Deti sa stále bláznia a ja už nevládzem

nie si strašná matka, len tvoje deti zrejme zistili, čo ťa vytáča a začalo ich to baviť. Ty im musíš dať najavo, kde sú hranice, ty im musíš dať pocítiť dôsledky ich správania. Že sa jašia, to je normálne, sú to deti, nebudú sedieť pro stole a kresliť si hodinu. No ak nemajú zaujímavú činnosť, tak sa nudia a robia hlúposti. To vrieskanie by som zatrhla okamžite, to už nie sú tak malé deti, aby nerozumeli. Tým, že po nich kričíš a naplieskaš im na zadok, to len zhoršuješ, oni musia cítiť v tvojom hlase rozhodnosť, nie zúfalstvo. Choď si teraz šupnúť tajne do špajze frťana, deckám zarob linecké cesto a nech sa hrajú. Ty si vylož nohy a urob kávu. Kto začne vrieskať, odchádza z kuchyne do izby a bude tam sám, to platí aj pre teba 😎

Posílám Vám pár tipů k pohodě doma

Dobrý den,

hodně maminek se mě ptá, jestli je vůbec možné, aby byl doma s malými dětmi klid a pohoda. A já jim říkám, že když rodina pochopí jednoduché principy, děti fungují úplně bezvadně.

Jenže…

Aby mohly být děti šťastné a nevzdorovat, musí být šťastné maminky. Aby mohly být maminky šťastné, musí být spokojené ve svých vztazích a musí mít podporu blízkých.

Pochopit toto schéma je klíčem k úspěchu výchovy dětí. Nervózní a vystresovaný člověk vytváří na děti tlak a děti pak vytváří protitlak. Jednoduchý fyzikální zákon akce a reakce.

Pracoval jsem s párem, kde rodiče vytvářeli velké napětí vůči svým dvěma chlapcům. Kluci neposlouchali, dělali naschvály, prali se a hádali. Možná něco podobného znáte.

A protože rodiče neměli moc energie na velké změny, vymysleli jsme tři jednoduché zásady, kterými se měli snažit řídit. A hodně jim to pomohlo:

1. Tatínek nechodí domů se špatnou náladou.
První měsíc jsme pracovali na tom, aby tatínek nejel rovnou domů, ale nejprve se prošel okolo bloku, dokud nepocítí zlepšení nálady otrávené z práce. Až pak šel domů.

2. Maminka neřeší pořádek a dokonalou domácnost.
Další měsíc jsme pracovali na tom, aby si maminka sama nevytvářela stres tím, že musí být stále uklizeno. Nemusí…

3. Chováme se k dětem, jako by byly u nás na návštěvě.
Třetí měsíc jsme pracovali na tom, aby si rodiče uvědomili, že se k vlastním dětem chovají hůře než k cizím. A vždy když se schylovalo k výbuchu rodiče, měli si uvědomit, jaké by to bylo, kdyby je děti kvůli této emoci opustily a odešly pryč.

Zdá se to možná málo, ale tento pár začal tyto tři doporučení postupně zavádět do své praxe a výsledky si nemohli vynachválit. Kluci vnímali veselého tátu a méně na sebe upozorňovali „zlobením". Maminka méně řešila nepořádek, tím pádem méně křičela po dětech a logicky chlapci méně „zlobili".

A třetí věc byla pro rodiče nejsilnější. Oba mi řekli, že představa, že jsou u nich děti na návštěvě a mohou je kdykoli opustit, pokud po nich budou rodiče křičet, je dokázala zklidnit a získat nadhled.

Moc Vám přeji, abyste si našli své tři bodky.
Dovychovat

keď bude najhoršie, daj každému desaťeurovú bankovku, kto ju vydrží dlhšie držať nosom na stene, vyhráva aj bankovku súrodenca 😂

A co myslis ze krikom dosiahnes? Presne toto... si naucila deti krikom, ze ked chcu nieco dosiahnut staci, ze budú kricat a tak sa prekricia a to dosiahnu to iste aj s bitkou... Skus niekedy miesto kriku alebo bitky im dat trest v podobe upratania izby 3 aj 5r by to mali zvladnut po sebe popratat alebo budu musiet sa sustredit na nejaku cinnost napr pracovny list aby sa ukludnili a neblaznili len... Ano, mozno smiesne zneju tieto tresty ale urcite budú viac ucinejsie Ako krik a bitky a tak sa naucia koncentrovat na 1 vec. Kazde dieta je ine a pre kazde rozblaznene dieta je najhorsie ked ho posadis na stolicku a das mu nieco robit naco sa musi sustredit... a cim Ty budes nervoznejsia tym oni viac. A urcite by som im vymyslela nejaky program aby sa doma nenudili nie v zmysle, ze nonstop budes s nimi ale nastavis im rezim kedy sa ide von, kedy sa nieco ucia v podobe prscovnych listov alebo nieco tvoria, kedy sa Samy hraju, kedy upratuju atd.

Ďakujem vám za vaše príspevky. Áno, to je najhoršie, že k vlastným deťom sa chovám zle zo zúfalstva. Mám pocit, že som na ne jednoducho slabá. Už to celé nejako prasklo, spia a ja sa celá klepem. Cítim sa ako psychopat.

@anaj_janka ďakujem za príspevok, presne nás v tom vidím, akurát, že máme dievčatá, nie chlapcov.

Že deti plačú, smejú sa, lozia a behajú je úplne normálne a nepomôžeš si, ak im to budeš zakazovať. Nech sú minimálne dve-tri hodiny vonku v pohybe. Ak ich necháš vyblázniť sa na vzduchu, doma budú omnoho pokojnejšie.

Druhý bod sú jasné pravidlá a ich dodržiavanie. Pravidlá musia byť konzistentné, nie že dnes skákať po posteli nemôžu, zajtra môžu. Tiež musia byť dostatočne jednoduché, aby boli deťom zrozumiteľné. A konzistentné a jasné musia byť aj tresty. Si ich dospelá matka, máš páky na potrestanie. Nie bitkou, ale zákazom rozprávky, zhabaním hračky, pokojne aj hladom, ak odmietajú sadnúť si k stolu a najesť sa.

@elizabet173 vážne rozmýšľam nad tým frťanom, v živote som to neurobila. 😀

@elizabet173 sa mi páči "to platí aj pre teba" 🙂 inak aj ja by som niekedy dobrovoľne išla sama do izby 😁😁😁

@mamina0078 áno, to použivam v práci, keď sa deti bláznia, idú si niečo robiť k stolu, nech sa ukludnia, majú riadenu činnosť a podobne, neviem, prečo som doma taká nemožná, asi preto, že v práci si robím len svoju prácu a nevarím a neupratujem.

Mas proste zive a temperamentne deti. Ked to akceptujes, bude ti lahsie. Nikdy sa nebufu potichu hrat, aby si mohla navarit, upratat... Proste sa im musis venovat a vymyslat im program, inak si ho vymyslia sami a to su vzdy nejake sintroviny...
A skus ich oddelit, ked su pokope dostanu sa do vytrzenia a vsetko (prikazy, zakazy, dohovaranie...) ide mimo nich.
Ja mam iba jedneho trojrocneho, ale je za troch. Pusa sa mu nezavrie, otazka za otazkou a najhorsie je poobede a vecer ked je unaveny, to sa z unavy bud dostane do euforie a vrieska a nahana sa po dome a vsetko rozhadzuje a zabava sa na tom alebo sa z unavy rozcerti tak, ze ma z nicoho nic pride bit a robit mi zle... Na tu unavu nic nepomaha, musi ist spat aj o 18 vecer... Trosku ho ukludni kupel a ked si citame knizku a rozpravame sa. Ked chyti tu svoju vecernu naladu, musim sa mu venovat. Ked napriklad varim a iba po nom pokrikujem aby nerozhadzoval, nerozlieval, nenahanal sa... tak ho to este viac hecuje a uplne zdivie!
Hlavu hore, je to len obdobie, deti casom zmudreju a ukludnia sa! Teraz to musis nejak vydrzat, urcite nie si sama, kto to zaziva 🤗

keď si to v živote neurobila, tak začni s niečím slabším a len malý pohárik. A opakuj si, že je úžasné, že tvoje deti sa jašia, bláznia, klbčia, dokonca aj to, že vrieskajú, maminy, ktoré sú teraz s dieťaťom v nemocnici, alebo majú doma dieťatko postihnuté, ktoré sa jašiť nebude nikdy, by s tebou radi menili. Dnes už nerob nič, iba to cesto choďte na dlhú prechádzku, nech sa deti uštvú a potom ich nechaj tvoriť z toho cesta a ty si daj toho frťana a kávu.

Vsak aj doma mozes ich dat sadnut do kuchyne zatial co budes varit alebo na nejake miesto kde ich budes mat pod dohladom pocas pratania a raz za cas kuknes, ci robia co maju alebo ich rozdelis jeden do jednej miestnosti druhy do druhej aby sa nerozptylovali.

Ja mam doma aj s mužovim synom 4 deti v rozmedzí od 2 do 15 rokov a poviem ti nemám sekundu voľná a aj deti v tomto veku sa vedia riadne vadiť a robiť cirkus...ja som zase diktátor kto nepocuvne beriem mobil / tablet / zákaz PC na hodinu, keď nezaberie vypínam WiFi na celý deň 😁 musíš aj na svojich drobcov nájsť niečo a potom to hlavne dodržať a neustupit držím palce🤞

@mamina0078 áno, musím sa zahrať na to, že som v robote alebo čo. Keby v MŠ zahučim na deti od stola, nech sa uvedomia, tak sa na mňa tiež vykašlu a dostane sa to do neriesitelneho stavu...

@elizabet173 ďakujem, dala som si vaječný likér, je to príjemné, snáď nebudem do konca prázdnin alkoholik. 😂

mna by porazilo, ak by moje deti neboli deťmi. ak by sa nenaháňali, nesmiali nešantili. problém nie sú oni ale ty.
ja mám tiež ale dni kedy by som bola radšej v kľude. lenže potom mi ochoreli, obaja. len ležali a nevedela som ako im pomôcť. vtedy som si povedala že radšej to ich naháňanie, iskry v očiach a detské šantenie ako vidieť ich chorých a tichých.

inak u mňa zaberá šepot. keď si ich posadím, pomaly sa blížim voči ním a niečo im šepotom a pomaly a jasne hovorím, tak to by si videla ten strach v očiach 😀 načo kričať sebe urobím zle 😀 A inak.... to víno skús. nie v zlom ale povedz si teraz je rad na mne. daj si pohár vína vylož nohy.

Nečítala som komenty ale plne s tebou súcitím, rovnako to mám doma vo veku 6,5 a 5 rokov. Som najuhúkanejšia matka na ulici. Uvedomujem si to ale neviem si rady s vlastnými deťmi. Bohužiaľ pravda je taká, že čím viac kričím ja, tým viac kričia oni. Keď som prečítala tvoj príspevok, úprimne ma potešilo, že nie som v tom sama. Bojujem po malých krokoch. U nás sú takí keď sa nudia... Stále sa tlčú, bijú, vadia o niečo... Už to často nie je len nevinná detská hra... Pomáha len zamestnať ich, úplne do všetkého, ale musím byť prítomná. Takže neexistuje dohovárať im aby si upratovali. Musí to byť v rámci hry, na odmeny, preteky, čokoľvek. Ale musím tam byť, zapájať sa. Keď chcem byť bez nich, musím ich zamestnať. Vyrábajú, skladajú, kreslia... Keď už sú moc besní, je čas ich vyvenčiť na vzduchu... A keď sa hrajú využi to, čítaj si alebo oddychuj.

@dr_smajlik boze....kedy vyrastu tie nase deti.....

@banderaska29 áno, ja osobne všeobecne inklinujem k živým deťom. Jasné, že mám aj v práci rada všetky, sú to zlatíčka, ale také tie najviac bláznivé mám najradšej. V robote ma nenaserie vlastne asi nič. Neviem, nerozumiem, prečo ma moje vlastné vytacaju do nepríčetnosti, pritom sú pre mňa úplne najúžasnejšie vo vesmíre.

ja ta uplne ale že uplne chápem. tiež su také dní. nič si z toho nerob. hlavne skús prejsť to svoje vnutro že prečo to riešiš hlavne u svojich detí. možno prídeš z roboty od detičiek a chceš mať doma klud.... možno že tie v robote nemáš ani tak všetky do jedného rada, ako viac menej musíš .. preto doma sa ventiluješ. lebo tie svoje naozaj miluješ a vieš im povedať a teraz budete ticho. 😀
skúšala si ich zamestnať ? napríklad urob nejake obyč cesto muka voda sol a nech si valkaju .. alebo moje deti normálne od mala zamestnávam vykladaním umyvačky, vysávaním 😀 teraz to je už automatika. to menšie môžeš zabaviť aj tak že vysyp do jednej misky dva rôzne druhy šošovice a nech roztriedi. trošku montessori trošku hlavne na sustredenie 😀

@pieksamaki ešte pár rokov... Potom vraj prídu ešte väčšie problémy, puberta a tak 🤣. Ja som sa bála že budem musieť skončiť na AD. Zistila som že mojim najväčším problémom je že chcem aby deti robili veci podľa mojej predstavy. Asi mam na nich privysoké nároky. A zvyšok rodiny z nich pre zmenu zase robí stále batoľatá. A keď sa k tomu dal stres z prace a rucajuca sa domácnosť, proste som to nedávala... Teraz som doma na PN a začínam kontrolovať svoje emočné ataky. Je blbá doba, všetci sme v strese z prace, žiadne odreagovanie, pendlovanie medzi prácou a deťmi, proste ja osobne som cítila že som vyhorela, aj keď mi to nikto oficiálne nepotvrdil a naozaj dôležité je si to uvedomiť a znížiť z nárokov, ísť na deti s citom a láskou ale určiť aj hranice... Dúfam že som sii teraz nenakadila do huby a o 5 minút ma rozdrapi ood nervov 🤣

Ahojky, hlavu hore, daj si magnezko doma ak máš ak nie vodu s citrónom proste niečo čo ťa osviežiť. Mne to pomáha keď už mám pocit že idem z posledného.
Niesi zlá ani ty ani deti .
Keby si videla moju Lauru čo vystrája celý deň 😄 Ja som sa už naučila neriešiť. Bordel sa uprace....
Teraz sa naobedovala a spinká, a ja neviem čo skôr 😄 Či ísť spať alebo čítať alebo žehliť tak ležím pri nej a som na MK 😄
Deti majú určite obdobia. Všetko prejde. Posielam ti objatie a neboj bude dobreeee uvidíš

No. Tie nároky mám nenormálne. Na domácnosť, na svoje deti. Na muža. Všetko potrebujem udržať v systéme a zneisťuje ma, keď sa z neho vybočí, lebo potom už niečo napr nestíham. Nevyvesam práčku? Tak budem mať sklz. Vrieskaju decká v obývačke, naháňajú sa...ja mám vyvešať práčku... Puk a rupne mi v bedni.

Mam take iste deti....2,5 a 4,5 rocne....
Od septembra starsi bol dokopy mesiac v skolke, inak doma.....mame dobre, aj horsie dni.... takze neporadim. Jedine mozno sa snazit odignorovat vela veci a samu seba ukludnit. Lebo nervna matka=nervne deti....drz sa

@elizabet173 a potom sa dohodnu, ze ju jeden puati hned a podelia sa. A tak bude mat kazdy po10 eur a nemusiq traposit na stene

Ved ich zamestnaj s vyvesanim pracky...nech ti pekne podavaju a ty budes vesat...zapajaj ich do toho, co robis...aspon ich budes mat na ociach a oni sa nieco priucia

@autorka
Neboj sa, nie si sama. Ja sa niekedy tiez viem premenit na furiu a potom ma to stve...
Deti su deti, skacu, kricia, nahanaju sa. To nezmenis.
Podla tvojho posledneho prispevku bude ale problem v tvojich vysokych narokoch, najma na seba samu.
Skus to pradlo vyvesat S DETMI. Mladsi nech ti podava stipce, starsi pradlo. No, bude ti to trvat raz tak dlho, ale odrazu ich azmestnas. A ano, viem, ze sama si to urobis lepsie a rychlesjie 😉
Pracpvny bordel nechaj tak, proste, kde sa pracuje alebo hra, tam je bordel.
ALE zaroven zadev pravidlo, ze maximalne 2 rozlozene "hry". Uz maju vytiahnute Lego a farbicky a teraz chcu auticka? Tak bud Lego alebo farbicky musia odlozit. Pomoz im odlozit a potom si mozu vytiahnut, co chcu. V tom veku aj tak este same upratat nevedia, takze daj jasne pokyny: ty odloz to presne tam. A ked bude hotove, daj dalsi pokyn.
Celskovo su este mali, takze pokyny musia byt jasne a jednoduche. A jedn za druhym. Pekne postupne. Napr. Zober suflik na farbicky. Pockaj, kym ho donesie. Teraz tam daj farbicky. Pockaj, kym to urobi. A teraz daj suflik spiatky. Pockaj, kym to urobi. A potom davaj dalsie pokyny.
A este - ked im nacapes na zadok v afekte - v kludnej chvilke sa im opsravedln, ze si im nechcela ublizit, ze to bolelo aj teba, ale stratila si nervy. A vsetci sa budete snazit chovat tak, aby si uz nervy nestratila. Aj ked sa ti to zda prehnane, ale je to dolezite, aj sa vediet ospravedlnit.
Prajem ti pevne nervy, skus povolit svoje naroky a vecer si daj este ten vajecny liker. To je tiez moj "liek" na nervy 😀

vidíš, tak si to robíš sama. ja som už rezignovala. všetko som chcela mať tip top potom som bola nervozna ked to tak nebolo, bola som zlá na všetkých a každého ešte aj na našho zajka som kričala 😀
základ je rozdeliť si to tak, aby si sa ty cítila ok. daj si hodinu pre seba, aj keď po práci bude určite všetko hore nohami. neper kazdý deň, ja som s tým prestala. periem každý druhý. nájdi si niečo, čo budeš robiť iba pre seba. ty. čo Ťa poteší. ty máš výhodu že máš doma aj muža. ja nemám takže všetko je naozaj iba na mne ale aby som sa nezbláznila tak mi už nevadí ani bordel. upratujem keď zaspia. a hlavne - zapájaj deti. jednak sa naučia upratovať a pomáhať a jednak budeš mať kľud.

Ja som na tom bola podobne, ja som introvert, potrebujem mat aj chvíľu pre seba, na dobitie bateriek. A teraz bol muž dva týždne na služobke, týždeň potom do večera v robote, do toho Vianoce. Doma 3,5 ročná a 10 mesačná, obidve chceli a potrebovali pozornosť 🙈 pre mna konečná, kričali sme tu všetci 🙈😀 tak som mužovi oznámila, ze v nedeľu berie obe baby aspoň na pol dna k babke, aby ma neporazilo. Ja som dobila baterky, baby sa vyblázni Li. Nepomohlo by to aj tebe možno? Nie je to proste tym, ze v práci sa sústredia, ovládaš, venuješ tým deťom, a na vlastné už potom neostane toľko energie?