Manžel chce druhé dieťa, ja nie

Ja urcite nechcem uz druhe vlastne. Nas toto zrejme tiez caka, lebo muz si mysli, ze si to este rozmyslim. Jedine adoptovat, a od roka 😁

mozno prave druhe dieta by bolo pokojne a aj prve by sa "unormalnilo". Nase prve bolo narocne dieta, nespave, preberave v jedle atd. Ked prisla druha, tak nebolo tolko casu a jednoducho starsie pochopilo, ze sa nebude vsetko tocit iba okolo neho (po par tyzdnoch samozrejme) a zacalo sa tiez spravat inak...ale rozhodnut sa musite vy dvaja....

A prečo je vaše dieťa také? Nad tým sa treba zamyslieť. Dieťa iba cíti, najmä také malé. Čo cíti u vás, neviem. Väčšinou je na obraz svojich rodičov. V neposlednom rade, genetika. Ak je trošku menej inteligentné, správa sa tak. Každopádne, odoprieť mu súrodenca, to jediné čo mu po vás ostane, lebo tu nebudete večne, je vaše sebectvo. No je to vaša vec, váš život. Robte ako uznáte za vhodné a neste si dôsledky. Ja teraz viem, že mať dve deti je stokrát lepšie ako mať jedno.

My máme dve a keby muž trvá na treťom, tak sa radšej rozvediem. Za mňa pôrody, najväčšia životná trauma, už nikdy viac! Keď raz ďalšie nechceš, nenechala by som sa prehovárať. Dieťa v pohode prežije bez súrodenca 😉

@asia83
Tento komentar mi pride ako zaujaty, akurat neviem dovod preco
1) Mat surodenca nie je privilegium a riesit "co by bolo keby" ja nepokladam za rozumne. Staci minuta, spadne bomba a nie je tu cele mesto
2) A nemyslim si, ze je dieta "zle" na obraz svojich rodicov alebo preto, ze je menej inteligentne 🤦‍♀️
Mnohokrat sa prave tie inteligentne nudia, tak vymyslaju. Nebudem tu popisovat spravanie (o tom prispevok nie je)

@queen_mary
Som toho isteho nazoru.
Aj ja som mu navrhla adopciu, ale a tym rozdielom, ze chcem 3+ 😄 zmietol to zo stola tak neviem.
Tvrdi, ze on dalsie dieta bude mat....ale s kym, to neviem

Z tvojho pohladu sú to normálne obavy. Nás prvý synček bol tiež ako bábätko náročný no ja som aj napriek tomu túžila po ďalšom a som rada že sme išli do toho čím skôr. Áno niekedy sa cítim zrelá na psychyatriu ale keď ich vidím ako sa spolu hrajú, bláznia, ale spinkajú pri sebe všetko ostatne sa stratí. A druhý synček bol ako bábätko z knižky. Teraz to mam naopak 😂 a ja aj napriek tomu premýšľam nad 3 bábätkom. Moja rada zabudni nato aká bola dcérka. Každé dieťa je iné a má svoju povahu a ver tomu že keď budeš v pohode ty budú aj deti psychika matky sa dosť odzrkazluje na správaní dieťaťa takze ak si ty v strese aj dieťa je a prejavuje sa to rôzne. 😉

Chcem len dodat, ze teraz je uz vsetko relativne v poriadku. Mame svoj zabehnuty system, viem, ako reagovat. Stres chytam pri debate o druhom dietati. Vtedy mi je naozaj uzko a vyslovene nechcem

@asia83 tak s tymto nesuhlasim, nasa mala bola tiez extremne narocne dieta mala som k nej profesionalnu pomoc detsku sestricku a hovorila ze take dieta za 30 rokov svojej kariery nevidela, neplatilo na nu absolutne nic v kuse vrestala a nemyslim ze by bola nasim obrazom ja som cez tehotenstvo bola extremne pokojna velmi som sa tesila na malu ako aj manzel z porodu som tiez nemala strach este aj ta moja pomoc na strazenie hovorila ze nechape lebo ja som velmi klundna preco je mala taka. Nastastie sa znormalizovala po pol roku vecneho revu..
Je super ked ma dieta surodenca ale hlavne nech sa na to mama citi nie za kazdu cenu, hlavne byt psychicky v pohode

Ahojko 😁 moj prvý syn bol zlatíčko...bol... spokojny..spinkal...zobudil sa iba na kojenie a plnú plienku...tak som si povedala, že ešte jedno bábo by bolo dobre...druhý syn bol do dvoch rokov katastrofa...naozaj reval...reval a zase reval...bola s už zúfalá...teraz ma 9 rokov a je to najspokojnejšie dieťa...som šťastná, že ho mám....možno potrebuješ viac času...nezavrhovala by som myšlienku na druhé dieťa hneď...nechaj si otvorene dvierka...možno o rok budeš inakšie rozmýšľať

U nas je to presne naopak. Ked sa naly narodil visel samozrejme na mne, ja som k nemu vztavala, kedze som kojila, na prechadzky som chodievala so sestrou, maly dobre spaval, ja s nim. Muz prisiel z prace, ja som sa akurat chystala na prechadzku.. cize on mal Voľno. Ani nevedel, že tam maly je. Bol fakt maly zlaty a hlavne tichy. Muz zacal hned po 6 nedeli o druhom, ze kedy... ked zacal byt maly zivy, upišťaný, začal behať, prestal kludne spavať, tak muž otočil, že druhe určite nie... 😁😁😁

Uplne ti rozumiem podla mna si daj este cas mozno sa casom na to budes citit. A hlavne druhe dieta moze byt uplne ine. Moj manzel tiez by chcel druhe keby je na nom aj hned ale vysvetlila som mu ze urcize nie teraz. Hlavne sa nechaj do nicoho natlacit lebo aj tak bude starostlivost o obe deti najma na tebe

Ja som mala take iste 1.dieta.celu noc som 1.spala,ked mal 4roky😀nechcela som druhe ani za svet.ale u nas muz stym suhlasil.lenze po 10rokoch som strasne zatuzila po druhom.narodilo sa dievcatko.taky anjelik,ze sme ani nevedeli,ze ju mame.uz ma 4roky 😀a som prestasna,ze ju mam

Dieta prebera vzory spravania, ktore vidi u rodicov.

nikdy nie sú 2deti rovnaké...u nás chlapec strašne dobré dieťa - kludný, poslušný, sám sa prehral, dievčatko o 8rokov neskôr a živel, ako dieťa akoby nemala pud sebazáchovy - keď videla jamu, kludne do nej skočila aj keby bola 2m hlboká,,,,

Ani ja už druhé dieťa nechcem, hoci teda prvé nemám z tých "náročných". Jednoducho to tak cítim, že nie je úplne zmysel mojej existencie byť len matkou, mám nejaké plány, čo sa týka práce aj voľného času, a keď si predstavím absolvovať znova ten kolotoč okolo bábätka a potom okolo dvoch či viacerých detí, jednoducho mi je jasné, že nie som ten typ, čo to bude s gráciou zvládať a dokáže sa vzdať istých vecí, ktoré by som v živote chcela. Môj muž to však cíti úplne rovnako, plus u neho do toho rozhodnutia vstupuje hlavne to, ako ťažko znášal moje prvé tehotenstvo, bol na pokraji úzkostnej poruchy, takže tomuto ho tiež už vystavovať nemienim. V tvojej situácii pomôže asi len otvorený rozhovor s mužom, jasné vysvetlenie toho, že ďalšie deti nechceš. Len či bude ochotný to akceptovať, je už druhá vec, lebo túžba po dieťati, ten pud, to je strašne silná vec.

Ja to citim podobne ako ty..
s muzom sme sa dohodli /kedze sme relativne mladi/, ze to nechame otvorene. A za 5 r prediskutujeme opat.
Ale v kutiku duse mam taky pocit, ze ja uz moje stanovisko nezmenim.
Tiez ma niekedy mataju otazky- nebude mala smutna, ked bude sama atd.
Ja som bola ale jedinacik dlhe roky a nikdy som necitila potrebu mat surodenca..

Ako dieta rastie, je to omnoho lepsie.. prve mesiace boli ,na zabitie,. Aj ja sa konecne zase citim sama sebou, obnovujem si zaujmy, davam sa do poriadku ,externe, 😂
Nie som karieristka, ale tesim sa aj naspat do prace kedze moja praca je mi konickom..

Ahoj, ja som tiež bola rozhodnuta,že už to celé znova nechcem absolvovat
A to bola malinka úžasné babo, potom okolo 2 rokov začala vystrkovať rožky ale už je to ok, má 5 rokov
Muž bol s tým tiež ok,že ostaneme pri jednom! Ale zrazu po cca troch štyroch rokoch, začal hovoriť o bábätku a o tom,že mala je sama a bude sama atď
Potom zasa,že ok, budem na to sama,že teda ako chcem,keď nie tak nie! Potom zasa, že chce babo a stále dokola! Pred tromi mesiacmi som si našla dve čiarky, revala som ako tur celý deň,muž bol už zo mňa nešťastný
Proste sme to uzavreli tým,že jedno stačí a zrazu dve čiarky, doteraz niektoré dni ani nepomyslim,že som tehotna, tiež sa toho bojím 😢

Nechaj tomu ešte čas, neviem koľko máš rokov ale kľudne mozes mať deti s väčším vekovým rozdielom. My máme medzi deťmi takmer sedem rokov a úplne nam to vyhovuje. Vrátila som sa na tri roky do práce, na koliky a všetko to najhoršie som zabudla😀prvá dcéra bola samostatná a tak sme sa rozhodli pre druhé. Staršia na malú vobec neziarlila, hra sa s ňou,mozem si kľudne porobiť čo potrebujem ,dohliadne na ňu. Uvidíš,ako sa situácia vyvinie, za rok - dva môže byť všetko inak.

Ja to mám tiež tak, ale malý je už školák a stále niečo. Minulý rok bol celý chorý, len po lekároch sme chodili a ten strach neskutočný. Tiež je od malička náročný, nikdy veľa nespal a nespí. Budí sa v noci stále, je tvrdohlavý. Je ťažké ho ukočírovať. Ja viem, že ďalšie dieťa by som proste nezvládla ani psychicky, ani fyzicky, lebo ja potrebujem veľa spánku. Vždy som taká bola a tie noci ma privádzali do šialenstva. A najmä, nám nemá kto pomôcť.

@dena22 presne toto som chcela odporucit 🙂 ja mam tak vypomoc, inak by som do druheho dietata nesla a som rada nakoniec 🙂

@lucyluv ano, preto som odporucila, lebo aj ja mam narocne babo, a ak hned druhe, tak jedine s pomocou, kedze nemame ani babky, ani tato nepomaha.

Úplne chápem tvoje obavy. Ani ja som nad druhým neuvažovala. Syn bol vytúžené, vymodlene dieťa, chcela som mu dat všetku lásku sveta. Po 5,5 roku som však dala za pravdu manželovi a riskla som to. Môžem povedať, že nič úžasnejsie sa nám nemohlo stať.

@popolusska Toto je trochu od veci komentár. Vzhľadom k tomu, že sa bavíme o malých deťoch, bábätkách. Tam sa nedá povedať, že keď dieťa prvý rok života preplače, že je to prebraté správanie rodičov. Ináč, toto neplatí na 100% ani u starších detí, každé dieťa je iné, my so sestrou sme boli úplne opačné a rodičov máme tých istých.

Muž by ťa mal podľa mňa rešpektovať. Ked sa ty nato necítiš , nemal by ťa nútiť.
Možno časom zmeníš názor. Nech na teba netlačí.
Dieťa je rozhodnutie oboch. Nie, že chlap chcem

@h2 Presne, a veľkú rolu hrá aj genetika s tým spojený temperament, celkovo povaha. To je xy vecí, ktoré ovplyvňujú správanie.

@asia83 ja ju uplne chápem ty mas dobre deti,
Take ženy nikdy nepochopia

@popolusska kokos takze aj matka sa hádže o zem ze ked preberá vzory sestrin maly nebol vobec bitý a v skolke to zacalo, neznášam tuto frázu a choďte s nou dokelu