Nezastaviteľné a neposlušné batoľa
Ahojte. 😥😥
Začínam byť úplne zúfalá. Môj malý (20m)je neposlušny, zlý, nezastaviteľny. Dennodenne robí zle, dookola tie isté veci ako vylieva psovi misku s vodou, vyhadzuje príbor, ničí veci, kým poriadim jedno, už je zničené druhé, kým poriadim vyhadzane dokumenty a papiere, už je rozliatabvsade voda alebo nočný stolík. Niečo nedovolím, začne vrieskať búchať do skrine, dupať. Nerozmaznavam ho, som celkovo ta prísnejšia matka, nepomáha mu dat na rit, ani vysvetliť, ani pekne povedať, vonku ma absolútne nepočúva, niečo také ako Jurko pod sem - to ako keby ani nepočul. Cele dni je to len samé Juraj! Nie! Nerob! To sa nesmie! Čo zase robíš? A len lietam z jednej strany na druhú... To nie je len o ničení vecí, to je aj o tom ze spadne zo schodov s motorkou, lebo nereaguje na moje Počkaj! NECHOĎ EŠTE! STOJ!
Začal sa mi hádzať na zem, vbieha do každého obchodu, pasaze, hocikde, keď ho odtiaľ vezmem, tak reve, vrieska, nepomáha nič.
Nedá sa mu nič vysvetliť, psychicky je v poriadku, je múdry, šikovný, veľa vecí ovláda... Len nepočúva.
Občas je totálna hrôza s nim niekde ísť, stojím aj pol hodinu na jednom mieste a keď ho vezmem za ruku že ideme opäť vrieska, nechce stať na nohách, dokonca začne utekať k cudzím ľuďom a pýtať sa k nim na ruky, ako keby som nejaký tyran..
Keď si ublíži, nič si z toho nerobí, spraví to opäť. Ja som v 5 mesiaci, nemôžem ho stále kontrolovať a behať za ním všade, nedá sa to zvládnuť.
Ako ho naučiť poslúchať, keď nereaguje ani na trest, zákazy, ani pochvaly, dohovor, nič... 😥
Som nešťastná, dnes som tresla od nervov o zem jeho motorku, nechcel na nej vôbec ísť, vlacila som ju ako sprostá a on utekal k ceste. Dakedy by som najradšej nechala v meste, nech si ide kde chce a šla domov. Už nevládzem.
@hettinka poistky mame, ale áno, naučil sa to otvárať. Na schody nemôžem dať nič, lebo sú to schody v bytovke a on ide ako neriadena strela a vôbec nečaká. V kočíku ho zanedlho nebudem mat ako voziť lebo sa v októbri narodí jeho braček a ja som dúfala, že dovtedy sa naučí neutekať k potoku, ceste, jazeru, ani za každým psom. Nemôžem nechat kočík s malým dieťaťom len tak na chodníku a utekať za starším všade, lebo nepočúva.
No v prvom rade musis zacat od seba ak teraz nezvladas jedno pri dvoch detoch ta nasledujuce roky j...e.potom budu trpiet vsetci.
@nyteshade ja som mala dcéru takú živú a náročnú, že som sa na druhé odhodlala po 4,5 roku. Rozdiel mame 5,5 roka. Takze chapem, že to máš náročné. Ale on sa správa primerane svojmu veku, je to asi zdravé živé chlapča a zbytočne sa stresujes. Skús ho viac zamestnať a nauč sa menej zakazovať a hovoriť nie.
Ku kočíku kúp skejtik, alebo kúp súrodenecky, neviem si predstaviť teba s kočíkom a jeho na odrazadle. To si koleduje o nehodu.
Moja toto nerobila ale videla som uz par mamiciek ze mali dieta "na voditku", sice aj vredy sa ti hodi o zem vonku ake ti aspon neujde....
@nyteshade ja by som to zatiaľ riešila tak že by som ho šupla do kočíka, pokiaľ potrebuješ napríklad ísť na nákup alebo niekde do mesta. Pokiaľ s ním chceš ísť na ihrisko tak mu doma predtým ako pôjdete rozprávaj kam idete, čo budete robiť a že potom pôjde domov zase papať, spinkať... On už je rozumný, zo začiatku možno bude truc, ale nepovoliť. A na kočík, pokiaľ už máš nový sa dá dokúpiť skejt aby si neohrozovala ani jedno zo svojich detí keď už budú dve, prípadne jedno v nosiči a druhé v kočíku. Bude to bezpečnejšie ako zbehnúť z chodníka pod auto. Prípadne už teraz ho uč kde ťa má čakať. Napríklad pri tomto strome, pri tomto aute, obchode. Nejaké stanovišťa kde ťa bude vždy čakať či už budeš mať brucho zarovno nosa ale budeš tlačiť kočík pred sebou. A to že máš teraz nervy bude z tehu hormónov, ako príde tak odíde. Pokiaľ nevie poslúchať na motorke tak jeho smola, nechaj ju doma, keď bude chcieť ísť niekam kde nemá ísť tak držať za ruku a nepovoliť, zabaviť ho niečím iným, ukázať mu nejaký strom, zvieratko, niečo zaujímavé a povedať aha pozri, rýchlo pozrieme čo je tuto, prípadne povedať že idete spolu do obchodu a tam si môže vybrať napríklad dzusik, piškóty...
@nyteshade vraj neposlusne deti nie su,len zla vychova....neviem,ja sama som sa bola radit s detskou psychologickou. Dieta nema dostavat zakazy...nechod,nerob,stoj.. ale....jurko na prechode ma pockaj....jurko len po chodniku,jurko tak aby si ma stale videl...vsetko dobre chvalit a zle nevsimat
@nyteshade skús si kúpiť popruhy na dieťa. Je mi jasné, že mnohé ženy tu sú proti tomu, no podľa mňa je bezpečnosť dieťaťa na prvom mieste. Radšej ho mať pod kontrolou,ako by mal vybehnúť na cestu,do potoka atd. Ja to používam,keď sme niekde vo veľkom meste plnom ľudí a jasné, že synovi sa nepáči, keď ho to blokne, no pokiaľ nechce dať rúčku, vie,že druhá možnosť sú popruhy. Nenosí ich často,no myslím, že pre teba by to bolo super. Kde je to bezpečné nech sa vybehá a pohrá, kde nie,tak mu daj na výber, buď ruka alebo popruhy. Hádzanie o zem a krik nerieš, len preckaj a potom pokračuj. Musí to byť veľmi ťažké, ja sama mám niekedy čo robiť až nevybuchnem a to je môj syn v porovnaní s tvojim slabý odvar :D držím palec
@nyteshade celkom ťa chápem a presne viem, o čom píšeš...mám doma 2- mesačného drobca a 26 - mesačného diablika 😄 nezastaviteľné, akčné dieťa, ktoré má večne niečo odreté, rozbité a vyzerá akoby sme ho doma týrali 😵 každodenné prechádzky sú pre mňa výzvou...zo začiatku som čakala na muža, kým príde z práce, lebo som po sekcii a sama by som to nedala...ale pravidelne odchádzame z ihriska tak, že väčšieho vrieskajúceho držím na rukách a pred sebou tlačím kočík...chce to ale pevné nervy...nad tým vodítkom pre deti som aj rozmýšľala, ale asi by som si pripadala čudne
@nyteshade No neviem, podľa mna mu dávaš proste cez den toľko veľa zákazov, že už ťa vobec nepočúva. Takéto malé dieťa nemá mať čo prístup k vode, napr. tá miska pre psa, proste ju daj hore, kde nedočiahne a psovi daj len občas piť a zase ju vylož hore. Príkazy používaj len vtedy, ked ti vybehne na cestu a podobne. Moje deti už v tomto veku ako-tak poslúchali, akurát prostredný bol taký divoch, ale toho som vozila v kočíku, ked vymýšľal. Dobre vedel, že ked sa bude na ihrisku hádzať o zem, okamžite po záchvate ho dám do koča a ide sa domov, rýchlo ho to prestalo baviť.
V prvom rade sme sa uistili ci mu nejdu zuby a ci ho nebolia usi. Pri dcere to dost ovplyvnilo. Ale aj tak jej zostala tvrdohlava povaha.U syna zatial zabralo:Ked som videla ,ze sa mi ide hodit o zem tak som ho este povzbudila ( no hod sa o zem , este ,este...) stacilo parkrat a prestal, uz to nebolo prenho zaujimave lebo to dostal prikazom. Alebo ked sa rozplace , tak ho povzbudim ( este suseda na prizemi nepocuje) v momente prestane. Ale pocuvat to aj my bojujeme. A v rozhadzovani je majster. Upratat ? Iba ak ma naladu, ato je raz za tyzden.
@nyteshade mne dcéra (dnes má 2r5m), začala takéto “scény” robiť vtedy, keď odmietla byť v kočiku (v 1,5 roku) a jednoducho chcela objavovať svet a ja som si išla svoju rutinu - škola, nákup, varenie, upratovanie, hry, ale nebolo to podľa nej. Neskôr, keď som začala chodiť “jej” trasami a robiť veci aj tak, ako chce ona, takéto správanie zmizlo. Po zadku nepomáhalo, vysvetľovanie občas, no aktuálne mi stačí len zvýšiť hlas. Úprimne, ani dospelého človeka nebaví počúvať samé zákazy a príkazy, nie to ešte malé dieťa. Byť Tebou skúsim nájsť cestu k synovi predtým, ako sa mu narodí súrodenec, lebo to bude peklo pre všetkých.
@nyteshade nepíšeš to o mojom??😃Ma 14mesiacov, ale je to to iste, teším sa, keď podrastie 🙈
@evka6 to sa lahko hovorí a tazsie realizuje v praxi, každé dieta je iné a ja mám tiež mimoriadne náročné a živé dieta, ťažko mu toto vysvetlím v 14mesiacoch a keď aj 100x poviem, nech niečo nerobí a vysvetlím preco, vidím, že mi rozumie, ide tam aj tak, aj sa udrie, a ide zase...Možno som urobila niekde chybu, ja neviem, ale myslím, že to bude povahou dieťaťa a niektoré deti dávajú rodičom mimoriadne zabrať..
@nyteshade moj mal prvu vlnu vzdoru v roku a pol, treba stanovit hranice a dodrziavat ich. Je neriadena strela lebo nema hranice. Aj s takym krpcom sa da vyjednavat, no treba najst spravnu formu komunikacie. Mne moc pomohol blog mothering.cz. naj zaķazy boli oblubena hracka v kumbale a odchod z ihriska, nepocuvas, ides domov. No dieta zaroven nesmie mat pocit ze vsetko je len nie nie nie bez dalsieho vysvetlenia ci ponuky alternativy. Ja som vysvetlovala, platili hlavne argumenty ako bezpecnost, riziko urazu a ze maminka ma strach, niekedy aj autority ako ujo sbskar ci policajti. Po par dnoch ci tyzdnoch urcite nastane zmena, len treba byt dosledni, a u nas som.sa tiez poistila skejtom na kocik, rozdiel mame 2 a tristvrte roka, drzim palce
@hettinka
Ahoj. Prosím ťa, dcérka bola taká živá odmalička? My máme 12 mesačnú a je to naozaj dieťa "na baterky", vidno, že je temperamentná, keď sa jej niečo nepáči tak máme pokazený deň celá rodina (napríklad nechceme ju pustiť von lebo práve prší tak chodí okolo dverí, plače, hádže sa o zem, no jednoducho chce ísť a bodka).
Ako ste to s dcérkou zvládali? Nepraskli ti nervy? Doteraz kým nechodila to bolo ešte fajn, odkedy sa dostane všade, o 19tej som už KO
@nyteshade skús mu dať niečo nové čo ešte nepozná daj mu hrbu časopisov, papier nech cmara, spravte si lietadielka z papiera, kúp novú hračku...a vonku na popruhy veľa detí tak chodí.Inac si myslím, že Ťa provokuje denne som s malými deťmi, ak budeš kričať, zakazovať, používať nesmieš, nebudes, nedostaneš bude to just robiť.Skus ho zajtra namotivovať, že pôjdete na zmrzlinu čokoľvek a skús nekricat, neprikazovat
Kúp mu nálepky prehráte sa.inac vek okolo 2 r som bola takmer stále vonku, lebo doma vyberal topánky z botnika, hrnce... ráno po raňajkách von unaviť ho, obed spať, a znova von, lebo doma robil zlobu😂ale zase vonku počúval.Ja som z domu utekala.ak bude vonku robiť scény povedz, že idete domov a spln to.Je to náročné prejde to snáď a príde zase niečo iné .ale čo som si všimla mamy, ktoré najviac okrikuju majú najhoršie deti, tak skús zvolnit😀
Presne ako pisali vyssie, zariad domacnost tak aby nemal dosah k veciam ktore ponici. Ako dokumenty? To mam davno vylozene hore v polici. Je to normalne, treba to vydrzat, a eliminovat objekty nicenia.
Ja len vo vseobecnosti dodam, ze neviem preco, ked nema rodic jedno dieta este na poriadku, a zjavne ho este potrebuje, robi dalsie... sory, toto je moj postreh, nejak casto sa s tym stretavam; starsi je zly a ja son tehotna, preco je taky, ked mne je zle... no lebo je maly, lebo potrebuje rodica, lebo je dieta, ktore si v 20 mesiacoch neuvedomi, ze ma byt dobry, lebo na ceste surodenec...
ahoj, no verím že máš toho dosť, a poznám to. Môj najmenší tak reaguje vtedy keď naňho nemám dosť času /lebo dom, lebo choroby, lebo prváčik, lebo poriadok,... a keď sa to nakopí, tak robí presne to, čo opisuješ/ nie je pozornosť ako pozornosť, a deti potrebujú tú sústredenú a kľudnú mamu. Niekedy unavenú, boľavú ale vnútri v pohode 😉
Počkaj čo to bude s dvomi! A to bez srandy ver že na toto ešte budeš spomínať s úsmevom a čím starší tým .....no veď uvidis pevné nervy
@via88 prečo si robí ďalšie? no sorry ale príde mi to ako upiecť ďalší chlieb hoci mám ešte nedojedený. inak povedané - necitlivé, - áno nie každý rozmýšľa kedy je čas na ďalšie a či je pripravený, ale čo ženy ktorým sa nedarí a potom príde bábo nečakane, čo ženy ktoré majú dieťa v 38 lebo partnera našli neskôr a nechcú aby bol jedináčik... to je také hodenie všetkých do jedného vreca...a načo? maminka chcela poradiť...
a to že je výchova taká aká je vo všeobecnosti /čiže vo veľa prípadoch na figu/ je iná vec... ale btw takéto posudzovanie že "načo si robili ďalšie dieťa" asi nepatrí do tej dobrej a empatickej výchovy
@via88
Akože neviem čo je toto za názor, ale keby sa ním riadila moja mama, asi som jedináčik (sme traja slušní, pracujúci a uvedomelí ľudia, ktorí sa už nad detstvom iba pousmejú).
Aj moja dcéra je veľmi náročná, ale nebude kvôli tomu sama a určite nehodlám čakať do dospelosti, kým sa umúdri (lebo však jedno druhé obdobie vzdoru, potom príde puberta a ešte stále neposlúcha...)
Tento kôň je všeobecne zvláštny
Tehotenstvo nie, potrat nie, adopcia nie... Jedna mladá, druhá stará, tretia zatiaľ nezvláda starostlivosť o to jedno, štvrtá je chudobná a načo má deti keď ich nevie finančne zabezpečiť.... Pri každej téme je niekto, kto sa snaží človeka zvoziť pod zem čiernu.
No tak otehotnela a čo? Veď nepýta od nikoho rozhrešenie a ani sa nepýta, či s tým súhlasíme.
@nika3136 áno, živa od malička. Od 4 mes. cez deň malo spala, respektíve zaspala len v kočíku. Od 11 mes. chodila a na všetko vyliezala. Bola nervak, do 6 rokov sa hádzala o zem a vrieskala. Nepomohlo nič, najlepšie bolo si ju akože nevšímať. Bola dom aj u dr., či to nie je hyperaktivita, vraj nie... vraj ju mame zamestnať. V škole mala v prvej triede problémy s koncentráciou, čo sme zvládli v spolupráci s triednou a psychologickou.
Dali sme ju na šport, krúžky, učila sa dobre. Dnes je gymnazistka, o rok maturuje a všetko stíha, je aktívna stále.
Jasne, nervy mi praskli 100x. Ale teraz je to zlatíčko. Moja kamoska, partacka, pomáha mi. Ale keď má nervy, idem z cesty 😂 a počkám, kým ju to prejde.
Druhy syn je oveľa pohodlnejší, aj keď rad športuje, oproti nej je to nič.
@bagre
@nika3136
Neprisla som diskutovat ani ma nezaujimaju konkretne osudy kto by bol aky jedinacik...
@nyteshade ano, zdravotne problemy ok, to je ine samozrejme.
Ja pisem o pripadoch ked nie je zdravotny problem, maju prve dieta pomerne narocne, potrebuje este rodicov a ich pozornost, a sups na druhe, bez uvazenia vedome planovane, bezohladu ci prve je na to pripravene, ale oni chcu a hotovo. Nasledky samozrejme je na prvom vidiet...
Plati ale to, ze 20 mesacne babo nevie ze si tehotna, na toto by som sa nevyhovarala.. to uz musis nejako vydrzat.
20-mesačné dieťa objavuje svet. Nie je ani zlé, ani nerobí zle naschvál...
Odstráň nebezpečné veci z dosahu, šuflíky zabezpeč poistkami proti otváraniu (ale ak je šikovníček, naučí sa to asi otvárať). Na schody namontujte zábranu (ak sa to dá), my sme mali do asi 4 rokov kvoli bezpečnosti.
O zem sa hádže 50% detí, možno aj viac a vrieska občas každé. Na povely ako STOJ! NECHOĎ EŠTE! poslúchne možno pes, ale nie dieťa. To je dôvod, prečo som staršiu do skoro 3 rokov vozila v kočíku, lebo mi utekala, nechcela sa držať za ruku. Syna som vozila do 24 mesiacov a potom sme asi pol roka TRENOVALI krátke (naozaj krátke!) prechádzky do okolia a v bezpečnom priestranstve.
Zrátané a podčiarknuté, očakávaš od drobca veľa, keď neposlúcha, si z toho zbytočne nervozna a škodíš tým sebe. ale hlavne jemu.
Ukľudni sa, začni nanovo, pomaly a toľko, koľko zvládne(te).