepsie ked jej poviem ze na navstevu deti nepustia a ona si uchova v pamati svoju babku este ako tak v dobrom stave?
Alebo ked si to dcera zela mam ju zobrat za nou aby sme si to niekedy nevycitali?
Babka uz nerozprava ale verim ze este vnima co hovorime.
Nebude to pre dceru sok ked ju takto uvidi?
Dakujem vam za nazory
13 ročná už nie je dieťa...ak ju chce vidieť vezmi ju..
@vanesadeemortal a co je ak nie je este dieta?
Ja by som ju nevzala.
Ja by som ju nevzala a hlavne, ak je citlivejšia povaha, bude to ťažko znášať.
@acrobaleno ja osobne 13 ročnú za dieťa nepovažujem...ak si to praje tak prosím.. Ale rozhodnutie je na autorke
Za mna nie. Ja som takto videla dedka. Zrutila som sa rovno na chodbe nemocnice. Mala som 15 rokov. Dedko na druhy den zomrel a ja som to hrozne zle znasala. Do teraz z toho nemam dobre spomienky. A casto si na tu udalost spomeniem
Ja už ako dospelá som bola pozrieť dedka v nemocnici, bol v dosť zlom stave. Nepoznal ma, vychudnutý,už vtedy vyzeral ako po smrti. Veľmi som plakala,ale som rada že som ho vtedy držala za ruku a rozlúčila sa s ním. Na pohrebe som už neplakala.
jednoznačne áno,nie je to už dieťa,môže vidieť a vedieť,že život má aj iné stránky,nielen radosť a všetko že je super...že sú aj choroby a staroba a nemohúcnosť a pokora,ktorá príde s vekom....a nech sa s babkou rozlúči,raz ti to môže vyčítať,ak by si jej to neumožnila....
Ja som takto navstivila prababku a nemam ziadnu traumu. Som rada ze som ju mohla vidiet a ona sa tiez velmi potesila. Bola to dolezitejsia navsteva pre nu ako pre mna ked sa na to spatne pozriem.
Za mňa rozhodne nie.. My sme mali starkú v domove dôchodcov a nie v hospici a to už bola ležiaca.. Doteraz ju mám pred očami ako tam chúďatko ležala. Dosť to mnou otriaslo a to som dospelák a nemyslím že som až taká citlivka. Moje deti za prastarkou nechodili. Som rada že si ju pamätajú ako čipernú veselú prastarku.
Za mna ano, za istych okolnosti. Poznas si dceru. Myslim, ze aj babka odide spokojnejsia. Treba dceru pripravit, ze babka odchadza a chceme aby odisla "stastna". Aby ste sa rozlucili, pocula od vas posledne slova. Ak po vysvetleni, bude dcera chciet nadalej, brala by som ju. Aj tak vas caka v blizkej dobe pohreb, ten tiez nebude prijemny. Smrt patri k zivotu, je to zakerny moment v nasich zivotoch, ktory musime zazit, ked odchadzaju najblizsi, ale pred smrtou sa podla mna netreba skryvat v zmysle, ze sa jej budeme stranit a utekaj od momentov, kedy je za dverami. Napriklad ako babka v poslednych dnoch. Nema 3 roky. Ale to je len moj nazor a mozno az to budem zazivat na vlastnej kozi, inak budem hovorit.
Ak ju dcéra chce vidieť, nebráň jej. Aj toto patrí k životu...
Ja by som vzala. Ved je to jej babka a chce ju vidiet. Bolo by klamstvo, keby jej povies, ze ju nepustia. Moj 3 rocny syn chodil dp nemocnice svoju prababku navstevovat kazdy jeden den. Akoze nebola na tom zle, ale maju spolu dobry vztah a viem si predstavit, ze niekto by na to povedal, ze take dieta nema co vidiet starych chorych ludi v nemocnici. Ale preco? Tiez je to sucast zivota. A je dost smutne, ze ludia nechcu vidiet svojich blizkych, kym este ziju. Resp neumoznia inym. Na pohreboch ja napr nechodim k truhle, to mi pride divne. Ale k este zijucemu cloveku?
povedz dcere otvorene o tvojom strachu o nu a pochybmostiach. ubezpec ju ze akokolvek sa rozhodne je to v poriadku. ci pojde ci nepojde. skus ju predpripravit ako moze prostredie a babka vyzerat a vysvetlit jej ze nechces aby si vytvorila zlu spomienku a nechat rozhodnutie na nu s tym ze ju podporis. mam dojem ze skor pories svoj strach a obavy. urcite to bude tazke pre vas vsetky. odporucam knizku moje mila smrti a drzim vam palce
pokial ju pripravis na to, ze teda to nebude pekny pohlad, vysvetlis jej pre a proti a ona bude chciet ist, vezmi ju. ja si dodnes vycitam, ze som nebola pozriet moju milovanu babicku v nemocnici ked tam bola. mala som skuskove obdobie pocas VS, a v den ked ju mali prepustit domov, tak zomrela. zrutila som sa ked mi to otec zavolal. nikdy si to neodpustim.
@veronika4495 moje deti vtedy 7 a 9r. prežívali s nami babkinu chorobu,jej postupné upadanie,boli aj v nemocnici a na pohrebe stáli pri truhle otvorenej....všetko samozrejme vysvetlené ,aj z pohľadu veriacich ľudí,nijaká trauma nebola....choroba aj smrť patrí k životu a nevynímala by som z toho deti..voľakedy sa žilo spolu viacgebäńeračne a zažilo sa všetko od narodenia po smrť a bralo sa to normálne,tak nemyslím,že 13r. netreba zobrať rozlúčiť sa s babkou....
@lennie7 nezobrala by som. Presne, preco pises - ze si ju uchova v pamati este v poriadku. Ja viem z okolia, ze bez rozdielu kolko casu a lasky stravili kamarati s babkami a mamkami & spol. Vzdy sa toci debata okolo toho konca. Eliska mi rozpravala ako zomieral otec, Tereza ako zomierala babka a aky bol ten koniec hrozny, Terezka ako jej zomieral spoluziak a isli sa s nim rozlucit. Nikto mi nehovoril ake super to bolo ked zili 🤷♀️🤷♀️
Asi velmi zavisi od toho, ako doma o smrti hovorite...
no ty si musíš poznat dcéru a ak mali krásny vztah aspon sa rozlúčia, zase aj táto čast života patrí k životu, teraz sa šetria deti , dospelaci, dakedy sa umieralo doma, dieta videlo cely proces života, chorobu, teraz sa všetci šetríme a potom sa bojíme sme vytrasený atd
ja by som vzala, patrí to k životu
@lennie7 dcera je dospievajuca a ma prianie vidiet svoju babku. respektuj ju, umozni jej to a hlavne ju neklam o tom, ze ju k babke nepustia. nezostane ti z toho dobry pocit, mozno skor vycitka a u dcery tiez. rodicia chcu od svojich deti pocut pravdu a castokrat ich sami klamu... to nie je vobec fer
@veronika4495 zaleží od nastavenia rodičov,ni eod povahy....,ak je to... preboha,on umiera,to je strašné,trápi sa,to je už koniec,už ho čaká len čierna zem.......alebo on tu prežil čo mu bolo súdené,ale nikto tu nie je večne,mal dobrý život a odchádza do neba,kde mu bude veľmi dobre....
@lennie7 no neviem.
13 rocna nie je ani dieta ani dospelak, vidiet staru mamu na smrtelnej posteli s tym, ze uz ani nerozprava si myslim je sok aj pre dospeleho cloveka aj pre teba ako dceru. A chces tomuto vystavovaj aj mladu dcerku? Ja by som si to asi rozmyslela uz pri pomysleni pozyvat ju do hospica ked uz je v takom stave v akom je.
Myslis si, ze to tvoja dcera zvladne a nebude mat z toho zly zazitok?
Ja som ako mala nikoho nevidela na smrtelnej posteli ani na pohrebe som nebola, ale pamatam sa ako som par noci preplakala ked som si uvedomila, ze aj ja raz zomrem....
Asi by som ju tam nebrala, ale tiez by som nehovorila, ze nemozes ist kvoli korone alebo ze je na tom stara mama zle...
Uz si to navyse nacala tak asi dcerka chce ist ak mali dobr vztah...nema sto jednoruche
nečítala som príspevky, ale v každom prípade si treba uvedomiť nakoľko je dieťa vyspele a ako doma pristupujete k smrti či je to pre vas strašiak a človek sa ho ma báť alebo pojem, na ktorý sa má človek pripravovať celý život, že k nemu pomaly a isto spejeme všetci a patri k životu. ja som sa so svojou mamou rozlúčiť nemohla zomrela ked som mala 14 dodnes som sa s tým nezmierila. deti sa mi pred 1/2 rokom rozlúčili na smrtelnej posteli s prababkou (zomrela pár dní na to) a majú na ňu krásne spomienky aj napriek tomu, že bola v ťažkom stave, ale bola to súčasť života a sú radi, že sa s ňou mohli rozlúčiť. dcéra spomína aké mala babka vráskavé ruky... rozprávame sa o tom a tiež o tom čo všetko ju v živote naučila... je to súčasť života a to je super
My sme chodili ako deti spolu s rodicmi na pohreby a nemali sme z toho nijaku traumu. Zobrala by som do hospicu aj mladsie dieta. 13 rocna nie je mala. Aj smrt a utrpenie patri k zivotu. 13 rocni niektori sexuju, robia aj horsie veci. Preco by sa nemohli ist rozlucit s babkou? Dokedy chcete tie deti chranit? Volakedy sa stari ludia doopatrovavali doma a doma aj zomierali. Je to sucast zivota.
Este chcem podotknut, ze si myslim, ze psychiky zdravy jedinec (ci mladsi, ci starsi) sa s tymto "v pohode" casom vyrovna. S tym, ze ten clovek odisiel je ovela tazsie sa vyrovnat, ako s obrazom umierajuceho cloveka. Ten sa nestrati, clovek na ten obraz nezabudnen, ale ostane ako otupena spomienka.
@lennie7 Ja by som vzala. Moj syn mal 11 ked chcel vidiet babku ktora zomrela, dopredu som mu povedala, ze uz nebude vyzerat ako ked bola ziva, ale chcel a trval na tom ze chce ju vidiet. Ostatni z rodiny sa bali toho a nechceli mu dovolit. On preto plakal. 🤷🏻♀️. Tak som ho zobrala . A bol ok. Nebal sa, dokonca sa rozlucil s nou. Myslim si, ze aj smrt patri k zivotu, a netreba sa tvarit ze sa to nas netyka. Treba len detom vysvetlit, na ich urovni o co ide.