Čo znamená pre vás byť kresťanom?

Co ta nastval nejaky krestan? Aj krestan je len hriesny clovek, tak ako vsetci. To ze niekto sedi v prvej rade v kostole neznamena, ze je svato svaty. Nevidis vsak do jeho vnutra, mozno to cim ta nastval, ani nemyslel zle.
Ale pre mna moja viera znamena velmi vela, je to nepopisatelne.

@janai1 preto je tvoj život taký aký je

Skús sa spýtať v skupine veriace mamičky, tam ti budú vedieť lepšie odpovedať.

veľa

@hlubik hej? A aký je môj život?

@hlubik musíš rešpektovať to, te sa tu môžu ozvať aj ľudia , ktorí v Boha neveria.

Myslela som opísať to dvoma troma vetami. Aj pre mňa veľa. Nikto ma nenastal, len sa zamýšľam. Minule som sa pýtala práve veriaceho človeka, ktorý dobre že neklaci celú dobu na omši, prvý ide na prijímanie, vždy medzi prvými všade kde sa modlí...a keď som sa ho opýtala, čo pre neho znamená byť kresťanom, bol ticho, ako keby sa zahanbil, nedokázal povedať prečo sa modlí, nevedel, prečo chodí do kostola. Len kývol plecom, že on nevie, preto že ostatní.

Kresťan znamená človek, ktorý verí, že prorok a Mesiáš Ježiš je/bol Boh. Väčšina slovenských kresťanov sú polyteisti (ucitevajici xyz patrónov, napr. aj na bolesť žalúdka), veriaci v to, že Ježiš pre nich zomrel a veriaci v to, že jeho telo doslovne prijímajú v pečive (niektorí s vínom). Menšia skupina z nich verí v to, že je to len obrazné.. Minorita slovenských kresťanov je monoteistická (ta je častokrát označovaná ako sekta práve tou majoritnou sektou).

A sú medzi nimi rovnako dobrí i zlí ľudia ako všade inde v populácii. To je asi taky stručný súhrn.

Slovo kresťan je odvodené Krista.
Boh sám dáva odpoveď - človek sa narodil hriešny - žije v svojej pýche (nezávislosti a nezaujme o Božie myšlienky,poznanie Boha)
Kresťan je ten kto zo srdca úprimne môže povedať,že vie že Pán Ježiš zomrel na kríži kvôli mne,moje hriechy boli trestané na ňom. Máš odpustené hriechy a Boh už nie je tichý,neznámy Sudca,ale milujúci Otec. Kresťan m osobný vzťah so živým Kristom, on ho vedie cez Božie slovo ako Učiteľ. Ak si čítaš Božie slovo,tak každý pozitívny príklad je daný pokanim - uvedomenie si pre aký konečný cieľ žijem (napr.najskor prenasledoval kresťanov Saul a po stretnutí sa s Kristom bol úplne iný človek a tak to funguje dodnes) Joh 8:12 "Potom k nim Ježiš znova prehovoril: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo (vedieť sa rozhodnúť správne) života."

Nerozumiem celkom tomu, preco anonymné zamyslenie, ked v tom mate jasno a zrejme sa za svoje presvedčenie nehanbíte...

Byť kresťanom vnimam ako dar, ktorý som dostala od svojich rodicov. Boli mi prvými svedkami viery, najmä mamina, krstna mamina, neskôr oco... Na jednej strane to vnimam ako zavazok, zit podla prikazani a neradit inym co je v rozpore s nimi. Na druhej strane cítim, ze nie som sama, môžem sa vždy obrátiť na Boha, ktory mi dáva odpovede v beznom zivote na moje otazniky a zároveň zijem v nádeji. To je podstatné.

Pred Bohom nedokážeme utajit nic. Pozná nas dokonale. Je darmo sediet v kostole a "ísť Krista z kríža zvesiť"... pokiaľ to nekorešponduje s naším vnútrom (myšlienkami, pocitmi a vobec presvedčením ktoré realne aj žijeme), tak takýto prejav je márny. Mnoho ľudí dar viery neprijalo, žijú čestným zivotom, konajú dobro a svoju vieru nevyznávajú. Pan Boh ich miluje rovnako. Pretože Jeho láska je bezvýhradná. 😇

@fineta nehanbim sa. Ďakujem za odpoveď k otázke.

Ešte by som to doplnila,že kresťan vie,že sa raz každý postaví na súd pred sväteho,čistého Boha a bude sa zodpovedat za svoj život,myšlienky,postoje a plne si uvedomuje vážnosť toho "odplata za hriech je smrť" preto volá o nezaslúženu milosť odpustenia,kto.mu milosrdny Boh môže dať len tu na zemi,vďaka tomu že ten trest zobral Kristus na seba.
Je to únik pred spravodlivým Božím hnevom.

"Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.
Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil.
Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna."

Podla mna je dost vela ludi, ktori beru navstevu kostola skor ako sicializaciu a prilezitost sa stretnut s ludmi. Dava im to pocit komunity. Nad vierou sa nijak do hlbky nezamyslaju. Nie je na tom nic zle. Viera pomaha ludom vo vela smeroch.
Tvoj prispevok trochu zavana tym ze toho cloveka sudis. Ak ano, to je podla mna horsie ako bezducha navsteva kostola.

Zial, doslova v kazdom nabozenstve su ludia, ktori si myslia, ze su dobrymi kr..., musl..., a tak dalej. Ale modlia sa k Bohu iba pre materialne veci (je to vsetko, co je tu hmotne na Zemi, vratane nasho tela) a stale nieco pozaduju a pritom Boh iba chce, aby sme boli k sebe a k nemu uprimni, aby sme ovladali nase vedomie a nedovolili mu, aby ovladalo ono nas, rozvijali svoju osobnost a spojili ju so svojou dusou. A to vsetko cez lasku k Bohu a k ludom. Velmi malo ludi to vie , dokonca sa malo ludi o to pokusa i ked patri k niektoremu nabozenstvu. Aby si bol dobry veriaci, nemusis byt v ziadnej nabozenskej organizacii. Proroci prichadzajuci z duchovneho sveta vobec nechceli, aby kvoli nim vznikla nejaka nabozenska organizacia, oni chceli len, aby ludia zili podla ich odporucani.

@hlubik ako vieš aký je jej život? Ty ju bližšie poznáš? Ako vieš, že nie je so svojím životom spokojná? Ja som so svojím životom spokojná a kresťanom nie som, nepotrebujem vieru k svojmu životu, ale rešpektujem, že život iných ľudí môže obohacovať. Ži a nechaj žiť

U mňa to vystihuje slovo pokoj. Ak mám naozaj že plnú hlavu myšlienok, trápenia, nerozhodnosti, strachu, tak niekedy sa vnútorne zdôverujem Bohu. Vediem s ním vnútorný dialóg, neviem to presne popísať ani vystihnúť aby to nevyznelo divne.
Nie je deň, že by som Bohu nepoďakovala za to, že mi poslal do môjho života moje deti a že moje deti sa stali mojím životom.
Vnímam Boha pre svoj pokoj. Pre niekoho je tým pokojom meditácia, joga, beh, maľovanie... Pre mňa je to naozaj vnútorný rozhovor s Bohom.

Prakticky sa snazit napodobnit Jezisovi. Milovat seba a blizneho svojho. Teoreticky verit v pismo, premyslat nad nim,nad kaznou, nad vztahmi,nad zivotom... Proste za mna.: Namahat sa cely zivot byt lepsim clovekom a uvedomovat si svoju malost.. :D

"Nikto nie dobry len Boh"
Ak si ktokolvek o sebe mysli, ze je dobry, spravodlivy, mudry...nie je...berie slavu Bohu.
Ani ja neriesim a nepytam sa kto je aky krestan/nekrestan, lebo nijako to nezavazi a uz vobec mne samotnej toto zmyslanie nepomoze, a vobec, v danej chvili nemusim mat jasny usudok a ten sa moze casom menit, rovnako ako aj ja a ludia okolo.
Co pre mna znamena Boh? Ja sa pytam, co prenho znamenam ja a vsetci ostatni.

Pri modlitbách a rozhovorom s Bohom sa viem ukľudniť, pomodlim sa za mojich blízkych, zaspomínam na zosnulých, poďakovam za to čo mám, aj za to, čo som nemala pre nejaké dôvody. Idem si oddýchnuť od hluku, viem že pri rozhovore s Bohom nepotrebujem hlasné slová a predsa mi rozumie.

@hlubik presne toto som čakala, trápne urážanie všetkých naokolo ktorí neveria v to čo ty, ale vysvetliť už nevieš čo napíšeš len urážať... typická fanatická pokrytka ako väčšina kresťanov... Gratulujem, robíš hanbu všetkým kresťanom. Boh z teba musí mať fakt radosť 👍🏽

ja nikdy neviem písať krátko, ale pokúsim sa 😀

pre mňa je to dar, ktorý som síce automaticky "dostala" ako dieťa, ale nebola som k nemu vedená, bola som len papierová kresťanka ako 90 % ľudí. objavila som ho v sebe až v dospelosti, vo chvíľach, keď na mňa padol aj hajzel, ako sa hovorí... byť kresťanom je pre mňa niečo osobné, čo prežívam vnútorne - nepotrebujem si to dokazovať sedením v prvej lavici ani "odfajknutím si", koľkokrát som bola na spovedi. byť kresťanom je pre mňa viera v Ježiša Krista, rozhovory s Bohom, upokojenie v ťažkých chvíľach a radosť v tých ľahších okamihoch. a je to aj viera vo mňa samú, že dokážem všetko zvládnuť a vyriešiť, čo mám "zhora" z nejakého dôvodu naložené. ale rešpektujem a úplne chápem, že sú ľudia, ktorí neveria, veria v niečo iné... preto to vnímam ako osobnú záležitosť každého človeka. bez ohľadu na to, či verí alebo nie.

žiaľ, slovo kresťan je v ponímaní väčšiny ("kresťanov" aj iných ľudí) práve o spínaní rukách v kostole, posudzovaní a vyvyšovaní sa nad druhými, ak urobia niečo zlé. je veľmi veľa ľudí, ktorí sa bijú do pŕs, že sú kresťania, ale do kostola chodia len preto, aby boli videní susedmi. ak príde na problémy, sú prví, ktorí toho človeka (často aj blízkeho) odsúdia, urazia sa, zatratia ho. rovnako majú potrebu starať sa do života druhým ľuďom a hodnotiť ich, lebo sa cítia byť práve oni tí skutoční kresťania, ktorí by nikdy v živote také niečo neurobili... obraz cirkvi tomu celému tiež nepomáha, ale tú vo všeobecnosti vnímam ako firmu, ktorá so skutočnou vierou nemá podľa môjho názoru už veľa spoločného. ja do kostola nechodím kvôli kňazovi, ani zbierkam, ani preto, že sa má chodiť v nedeľu, aby ma náhodou suseda neohovorila 😀 chodím, preto že chcem a vtedy, keď chcem. a mne môže byť celkom jedno, či to tak cítia iní alebo nie. nemal by sa nikto cítiť ako "lepší", lebo on to má tak alebo onak...

@dudos krásne napísané a presne vystihnuté - aj za mňa 🙂

Na otázku odpovedám: "Veľa". Veriť znamená všetko vo svojom živote vsadiť na dobro, krásu a lásku. Veriť v Boha znamená prijať do života obrovskú, radostnú dôveru - nie som na životné problémy sama. Je tu dobrá Otcovská moc, ktorá mi dala život, ktorá ma láskavo sleduje a vedie. Veriť v Boha znamená mať možnosť prežiť život tým najlepším spôsobom, aký je v danej dobe a v danom prostredí možný. Som presvedčená, že ak bude Boh v mojom živote na prvom mieste, všetko ostatné bude na správnom mieste. Mnohým sa viera zdá ako niečo, čo ich obmedzuje (prikázania). Ale Boh nám ich dal z lásky. Porovnám: Jeho, teda Božie prikázania a napr., pravidlá cestnej premávky. Obidve znamenajú ( pri dodržiavaní)pre človeka pocit bezpečia, či? A ako kresťan nevnímam kresťanstvo len ako dodržiavanie určitých "predpisov", ale mám aj "nárok" (tak to vnímam) aj na Božiu milosť pomáhajúcu.

@janai1 hlavne že s teba má to je základ

@janai1 odpovedz si sama

@annamalaga ja to rešpektujem a nenadávam