Odchod z medicíny
Ahojte, študujem prvý rok na medicíne a štúdium posledné mesiace psychicky nezvládam. Chýba mi ešte jedna skúška ale neviem ako to mam zvládnuť lebo keď sa dokopem k učeniu tak sa vždy zosypem a rozplačem… Najbližší ma síce podporujú ale ja nemám žiadnu motiváciu v tom pokračovať a celé skúškové plačem, stresujem, nedokážem spať ani jesť. Na začiatku som štúdium zvládala aj so super výsledkami ale teraz sa mi nedarí aj keď sa učím od rána do večera, jednu skúšku som dala na 2x a túto budem asi opakovať tiež, som vyhoretá a keď sa neučím tak sa cítim ohľadom seba zle. Na medicínu som sa skôr hlásila kvôli rodičom než sebe a bojím sa ich reakcie a reakcie okolia ak by som sa rozhodla skončiť alebo štúdium prerušiť. Počas semestra to bolo v pohode ale toto skúškové ma docela položilo lebo som dosť psychicky labilná. Už som síce splnila prerekvizity na postup do druhého ročníka ale neviem či to má ešte zmysel preto sa obraciam sem. Na ďalšiu VŠ nezvažujem keďže nemám predstavu o tom čo chcem robiť. Ďakujem za odpovede.
mas priatela ? co on na to? a ako si to predstavujes keby si ofisla co by si chcela robit?
Ak by si mala byt lekárkou, bolo by dobre mať silnejšiu psychiku…
Ako doktorka budes musiet zvladat ovela vacsi tlak od pacientov, rodin, kolegov, nadriadenych a samotnej prace, ako par blbych skusok.
Nejde o to, ze sa nevies dokopat alebo ci skusku urobis na 3 krat. Ale ak sa zosypes places nejes stresujes, len kvoli blbej skuske... Tak prepac ale ta praca Ta asi zlozi,... Asi nemas na to psychicky.
Mozno prestup na nejake biologicke/zdravotnicke podobne odbory? Ked uz mas par skusok za sebou? By Ti mohli pouznavat...
no tak si tu predstavu veľmi rýchle urob lebo je iné odísť z medicíny a nerobiť nič vs. odísť z medicíny a prestúpiť na farmaciu/zubarinu/veterinu atď. 😉 aj pre teba, aj pre rodičov, pre nich určite ľahšie stráviteľné
Fuuu, ak sama seba považuješ za psychicky labilnu rak potom praca s ľudmi ktorí majú často vážne zdravotné problemy nie je pre teba vhodná
Chod študovať napr ekonomiku, tam nie si v takom častom a intenzívnom kontakte s ľudmi
@angela177 takto nemozes fungovat. Naordinuj si magnezium, vapnik, vit. B, Persen.
Daj si par dni pauzu. Ak mas pocit, ze dalsi rocnik nedas, ukonci to. Najdes si nieco ine.
Vyber si inu VS, pribuzneho zamerania aby sa ti predmety zo vseob.lekarstva opakovali na novom odbore: farmacia, verejnene zdravotnictbo, lab.vysetrovacie metody a pod.
Podaj si prihlasku a skus to buduci rok este raz na trosku lahsej skole ;)
@angela177 podľa mňa by si to nemala teraz vzdať. Najľahšie riešenie je útek... Máš predsa poslednú skúšku, tak sa upokoj a ver si. Zvládneš to. V lete, keď opadne stres zo skúšok a budeš mať voľno, tak vtedy s chladnou hlavou porozmýšľaj čo by si naozaj chcela robiť. Rozhodni sa podľa seba, nie čo chcú iní. Vždy je možnosť nenastúpiť do ďalšieho ročníka ak si budeš istá,že v medicíne pokračovať nechceš. Vážne rozhodnutie by som však určite nerobila teraz pod nátlakom stresu zo skúšky, najmä keď je posledná 🙂
Radsej sa obrat na psychologa. Tu asi nie si odbornici, ktori dokazu podporit tvoju mysel k spravnemu rozhodnutiu
V ktorom meste študuješ ?
Prvy rocnik je tazky. Najst si system ucenia,zvyknut si na kvantum informacii,ucit sa na skusky. Casom je to lepsie. Kazdy poctivy student preziva peklo pocas skuskoveho,nevidi svetlo na konci tunela. Nevzdavaj sa. Uz mas len jednu skusku a potom budes mat zasluzeny oddych. Vyhladaj psychologa a spolocne sa pokuste najst zmysel v studiu pripadne,co ine by ta bavilo.
@angela177 rozumiem ti, ze je to velmi tazke. Bolo to tazke aj napriek tomu, ze to bol moj sen a povzbudzovalo ma svetlo na konci tunela. Ale na konci tvojho tunela zrejme nebude svetlo, kedze si tam sla kvoli rodicom. To je uplne o nicom sa takto trapit bez vytuzenej odmeny v podobe vysneneho povolania. Ozaj zidi z kratsej cesty, vyssie rocniky budu este tazsie, potom statnice, zamestnanie, atestacia...Pises, ze si dost psychicky labilna. Lekar by ozaj nemal byt psychicky labilny
Aj ja si myslím, že to netreba vzdávať, prvý ročník je ťažký, ale keď treba urobiť už len jednu skúšku, tak sa tomu treba venovať a na základe skúsenosti z prvého ročníka si urobiť lepší systém v učení. Žiaden plač nepomôže, problémy budú všade a treba ich prekonať. Problémy sú aj mimo školy, Možno by pomohol aj psycholog, ale najprv musí sám chcieť.
Medicína je ťažká, nie každý má na to predpoklady byt lekár. To je celoživotne štúdium s kopec stredových situácii každý deň. Kamarátka počas štúdia medicíny skončila na psychiatrii, nakoniec dokončila, ale aj pracovať je pre ňu ťažké a hľadá inú prácu. Ešte raz to zväz, ale ak vnímaš, že to ozaj nedáš odchod nie je nič zle, ale najskôr si premysli aj čo chceš ďalej
@mamina7070 co a tym ma nejaky priatel, ci ma ci nema, to je absolutne nepodstatne😀😀
Mňa by zaujímalo z ktorého miesta si bola prijatá a ako si mohla dať skúšky,keď k tomu nemáš vzťah? Veď samotné prijímačky sú makacka. Čistá zvedavost
A aku mas dalsiu predstavu, ked pises, ze ine studium uz nezvazujes?
Osobne by som dobojovala tu poslednu skusku. Potom, ked opadne stres, tak bude urcite aj jasnejsia hlava 😉
V pripade, ze aj nadalej bude pretrvavat nevola studovat, tak urcite byt k sebe aj okoliu uprimna. Nie je nic horsie, ako zotrvavat v niecom o com viem, ze nie je pre mna.
Opatrne vsak, netreba tento pocit zamienat s chvilkovou nekomfortnostou.
Rodina to pochopi, drzim palce v kazdom pripade 🍀
@angela177 chapem ta, pocas studia som bola v rovnakej situacii, ja som sice nebola psychicky labilna ale system narazoveho ucenia som proste nezvladala, plus nie vsetky predmety ma bavili, niektore boli pre mna neskutocne nudne, nudne prednasky, nudni prednasajuci, koncilo to memorovanim nezmyselnych pouciek, ked sa kopilo 5-6 takychto predmetov za semester bolo to neskutocne trapenie, boli situacie kedy som mala pocit ze sa nedokazem naucit nic, ze som hlupa, pochybovala som o sebe, skoncilo to opakovanim prveho rocnika, povedala som si ze zacnem pracovat a premyslim si co so zivotom, doma samozrejme cirkus, mama bola sklamana, ani neviem ale nejak som sa nakopla, studium som dokoncila, stalo to vela sebazaprenia, vnutorneho presviedcania, mojim cielom bolo jednoducho skolu dokoncit, nevedela som totiz co presne chcem robit, hladala som sa, po tej skole sa vela veci vykrystalizovalo, nasla som svoj smer…ak ti mozem poradit, zatni zuby a urob poslednu skusku, urob si perfektne leto, cestuj, uzivaj zivot a popremyslaj ci ist do dalsieho rocnika, ci zacat pracovat, daj si cas….
Ďakujem za odpovede, systém a disciplínu v učení mám, celý rok sa učím systematicky ale teraz pár dní pred skúškou to vzdávam a preto som zmätená a nevidím v tom zmysel a keď sadmem k učeniu tak proste mám breakdowny😅. Odbornú pomoc mám v pláne vyhľadať a skúsim sa dať dokopy možno mám takéto pocity len teraz a časom sa to hádam zlepší a budem v pohode ako počas semestra. A ak nie tak sa riešenie vždy nájde bohužial ukončiť niečo do čoho ste vložili toľko námahy a času je ťažké a neskôr by to bolo o to ťažšie...
@angela177 aka skuska ta caka ?
@mamina7070 Anatómia😂
@angela177 a kedy mas termin skusky? neboj sa to das ak tak aspon prakticku a pojdes z ustnej na dalsi termin v auguste
@mamina7070 29.6
@angela177 nevzdávaj to!!! Budeš ľutovať. Ak by ťa to nebavilo, zabalila by si to počas semestra. Ak by si aj skúšku prenášala, nič sa nestane! Je to posledná, ak si zvládla všetky ostatné tak túto zvládneš. Sprav si plán a choď podľa neho, otázku po otázke. Nehroť to. Prosto sa nauč toľko koľko zvládneš a ostatné už ovplyvniť nemôžeš. Držím prsty.
Skoro každý toto prežíva v prvom ročníku.
nech ti lekár predpíše niečo na nervy... isto to dáš, len potrebuješ troška psychiku ukľudniť...
zajtra hneď zavolaj lekárovi a povedz že máš problémy....
nevzdávaj to, bojuj.
Nestojí to za tvoje psychické zdravie, okolie prežije, ak to nie je tvoj sen a niečo za čím si ideš lebo TY chceš, tá motivácia je slabá a bude to len horšie...