Som tá najhoršia? Chcem dať dieťa do jaslí

Fakt nekric...lezie to na nervy aj malemu aj muzovi. A je to nanic. Jasle aspon na pol dna.

pomáha kričanie? asi nie, však? skús nájsť nejakú tichšiu metódu.

Jacat na male dieta ma nulovy vyznam. Nema s toho rozum. V tomto veku zdvihnem - odnesiem od veci, ktorou mi pili nervy...chytim ruku, ktorou bucha, odnesiem predmet, ktory nici... ale inak ano - ak to nezvladas, muz pracuje s domu a nezvlada to, daj ho kludne do jasli (aj keby len pol dna, par dni v tyzdni), utriedis si myslienky, on sa prehra, skutocne sa mu tam nic zleho nestane. Moji boli okolo dvoch rokov vsetci v jasiach/alebo u opatrovatelky a ja nazad v praci, nejako som to neprezivala, nechodili na cely den, styri dni v tyzdni a len par hodin. Bol to taky work life balance. Ako sa rozhodnes - bude spravne. Nemusis to nikomu vysvetlovat.

Ked sa dieta hodi o zem, preziva nejaku emociu (vzdor, hnev, strach..) - jeho spravanie je v tej chvili riadene limbickym systemom a nie sivou mozgovou korou.. Mozes ty vtedy vrieskat, vysvetlovat... Vtedy to ide mimo neho.. A ani to dieta to vedome neovlada, je na zvladnutie takehoto emocneho naporu primale...
Odporucam zmenit pristup... To pomoze viac ako jasle, ktore mozu cele toto este zhorsit...
a len taka poznamka - nemyslim si, ze mu bude v jasliach lepsie ako pri tebe...

Ja by som pockala par mesiacov na to ockovanie. Len vcera sa mi dostali 2 spravy z okolia, dvom roznym kamaratom to deti doniesli zo skolky. Us vzdy ked sa objavi nejaky pripad, jasle sa zatvaraju na 10 dni (karantena) co moze byt voci praci dost naprd. Rovnako naprd pre zvykanie si na jasle u maleho dietata

A čo ti pomôže že ho dáš do jaslí.... Ja by som ho dala naopak manželovi, nech si skúsi na par dni celodennú starostlivosť, budú sviatky no nech sa páči.... Určite toto nie je ten správny dôvod na jasle. My mame tiež problem s obliekaní keď ideme vonku ja som úplne s nervami v koncoch teraz 2 dní sme neboli nikde a ti poviem ze taka harmónia doma ale keď máme ísť von a dieťa sa nechce obliekať hádže sa o zem tak ja som z toho celý deň vyklepana. A keď si predstavím že by som. Každý deň obliekala do jaslí a bola determinovana časom príchod do jaslí tak by moja nervozita z toho bola 3nasobna. Tak ako vravím dieťa supni manželovi keď je taky super múdry a do budúcna sa vyhýba situáciám ktoré robia tieto kolízie medzi tebou a dieťaťom. Držím palce

Jasne daj🤗nech zozere nervy aj ucitelkam

Nepíšeš koľko má rokov dieťa.Ja v tvojom mieste by som nedala do jaslí, čo ti to pomôže? Aj naša má obdobie vzdoru a áno niekedy by som utekala z domu,ale ja nekricim po nej, to vôbec nepomáha. Musíš si vybudovať vzťah, pekne veci vysvetliť, keď nepomôže tak ignorovať nech sa hádže o zem.Ale hlavne nekricat.Napriklad u nás keď malá chce to co nemôže alebo sa hodí o zem tak ignorujem, jedným okom pokukavam aby sa jej nič nestalo aby sa napríklad nebuchla a po 15min už ide za mnou, pekne ju objimem a vysvetlím jej ze to co robí je zle. To som len príklad hovorila. Tieto 3 roky si ja naplno vychutnávam a keď je toho veľa malá večer zaspí, dám si pohár vina a spinkať, ale ak sa na to cítiš tak daj do jaslí. Toto bol len môj názor. Lebo dieťa nebude stále také malinke a treba si vychutnávať tieto roky aj keď je to niekedy ťažké.
Držím palčeky

Tiež by ma zaujímalo, že koľko rokov má dieťa autorky príspevku...?
Mám 20-mesačné dvojičky, som s nimi na rodičovskej dovolenke a tiež počas dňa majú všelijaké amoky krát dva, ale takéto malé, nesamostatné by mi ani nenapadlo dať niekam do jasiel, ešte k tomu v tomto chorobnom období (korona nekorona, všeobecne je chorobné obdobie).
Môj manžel pracuje tiež z domu a ked nevieme jedného alebo druhého nijako utíšiť, no tak si ho manžel zoberie na kolená a chvíľku s ním "pracuje" na počítači...a potom je väčšinou zase kľud.

ak chce mať muž kľud, nech si syna ukľudní on, keď je taký múdry... možno potom bude vidieť veci aj teba v inom svetle... nech ťa to naučí, keď podľa neho to ty asi nevieš....

a čo sa týka toho dať dieťa do jaslí? ja osobne, keby som mohla vrátiť čas, áno, dala by som dieťa od cca roka do jaslí. mala som veľmi náročnú dcéru a tie tri roky mi dosť ubrali na sile. vtedy som to vnímala inak (matka v pomerne vysokom veku, dieťa s refluxom a bla bla bla). s odstupom času by som ju bola dala po roku do jaslí.
ale teraz.... ten covid a to všetko.... nie, teraz by som nedala dieťa do jaslí. a ešte jedna vec. vtedy by som bola dala s tým, že idem do práce. nie preto, že budem ležať doma hore pupkom, decko v jasliach a chlap na HO...

Presne to ja zazivam doma, aj ked nastastie muzik chodi normal do roboty a z domu robi len pocas nedele ak potrebuje alebo vecer. Ale priserne ma vytaca jeho flegmatizmus ze sak su to deti.... A mna moze porazit. Akonahle zacnem temu jasle ze potrebujem po 4 rokoch do prace (2 deti s 2 rocnym odstupom) tak len to ze ved stastne neexistuju a ze asi je nejaky dovod preco je rodicak do troch rokov (tym ma vykruca :D )

Nech je matka akákoľvek, pre dieťa je to jediné, čo potrebuje (do cca 3 rokov). Určite bude šťastnejší s vami než v jasliach. To vám garantujem. A môžete vrieskať koľko chcete. Dieťa si uvedomuje prečo. Ak nezvládate výchovu, jasle nie sú riešenie. Nech vám pomôže niekto blízky. Vždy sa na vec pozrite aj očami toho druhého, v tomto prípade vášho dieťaťa.

S narocnym dietatom je to fakt tazke ak si na neho de facto sama a neda sa ficat nonstop, nervy by raz dosli aj budhistickemu mnichovi. Dat na par hodin tyzdenne do jasli/skolky je urcite dobry napad, trocha zrelaxujes, prides na ine myslienky, mozes si trebars doplnit vzdelanie. Ak mas moznost za ten cas pracovat na ciastocny uvazok tak si aj privirobis a mozog sa zamestna niecim inym. Pozri si ale nejake veci vo vychove, ja teraz trocha lutujem ze som o tom v minulosti nevedela viac a tiez som neefektivne kricala po dietati (ktore ma navyse nakoniec aj diagnozu, ktora co-to vysvetluje), aj som mu davala typicky slovensky na zadok, co sa vacsinou minalo ucinku. Dost pomohlo ked som s detmi prestala bojovat. To dietatko to momentalne lepsie nevie, netreba sa na neho za to hnevat. A su ucinne postupy, ktorymi tym vybuchom vies predchadzat, ked uz nastanu tak rychlejsie ich skludnit a vychovne zasahy ktorymi vies znizit pravdepodobnost zelaneho spravania. Napodiv trestom sa da dosiahnut velmi malo a ovela lepsie funguju odmeny. Takze oddychni si (svokra-mama-jasle-opatrovatelka) a vklude si nacitaj nejake veci, vymyslite spolu z muzom co zmenit vo vychove .. a ono to raz prejde, nebojte 🙂

V prvom rade popracuj na sebe ako v sebe zvladat hnev a nezvaluj vinu na vsetkych okolo seba

S kricanim na dieta mate vsetky pravdu, je to uz len z ak toho, ze ma opusti trpezlivost a to, ze som v jednom kole. Netvrdim, ze makam na statku, to nie. Od rana sa venujem malemu, potom cez obed ked spi, tak si robim veci - upratovanie, niekedy varenie, lebo aj moj muz medzitym uvari, poupratuje, takze mi to ulahci, ale tym padom su mozem robit ine veci - zehlenie, na dvore nieco, alebo hocico. Stale cez obed nieco robim, najem sa obedik a rychla kava. Potom sa zase do vecera. Venujem. A to aj psika treba spolu vencit. Nechodim nikam sama, nema mi kto postrazit dieta. Teraz ani kamosky, lebo kazdu chvilu ma niektora v rodine koronu, takze vlastne preto som uz asi ja pretlakovana. So synom muz nebude, lebo stale pracuje. Iba ked cez obed navari casto, po praci nakupi, to je tiez pomoc, ale stale ja som so syncekom denno denne. Ci chora, ci unavena, hocijak. Ja som stastna ze ho mame, ale muz mi dava stale najavo, ze ved som na materskej.
Ja si nemozem pri malom robit doma e prave, leno by ine veci porozhadzoval, alebo by ma tahal za tricko ze nieco chce. Takze len vez obed mi ostava domacnost. Vecer som uz unavena. Takze asi preto som aj ja menej odolna voci detskemu trucovaniu a castej kritike od muza.

Ja trošku nechápem manžela (odhliadnuc od toho, že krik teda asi nepomôže..) má homeoffice a chce mať klud? No ako a čo si Ty? A čo to dieťa? Či ako on nie je rodič a Ty máš robiť dozorcu? Na Teba kričí lebo dieťa s niečim búcha a Ty tam nestojíš ako panák v pozore aby si okamžite zasiahla? Asi by ste na tom mali popracovať obaja. Čo to dieťa vidí, muž hučí na Teba, Ty hučíš na dieťa... a dieťa čo? Aspoň mackovi uško urve alebo si to vybije inak...
Manžel tiež prišiel s tým, že čo keby mal homeoffice, tak som povedala, že super, jasné ale nech nepočíta s tým, že ja budem striehnuť na decká ako ostriež aby sa sem-tam nepoškriepili, niečo nehodili o zem a podobne a ani sa s nimi nebudem celé dni potĺkať po vonku aby mal klud. Keď chce mať klud, musí ísť do kancelárie. Doma sú dve deti 🙂

Pokial pojdes do prace, jasle ok. Moj nazor. Nie je povinnost zostat doma 3roky.

@elizita rada by som si vychutnala malejo fo 3 tokov, ostava este rok, ale takto v napati sa neda. Isla by som do prace, aspon ny som nebola muzovi trnom v oku.

odporucam si precitat knihu Detsky mozog vysvetleny rodicom....da ti to pohlad na to ako sa vyvija detsky mozog, ze nie je ani zdaleka taky ako mame uz my, ako rozmyslaju deti a co od nich v akom veku mozno ocakavat a co nie a aky ma na deti dopad krik a podobne, a ako sa to cele da robit inak...kazdopadne...nemozes cakat ze hned prestane vzdorovat, je to proces, a je to zdlhavejsie ako dat na zadok alebo sa vyhrazat...mne osobne to ale stoji za to, aby mi z dietata raz vyrastol stabilny clovek, ktory bude zvladat svoje emocie a vediet ich pomenovat...tak snad sa mi to podari a drzim palce aj tebe aby ste so syncekom mali viac peknych chvil ako tych narocnejsich🙂

@leeshka teraz budes zial musiet par tyzdnov vydrzat, kym sa stabilizuje situacia s covidom, ale potom bez vycitiek tie jasle, nema to zmysel si takto akoze "uzivat", ked v skutocnosti trpi matka aj dieta. Tiez som bola pod tym tlakom ze si to musim uzit, dopracovala som sa az k vyhoretiu z materstva ze som uz pomaly nemohla ani vidiet deti ktore tak velmi lubim a co som si potom realne uzivala bol ten klud v praci ze robim iba jednu vec, nikto po mne nehuci ze chce cikaaaat, papaaaat alebo len tak beeeeeee a mozem si k tomu popijat caj, ktorym sa nikto neobari.

Máš muža pracujúceho z domu, to je ideálna situácia. Nastavte si systém, že gro vecí budeš robiť okolo syna ty, ale keď sa vyskytnú psycho chvíľky, tak ti manžel odbehne pomôcť. Či čo má presne za robotu? Aj zobrať na kolená k počítaču popri robote, aby sa dieťa ukludnilo je pomoc. My tak fungujeme s dvojičkami, tak nech sa nikto nehnevá, ale neviem, čo by na tom nemalo fungovať s jedným dieťaťom.

@11iva11 neviem aku pracu ma tvoj muz, moj je vyvojar a ked robil z domu tak to nenavidel presne pre toto ze sa tam maly motal a ked uz ho aj mal na kolenach tak mu stale buchal po klavesnici alebo pilil nervy ze chce pozerat daco svoje...a roboty ma tolko ze to sa neda takto pracovat ak sa ma sustredit....takze aj za to zacal chodit do kancelarie aby mal pokoj na robotu

@leeshka S internetovými sieťami robí...väčšinou
vie odbehnúť hocikedy... no ale veď som napísala, že väčšinu dňa som s nimi ja v obývačke a manžel si robí v pracovni. Ja to väčšinou zvládam sama (mám dobrý time management, dovolím si tvrdiť) a manžel zakročí, keď už to je moc alebo dvojnásobne (dvojičky). Väčšinou mi pomôže tak, že sa ide s nimi blázniť na hrací koberec a tým pádom si aj on trocha oddýchne od toho sedenia pri kompe. Neviem si predstaviť, a ani manžel, že by chodil do kanclu.

Nech sa manzel postara aspon vecer. Nech mu umyhe zuby prezlecie a da ho spat a ty chod niekam k rodicom, prejst sa. Daj mu trosku zodpovednosti za dieta

Kolko ma presne ? Nasa bola v skolke od 2rokov a 2mesiacov. Nevidim problém, riad sa ako to citis, a hlavne si daj aj trochu oddych pred tou pracou.

Podľa mna tvoj väčší problém je manžel ako dieťa. Áno, krik nemá význam. Ale povedzme si pravdu, kto niekedy nevybuchne. Ale ty už si nervózna z toho, čo povie manžel a potom už nezvládas ani dieťa. Pohovoriť si s muzom. To že si na md neznamená že len ty si rodič a máš patent na dieťa

Jaaj.. no tak ale ty riesis vec na zlom miesto, to dieta za to nemoze.. u vas to vyzera podla mna rovnako ako vsade inde.. v byte kde je 2r nezbednik klud nie je. Problem je ocko, co chce doma klud.. on tam proste nema co hladat s pracou, ma byt v praci.. ked sa neda, tak sa musi prisposobit. A samozrejme aj pomoct s nim, aby si si ty oddychla. Ja vidim, ze my sme naprl doma na homeoffice obaja a ja mam robit vsetko a on "pracuje" cely den.. ale to ze chce jest, chce mat upratane a chce mat KLUD... berie ako samozrejmost, kedy ja budem mat klud neviem a kedy si urobim aj pracu svoju tiez nie. Takze som to rychlo zatrhla... mala sa napr. blaznila poobeda a vreskot, lebo on ma pracovnu dobu... no co koho do toho... my sme doma :D on nech taha do kancelarie ak sa mu nepaci...
AK sa ale rozhodnes maleho dat do jasli, tak nemaj vycitky...

Ináč z toho, ako autorka opísala svoje dieťa v úvodnom príspevku, čo robí, mi to príde ako proste normálne dieťa, nie nevyhnutne náročné, skôr nezvládané. Niektorí rodičia si myslia, že dieťa bude ako bábika.
Ale poradím ti ešte niečo...ja keď už neviem čo a potrebujem trochu kľudu, tak zoberiem tie obyčajné suché burizony, nasypem im na hrací koberec a fičia si stým celkom kvalitne. Prehrabávajú sa, sypú do kýblika, kŕmia jeden druhého a nakoniec mi ostane vyčistený koberec (všetko zjedia.) Dávam im to medzi hlavnými jedlami a zachránilo mi to nervy viackrát 😀