Čo ma zaujalo

pekne, len som nepochopila preco laska ustupi do pozadia aby mlady mohol dospiet 😖

Myslim, ze matke, ktora to vo svojom srdci neciti, nepomoze ani ked si to precita..

katarina,vdaka za tento pekny prispevok,je to uplna pravda,az mi stislo srdiecko 🙂 prajem vsetkym dietkam takuto lasku a maminkam potesenie a radost z nich 🙂

ahoj, velmi pekne...mne dost vadilo prve mesiace, ze som nestihala upratovat ale teraz sa vytesujem z malinkej, z kazdeho usmevu, pokroku 😉

susik,to sme asi boli viacere take 😉 ale uz je to za mnou a tiez sa radujem z kazdej spolocnej chvile stravenej s mojou rodinkou 🙂

moj manzel hovori: bordel v byte , stastne dite 😀 , al. stastny manzel 😀

😀 😀 😀

a je to pravda 😎 pretoze ked neupratujem, mam viac casu na malu 😀 tak teraz upratujeme po veceroch, ked spinka a cez vikendy 😉

mna napadlo toto, pri tom citani:

Prvý list Korinťanom - kapitola 13
1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.
3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,
5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,
6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.
7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.
9 Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme.
10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.
11 Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
12 Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.
13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

Mňa naposledy zaujali dve knihy: "Očarujúca" a "Divoký v srdci". Prvá odhaľuje tajomstvá duše ženy a druhá je o tajomstvách duše muža. Už som to tu raz spomínala... Fascinuje ma, ako autori (John a Stasi Eldredge) dokázali preniknúť do hĺbky a podstaty. Čítanie síce vyžaduje sústredenosť, ale stojí za to. Napríklad ja som si vždy hovorila, že ak budem mať raz syna, nebudem mu kupovať pištole a podobné hračky v podobe zbraní, aby z neho nebol násilník. 🙂 Ale kniha "Divoký v srdci" zmenila môj postoj. Uvedomila som si, že podstatou ženy (každej) je krása a túžba byť milovaná a podstatou muža je sila a túžba zažiť dobrodružstvo a chrániť a starať sa o nejakú Krásku. Často si to pripomínam. Sme odlišní preto, aby sme sa navzájom dopĺňali. Úžasné, no nie?

zuz11 toto bolo čítanie,na našej svadbe 😀 😀 😀

moje dieta a jej otec, kedze na jeho podnet sme sa o nu zacali snazit, my zmenili kompletne zivt-k lepsiemu, ked som ostala tehu mala som 20.... fajcila som, pila pri kazdej prilezitosti, "uzivala si" a mrhala talentmi aj zivotom... moje dieta ma svojou laskou nekonecnou opantalo do poslednej bunky v mojom tele.... DAKUJEM DESIREE lubim ta. 🙂
cize ano.... poupratovala mi cely zivot.

pekneee 🙂
ale nas byt momentalne vyzera, ako keby som sa tym riadila do bodky 😅 😀

nguyen, podla mna je to myslene tak, ze aby ti dieta mohlo dospiet, nesmies mu stale stat za zadkom 😉

julia225: u mna nieco podobne. len ma mrzi, ze moji byvali priatelia dalej fajcia, piju a uzivaju si, a este k tomu mnou pohrdaju preto, ze ja uz vidim zmysel v niecom inom ☹

Julia225 - dcerke si dala meno po Napoleonovej manzelke? 🙂

Dufam, ze po minulom roku sa nam podari otehotniet a budem moct prezivat slova, ktore zacinaju tuto temu aj ja. Hoci v tejto chvili su pre mna krasne, inak ich vnima zena, ktora dieta uz ma ☹

maja22,,tieto knihy dostali aj mna,,,zacala som ich uz citat po druhy krat a stale tam nieco nove nachadzam a som nimi naozaj ocarena,,,a hlavne ze zacinam viac chapat muzov a kto vlastne tieto bytosti z marsu 😀 v skutocnosti su..

elenni, presne tak, ja som síce konkrétne o mužoch iné knihy nečítala (ak nerátam také "výchovné" pre dospievajúcich), ale táto mi krásne rozšírila obzory. Som ňou očarenejšia ako Očarujúcou 😀

zuz11 to je krasne, nam to citali na svadbe v kostole.....

Ahojte.
Som rada, ze vas to tiez zaujalo.
zuz11 Ano, je akoby parafrazovane Kor. 13.
Ja pri nasej malej naozaj nemozem nie len upratovat, ani varit, ale uz ma to netrapi. Snazim sa to stihat po veceroch. A som rada, ze mala je zdrava a to mi staci.

Tak sa vsetky drzte...

Co ma zaujalo... http://www.mojasvadba.sk/forum/show.php?vThread...
Majka prosi o pomoc pri sponzorstve invalidneho vozicka

http://www.novinky.cz/clanek/139619-trilety-ame...

No to by mě šlehlo 😕 😕 😕 😀

ani som netušila, že i také dačo existuje 😕

Toto mi prišlo mailom. Nechce sa mi to opravovať, lebo čitateľné to je aj tak... Ale ma to zaujalo...

Raz, ked som bol nováčikom na strednej škole, uvidel som chalana z

našej triedy, ktorý išiel zo školy. Volal sa Kyle.Vyzeralo to, že nesie

domov všetky svoje učebnice. Myslel som si: Kto by odnášal v piatok všetky

knižky? Musí to byť pekný somár! Ja som mal naplánovaný cez víkend

párty, a futbalový zápas s priateľmi na zajtrajšok poobede. Pokrčil som

plecami a išiel som dalej. Ako som tak išiel, uvidel som bandu chalanov, čo

utekali jeho smerom. Bežali na neho. Vytrhli mu knižky z ruky,

podrazili nohy tak, že pristal v blate. Jeho okuliare odleteli a videl som ich

dopadnúť do trávy niekoľko metrov od neho. Pozrel sa na mna a ja som

uvidel ten strašný smútok v jeho očiach. Trhalo mi to srdce.

Pribehol som mu na pomoc. Podal som mu okuliare a povedal som: Títo chalani sú

hajzli, nevedia sa normálne správať. Pozrel sa na mňa a povedal. Díky! A na

jeho tvári sa objavil usmev. Bol to jeden z tých úsmevov, čo prejavujú

skutočnú vďačnosť. Pomohol som mu zobrať knižky a opýtal sa, kde

býva. Ukázalo sa, že nedaleko mňa. Pýtal som sa, prečo som ho nikdy

predtým nestretol. Že vraj chodil na súkromnú školu. Nikdy predtým by som sa

nedal dokopy s chalanom zo súkromnej školy. Niesol som mu pár

knižiek a celou cestou sme sa rozprávali. Ukázalo sa, že je to fajn chalan.

Pýtal som sa, či si nechce zahrať zajtra futbal. Povedal, že áno. Celý

víkend sme boli spolu vonku a ja som spoznal Kylea viac a oblúbil som si ho.

Aj moji priatelia si ho oblúbili. V pondelok ráno tu bol Kyle s kopou

knižiek späť. Zastavil som ho a smiechom povedal, že bude mať dobré

svaly z tých kníh. Len sa usmial a polovicu knižiek mi naložil. Behom 4

rokov sme sa stali najlepšími priatelmi. Posledný rok sme rozmýšlali o

nejakej vysokej škole. Kyle sa rozhodol pre Georgetown a ja pôjdem na

Duke.Vedel som, že navždy budeme priatelia a tie míle nebudú žiadnym problémom.

On chcel byť lekárom a ja som chcel využiť štipendium na prácu okolo

futbalu. Kyle bol promiantom triedy, takže si musel pripraviť preslov

na záverečnú slávnosť školy.Naťahoval som ho, že si zamachruje, ale bol

som rád,že tonemusím byť ja - tam hore a rozprávať. Záverečný deň

prišiel. Videl som Kylea, vyzeral perfektne! Bol jeden z tých chalanov, ktorý

dospel a našiel sa behom rokov na High School. Zosilnel a veľmi mu

svedčali okuliare. Mal viac dievčat než ja, všetky ho milovali až

som niekedy žiarlil. Dnes bol ten den "D".Videl som, aký je nervozny z

preslovu, tak som išiel za ním, potľapkal ho po pleci a povedal:

Hej, chlape budeš dobrý! Pozrel sa na mna tým vďačnýmpohľadom,usmial sa a

povedal: Díky.Začiatok preslovu mal za sebou, odkašlal si a

pokračoval:

Je záver školy a čas, aby sme podakovali všetkým, čo námpomohli

počasň týchto ťažkých rokov. Rodičom, učiteľom,súrodencom, možno

trénerovi,ale hlavne priateľom. Som tu, aby som vám všetkým,

povedal, že byť niekoho priateľom, to je ten najväčší dar,

ktorý môžete niekomu dať.

Poviem vám príbeh...

"Pozrel som sa neveriaco na svojho priateľa,ked začal rozprávať o dni, ked sme sa prvýkrát stretli.
Plánoval, že cez víkend spácha samovraždu.
Hovoril o tom, ako si pobral všetky učebnice, aby jeho mama s tým nemala neskôr starosti
a niesol si veci domov. S vážnosťou sa pozrel na mna a usmial sa.
Dakujem Bohu, stretol som priateľa. Ten ma zachránil od môjho nevysloveného
rozhodnutia. Počul som to zdesenie v dave, ked ten príjemný a populárny chalan
nám povedal všetko o svojom najslabšom životnom okamihu. Videl som jeho mamu,
otca, ako sa na mna pozrerajú s vdačnosťou v očiach. Dnes si uvedomujem
hlbku svojho činu Nikdy nepodcenujte silu okamihu. Jedným jediným gestom
môžete zmeniť život človeka. Niekedy k lepšiemu a niekedy aj k horšiemu.
Boh nás vložil do života toho druhého, aby sme niekedy zasiahli.

Maji-uzasny pribeh 😔

Niečo podobné opisuje aj Scott Hahn. Po dlhom čase si spomenul na svojho dávneho priateľa, s ktorým stváral puberťácke hlúposti. (Až také, že mali do činenia s kriminálom..) Mal oblečený kabát, že niekam ide, ale zarozprávali sa, tuším aj dve hodiny a ten potom vyklopil, že mal v pláne sa obesiť. Už si niesol v kabáte povraz...

ano,niekedy staci ozaj malo,aby clovek spravil blbost. a na druhej strane staci ozaj mile slovo,aby sme niekomu ak aj nie zachranili zivot,tak aspon sprijemnili den 🙂

Opäť niečo z mailovej pošty:

Werner sa pozrel ešte raz na tacho, než chcel spomaliť.

78 km/h cez dedinu. Tretí raz, čo ho tento rok chytili...
Policajt, ktorý ho zastavil, vystúpil z auta a s blokom v ruke kráčal k Wernerovmu autu.
Je to Christian alebo nie?
Uniforma ho trocha zmenila, ale bol to Christian z kostola!

Werner sa vtlačil hlbšie do svojho sedadla.
Bolo to horšie ako pokuta.

Policajt známy z kostola chytil známeho z toho istého kostola.

Ahoj Christian. To je sranda, že sa zasa vidíme!

Ahoj Werner. Christian sa neusmial.

Vidím, že si ma zasa chytil, keď som sa ponáhlal domov, aby som uvidel ženu a deti

"Áno je to tak". Policajt Christian sa zdal byť nesvoj.

"V posledné dni som odchádzal vždy veľmi neskoro z kancelárie a už som bol myšlienkami na zajtrajšom rodinom výlete.

Koľko si mi nameral?"
"Sedemdesiat."
"Ale Christian, počkaj trochu. Ako som ťa uvidel, ihneď som sa pozrel na tachometer!

Myslím si že to bolo len 65 km/h !"
Werner sa snažil pri každej ďalšej pokute cigániť lepšie!

Vynervovaný sa pozeral na prístrojovú dosku.

Christian ale usilovne písal niečo do bloku.

Prečo nechce vidieť vodičák a papiere tak ako vždy?

Vždy to nejako prešlo, aj keď to bolo potom vždy nepríjemné sa stretnúť v nedelu pri bohoslužbe a sedieť vedľa seba v jednej lavici.

Nedočkavo povedal: "Stále to je na tvojom rozhodnutí. Určite som porušil dopravné predpisy, ale nedalo by sa teraz jedno očko privrieť, alebo....?"

Christian písal ďalej, potom vytrhol papier z bloku a dal ho Wernerovi.

"Ďakujem." Werner nedokázal skryť vo svojom hlase sklamanie.

Bez jedného slova sa vrátil Christian späť k svojmu hliadkovému autu.

Werner čakal a pozoroval ho v spätnom zrkadle.

Potom otvoril zložený papier a bol zvedavý koľko ho teraz tento špás bude stáť?

He, to je vtip? Nebol to žiadny pokutový blok!

A potom Werner začal čítať:
"Milý Werner, mal som malú dcéru. Keď mala päť, zomrela pri dopravenej nehode.
Jednoducho povedané, ten chlap bol moc rýchly. Dostal pokutu, mal súd a potom tri mesiace v lochu a potom bol ten muž znovu voľný. Voľný, aby mohol objať svoje obidve dcéry.

Ja som mal len jednu, a budem musieť čakať až ju budem môcť znovu objať v nebi,

Tisíckrát som sa pokúšal tomu mužovi odpustiť.

Možno že som to dokázal, ale na ňu musím myslieť stale.

Aj teraz.

Modli sa prosím za mňa. A dávaj si prosím pozor, Werner.
Môj syn je to jediné čo mi ešte zostalo

Zdravím ťa, Christian."

Werner sa otočil a uvidel Christiana odchádzať.

Ten sa znovu vracal tou istou cestou späť.

Werner sa na neho pozeral, pokiaľ mu nezmizol z očí

Až po niekoľkých minútach sa pomaly rozbehol smerom domov.

V duchu sa modlil a prosil o prepáčenie a ako prišiel domov objal svoju prekvapenú ženu a dcéru v náručí pevným stiskom.

Život je veľmi cennýl.

Zaobchádzaj s ním svedomite a opatrne.

Je to veľmi dôležitá zvesť, prosím daj ju ďalej svojím priateľom

Jazdi opatrne a s pochopením pre ostatných

Nikdy nezabudni, že auto sa dá kúpiť vždy,

ale ľudský život .........

Myslím si, že táto správa by stála za veľmi častú a pravidelnú poštu.

Toto je krásne... 😵 😵 😵 😵

maja 😵 , to se asi opičí po nás 😀

toto mi prislo meilom..bajka...

Bola raz jedna líška a tá žila so svojim lišiakom. Pretože sa mali
radi, pomilovali sa a líška otehotnela. O nejaký čas porodila malé
prasiatka.
Bola z toho nešťastná, behala po lese a plakala.
Stretol ju vlk a pýtal sa, prečo plače. Líška mu všetko povedala a
vlk jej navrhol, aby sa pomilovala s ním, určite to dopadne lepšie. Tak
sa
pomilovali a líška opäť o nejaký čas porodila malé prasiatka.
Zúfalá behala po lese, plakala, až stretla medveďa. Keď mu
porozprávala, prečo plače, navrhol jej medveď, aby sa s ním
pomilovala, že už to teraz bude určite v poriadku. Tak sa pomilovali
a o nejaky čas líška opäť porodila malé prasiatka...

PONAUČENIE: Je úplne jedno, s kým spíš. Všetci chlapi sú svine...