Trestáte deti fyzickým trestom?
Moja otazka pre rodicov trestate svoje deti fyzickym trestom? Taku vychovnu po riti? Aky mate na to nazor? Ide o to teda ja sa domnievam ze mam mozno nejaky problem co sa tyka tohto z detstva a stale som to az doteraz nedokazala spracovat. Ked som bola mala bola aj ina doba vtedy boli fyzicke tresty brane nejak normalne rodicia to brali ako sicast vychovy. Dostali sme po riti ked sme spravili nieco zle. Ja som raz dostala za to ze som sa povracala ale paradoxne to ma az tak netrapi ako skor to ze sa mi obcas vracaju v hlave spomienky ako dostal bitku moj mladsi brat a to aj za take veci ze sa pokakal napr. A potom strasne plakal bal sa niekolko x sa pokakal aj od strachu a dostal aj za to. Ked si na to spomeniem boli ma to a citim strasnu lutost ze preco mu to spravili a pritom mam maminu velmi rada ale ked si spomeniem na toto nenavidim ju obcas. Ona vyrastala v takej rodine kde boli fyzicke tresty bezne a par x dostala aj bicom od otca a take. Neviem ako sa s tym vyrovnat aby sa mi to nevracalo v spomienkach. Psychologa nechcem...
@anja27 aj ja som dostala, ked bolo zaco ale zas toto co pises o bracekovy, tak to uz nie... mozno keby si to spomenula bratovi, uvidis ci to berie tak ako ty mozno on nato uz aj zabudol a ty sa ukludnis 🙂
@adriannasvk dakujem snazim sa v poslednej dobe viac zamerat na seba svoju dusu spoznavam sa preco mi vadi to a tamto alebo mam taky problem a mozno prave tie veci suvisia s niecim co si prezijeme v detstve. Citim ze sa v tomto musim nejako posunut..
@elizabet173 ved toto..myslim ze vychova vyzera inak a prave rodic ma byt ten kto ma byt nejakym utociskom bezpecim pre dieta. Ja aj skrz moju skusenost som zasadne uz proti fyzickym trestom pri malych detoch
@anja27 pokial nechces odbornu pomoc,musis sa sama zapriet,chce to silu a velku davku kontroly ale das to😉prve 2-3 tyzdne budu tazke a potom to pojde samo,ani si neuvedomis ako dokazes potlacit nechcene myslienky behom sekundy a potom sa prichytis,ze si niekolko dni nemyslela na co nechces a bude sa to zlepsovat😊drzim palce 😊
kedysi deti bili aj za také hlúposti ako napr. že sa nepozdravil susedom...bežná vec. sused sa prišiel sťažovať a bitka bola na svete....pamätám sa ako sa sused vyhrážal že ide sa sťažovať do školy . Som rada že to v súčasnosti už nefunguje - škola povie že sa to nestalo v jej objekte a tým pádom ich to nezaujíma, lebo poniektorí starí ľudia boli fakt v tomto blbí...😉
@anja27 ja fyzicke tresty nepoznam, ja som po riti ani bitku nedostavala. Ale ked to chces spravne spracovat, tak jedine co treba je rodicom odpustit. Oni to vtedy nevedeli inak. Ver, ze teraz by to uz neurobili, uz sa posunuli do citlivejsich sfer. Vtedy to mali odpozorovane od svojich rodicov.
@anja27 kazde dieta ma svoje psychické problémy z detstva, ja som dostávala často po zadku, ale spomienky a úzkosti som mala z kriku. A krik je všeobecne akceptovaná vec, ale za mňa osobne je krik psychické tyranie. Ale nebudem to pausalizovat, lebo každému z nás ubližuje niečo iné. Trest sam o sebe v človeku zanechá negatívny pocit, ale aj na základe negatívnych pocitov z výchovy sa sami učíme bojovať so svojimi problémami v hlave. Takze tu bitku tvojej mame odpusti, lebo ty ako matka môžeš svojim deťom spôsobiť mozno horšie úzkosti.
@anja27 Aj keď je to smutné čítanie, si zlatá a urobila si veľmi dobre, že si to tu dala. Aspoň pochopia tie - možno, ktoré tu v minulosti obhajovali fyzické tresty ako niečo normálne, dokonca prospešné. Nikdy by som neudrela slabšieho človeka, jedine útočníka v sebaobrane. Aj ja mám podobné spomienky na brata, viem čo cítiš, doteraz som sa ich nezbavila a myslím, že sa sa to ani nedá.
ja si doteraz pamätám ako som mala 11 (teraz mam 32) a šla som ku spolužiačke cez pol dediny a prišla som "až" o 17:30 domov a mama celý čas nevedela kde som, keďže som jej to nepovedala a vedela len ze sa hráme pri našom činžiaku a mňa zrazu nikde.. takú som dostala cez hubu že mi stena dali druhu a aj varechou ma poriadne urachala po riti a stehnách a chrbte... doteraz to mam živo pred očami...u nás to bolo bežné ak som neposluchala alebo mi čosi nešlo pri učení tak sa kričalo a vyťahovala sa varecha zo sufla....ja si hovorím ze taka určite nebudem, ale z času na čas ma prepadne strach ci sa tiež nechám vytočiť pre každú blbosť a budem tiež taka a to ma desí, a moja predstava je asi taká že sa budem snažiť veci riešiť slovne a nie bitkou...
@anja27 a preco nie psycholog? toto co opisujes je trauma a mozno aj ptsd postraaumaticka porucha. na to ti psychologovia su. konoretne emdr. mas.sama.deti? preto sa ti to mozno teraz vracia silnejsie. co by sa tlstalo keby si sa na to mami spytala ? co by si spravila kebu toto tvoja mama urobi tvojmu dietatu?
Ja by som skusala sa o tom porozprávať s mamou. Niečo čo ti povie ti možno pomôže to v sebe uzavrieť. Ked mate dobre vztahy, tak prečo nie? Možno ti povie, že to oľutovala. Niekedy je lepšie neriešiť to len sama v sebe (lebo je možné, že to sama nevyriesis), ale rovno konfrontovať osobu, ktorej sa to týka.
Môžeš sa aspoň poučiť z minulosti, môžeš sa vyvarovať toho, čo robili tvoji rodičia. Môžeš inak k deťom pristupovať, inak ich vychovávať.
Ja by som sa o tom porozprávala najprv s bratom, potom možno aj s mamou, lebo ty si môžeš vytvárať vo svojej mysli veci subjektívne pretavené do niečoho, čo nemusí byť momentálny odraz reality a aktuálne dôsledky takého konania. Čo sa týka bratčeka, tak to mi je strašne ľúto. Pochádzam z pohodovej rodiny, rodičia s nami stále kecali a podporovali nás, snažili sa usmerniť a pochopiť, ale aj pokričali, vždy tam bol rešpekt. Ja osobne to neviem zniesť, keď silnejší zneužíva svoju silu a prevahu, aby ublížil slabšiemu, hlavne, čo sa týka malých detí. Tie sú nevinné, krehké, slabé, naivné, odkázané na dospeläkov, ktorí môžu veľmi ľahko svoju silu obrátiť proti nim, ale dieťa sa tomu nemá ako brániť, je to nekorektné zaobchádzanie.
Vychovna po riti a to co spominas ty je trochu rozdiel... Mne najviac mama pohrozila tou vacsou vareskou a myslim, ze tam sa to skoncilo.
Velmi pekna rada bola ta opytat sa brata na to ako to berie. Nie ze na neho vybalis celu tu story lebo ma z toho trosku zamrazilo ale skor tak okrajovo ci si pamata ci ho niekedy mama alebo tatko udreli... A ak si nespomenie mozno aj tebe bude lahsie a postupne to vytesnis z hlavy.
Pises, ze aj mamu tak bili a mozno aj ona si nesie svoje jazvy z detstva. Mozno by pomohol rozhovor s nou, ze preco tak reagovala... Inak to moze byt tvoj kostlivec v skrini.
Dufam, ze uz sa u vas nic take nedeje. Je jasne, ze ty v stopach rodicov nepojdes ❤️
Moj nazor je,ze treba rozlisovat trest a trest. Ak sa mi dieta napr.rehoce do oci,alebo papuluje, ci vyplazuje jazyk,ked ja mu dorazne nieco vytykam,tak je jedna po riti na mieste,aby si uvedomilo hranice. Za to som sa ja nikdy nehnevala,lebo som si bola vedoma,ze som to prepiskla. Druha forma su tresty "za nic", lebo rodic ma zly den a veci sa nedeju podla neho. A toto su veci, za ktore som rovnako ako ty, dostavala. Napr.som si nechtiac vyliala atrament na nohavice v skolke a za trest ma chceli nechat samu doma a odist bezomna von. Dodnes vidim tu scenu ako sa trasiem aplacem pri dverach a prosim aby to nerobili. Za cokolvek,co som poskodila nechtiac som dostala trest, zakaz niecoho,alebo bitku. Aj ked som si neupratala nacas. Neskor som sa uz bala cokolvek urobit,ze to zas pokazim a dostanem. A mam z toho dost vazne psychicke nasledky dodnes. Toto svojim detom preto nerobim a ani nebudem. Ked boli mensi,tapnutie po zadku chapali viac ako vysvetlovanie. Teraz su vacsi a ked to prezenu, taky zakaz tabletu,ci telky je momentalne silnejsi😁 Ale viem,ze sa ma neboja a mame otvorenejsi a laskyplnejsi vztah ako som mala s otcom. Nikdy nepochopim,ako sa moze niekto takto vyburit na vlastnom dietati a trestat ho bezhlavo za veci,ktore nerobi umyselne😥
@anja27 skús rodičom odpustiť, môžeš im napísať list, kde opises svoje pocity, potom ho spal v ohni, možno sa ti uľaví, prípadne skús regresnu terapiu, potláčať pocity a nemyslieť nato veľmi nefunguje, neviem či máš už deti, ak áno, tak pomôžeš sebe aj im, keď rodičom odpustis, nebude sa to ďalej prenášať
Moj nebohy otec mi raz dal taku facku len za to,ze som nechcela zjest tekvicovu omacku a povedala som fuj..na to nikdy nezabudnem..alebo ked sme uz mali spat ale s braskom sme kecali a smiali sa,sice nas otec upozornil,neprestali sme a zrazu dosiel do izby a tuku po riti sme dostali,ze ma to este bolelo na druhy den..otec bol velmi prisny,priam som ho nenavidela za to aky bol....ale teraz by som dala cokolvek aby sa vratil spat...dnes je ina doba.ked da matka dietatu po zadku tak je to uz tyranie....ako kamoska.ma syna, kt.je velmi zly.a vonku mu dala po zadku a videla to suseda a uz jej nadavala ze ju uda na socialku ze bije dieta 🙈
@anja27 tvoji rodicia to vtedy lepsie nevedeli, resp. asi aj oni tak boli vychovavani a niesli si nejake traumy v sebe. I ked to co popisujes uz hranici s tyranim. Druha vec je, ze ty mas z toho traumu, ktora je niekde v tvojom podvedomi potlacena a moze ta negativne ovplyvnovat. Dobrat sprava je, ze sa to da spracovat pomocou terapie, ak si najdes dobreho terapeuta. Kedysi som mala na fyzicke tresty zial iny nazor a az neskor som pochopila ake su zle :-/ Este aj teraz sa niekedy neovladnem a capnem ked sa trebars biju deti navzajom, ale snazim sa to eliminovat a pracovat s inymi vychovnymi metodami (ktore su nakoniec aj ucinnejsie).
Fyzicky trest ano ale nie tyrat !!! My mame zive deti, a zial treba ich obcas skrotit aj takto,,neuveris ako velmi ma to boli,,,to krpate s fnukotom odide urazene do inej izby,za minutu je vyskerene spat a ja s pocitom bolesti na dusi som dalsie dva dni...stale vravim,ze ked mi rupnu nervy,vytrestam sice dieta,no seba milion krat viac...pochopia az vyrastu,az budu sami seba takto musiet trestat ako rodicia... Aj mne utkvela v pamati jedna spomienka z detstva : raz vecer mladsi brat cosi nepocuval/vyviedol (neviem uz co) mal tak 4roky...a ockovi rupli nervy a viem ze mu dal po riti a dost plakal a ja (asi 11r.) vedla v kuchyni pri drese tiez lebo mi to prislo luto...tiez sme dostali neraz vychovnu,ale toto mi ostalo v mysli...ale bez toho,neviem co by znas bolo, myslim,ze obcas treba prudsie urcit hranice,treba ale davat pozor aby to nebolo zas moc prudko a moc casto..ked nejde podobrom....
@anja27 skus si nieco precitat o rodinnych konstelaciach alebo psychogenealogii napr. Podla mna sa ti tie "obrazy" vracaju lebo tvoja dusa sa zobudza a uvedomuje si, ze je potrebne ich spracovat, aby sa neprenasali dalej. Je to generacna praca s tym co preniesli predkovia a co ty zjavne nechces prenasat dalej. Porozpravat sa jemne o tom s bratom, ak mate dobry vztah, mi pride ako dobry napad. S mamkou tak isto, ak mate dobry vztah a s pochopenim, lebo to su vzorce, ktore ublizovali aj jej ked bola mala, len nemala silu to spracovat...
Pochopit, ze ona zazivala podobnu bolest je mozno aj cestou lahsie odpustit.
Drzim palace 💗🙏
@anja27 Vies... sama si si vysvetila preco bola tvoja mama taka aka bola a preco bila teba a brata... neviem si predstavit ze rodic bije deti bicom akoby boli zvierata... to je priserne.
Ked clovek vyrasta v prostredi kde je bitka na dennom poriadku, povazuje to za nieco normalne, ze to sa proste robi... ze to tak robia vsetci... ani ich nenapadne ze je aj ine riesenie.
Tvoja mama, aj ked sa to mozno nezda, na sebe pracovala, tak isto ako na sebe pracujes aj ty. Ak by to tak nebolo, tiez by pri bitke pouzivala bic, remen, palicu, pracher alebo nieco ine... ono je velky rozdiel ked clovek udrie rukou alebo nejakym nastrojom. Ak silno udries rukou, boli to aj teba. Myslim ze aj ona trpela ked ju bili bicom a prisahala ze v zivote svoje deti bicom neudrie a aj to je krok vpred aj ked sa zda ze stale bola kruta.
To co zazivas ako mamu lubis ale ked na to myslis, tak ju nenavidis, je podla mna uplne normalne. Ja sa na mamu budem vzdy hnevat za tresty a bitku ktoru som dostala nepravom. Teraz viem ze mama bola len clovek, vela krat situaciu nezvladla a rupli jej nervy a ulavilo sa jej ked ma mohla vycapat. Nebudem ju za to nenavidiet ale ani jej to nemienim odpustit. Rozpravali sme sa o tom a poviem ti ze ten rozhovor nestal za nic. Ona bola presvedcena ze som jej robila prieky, ze som si naschval okusavala nechty aby som ju vytocila, ze som sa nachval odmietala vycikat do nocnika a pod. Toto ma velmi bolelo. Takze s tym rozhovorom s mamou by som radsej pockala. Potrebujes to najskor sama spracovat a vyrovnat sa s tym. Inac sa tvoj rozhovor s mamou moze skoncit len vycitkamiz tvojej strany a obhajobou z jej strany.
Ja si myslim ze KAZDA JEDNA MAMA LUTUJE KED BIJE SVOJE DETI a citia v dusi vinu ale nie su pripravene tu vinnu pripustit pred niekym inym a tak to obhajuju a vysvetluju.
Urcite tie pocity napotlacaj. Clovek ma city nato aby ich precitil. Nechaj sa viest tymito pocitmi, sleduj kam ta vedu a co ta ucia. Nauc sa ich akceptovat aj ked su negativne a sposobuju ti bolest. City su vzdy len a len docasne. Pridu a odidu.
S bratom by so sa porozpravala, lebo potrebujes vediet jeho pohlad na jeho vlastne krivdy. Mozno si bola velmi empaticka uz ako dieta a mozno si brala braceka ako svoje dieta a vidiet ho plakat pri bitke bolo pre teba ovela horsie ako ked si ty sama dostala bitku.
Ja idem mať 30r a tiež nemám dodnes spracované tieto bitky z detstva. Mama ma bila dosť často, otec nikdy. Mama bola z rodiny, kde ich otec fyzicky a psychicky tyral denno denne a mala oveľa horšie detstvo ako ja. Teraz keď mám vlastné dieťa, už to chápem viac. Je to neuveriteľne ťažké odpútať sa od toho aké si ty sama mala detstvo, pretože si tieto vzorce berieš so sebou aj keď nechceš. Obcas sa stane, ze mi rupnu nervy a kričím alebo dám po zadku a ja som z toho mimo týždeň. Podľa mňa to chce len čas. Ale prisahala som si, ze ja s mojimi deťmi budem mať lepší vzťah. S mamou mám taký vzťah, ze sa bavime ale nevydržím s ňou dlho. Proste mám k nej odpor a hnusi sa mi ju co i len objať. S otcom ten problém nemám. Už viac krát sme sa o tom bavili ale vždy to bolo len o tom, ze ja si vymýšľam a som precitlivena a vôbec to tak nebolo. Takže s nimi to už neriešim. Podľa mňa chce všetko čas. Časom som pochopila ako to mala mama doma a predsa neexistuje príručka na rodičovstvo a každý robí to čo vie. Rodičia ta naučia len to co sami vedia. Sama som zvedavá ako dopadnem s mojimi deťmi ale budem robiť všetko preto aby som s nimi mala dobrý vzťah. A samozrejme veľa urobí aj to aký je otec.
@anja27 uff take rady ako potlac to to vobec neber vazne....treba to spracovat a zmierit sa s tym....ano stalo sa mama pochadzala z takej vychovy kde sa to povazovalo za normalne tak aj ona pokracovala v takej vychove....dostali ste bitku ale ona to nemyslela zle len nevedela ze sa na to da ist aj inak ako cez bitky....keby zila v dnesnej dobe plnej informacii o detskej dusicke a vychove urcite by to robila inak 🙂 tak ako aj ty ked mas pristup k inym informaciam vies ze taky pristup nebol spravny a tvoja vychova sa ubera inym smerom ako cez telesne tresty 🙂
A ano som proti bitkam aj ked synovi som par krat capla na zadok (mozno 5x) ale nemalo to ziadny ucinok ani zmysel tak uz sa to neopakovalo
Pane Bože!!! Za to že dietatu ujde stolica,moc....hned bitka!!kolko rokov ste mali? Ked do 3 tak to je úplne normálne,a este vam aj rodic vypestoval blok na potrebu, pane na nebi,preco si ľudia urobia deti,a potom ich nicia!!! Och
Ucelovo potlacit taketo spomienky....vzdy ked si na to spomenies okamzite sa fo snaz zahnat niecim inym a casom prestanes na to mysliet a spomenies si len ked budes ucelovo spominat...aspon mne to pomohlo pri comkolvek takto zahanat myslienky