Zaujíma ma to, moje deti to učím, aby za pripravené a nabraté jedlo poďakovali keď dojedia. Avšak všímam si, že veľa detí to nerobí. Zjedia a odídu od stola ako keby nič.
Dcéra ma sprdla (20r), že to nikto nerobí, že to sa len za mojich čias ďakovalo za jedlo.
Neviem.. čo za generáciu to vyrastá... pre mňa to patrí k základom slušného správania..
Čo si myslíte vy?
Nie je to vec generacie. Ja som to musela učiť môjho muža.
Áno, poďakujú a dostanem pusu.
ak si ťa 20r "šťanda" dovolí sprdnúť, tak si niekde vo výchove urobila chybu... Moja má tiež 20 a teda vždy poďakuje za jedlo. Nie je v tom žiadna teatrálnosť, proste je to pre nás prirodzené "ďakujem mami, bolo to chutné". A ešte si aj odprace po sebe a umyje riad.
Chlap tiež vždy normálne poďakuje (alebo my jemu, keď varí on). Takisto keď jeme u svokry, u mojich rodičov, na návšteve,tak normálne poďakujeme, pochválime. Aj v reštike poďakujeme čašníkovi keď prinesie na stôl / odnáša...
Asi by slečna mala začať nakupovať potraviny za svoje peniaze a variť ona pre vás, aby pochopila, že to "ďakujem" je to najmenej...
ja dodnes deň poďakujem, aj rodičia si poďakujú navzájom podľa toho kto varí. môj syn nerozpráva takže tam je to iné ale vie inak prejaviť vďačnosť. podľa mňa to nie je o generácií ale o výchove
aj u nás sa bežne ďakuje, manžel aj syn, ja som synovi tiež začala ďakovať za jedlo, keď začal variť. Je to úplne normálny jav, prejav úcty k práci druhého.
Moj najmladsi bude mat 20 a dakuje. Aj jeho starsi surodenci, ked su doma. Manzel vzdy podakuje
Áno poďakujú
nie nedakujeme... mama navari my upraceme .. otec behal na nakup ..kazdy sme spravili kus prace k obedu nielen mama... podakujeme ked daco poda pripadne vezme .. a to robi aj dcera ..ale konkretne za varenie nie ..
Ked nechas 20tku raz samu nakupit a pripravit cele jedlo pre celu rodinu na obed, mozno pochopi. Je uz dost velka na zapajanie sa do takychto aktivit.
A mozno by pochopila az ked sa postavite a bez slova odidete.
Aj u nas sa normalne po jedle podakuje (a pochvali, "dakujem bolo to vyborne", "dakujem za ranajky") ak to nachysta/pripravi pre nas niekto iny, ranajky ci obed, akokolvek.
A nie je to dcerina generacia. Je to Tvoja vychova a vyzadovanie slusneho spravania od dospelej dcery doma byvajucej.
Samozrejme, že poďakujú. Môj 3 ročný syn dokonca hádam ako jediný, vždy keď nastupujeme ale aj keď vystupujeme z autobusu tak sa pozdraví, že dovidenia ujo šofér 😂😂 Lebo dnešné deti ako také teliatka, ani bu, ani mu. Keď chodíme autobusom a žiadny pozdrav. Myslím si že poďakovať a pozdraviť sa, že úplný základ slušnosti.
Keď dojedia väčšinou nie. Ďakujeme si pri nakladaní na stôl, podávaní a pod. Proste na začiatku. Občas, keď dostanú niečo "extra", alebo podla špeci želania, tak poďakujú aj po, hlavne najstaršia. Ale nikto to po nich nevyžaduje. A dvadsiatke odkáž, že už minimálne rok mohla kočírovať vlastnú domácnosť a neďakovať. 🤷♀️
Manzel vždy poďakuje, pochváli a malý 4 ročný sa ešte len učí. ;)
Ano, ďakujú a aj poschvalia.
U nás sa za jedlo nedakuje,proste to nie je u nás zvykom
Jasne a nikoho som to neučila. Je to prirodzené.
ano, podakuju, aj tanier si odlozia 😊 ale u nas je normalne pouzivat slova prosim a dakujem
Samozrejme,ze ano. Neucila som ich to tym stylom,ze musis dakovat,ale vidia to u nas s muzom. A ked nieco chcu tak poprosia
Hm u nas sa nikdy nedakovalo, ani ked som bola dieta… ani u starych rodicov 🤷♀️ Dakujeme iba na navsteve 🤔
U nás v rodine sa ďakuje, ja ďakujem ..u svokrovcov sa neďakuje... ja si myslím že vďaka tomu kto to jedlo pripraví patrí,
u nás doma sa to nikdy nerobilo, mm mi vždy zaďakuje, deti vôbec...
ano
Ďakujú vždy, aj ja ďakujem, keď mne niekto navarí. Keď varíme spolu, poďakujeme si navzájom.
Manžel poďakuje, keď varí on, poďakujem ja. Dcérka je malá, učí sa 🙂 keď sme u maminy, starej mamy, svokry tak samozrejme tiež poďakujeme za jedlo. Aj v reštaurácii predsa ďakujeme za jedlo. Je to slušnosť.
@gejb detto. Ked som prišla k svokre tak som žasla. Žiadne. "mami prosim ta, dakujem" nikto nič. Deti švagra rovnako 😮 U nas doma neexistoval den bez prosim, dakujem, prepáč a pod. Prve slova mojich deti boli prave tieto.
U nás doma to nebolo zvykom, môj muž to na začiatku vzťahu robil, ale prišlo mi to divné.
Manžela som učila ďakovať, kamošky, ja neviem ľudia malo ďakujú, ja si zas všetko veľmi vážim .neviem čo je lepšie
dakuju a niekedy mi to uz lezie na nervy 😀 hlavne od muza, kde sa neda urcit, kedy je to uprimne a kedy len nauceny 'zaklad slusneho spravania', ku ktoremu mam ja vyslovene odpor 😖
Dakujem aj ja, dakuju aj deti aj manzel, vzdy za vsetko kazdy podakuje, lebo nic na svete nie je samozrejmost 😊
Vždy synovi pripomínam, že „ďakujem, mami“, on opakuje a všetci sú spokojní 🙂