Mám mesačné bábo. Aj vy si občas poplačete?

16. júl 2020

ahojte. uz by som mala mat po baby blues. poporodnu depresiu nemam myslim ale aj tak si niekedy poplacem. tak cca dva trikrat do tyzdna. milujem svoje dieta nadovsetko na svete
roky sme sa snazili nakoniec cez ivf nam zazracne vyslo. mam uzasneho manzela ktory ma velmi podporuje a pomaha s malou so vsetkym a je s nami prakticky stale. mama nam nosieva navarene. babatko je zdrave a prosperujuce. teraz tu spinka v kocikum ja som spala cca 5.5. hodiny orerusovane. ale aj tak sa citim uplakane vycerpane unavene. mam taky smutok. naposledy som plakala v nedelu. je to proste narocne mala som velmi tazky porod a prve tri ryzdne som praktocky nespala. iba by som chcela pocut vase skusenosti ci je normalne aj po sestonedeli si z unavy vycerpania neslobody poplakat... na fb vsetci ukazuju len dokonale veci.. dakujem moc vopred

anile12
16. júl 2020

Tak mňa to síce ešte len čaká ale ja si myslím ze je normálne ešte sem tam plakať ved život sa ti úplne otočil a hlavne ta únava a to vyčerpanie hlavne tam to je. Nikto ti tu únavu a zlu stránku neukáže pred svetom a nikdy nevieš ci tie co vesaju všade šťastné statusi to nezvládajú ešte horšie ako ty. Musíš len vydržať to ťažké obdobie držím palce ja si myslím ze my ženy sme na to predsa stavané. 💪💪😇

goodidea
16. júl 2020

Áno poplač si je to úplne normálne a keď doplaces užívaj bábätko, skveleho muža a super mamku ;)

lucy0807
16. júl 2020

Ahoj, hlavne keď ti dieťa spí aj cez deň, kľudne si pospi. Ešte je super, že máš aj navarené, to by som si aj ja priala. A áno, ja som revala tiež stále, celé šestonedelie snád aj denne 😂 potom tak obcas. Je to hormonami, únavou, teraz má 11m a so spánkom sme na tom horšie ako keď bol bábätko. 😉 Nechcem strašiť ale neboj, bude aj horšie možno, a kľudne si poplač 😉

katarinka89
16. júl 2020

Nechápem ako neslobodu myslíš....to ti myslím nikto nemusí rozprávať že mať dieťa je zodpovednosť a koniec myslenia len na svoju osobu. Jasné že si vyčerpaná ale keďže ti takto všetci pomáhajú tak tomu nerozumiem. Možno by ti nezaškodilo vyskúšať si byť odkázaná len sama na seba vo všetkom a potom by si zistila že sa máš veľmi dobre. Nič v zlom, sú to hormóny, skús sa ukľudniť. Dieťatko ste si museli vybojovať a asi by som k tomuto aj tak pristupovala. Máš len jedno, pomoc od všetkých tak niet sa čo sťažovať. Vydrz- depka prejde keď si nájdeš system

limetka69
16. júl 2020

Prve tei mesiace boli tazke, take tazke, ze som myslela, ze aj muza kopnem do zadku. Bola to prva velka kriza v manzelstve. Je to tak tazke ako je to krasne, jedna k jednej. Prejde to, bude lepsie, lepsie.... 🙂

queen_mary
16. júl 2020

ja som take mala prve 2 mesiace. Plakala som tak dvakrat denne 😆 aj ked sa moj muz super staral, maleho bral kazdy den na 2 hodky do kocika, kupal 🙂 To prejde, neboj 😅

gelifil
16. júl 2020

je to normalne, neboj a zaroven si uvedom, ako sa mas super!!!mne nikto nevaril, ziadna babka nebola, boli sme na vsetko dvaja...navyse druhe dieta-prvak, ktore malo milion uloh a malo chute robit ich, drobcek bol navyse kolikovy, placlivy a zachadzal sa od placu...bala som sa, ze sa udusi a nezachranim ho

misickaa4
16. júl 2020

Je to normalne a jedna vec je, co sa da na fb, druha vec, co je realita. Ja som to mala 4,5 mesiaca a myslim, ze maloktora zena je po porode vysmiata. Je to obrovska zmena v zivote, musis si na to zvyknut. Nie kazda sa hned mamou narodime 🙂 urcite oddychuj tak casto, ako sa da...ked mas pomoc, o to lepsie. Do vsetkeho prides a budes zvladat veci tak, ako pred tym . Dokonca este viac toho budes stihat. Len to chce cas...

lucyluv
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
pupavka89
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
ecko80
16. júl 2020

Ahoj, urcite je normalne si poplakat a takto sa vyventilovat. Kludne aj po sestonedeli. Ja som od nevyspatia, unavy a vycerpania revala aj ked malo prve dieta rok. Ono zena si nevie uplne do hlbky predstavit do coho ide, ked sa ma stat matkou. Co to vsetko obnasa. A to mala sestra dve male deticky, cize z pocutia som co-to vedela. Ine je to ale prezivat na vlastnej kozi. Tie problemy s dojcenim, koliky, neprespate noci, plac babatka ani clovek nevie preco.... je toho dost a do toho domacnost. Ale teda nikto mi ani nenosil navarene ani ziadna pomoc od nikoho. Akurat chlap nosil nakupy, tot vsio. Este ked ma nahodou nacapal "uplakanu", bolo mi povedane, ze sa mam "prebrat a dat dokopy". Ak mas pomoc, vyuzi to, ze nemusis varit, ze babo je prave s tatom a pospi si, alebo si len tak lahni. Teraz mam 3 mesacne babo, starsi ma 4 roky a som oooovela kludnejsia ako pri prvom, kedze som uz mala predstavu, co ma caka a hlavne, ze vsetky tazkosti postupom casu prejdu. A este jedna vec - mne velmi pomohlo vytvorit si rezim, tak aby som bola spokojna aj ja aj babo aj vsetci.

lauriema
16. júl 2020

Ahoj ja som plakala celý čas v pôrodnici. Sestrička sa ma vždy pýtala ze prečo no ja som nevedela... 😀Dostala som aj popôrodnu depku, liečila som sa ale už som fit. Skoro no 😀A to mame už 3 a predsa

autor
16. júl 2020

dakujem vsetkym za podporu. je to od vas take mile. taka som rada ze nie som "pokazena nenormalna" ze to prezivame viacere a viaceri. ste ma dojali tak mi zas steka maskara co som sa snazila dat dokopy. ano velmi ju milujem kojim. je nadherna za jej usmev by som sa predala. . . ale je to fakt ta najvacsia zivotna zmena!! aj ked mi vsetci pomahaju je to sok ze neviem byt bez nej. a de facto nechcem byt bez nej. resp. niekedy chcem ale.ked aj idem napr. sama na hodinu k doktorovi mam z toho stres a chcem byt spat pri nej. je pravda ze ja som zila veeeelmi pohodlny zivot predtym. a vedela som mentalne vopred ake tazke to bude. fakt som s tym ratala ze to bude tazke. napriek tomu ta 24hodinovost 7 dni v tyzdni s tym ze od nej ani nechcem ani neviem odist je sok pre mna. dakujem moc vsetkym co zdielaju ze ano je to tazke

tatianaba
16. júl 2020

Moj maly ma zajtra mesiac. Velmi sme sa na nehi tesili, bolo to vymodlene babo. S detmi som pracovala 15 rokov a myslela som si, ako to v pohode a klude dam. No jasneeee... Prvy tyzden som plakala strasne casto, az som sa nespoznavala. Teraz uz je to lepsie, ale stale som nejaka precitlivena. A chapem aj tu "neslobodu", co si pisala. Aj ked kazdy vie, do coho priblizne ide, cloveka to zaskoci. Ja verim tomu, ze to chce cas. A ano, ta unava je neskutocna. Napriklad tuto noc maly ani za nic nechcel spat...a pokracuje to az doteraz. Teraz zaspal, ale nevyzera to na poriadny spanok... a to som mala na dnes plany ako svet. Uz fakt neplanujem radsej. Neboj, ono sa to utrasie,bude nejaky rezim, bude lepsie. 🙂

sickynickyobsadene
16. júl 2020

No ja mám tretiu malú pri malých deťoch,manžel až večer doma,variť musím ja,a veru nepoplacem.Mas pomoc,na rovinu nie v zlom ale už len to že nevaris to máš ulahcené, prídu ďalšie deti (mozno?) Koláč robím skoro každý deň,upratuj za viac deťmi,prerábajú popri tom.. záhrada....no není času na plač....

eliska13
16. júl 2020

@sickynickyobsadene každý to prežíva inac😊nemôžeš súdiť podľa seba.
Autorka je to normálne ja som plakala len pár x mňa zničili neprespate noci a to som roky robila na nočné smeny, ale vedela som mať hrču v krku od dojatia, keď som len naňho pozrela😀 a to som robila veľa rokov na nočné smeny.To robí únava aj 5,5 hodiny je málo, ale pri deťoch to tak je na roky.Pre mňa je spánok alfa omega.Vacsi šok to je pre ľudí, ktorí mali predtým pohodicku.Clovek, keď nespi je citlivejší uzkostnejsi

arianna25
16. júl 2020

Ja som bola velmi placliva. Ci uz od stastia alebo od unavy. To nevadi. Hormony sa upravia. Vela zdravicka hlavne a spinkat ked sa da

vilma7
16. júl 2020

A ty si myslíš že na fb niekto hodí červené urevané oči, soplavý nos atď? Neži sociálnymi sieťami, ale radšej si užívajú všetko reálne okolo seba.
Ja som nezvykla plakať, keď som bola unavená, spala som s dieťaťom a iné neriešila, žiadnu domácnosť, nič.
Ale ak ty máš potrebu, tak jej vyhovej, a poplač si. Mne skôr vychádzali slzičky šťastia keď som sa na drobca dívala.

mircalla
16. júl 2020

Nikdy som také stavy nemala

mirro
16. júl 2020

Aj takéto je "byť mamou". Máš malinké bábo, vydrž, kým nájdete režim,rob to najnutnejšie. Bude to lepšie.

gelifil
16. júl 2020

A zabudla som: nikdy som nemnala ucet na fb, zrus ho aj ty

zuzka1117
16. júl 2020

@mircalla práve rozmyslam aj ja, ale asi som neplakala. Nehovorím že to bolo úplne jednoduché, ale myslim že som to prežívala celkom v pohode. Pre mňa bolo najhoršie keď som bola nevyspata, bola som z toho dosť nervózna.

zuzkavladko
16. júl 2020

Tiez mame dieta po IVF, vytuzene, odbojovane, odplakane a teraz sa tu usmievam nad tym tvojim prispevkom, lebo som sa citila presne tak mizerne ako ty. Tym, ze sme za maleho tak bojovali, tolko toho podstupili, minuli vsetky uspory na IVF, som si myslela, ze budeme ti najstastnejsi rodicia pod slnkom ked si ho konecne donesieme domov. Tiez som bola brutalne sokovana z pocitov po porode. Uplne uprimne ti hovorim, ze ked maly prve tyzdne preplakal skoro cele noci, ja som plakala s nim, ze preco sme do toho isli, ze ja ho uz ani nechcem. Na manzela som vrestala pri kazdej prilezitosti, ze on si aspon v praci oddychne, tak nech sa odtial laskavo vracia skor a pomoze mi. Fakt ma mrazi doteraz z tych pocitov 😀 A vies co? ONO TO PRESLO! Skludnila som sa ked mal cca 4 mesiace. Vyrastlo z neho uzasne dobre chlapciatko, chodi do skolky a je uplne zlaticko a ja si uzivam kazdu spolocnu chvilu.

andreatytler
16. júl 2020

Ze obcas... ja som plakala za koli vsetkemu. Myslim ale ze plac je dobry. Mne sa vzdy ulavilo. Ak aj tebe, tak kludne plac.
Je to sranda ako nikto a nic ta nedokaze pripravit na materstvo. Mozes sa o tom rozpravat s mamou, kamoskami, citat knihy, pozerat filmi aj tak, ked to pride tak je to sok a citis sa totalne zaskocena a nepripravena a myslis ze inim sa to nestava lebo su seper mamicky.
Urcite vela z toho robia hormony. Tie ti zamotaju city a vobec sa sama v sebe nevyznas... chcem byt s babom alebo si chcem od neho odychnut?
Rano vstanem cela mrzuta, lebo sa budil v noci kazu hodinu a nemam najmensiu chut sa s nim maznat a potom sa na mna usmeje a ja sa nenavidim za to ze som bola na neho nahnevana.

andreatytler
16. júl 2020

@zuzkavladko akoby si hovorila o mne. Tiez som si myslela ze kedze som po nom tolko tuzila, budem si hi len a len uzivat a potom prisla realita.🙂

andreatytler
16. júl 2020

Si super mama a robis vstko spravne. Poklep sa po ramene. Zasluzis si len pochvalu.👍❤🙂

mircalla
16. júl 2020

@zuzka1117 Presne tak

katkaba1
16. júl 2020

@zuzkavladko Toto je presne ako keby som o sebe čitala akurat my mame skoro 7 týždňove predčasne narodené dvojičky a obaja s kolikami deň/noc a trieskam si občas hlavu o stenu prečo som do toho išla, pritom 4 roky preplakané s IVF že to nejde... Milujem ich ale uživať sa toto obdobie veru nedá - z 24 hodin snaď 18-20h preplaču či premrnkajú..Takže vďaka Tvojmu prispevku vidim svetlo na konci tunela, ďakujem Ti za to😁 Už sa len dožiť v plnom psychickom zdraví toho tretieho až štvrtého mesiaca😂

emiliamilka
16. júl 2020

Maleho zbožňujem ale plakať som neplakal keďže na to nebol čas.... Teda poplakala som si s ním keď mal koliku a nevedela som mu pomôcť a on plakal od bolesti ..ale našťastie to bolo len pár krát lebo aj keď kolika nie je sranda prežil ju až nadmieru dobre a prešla do cca mesiaca ... Teraz je väčší a na plač už čas nie je vobec.. venovať sa mu treba stále , kočikovanie nech je na čerstvom vzduchu a slnku , upratovanie doma, varenie, pranie, žehlenie ...

81anina
16. júl 2020

Moj maly ma uz 9 mesiacov a ja si z casu nacas porevem.Dnes som plakala snim pri odsavani soplov.9 mesiacov som nespala viac ako 4 hodiny vkuse.Naposledy ked nam o 2 hej este nespal tak som revala.A moj drahy na to "jeezis decko nespi a ona reve"ma skoro .eblo...bola som strasne unavena a pri tej predstave ze musim fungovat cely den az kym nepojdem zase "spat"😨Tiez som odrobila 10 rokov nocnych myslela som ze som zvyknuta a prd...Ten nedostatok spanku ma valcuje stale 😂