Ahojte baby, pred rokom aj pol som sa dala dokopy s terajším priateľom. A ono by nám to aj klapalo, ale má syna z predošlého vzťahu. Ja mám malého veľmi rada. Má 3r, lenže mám pocit, že mám málo rokov na to čo sa odo mňa očakáva. Mám 21 a ešte študujem, priateľ má 23. Dlho mi o synovi ani nepovedal a potom zrazu, teraz odo mňa očakáva aby som sa o neho starala ako matka. Vyčíta mi ak sa s ním bláznim alebo ho neviem uložiť. Vyčíta mi, že pre neho nestihnem ísť do škôlky a že večer idem s kamoškami von, že sa učím a na malého nemám čas, že uprednostním psa. Jeho mama je bohužiaľ taká aká je a syn je v priateľovej starostlivosti. Je to dobrý chlap, ale ja sa na rolu matky necítim, je to odo mňa sebecké? Chcem sa s ním preto rozísť, pripadám si, že chcem od života čosi viacej než vychovávať cudzie dieťa. Je toho na mňa popri škole veľa. Ja mu rada pomôžem aj sa mu venujem, ale chcem aj svoj život. Neviem ako mu to povedať, nebývame zatiaľ spolu hoci on by chcel. Vyčíta mi ten internát, lenže ja mu nemám ako prispievať na nájom a nechcem sa cítiť ako príťaž.
Nie si sebec, si este mlada, mas pravo este na bezstarostne detstvo, aj mladost (studium). Chalan vlastnym rozhodnutim a pricinenim vhupol rychlo do rodicovstva a zodpovednost za dieta teraz hadze na Teba. Bud sa o tom porozpravajte alebo rozchod.
Ak sa na to necítiš, je to úplne ok, môže si hovoriť kto chce čo chce..nemusíš sa obetovať len preto lebo niekto ma pocit že by si sa mala..občas treba byť sebec ak nechceš robiť niečo na čo sa necítiš.. nie je to nijako zle..
Ty nie si to, co hlada on a on nie je to, co hladas ty.
Rozdelte sa, jednoduche
je super, ze si to uvedomujes teraz, a nie po rokoch, ze si mala ine predstavy o zivote. vies co chces a co nechces, mas v tom jasno. riad sa tym. keby si zila zivot podla partnera, vysledkom by boli traja nestastni ludia - ty, on, aj jeho dieta. nemas si co vycitat, so sebectvom to nema vobec nic spolocne.
Odid.
Vôbec nie si sebecká. Si príliš mladučká na to, aby si si uviazala na krk cudzie dieťa.. On hľadá matku pre svoje dieťa.. Bohužiaľ je to jeho problém ze ma dieťa takto skoro, a zdá sa mi šialene aby od teba po 1,5,r vzťahu očakával že budeš matkou jeho synovi a ešte ti to vyčíta akoby si ňou reálne bola.. Choré.. Ak by to všetko bolo pre teba v poriadku, tak ok ale očividne nie je.. Ja by som volila rozchod
od neho nieje fer ze ta postavil do ulohy matky - tou niesi a nikdy nebudes.... nie tomuto dietatu.. mozes byt kamaratka , mozes sa postarat ale len v ramci tvojej moznosti .. mas svoj zivot pred sebou .. porozpravaj sa s partnerom, co od teba ocakava a ak sa nezhodnete hold spolocna cesta sa rozdeli ... on sa musi zmierit s tym ze zeny v jeho veku si buduju vlastny zivot a musi sa tiez prisposobit ..
Sama cítiš, že tento vzťah nie je taký, aký by si ty chcela mať. Si mladá, študuješ a je prirodzené, že si chceš ešte užívať život inak, ako byť doma a starať sa o dieťa ako mama a ešte k tomu počúvať výčitky rôzneho druhu. Kočka, rozumne sa s ním rozíď, pokiaľ má trošku charakteru, tak to príjme ako dospelák a bez zbytočných scén. Pre neho je niekde iná žena, ktorá rada zastúpi mamu. A ty ži svoj život naplno! 🙂
Nie si sebec, obzvlast ak si.o duetati nevedela hned od zaciatku...
Ja som tiez v 21r mala ine priority v zivote ako dieta .... ani vlastne a uz vobec nie cudzie....
U vas je zjavne ze kazdy ocakavate.nieco ine od zivota aj.od vztahu...
Ono ide o to, že ja mám aj malého rada, ale uvedomujem si, že mu nikdy nezastúpim mamu. A on na jednej strane chce aby som sa o neho starala, ale potom na mňa navrieska ako minule. Malý ťahal psa za chvost, dvakrát som mu povedala pekne aby to nerobil, na tretíkrát som mu vzala ruky, posadila si ho a vysvetlila som mu prečo to nemôže robiť. Neudrela som ho, ani som nekričala, úplne pokojne som povedala, že psa to bolí a jemu by sa to tiež nepáčilo, no priateľ na mňa navrieskal, že ja nie som jeho matka a nemám ho čo poučovať. Ale keby mu pes niečo urobí tak je tiež zle, takže neviem. Príde mi to, že len kedy sa jemu hodí aby som bola mama. Na malého nežvatlám, rozprávam sa s ním celkom normálne a aj to je zle, lebo mu príde, že zniem odmerane a podobne. Proste jemu vadia také veci, mne príde okey, že sa 3r opýta prečo pes ňuchá zadok psovi a ja mu odpoviem, že lebo sa tak spoznávajú podľa pachu. A to je už zasa zle lebo čo odpovedám na také sprostosti, že také nemusí vedieť tak ja neviem no...
Tvoj priateľ je pekný blbec, prepáč. A keď chce aupair, nech si nájde niekoho s podobným osudom čo sa postará aj o to jeho dieťa, slobodných matiek je viac než dosť. Si ešte mladá, vieš že takto žiť nechceš a je to v poriadku, nemusíš sa nikomu, ani jemu zodpovedať.
odíď!!!! si tam na pranie a varenie a obstarávanie v budúcnosti, máš právo robiť všetko ako matka, ale pokiaľ sa mu niečo nepáči, bude ti vykrikovať, že matkou nie si, nevravím, že by nové partnerky vdovcov a tak nemali také veci robiť, ako sa obetovať, ale nie v tvojom veku, a nie takému nevyzretému chlapovi, a prosím, odíď čím skôr, nech ten malý netrpí keď sa na teba upne citovo ako na mamu
No práve to, ten malý je už upnutý, plače keď odchádzam, hádže sa na zem, hádže hračkami. Preto je mi to také ťažké, jeho mama brala drogy a on nemal nikdy moc ženu v blízkosti, ja ho vždy potúlim, varíme spolu, hráme sa. Nechcela som aby sa na mňa nejako upol, nevolá ma mama ani nič podobné. Len tie scény... keby to bolo len o chlapovi tak som už aj preč, ale to dieťa za to nemôže.
Treba sa s priateľom porozprávať a vyjasniť si vzťajy - síce spolu chodíte ale nie ste manželia a nie ste ani tak ďaleko aby od teba žiadal zodpovednosť za výchovu jeho syna....treba mu ovedať čo cítiš - si prliš mladá a jeho syna máš rada, ale nech ešte nechce aby si prevzala úloho "matky".....že sa na to ešte necítiš....chlapca máš rada, rada mu občas s ním pomôžeš, ale on je otec, u teba je prvoradé dokončiť školu a k tomu učenie patrí a rovnako chceš byť aj so svojou rodinou....nemusí to znamenať jednoznačne rozchod, len musí teraz rešpektovať že nie ste tak ďaleko aby chcel od teba aby si prevzala aj rolu matky....A buď to bude rešpektovať alebo nech si nájde patrnerku čo bude hneď aj "matkou" ale ty sa zatiaľ na to necítiš.....
A vo si cakala od chlspa,ktory ma dieta????Ma ho dat do ustavu????Sa preber.....
A nie, nie je sebecký ani on ani ty.....Len každý chcete niečo iné.....on tým že má syna jednoducho hľadá nielen priateľku ale aj "budúcu matku"jeho syna
Ja som nikde nepísala, že ho má dať do ústavu. Ja som o jeho synovi skoro trištvrte roka ani nevedela a potom zrazu mi to celé prezradil. Ja mám malého práveže rada a aj sa snažím aby sa cítil so mnou dobre, akurát nemám toľko času koľko odo mňa priateľ požaduje. A nie som si istá či je dobrý nápad s ním preto ostať, lebo niekedy sa cítim až využívaná, dobrá na to aby navarila a oprala, ale nie nato aby vychovávala. Ja by som malého nikdy neudrela ani nič podobné, ale ak s ním mám ostať sama tak by som bola rada keby ma rešpektoval a počúva.
@limetka69 toto je rozhovor medzi tym chlapom a tou zenou.MK diskusia to vyriesi????Naco si zacinat s chlapom,ktory ma dieta???Tak ho nechaj a chod.To dieta tu uz je..ono naspat uz nrpojde.Sa spamatsjte.Jasne,ze ten chlap ma iny zivot a povinnosti.Uz vies,ze je otcom..treba to riesit s nim-nie s nami na mk.
...mne to pripadá,že všetku zlosť a bezmocnosť voči jeho ex si flustruje na tebe🤔ak sa takto k tebe správa teraz,čo si sľubuješ vo vzťahu v budúcnosti???od každého ťa odstrihne a bude s tebou citovo manipulovať😞zbraň má v rukách on,v podobe syna...je len otázka času,kedy sa na malého upneš a to on zjavne chce aj docieliť...chce to vážny rozhovor alebo pevnú vôľu odísť z takéhoto vzťahu😉
Ak sa na to necitis a mas tieto pocity, je spravne rozhodnutie sa rozist. My s manzelom mame kazdy dieta a aj svoje spolocne a keby mi na zaciatku uz vadilo, nejdem do toho... lebo casom aj tak prisu ine problemy este,ako deti rastu...vyhoda je,ze prave ta matka tam nie je, vychovas podla seba,ale am to tak necitis , neries a ukonci to. Nemalo by to vyznam do buducna,hadali by ste sa
@nela82 citala si diskusiu??? Naco taka zbytocna reakcoa?
A prepac, na jednej strane nestaraj sa, nepoucuj nie si jeho matka na druhej strane vycitky,ked nepomahas.. ten clovek ma k tebe zly vztah uz teraz, toto nie je dobre, ver mi..odid bez vycitiek..nezhodnete sa ani na vychove do buducna a to je velky problem.
Zbytočne to sem vypisuješ, treba sa o tom porozprávať s priateľom - ako to vnímaš a cítiš ty a čo od teba očakáva on....Ty nie si matka jeho syna ale jeho partnerka....Pokiaľ sa mu nepáči že niečo urobíš inak alebo chlapcovi vysvetlíš inak ako by to urobil on, tak nech ti ho nedáva....Nemôže po tebe chcieť bay si mu vychovávala syna podľa neho.....Buď chlapca budeš "usmerňovať"podľa seba alebo celú "výchovu"necháš na ňom, čiže ak bude mať chlapec otázky nech sa opýta jehoa ty budeš tá ktorá dá na chlapca "len pozor"ale nech si ho vychováva a usmerňuje sám.....Ide o to že chlapec je ešte malý, má veľa otázok, potrebuje stanovenie hraníc a otcom je on...také situácie ako s tým psom si treba hned vyjasniť....ok nepáči sa mu ako si reagovala, druhý krát chlapcovi povieš na každú blbosť opýtaj sa ocka...On by jednoducho chcel aby si sa chovala ako chlapcova mama, ale vychovávala ho podľa neho - a že rieši čo si chlapcovavi odpovedala pri takej banálnej otázkeprečo si čuchajú psy zadok - je len začiatok, bude mu vadiť všetko čo nebude podľa "neho" on by to chlapcovi inak vysvetlil.....
Ja som asi potrebovala nestranný názor, lebo všetci mi vzťah s ním schvaľujú a obhajujú ho, že keď budeme mať vlastné deti bude to super lebo už vie čo a ako. A ja rozumiem, že to on má ťažké, lenže už ma to trápi. Rozumieme si po mnohých stránkach, ale máte pravdu a budem sa s ním musieť vážne porozprávať, hoci som to odkladala. Nechcem byť len jeho puťka... ako rozumiem, že dieťa bude mať vždy prednosť pred partnerkou a na to sa ani nehnevám. Asi som len potrebovala pocit, že som sa snažila a aj tak to nebolo dosť. Nikdy by som si nedovolila s jeho synom súperiť, ani chcieť aby ma uprednostnil, len ma bolí ako všetko čo urobím je zle alebo málo.
Vies aj sama, ze by ti mal byt miesto kritiky vdacny...mohla si na existenciu jeho dietata reagovat aj inak ako snahou a pochopenim....odisla by som, ked ti nie je umoznene vychovavat a si tam len na opatrovanie. To ze ti je luto maleho je tazke, ale realne v jeho zivote nemas pevnu poziciu...ber to tak, ze keby sa aj po 5 rokoch vztahu nieco priatelovi stane a maly ta vola mama, tak na chlapca nemas ziadne pravo.
Jednoducho mate obaja úplne iné predstavy o vzťahu. Pochopiteľne, že ty ešte nechceš sa viazať,štúdium je pre teba prvoradé. Neviem ci tam pomôže rozhovor, on potrebuje ženu, aká by bola aj matka jeho synovi. To je tiež pochopiteľne, ale ak už teraz cítis, že je to priskoro, neváhaj veľmi.s rozchodom. Každý mate svoju cestu, ty si mladučká, navyše budme úprimní, predsa len nie je to tvoje dieťa. On zrejme potrebuje ženu, ktorá už je buď staršia alebo jednoznačne vie, že môže a chce byť matkou cudziemu dieťatu aj v mladom veku, a to nemyslím v zlom. Ja, sama by, som na to nemala odvahu nie ze v 21,ale bohužiaľ ani neskôr by, som nechcela partnera, ktorý by mal z predošlého vzťahu dieťa.. Tak za mňa určite ísť od seba...
Mám proste pocit, že chce aby som sa zrazu stala matkou rodiny. Ak k nemu nejdem na víkend a idem raz za mesiac domov už mi vyčíta, že som mamin cecok a podobne. Lenže ja asi ťažko budem matkou rodiny, keď ešte vždy študujem a brigádujem, nemám toľko času a niekedy ho potrebujem aj pre seba a nie hneď prísť k nemu, navariť tam, venovať sa malému, upratať a ideálne ešte aj čosi malého naučiť. Ja chápem, že toho aj on má dosť, ale má len syna a prácu a navyše dieťa je to jeho no. Hrozne si to vyčítam, ale...