Druhé bábätko moju lásku rozdelilo

Láska sa síce násobí, ale pozornosť sa rozdeliť nedá. My mame tri deti hneď po sebe, pri treťom mi to doplo. Ale neboj, vyrastu, bude to jednoduchšie. A ak by ti z toho hrablo naozaj, aj to sa dá liečiť, viem o tom svoje.

Nehrablo ti! Skôr by som navštívila psychológa.

Ked sa to nezlepší po ukončení kojenia, navštív odborníka. To male chúďa, tvoj syn si nezaslúži také spravanie od teba. Nesudim ta, dobre si to všetko uvedomujes ale ked to nepôjde samo, sprav pre to niečo. On ti tym svojim ziapanim a správaním len vracia to čo mu práve dávaš, nevie tu svoju nespokojnosť teraz dat najavo inak, veľmi dobre vníma ze si iná a ze sa niečo zmenilo. Držím ti palce a prajem veľa síl a energie 😉 zlepší sa to.

A psychológ by ozaj mohol pomôcť, či už detský alebo aj tebe možno dáka psychoterapia, keď píšeš, že čas si vieš nájsť.

Este chcem specifikovat, ze skutocne uprimne vrela som k nemu len vo chvilach ked sme sami a mala SPI. (a to je zial zriedkavo) Ked je to za okolnosti, ze som malu ODLOZILA otcovi/babke, tak som aj tak nervna, ze som ju odlozila kvoli nemu. A ze to vlastne nechcem. Chcem byt s nou.
Fakt jak uplne zviera riadene hormonmi, a nie rozumom ci srdcom

Podla mna to,ze si to uvedomujete je znak toho,ze ste laskava,vnimava a viac emotivna unavena mamina. Od starsieho syna chcete aby rychlo dospel a chapal veci,cize Vas nezatazoval a Vy ste sa mohla venovat babatku. Ale on sam je este babo a potrebuje Vas. Viete to a preto vycitky. Verte mi,ze nieste jedina. Kopec mamin vedome venuje pozornost starsiemu aby neziarlil,lebo sa to ma atd. aj ked pud a hormony ich zenu za mladsim,kt.je taky bezbranny. Ako sa bude vek vyrovnavat a budu partaci,bude to ok. Moja mama hovori to iste,ze som bola tak pokojne dieta,ze si ma pri starsom brachovi ani neuzila. Mame s bratom super vztah. Nemajte velke ocakavanua,berte veci prirodzene a vedome venujte pozornost synovi,mozno aj navodte situacie nech ste len pre seba a v pohode. Dobre bude. A psychologpre prijatie veci aby ste boli v pohode je tiez fajn.

Nechapem preco ho nedas do skolky. ja som mala starsiu v skolke doobeda a som si Len Babo uzivala a poobede babo spalo a som sa venovala starsej. Teraz pocas corony samozrejme je to narocnejsie. Starsia sa Citi odstrcena, robi napriek ja kricim. Pomaha ze Ked babo spi travime intenzivny cas spolu. aj ranne maznanie po zobudeni, pride k Nam do spalne a mazname sa vsetci spolu. manzel sa venuje Vela starsej, berie ju von. To su moje tipy

Zial, niesi sama a mam rovnaký problém uz dva roky.
Malý bude mať dva a staršia 5. Odchádzala som s plačom do pôrodnice co s nou bude, dovtedy bola len ona a nikto iny, moje maličké bábätko aj ked uz mala 3 a ked sa narodil maličký, zrazu som mala na nu iný pohľad, uz je veľká a on malý, najhoršie, ze ta láska k nej je fuč, bojujem s tým dlho a boli to ale co s tým? Netuším... Co sa stalo? Co bolo ten zlom? Zmení sa to ešte? Nepomôžem, len aby si vedela, ze niesi sama. Bojím sa mat ďalšie dieťa, ze to skončí rovnako 😥

Ale vieš co? Tak som si uvedomila, ze časom sa to pomaly ale zlepšuje.. ❤️

Nie si sama. Veľa matiek to tak má. Láska sa nedelí, ale násobí - je len fráza 🤐

Je to smutné čo tu čítam, mám tri deti a ani jedno nemám radšej ako to druhé, nikdy som o tom ani len neuvažovala a som šťastná že to tak je ked tu čítam čo čítam. Neodsudzujem vás, len sa dobre zamyslite nad tým ako sa budete chovať k tým deťom celý život. Lebo ja som jedno z tých detí ktoré má mama menej rada, lebo ma ani nechcela, chcela len sestru a otec s bankou ju prehovorili aby mala ešte jedno dieťa. Celý život mi to dávala vyžrat a neskôr v dospelosti mi to aj povedala na plné ústa. Strašne som sa trápila celý život a aj sa budem že s ňou mám taký vztah, pretože mama je len jedna, ale nezmením to už. Mužovi babka je pre mňa veľký vzor ako môže mať jedna žena široké srdce. Mala 5 deti a všetky rovnako ľúbi a aj vnúčatá a dokonca už má aj kopec pravnucat. Ma 90 rokov a zoberie aj tri deti k sebe naraz a objíma ich. Jej nevesty ju zbožňujú a ďakujú Bohu za takú svokru. Žiaľ asi sa ale každý nenarodí s takým darom.

Je taka knizka Jiriny Prekopove Prvorozene dite. Je akoby o tvojej situacii, O zosadeni prvorodeneho z tronu, je to tam aj z pohladu toho starsieho dietata, ako to casom vnima. Mozno by si tam nasla nejake namety, ako situaciu spracovat v sebe. Posiluj v sebe to dobre, netrap sa nad zlym, kazdy vecer sa za nejake krasne okamihy s oboma detmi pochval. Trosku viac zapajaj synceka do starostlivosti o malu, kupte mu hoc aj babiku a kocik, alebo maca nejakeho, nech on vozicka a stara sa o maca, ked ty sa staras o malu. Proste aj tym detickam vytvaraj vzajomne puto, neoddeluj ich. Si dobra mamina, lebo to vnimas, len potrebujes postrcit dobrym smerom, najst nejaky rezim fungovania, ukludnit sa, nemat vycitky.

Ja sa tiež práve toho bojím keď sa mi narodí druhé 😔 aj keď si neviem dopustiť že by som si ho mala nejako odstrčiť od seba veď je to môj prvorodený synček teraz sa mi z neho stáva samostatne veľké dieťatko a ja sa z úžasom na neho dívam ❤️

Nech to tu trochu vyrovnám - tak u mňa sa celkom určite láska znásobila a nie je to len fráza. Zo začiatku som uprednostňovala staršiu, postupne si ale zvykla aj ona, že sú dve.

Ja len preto, že sa tu stretnú maminy, čo sú skôr odchýlka a môže to vyzerať ako prevladajúca situácia.

Pokiaľ viem, deti človek nemiluje úplne rovnako, ako sa hovorí (a sama napr Prekopova sa vo svojej praxi s takými rocimi nestretla, hoci si to myslia všetci) ... Ale za mňa to nie je o láske. Ale o nejakej pozícii skôr. Prvá bude vždy prvá. Inak sa chovam k nej. A druhá bude vždy druhá a to nemyslím v zlom.
Asi bude celý život "mladšia" atd.

A mimochodom, po návrate z pôrodnice som bábo šupla do šatky a staršia nemala pocit odstrčenia a ja som mala to voňavé bábätko stále pri sebe. ❤️

Poporodny stav ktory ti trva dlhsie ako treba....hned po navrate z porodnice ako popisujes......mi to sedi na blues.....a atd....len tak sa porozpravat a rozobrat emocie....atd s nejakym odbornikom.....aby ste nemali stale vycitky....trosku na tom popracovat...lebo unava z deti robi svoje....

neviem si predstavit ze by som robila rozdiely medzi detmi...ani medzi cudzimy..ne to svojimi.podla mnda mas skor este poporodnu depresiu.mal by si vyhladat llekara neh sa to nezhorsi a to nemyslim v zlom...nie ze ublizis starsiemu dietatu..lebo ono bude stale viac a viac neposlusne a skusat ta..alebo ublizis sebe .to nie je sranda..ocividne nie si v poriadku.mas poblaznene hormony

Pána... Akoby som o sebe čítala. S rozdielom, že medzi dcérou a synom je rozdiel 6 rokov. Keď som mala len jeho, boli sme skvelí tím. Krásne obdobie, všetko top, milovala (veď ja ho stále aj milujem) tak, že by som nezvladla byť bez neho ani na víkend, alebo že by išiel niekam na noc k babke, k sestre. To by som nedala, oči si vyplakala. Keď som bola tehotná, bála som sa, že dcéru nebudem vedieť tak ľúbiť a sestra ma ubezpečila, že to tak nie je, že sa láska násobí ako Ty píšeš. Prd makový. Zo začiatku, potom až dodones som si vedomá, že dcéra nám zmenika život. Strašne ma to mrzí, strašne som si X krát poplakala kvôli tomu. Ale.... Je to presne do detailu ako Ty píšeš... Do bodky.... Teraz ako je korona a sme doma, som veľa pochopila, naše vzťahy sa zmenili, zlepšili ale som otrávená zase s dcéry z ktorej sa stala sekera na syna. Stále do neho ryoe, orgnaizuje nás, tvrdohlavá, panovačná a drzá.... Toto som spôsobila asi ja.... Veď kto, vždy bola uprednostnovaná, vždy bola prvá.... Uvedomujem si ako nám bolo fajn so synom keď sme boli len ja a on, nemyslim to v zlom alebo, že by som ľutovala, že ju máme. Myslím, že môj čas je rozdelený a s neviem sa adekvátne a plnohodnotne venovať deťom, a stále je jeden ukrivdený.

Zazila som nieco podobne.Neopisala by som to az tak ostro ako ty,ale ta podstata pocitu tam je.Uvedomila som si ze najhorsie je to ked je zhon,stres a som vycerpana a ked maly place a potrebuje ma.Vtedy reagujem tak,ze mlada potrebuje pomoc a starsie musi za kazdu cenu pockat.Su to tazke situacie,mozno nasobene skor vycitkami ze to starsie musi mat menej pozornosti.Tiez sme si boli predtym extremne blizki...je to tazke,snazim sa netryznit samu seba vycitkami,k nicomu to nie je dobre a snazim sa vyhladavat tie momenty a situacie ked citim ze sa laska nasobi a nie tie,ked citim ze sa vo mne deli.

@gabrielapatrik
Baby ale ja si myslim ze detom sa netreba 100% venovat...potom si myslia ze svet sa toci okolo nich....tak vsetkeho s mierou....je dobre ze nemate jedno dieta....aby aj to prve dieta pochopilo ze su tu aj surodenci...to nie je ze je ukrivdeny....ved ono v zivote sa to nebude tocit okolo nich...ale o spolupraci....aj oni musia pockat kym pride na nich rad...a podobne.....podla mna je blbe ked im chceme dat vsetku energiu...to tak nema byt...

Teraz to nemyslim v zlom....ale povolit trosku z narokov na deti.....ved im nic neujde.mam pocit ze ste narocne na seba ako na matky.....myslim to v dobrom....nechcem urazit nikoho....len ocenit aj tu negativnost...ktoru nachadzame....ze nestiha sa vsetko...ze si myslime ze nedavame lasku detom rovnako....ja si myslim ze to je ok.....

Ja to mám presne tak ako ty, pred 2 mesiacmi sa mi narodila druhá dcérka a rozdiel majú presne 2 roky. Tiež začal u staršej vzdor, máva svoje chvíľky a vtedy si vravím vnútri seba "nechajte ma s týmto zlatým bábätkom, ktoré nič nechce a usmieva sa na mňa" 😁 Ale to je ten vývojový stupeň. Keby mi zostalo dieťa do puberty "usmievave, ktoré leží a nič nechce", to by bola veľká rodinná tragédia.
Tiež mám často pocit, že bábätko zanedbávam, neviem sa mu venovať, že často riešim staršiu. Ona je taká pokojná, nič odo mňa nechce. Ale jej to zatiaľ takto stačí... nemusí mať príliš veľa podnetov. niekedy dám staršiu mužovi alebo mojej mame a venujem sa malej. A niekedy naopak...
Je pravda, že chlapec znáša súrodenca horšie ako dievča. Potrebuje objatie, cítiť, že sa pre neho skoro nič nezmenilo, že mama je v pohode. Ja viem, ľahko sa to hovorí...
Jasné, že my chceme tretie! Bude to ťažké, ale bude to radosť. Prvý rok je najťažší, ale potom to pôjde. Stále budú momenty, kedy kričím a chcem utiecť ďaleko preč. Ale to vždy za chvíľu prejde. Také momenty sú len niekedy, nie stále. Väčšinou zaživame super pohodu a ja som plná lásky, dvojnásobnej lásky, že mám jednu aj druhú a obe ma ľúbia.

Ako si tak dámy čítam vaše príbehy, tam mám pocit, že problém je v tom, že ste úplne naviazané na svoje deti. Napríklad predtým ako niektoré píšete, ste si boli s prvým dieťaťom blízke a potom prišlo druhé a tu blízkosť
už neviete vytvoriť pri oboch. No u mňa platí to, že svoje deti milujem rovnako a že sa u mňa láska násobí, ale asi je to hlavne preto, že ja som nebola a ani nie som nejako naviazaná ani na jedno dieťa. Som sebecká v tom, že keď potrebujem mať pokoj a vypiť si kávu alebo potrebujem svoju chvíľu s manželom, tak si ju urobím a nevenujem sa stále deťom. Možno je najväčšia chyba to, že ste stratili svoj pokoj a potrebujete sa úplne odovzdať svojim deťom. Nezabúdajte na seba, lebo len keď vy budete mať pokoj v sebe môžete ten pokoj dávať ďalej. V tomto súhlasím s @pieksamaki. Takže sadnite si, urobte si kávu a keď budú deti aj nervózne chvíľu, tak nech sú, veď aj vy si potrebujete oddýchnuť.

Mozem ti len povedat, ze maly to bude neakom veku velmi citit a zly je preto aby uputal pozornost. Medzi mnou a sestrou je rozdiel 5 rokov. Ako sa narodila zacala ma mama odkladat k svojej sestre, ktora v tom case nemohla otehotniet, bravali si ma na tyzden 2 v kuse a matke som vobec nechybala. Teta mi neskor povedala, ze som prestala pre nu existovat, ze to tak bolo. Aj mama mi to priznala a sestru ma radsej do teraz, so mnou ma len "formalny vztah". Ja mam teraz 2 rocneho syna, sestra caka babo a ja sa bojim, ze aj moj syn prestane pre babku existovat, ked sa narodi jej dieta, nedokazem sa ani tesit a tajne dufam ze bude mat dievca :( :( mamino spravanie poznacilo nas vztah so sestrou od zaciatku az do teraz....

Sranda, ze toto som este necitala v ziadnej diskusii, kde sa maminky pytali na nazor druheho/tretieho dietata skoro po prvom/deuhom...vsetky len ako sa laska nasobi a bla bla a zrazu cele vlakno s takymito vztahmi..;)
Drzim ti palce, cas leti rychlo, urcite to zvladnes. Je uz super, ze si to uvedomujes;)

Dakujem vam za vsetky komenvtare... Ba prekvapilo ma ze niektore to presne zazivate, vdaka za uprimnost

@zuzudrnda ano, mala je pokojne nenarocne babo, sama sa prehra = malo sa jej ozajsky venujem, za to syn si uzurpuje vsetku pozornost a to ma nici. Navyse, muz je chmulo a lepsi vztah ma k dcere nez k synovi, a on jeho aktualnu narocnost vobec nezvlada, takze aj ked sme doma vsetci, ja zas riesim len ukricaneho starsieho zatial co on si nunka malu, ja mu zavidim, puka mi z toho srdce a krivda voci synovi sa zvacsuje.
@pininka1 krasne si to napisala, az ti zavidim, aj babke :* strasne by som nechcela aby to bola vada mojho charakteru a raz sa to prejavi aj na vnucatach...
@jumama ta kniha bola pre mna necitatelna, mala som ju aj v porodnici. Neodstrkujem ho, to vobec - aspon sa o to vsemozne snazim, a z toho prameni ta nechut voci nemu.

@777januska777 velmi dobry postreh! Sama seba som kedysi oznacovala za dokonalu mamu, so synom sme mali dokonaly vztah. Vztahove rodicovstvo, nevychova - islo mi to zo srdca, nie z kniziek. Bola som len mila, trpezliva, obetava, NIKDY som ani hlas nezvysila. A prave druhym babatkom to cele skoncilo. Kolko krat som krutila hlavou nad beznymi "zlymi" mamami v terminovej skupine, ako hucia po detoch i po riti daju (1-2 rocnym) , su netrpezlive, ako si vecer vycitaju ze cez den sa nechovali pekne - ja som toto nezazila. A to sa vsetko uplne zmenilo. A mna to nici. A tu dokonalost a blizkost dcere neviem dat, a so synom mam pocit ze vsetko co som vybudovala som za rok znicila.

@evalin88 fyzicky syna neodstrkujem, nechcela som aby presne ten pocit nadobudol, preto som ho nedala do skolky. Babke ho dam na den 2* za mesiac. Som prakticky furt s nim. A asi samu seba tym znasilnujem, preto tieto moje pocity voci nemu, ze mi vadi, tak rastu.

Bojíš sa toho čo si sama zažila, aby sa to nestalo synovi.
Autorka to čo píšeš je časté len každá to prežíva ináč.Mne raz povedala kamarátka, že až, keď mali druhé dieťa zistila ako to prvé 3 r je hlučné, panovacne...ako trieska dverami, keď ide z WC a ona potrebovala novorodenca uspať, keď potrebovala kojit zrovna to staršie niečo natruc potrebovalo.
@gabrielapatrik vôbec si to nespôsobila ty dcéra má takú povahu a ty a syn ste iný.Ja som vždy bola šokovaná, keď som bola bezdetná a moja kolegyňa mala 3 deti rôzny vek aj menšie aj teeneger a tá mi raz povedala, že jedno dieťa je jej bližšie, lebo majú rovnake povahy, hobby, emócie dopĺňajú sa nikdy spolu nebojujú sú ako spriaznené duše, takže deje sa to casto.

neprežívala som to takto. tri malinké deti ktoré sú tesne po sebe a ku tomu školák na 8 r. gymn. ktorý sem tam si tiež chcel ukoristiť nejakú tu chvíľku s mamou.... u mňa sa láska znásobovala.
aj deťom som vždy rozprávala že maminka má také veľké srdiečko do ktorého sa zmestí každé jej dieťa....

Tak nie vždy je všetko dokonale je logické, že malé bábo potrebuje mama viac chrániť, ešte je dobre nič nepožaduje a syn je vymyselnik tak je dôvod sa aj hnevat..spadla Ti tá ilúzia dokonalej matky😀nevyčítaj si to skús syna zapájať nevidieť v neho toho soka.Ja som toto mala pri synovi úžasný vzťah a nevedela som si predstaviť, že by mal prísť niekto ďalší aké by to bolo a ako nás to rozdeli, že už bude na ďalšej koľají tak, ale ja som v týchto citových veciach bola vždy divná a rada pozerám dopredu na nezmysli😂

Teraz som pochopila,preco je vela muzov zlych, asi ze mali taketo matky, ktore v sebe nemaju lasku. Chudence deti, ze maju taketo matky a ze vás je vela, je to smutné.

Ja mám len jedno dieťa a druhé neplánujem, cize v tomto skusenost nemám, chcem ti však napísať z pohľadu matky, ktorá občas cíti voči svojmu dieťaťu negatívne pocity a šialene sa za to nenávidí. Materstvo je pre niektoré z nás veľmi ťažké, napriek tomu, že dieťa bolo vytúžene a je milovane. Každý deň sa na dcérku dívam a cítim ohromnú lásku ale niekedy som tak vyčerpaná, duševné aj fyzicky, že si želám, aby nebola. Je mi to ľúto, som z toho nešťastná ale je to tak. Píšem ti to, aby si vedela a aj iné zeny-matky vedeli, že toto sa deje a namiesto toho, aby sme vkladali energiu do seba obviňovania a sebanenavisti, poďme sa ošetriť a pomôcť si, aby sme sa mali dobre, a tak aj naše milované deti.