Ako prekonať strach zo šoférovania?

Mne pomohlo jazdiť sama - kúpila som si malé staré autíčko, v nedeľu ráno som si vždy privstala, vtedy sú cesty prázdne a natrénovala som si na začiatok jednu trasu 🙂

Na strach zo soferovania pomoze len prekonat sa a zacat jazdit jazdit a jazdit. Znie to ako kliše ale inak ako trenovanim sa to same neurobi 🙂 drzim palce

Ja to mám úplne rovnako, manžel mi stále núka auto ale môj strach je veľký. No šoférovať naozaj potrebujem máme dve malé deti a bývame na dedine škola obchod lekár všetko v meste. Momentálne si šetrím na staršie autíčko a v lete by som chcela ísť na to. U nás je problém hlavne cesta úzka a kopu zákrut. Keď počujem alebo čítam o nejakých nehodách je mi 100x horšie a normálne si predstavujem že sa to môže stať aj mne 🫤 pritom vodičák som spravila na prvý krát

Mozno sa musime zmierit s tym, ze nedokaze kazdy clovek robit vsetko… tvoje stavy zneju az nebezpecne, pre teba aj pre okolie. Dokazes existovat aj bez auta? Lebo ak si nan odkazana, tak asi jedine to skusat, kym to neprekonas. Hladat menej frekventovane cestu a casy, aby si to trenovala v menej stresujucich podmienkach. Mozno sa to da prekonat a naucit, len to chce viac trpezlivosti.

Ja mam tiez strach. Vodicky som sice spravila na 1x ale odvtedy som bola v aute asi 3x.. ;D no ked sa prestahujeme na dedinu.nevyhnem sa soferovaniu. Urcite kondicne jazdy. Urcite ako radia 1 az 2 trasy,kt nutne potrebujes vediet prejst s autom a casom sa odhodlas na ine. Moja mama takto zacinala a este k tomu na druhej strane,zije v UK. Najprv len do prace. Potom plus obchod a mesto. A teraz a gps chodi vsade mozne.

Mňa prinútili až nešťastné okolnosti. Po 12tich rokoch nejazdenia a fakt panickom strachu. Manžel musel na náročnú operáciu, ja som zostala na kraji mesta sama, 2 malé deti. Kúpili sme automat, väčší, bezpečnejší, super z neho vidím. A proste som musela. 4 jazdy s mužom a potom sama. Najprv dookola len škôlka, obchod, dedkovci a postupne som pridávala. A najprv len v čase, kedy bolo menej áut na ceste. Ten strach sa zmenšoval. Teraz si to už bez auta fakt neviem predstaviť. Ale bol to môj najväčší strach a výzva v živote.

Mne pomohol automat lebo svoju pozornost mozem sustredit na premavku. Jasne ze prve tyzdne boli take ze stres panika, hlavne zacinat znovu v 40ke po 20rokoch. Veru bol aj plac aj som velakrat to chcela vzdat. Pomohlo najprv mesiace denne jedna asi 45min trasa v sprievode manzela. Jednoducha so semaforom kruhacom a odbocovanim do prava. Ziadna stresujuca velka krizovatka ktoru treba krizom prejst. Ja ak sa vystresujem vzdam sa a potrebovala som si ozaj verit. A na zaciatku som si vzdy nahlas opakovala co robim, prechod volny, odbacam smerovka, kruhac volny idem a komentovala znacky. Teraz chodim tu trasu denne a az po pol roku sa odvazujem aj niekam inam kde to nepoznam. Pritom mi to celkom ide je to len stres v mojej hlave. Netreba sa vzdavat hlavne bezpevne a nedat sa dotlacit do manevrov kt nezvladnes napr ked ma niekto na 90ke tlaci bo chce ist 120 tak sa stiahnem moze ist ale ja nepridavam. Musis hlavne natrenovat to co ta najviac stresuje a bude dobre

Mne je auto ako sucast mna, soferovala by som stale, nikdy som nemala s nicim problem, odsoferujem vsetko. Cize taketo stavy si neviem predstavit...
Mne to znie, akoby si mala z toho proste paniku, ako niekto ma z jazdy na koni, tak nejazdi na koni, niekto z hlbokej vody, tak do nej nechodi...auto je zbran a myslim, ze ked na to jednoducho nemas, tak by si to asi nemala robit. Mozes byt nebezpecna sebe aj inym...mat vodicak nie je povinnost ani pravo. Je to moznost, ak na to mas schopnosti.

A hlavne baby, vy co hlavne vozite deti, nechapem ten postoj ",starsie a mensie" auticko. Toto absolutne nie. Vidim, ze mnohi chlapi si vyvazaju zadky sami v SUV a zena chudera sa tlaci s detmi v " malom a starom".
Cim mensie a starsie, tym menej bezpecne.
Nedajte sa dotlacit do tejto pozicie, zasluzite si velke a bezpecne auta.

Po vodičáku, som šla s otcom. Smer práca 😄 a späť. S mužom by som to nedala. A potom sa musela obetovať kolegyňa, ktorá bývala neďaleko. Každé ráno šla so mnou tam a späť. Veľmi mi to pomohlo. Po roku som dala sama cestu smer východ a naspäť 😉

Ja ti napíšem zase opačne.
Ja som ten typ, ktorý v živote vodičak mat nebude. Jednoducho ako bolo písané vyššie, sú ľudia ktorí majú fóbie z rôznych vecí a nič sa s tým nedá robiť. No zároveň mať fóbiu z pavúka a mat ju zo šoférovania su dve veci. Keď spanikarim pri pavúkovi, nic sa nedeje, keď spanikarim ta volantom, môžem ublížiť sebe aj okoliu.
Môže mi neviem kto hovoriť, ze "prekonať to a jazdiť a jazdiť"🙈🙈
Keď sa raz poznám ze mam z toho hrôzu, tak nesadnem za ten volant. Nie každý musí nutne jazdiť, to nie je dáka povinnosť.

@babulkomale okrem toho sa vacsie novsie auto jednoduchsie soferuje

To že ti tu budeme pisat naše strachy zo šoferovania tym ti velmi nepomôžeme to musiš prekonat sama môžme ta tak akurat povzbudit😉každy človek je iny niekto sadne do auta ide nerieši niekto ma strach taky že nesadne ja som tiež taky bojko vodičak mam už 5rok naučila som sa jednu trasu do prace a domov mm sa smeje zo mna že keby zavreli cestu nevie si predstavit čo urobim 🙂ale nie idem aj cudzie trasy ale poviem ti taky mam strach,ale poviem si že mam ist busom tak sa prekonam začiatky boli hrozne po dedinach som sa ani tak nebala ale jak som mala vojst do mesta normalne blok musela si kolegyna presadnut za volant ale potom som to postupne skušala a už v pohode,alebo ked som mala zaparkovat pred firmou tiež sme sa striedali s kolegynou ona mi dost pomohla prekonat ten strach ešte doteraz parkujem tam kde mam kopec volneho miesta len nie medzi 2auta 😉a teraz najradšj jazdim sama s mojim mužom by som nemohla on je nervak a ešte viac ma stresuje

Ja som podobného názoru ako @jaskolka, vodičák mám tiež a nejazdim, lebo si myslím že človek ako ja za volant proste nepatrí 😀😂 kam potrebujem a chcem dostanem sa autobusom 😀 možno raz budem rozmýšľať inak ale zatiaľ to mám takto. Ak ti to za to stojí, zaplať si kondičné, ak nie kašli na to

@selest presne tak 👍

Aktualne dokazem bez auta existovat, som doma so synom na rodicovskej, ale dnes ma tak prepadla frustracia. Jednak ma to obmedzuje, vsade chodim s dietatom a kocikom, este v dobrom pocasi s bicyklom je super, ale obcas musim zamietnut rozne akcie, skupinove cvicenia, obcas sa ani na ihrisko v cas kym nezajde slnko nedostanem a potom sa cudujem, ze sa citim osamelo a nemam ziadnu mamicku partacku...Ako budem fungovat bez auta, ked pojde syn do skolky? Zijeme v mensom meste, ziadna mestska doprava. Ja som za pracou cestovala, mala som vsak to stastie, ze som mala dve kolegyne z okolia, ktore ma vzdy vyzdvihli a do prace sme chodili spolu, resp. mala som aj moznost 2-3x do tyzdna HO, takze som nemala problem s pracou. V nasom malom meste je extremne malo pracovnych ponuk, takze to musi byt priam zazrak, aby som si tu nieco nasla. No a zial pri dietati uz clovek nie je taky flexibilny...neviem si to proste bez auta predstavit. Manzel ma tiez celkom flexibilny pracovny cas, ale nie vzdy a dieta budem musiet do skolky a pod.

Dakujem kazdemu za pripevky, ja to este urcite nevzdam, proste budem musiet asi z nudze cnost, ale kym sa nebudem citit isto, tak za volant sama a dietatom urcite nesadnem!
Skusim teda najpr natrenovat nejaku jednu trasu, to ma ani nenapadlo, dakujem za tip 👍!

Ak môžem, pridám sa. Vodičák som si robila tehotná s 3.dietatom. Uz som si povedala, že dosť. Nebaví ma byť odkázaná na muža a hrozné spoje do mesta z našej dediny. Mne to trvalo dlho,aj kvôli zraku, najskôr som musela nabrať odvahu na operáciu,po operácii som to zas odkladala, neustále výhovorky. A potom jedného dňa, ani neviem ako,cink a dala som prihlášku. O dva týždne už som mala termíny teórie a zrazu aj jazdy. Neskutočne som sa bála. Pred prvou jazdou som mala záchvat paniky, doslova,nemohla som sa nadýchnuť, kupovala som vodu a predychavala. Po množstve jázd, chýb..som si začala veriť. Keď som spravila vodičák, hneď som začala jazdiť. Najskôr pár jázd s mužom,potom pauza skrz pôrod atď.. no a potom zas s mužom asi dvakrát a potom sama. Že nemusíme ísť všetci,s malou, stačí, keď idem na poradňu ja. Jazdím tak často, ako sa len dá. Ale vždy. Vždy predtým,ako sadnem za volant, mám strach. Ešte si neverím. No akonáhle naštartujem,strach pomaly odchádza. Tiež mi pomáha komentovať si, aha, táto značka to, aha teraz pôjdem tu, smerovky, a tak. Myslím, že som dobrá šoférka. No neznášam kruháče. A to sa asi tak ľahko nezmení. No iba tréningom a jazdením nadobudnem istotu a skúsenosti. A tak aj ty... Aspoň si myslím. Rada hovorím, že keď som zvládla vodičák ja a jazdím, zvládne to už asi každý. Lebo ja som mala naozaj hrôzu z toho. Robila som to len kvôli rodine. A teraz som šťastná, že môžem jazdiť.

Pamätate si,ako ste sa ucili jazdit na bicykli?Jazda na aute je velmi podobna...Potrebujete prekonat psychicky blok a pojde to.Ked je clovek pod tlakom väcsinou robi chyby...Treba sa nadychnut,uvolnit sa a vsugerovat si,ze to bude v pohode.Predstavte si,ze ste na bicykli a mate pomocne kolieska-nemozete spadnut....tak to na aute je...mate 4 kolesa.Prajem vsetkym neistym zenam za volantom:
pokoj anglicana
odvahu musketiera
a sustredenost sachistu.🤗😘

@tundra s bicyklom to nic nema, riadit auto je ovela komplexnejsia cinnost a nie kazdy to dokaze s s uspokojivym vysledkom. Treba tam naozaj celeho cloveka, hlavne v mestach s hustou preemavkou, oci aj na chrbte, stale nieco sledovat okolo. Ked vidim ake chyby ludia robia, polovici by som vzala vodicak.

@babulkomale to ako ludia jazdia viem...Mam najazdenych viac ako 1 000 000km po celej europe.Bicykel som pouzil obrazne a kto chce sa tam najde a kto nie,tak to nemusi riesit...🤗

@tundra nuz bodaj by jazdili ten ti, ktori to vedia 🙏

@babulkomale absolútny súhlas s tvojím prvým príspevkom.

@babulkomale ďalší príspevok: veľké a bezpečné autá. vieš si predstaviť niektoré ženy za volantom veľkého bezpečného auta? s obrovskou kapotou? ja teda nie 🙂 chápem, čo tým chceš naznačiť, ale toto by nedali, ak sú také vystrašené zo šoférovania. mimochodom, ja keď mám strach a rešpekt z bungee jumping, tak to robiť nebudem. preto som zástancom názoru, že ak má niekto vyslovene strach, až paniku zo šoférovania, nemal by to robiť. veď existujú aj spoje.

@tundra trošku ťa poopravím. ak urobíš vážnu chybu, je malý predpoklad, že bicyklom niekoho zabiješ... ja osobne vážne nerozumiem, prečo človek, ktorý má panický strach zo šoférovania, šoférovať za každú cenu chce. potom to tak aj vyzerá. ani jeden extrém nie je dobrý. ani príliš veľké machrovanie, ale ani príliš veľký strach.

@babulkomale a hlavne dobrý vodič musí mať oči aj za tých druhých. aj za tých, čo idú z vedľajšej napríklad... fakt aby si mala oči dookola. ja po svojich dlhoročných skúsenostiach poviem iba toľko: kto nevie šoférovať tak, že v jednej ruke má tresku, v druhej rožok a kolenom drží volant, ten by nemal 😀 😀 teraz ma ukameňujú.....

@lonely66 vies co najlepsie proti unave?Kava jasne😁,ale skus si vyliat horucu z termosky medzi nohy🤣🤣🤣.Toto sa mi stalo za Wiednou po asi 800km....Bol som prebraty az domov🙈.

@lonely66 moj muz šoféruje kolenom 😅 ja to nedokážem lebo tak vysoko koleno nedám 🤣 musím si vystačiť s rukou