Ako sa ovládnuť a neudrieť svoje dieťa?

ahoj skús sa s hlboka nadýchnut a narátaj do desat. a že sa ludia pozerajú tak s toho si nic nerob deti stále niečo vymyslia aby boli v pozornosti ostatných.

matica naratať do 10u mna nefunguje. to by som mohla naratať aj do sto 😀

zuzu spievanie funguje aj u nás, len my bolo blbé spievať v meste kde je kopec ludí

ja tiez spievam a funguje to ...........a hlavne, robim s detmi (teda pred materskou) a ziadne cudzie som neudrela, tak preco to moje??? Mna tiez nikto nebije a som tu.

no urcite nejde o naozajstnu bitku.....ja mam tiez problem niekedy sa naozaj ovladnut,ale ide aj o to v akej nalade alebo v akom rozpolozeni sa naozaj mi mamicky nachadzame...ja vacsinou drobca necham plakat ked vidim ze ma len takz.fanticky lebo udretie po plienke naozaj nieje to prave pre neho lebo vacsinou sa smeje a mna skoro porazit ide ale inak som ho este neudrela a ani dufam neudriem 😉 asi len pevne nervy a zhlboka dychat 😉

Katy, vidim, ze mame skoro rovnako starych Sebastiankov 😉 a ten moj mal posledny tyzden vonku podobne stavy. Ja ho vacsinou necham plakat, nech si ludia cumia a idem s nim smerom domov. Utisi ho len ak ho vezem na ruky, no vliect ho celu cest, to nie, nech si poplace.... 😒 😉

...a udriet sa neoplati, lebo on tomu aj tak este nerozumie a navyse by zacal viac plakat. Ja si hovorim, "ved pockaj ked budes vacsi, tak ti to vsetko vratim"... 😀

katy kasli na ludi...co som mala robit ja ked sa mi mala a aj syn ukludnili len pri ruskych pesnickach...no a istota bola len pri internacionale a ruskej hymne...ale bolo a aj je mi to suma-fuk...nech sa pozru a rozmyslaju ci by to zvladli lepsie 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀

a myslite si ze ked sa dietatko udrie tak akoze prestane plakat???
vam sa mozno ulavi ale jemu len ublizite a nic to neriesi...
tiez neviem co mam so svojimi dvojickami niekedy robit ked placu nervacia sa a nemaju dovod...ale udretie ma nenapadlo nikdy ...spievam im tancujem srandujem a neviem co este...niekedy zabera niekedy nie...tak len pevne nervy si mozme popriat...

a viete aj preco dieta place, alebo nie? ja som sa rozhodla, ze chcem malej rozumiet, nech vidi, ze ja sa snazim 😵 pochopit co odo mna potrebuje a dufam, ze pochopi, ze lepsia je "diskusia" ako plac. Dali sme sa na znakovanie (www.znakovanie.sk) , tak dufam, ze okrem takych srandovnych znakov ako ryba, bubliny, svetlo, mliecko a mnohe ine sa dopracujeme aj k takym, ktore by riesili pripadny plac. 😉 tiez niekedy spusti revy a ja neviem preco, ale tak zatial to vzdy malo koniec, takze najdolezitejsie je vydrzat. beriem to tak, ze ona je chuda na tom asi horsie. jej nieco je a mama jej nerozumie, alebo rozumie a nechce splnit poziadavku a ona nechape preco... tak ked si to zoberiem, tak ona je na tom asi horsie a nebije ma kvoli tomu... tak snad ani ja nesklznem nikdy k niecomu takemu. inak ked som robila au-pair, starala som sa o dievcatka 2.5 a 6 rocne. a ta 2.5 rocna mavala casto take stavy, ze napr. cestou zo skolky na nastupisti metra spustila takeeeee revy, ze hadam aj o 2 stanice dalej ju bolo pocut. nezaberalo vobec nic. len sme tam stali, ona lezala na zemi, kopala okolo seba, nikoho ku sebe nepustila a revalaaaaaaaaa a my cakali kym to prejde. bolo to velmi neprijemne, ale nic nezaberalo. zvycajne nase pokusy situaciu este zhorsili. niekedy sa mi ju podarilo po chvili pritulit k sebe a vtedy sa upokojila ale najskor sa chvilu musela vyrevat.

Katy plne chápem. Ja tiež niekedy musím zaťať zuby, občas nimi zaškrípem a hovorím si, nie je správne udrieť dieťa. Áno, Yasmina má pravdu, je to o tom, že mne by sa uľavilo, ale nič by sa nevyriešilo, naopak. Ale občas poviem - snažiac sa o pokojný hlas - "teraz si ma nahnevala a najradšej by som Ti tresla" - ale chvalabohu ešte som netresla. To by bolo príliž macošské 😀 Najmä v situácii, keď dieťa má pocit, že ako môže mama nevidieť, čo potrebujem? A aj keď ľudia vyzerajú, že ťa odsudzujú, väčšina ich má tiež takú skúsenosť a možno skôr súcitia. Každopádne oni nie sú dôležití, ale Ty a Tvoje dieťa a Váš vzťah. Drž sa!

pise sa tu o tom ked matka straca nervy a urcite niekedy nieje spravne dieta len kvoli tomu udriet ale nejde urcite o ziadnu bitku a ani ublizenie ked dostane po plienke ani nevie ze vobec dostalo 😀 a samozrejme kazda matka sa snazi svojmu dietatku rozumiet ale samozrejme nie vzdy rozumieme a tak to vrcholi k zufalstvu...a to je ten pocit o ktorom sa tu pise 😉 🙂 a deti nie vzdy placu ked ich nieco boli ale niekedy je to s trucu lebo si chcu vydobit svoje,na jedno dieta plati to a na druhe zase ono nie?

ahojte 🙂 ja plne suhlasim s tanjou61, mna vie moj Drobec tiez niekedy poriadne vytocit, ale samozrejme zalezi aj od dannej situacie, ked viem, ze place kvoli nejakej bolesti - tak mam samozrejme s nim trpezlivost....ale ked mu 3x zopakujem : nie, nehadz na zem, nesmies....a on to aj tak hodi, tak ho jasne za to nezmlatim, ale mu jednu po plienke dam, aby si troska uvedomil co moze a co nie, Ja osobne si myslim, ze take 1,5 rocne dieta, ked rozumie pod sem, zober si...urcite rozumie aj: to nie, to nesmies...takze u mna je rozdiel udriet...a ....udriet , ci???

u nás dostal po plienke ale to už ma fakt vytočil a hlavne ten tukes po plienke dostal preto lebo si mohol ublízit a mal to tendenciu opakovať.
to viem aj ja že nie je správne byt deti a práve preto som to založila aby sme vedeli tomu predisť.

ja mam občas tiež tento problém, samo osebe som trošku výbušná, ale pri melej sa snažím ovladať, ale niekedy mám pocit, že robí naschval, že naschvál vyhádže veci zo skrine , alebo sa schová , proste sú to hlúposti, ale niekedy človek má všetkého dosť. Ja len obdivujem mamičky čo maju dve, tri deti posebe ako to oni stíhajú

ahojte mamicky, zaujmava tema. moj maly veru dostal po plienke uz velakrat, nakolko tvrdohlavejsie dieta som este nestretla a nedokazem mu inym sposobom stanovit hranice, nakolko n stale skusa kde su. obdivujem vas ako to zvladate bez toho a ze vas to niektore este ani nenpadlo. co robite v situaciach ked po opakovanom zakaze sa vam smeje do oci a just to robi co nema? spievat mi nepripada vhone, an odvadzat pozornost, odla mna musi pochopit co moze a co nie a neodbiehat od problemu . a inak vacsinou ani moc alebo vobec neplace, ziane slzy len sa ukludni.rozprava uz velmi dore a chape velmi vela, casto nas prekvapi aky je sikovny, takze nemyslim ze nevie co od neho chcem.

ahojte,
no moja dcérka /21mes/ vyzerá také neviniatko, ale keby ste ju poznali,...
už bola inými pomenovaná: malá dračica, čertica, potvorka, môj brat povedal, že je to Barbar Conan ničiteľ /či tak nejak/,...Všade kam prídeme je hneď šéfka, bije iné deti,...3-ročného chlapca zhodí na zem, plastovou /našťastie/ miskou tresne svoju malú sesternicu, berie iným deťom hračky, a ked je niečo nechcú dať pokúše atd
....robí naschvály a pritom na mna pozerá čo urobím, len čo výjdeme na ulicu rozbehne sa opačným smerom,... bože je toho veľa
Na druhej strane je veľmi prítulná, tie deti čo najprv zhodí na zem, následne stíska o dušu, je veľmi smelá, ide na ruky úplne cudzím ľudom,....atd
Chcela som tým povedať, že ma vie niekedy riadne vytočiť a bohužial neovládnem sa. Je to moje milované dieťa, ktoré neustále stískam, pusinkujem, vravím ako ju ľúbim,...
....vysvetľujem, vysvetľujem a na tretí krát je to po zadku. Inak raz som čítala vyjadrenie nejakého detského lekára či psychológa, ktorý nie je proti capnutiu, ale že to má byť na začiatku, ked dieťa nie je ešte "v amoku", ked už je mimo a plače a na nič nereaguje...
Myslím si /možno to nie je správne/, že na každé dieťa platí niečo iné, každé má svoju povahu, ale skúste mojej "dračici" niečo dlhodobo vysvetľovať 😀

Chcela som povedať:
je to moje milované dieťa,...ale niekedy som jednoducho zlá, pravdaže každy má svoje skúsenosti z detstva, my sme občas dostali doma "klasický" výprask od otca /mama nás nemohla dohoniť 😀 /, napriek tomu sme neomylne vedeli, že nás nesmierne ľubi,... a nijakú traumu sme neutrpeli /no možno nejaká nezistená ? 😅 /
Otec ma taký byť: na jednej strane milujúci a láskavý, ale na druhej rešpektovaný...
Môj brat bol vždy riadný "týpek" a naozaj si neviem predstaviť, keby nemal nad sebou pevnú ruku,...

...ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko....vidíte a hovorí sa tomu ľudové múdrosti 😉

no a súčasné múdrosti : ...mám svoje práva a zavolám políciu... 😢

ahojte

katy moj syna ma vse 2 rokov a to prave orechove ta este len caka, obdobie vzdoru este le pride tak potom neviem co budes robit ci uz fakt facku budu lietat

hlavne my matky potrebujeme zistit co by nase dieta chcelo,ked je mrzute,place a pod.zaujat ho niecim inym a nevravte mi ze to nejde, ide to ,len treba vedie ako na to

tato tem ma v nadpise ci udriet alebo nie, co mi znie velmi tvrdo ten nadpis ale ked z tu je tak poviem, risko po zadku dostava ale silne nie, take osuchnutie, a po novom dostava po ustach a to je este slabsie osuchnutie, a dovod?vravi slovko debil, ktore pocul iba raz a to ani nie z nasich ust, a pomaha to, lebo ked to povie tak ho zavolam a uz vie co ho caka, potomani neplace len seka doborotu, znie to ako tyranie mozno ale voobec nie, nedokazala by som ho silno udriet nikdy v zivote, takze opakujem osuchnutie ktore zabera, ked sa mi nechce ani to tak ignoracia ze ho nepocujem alebo nahradim slovko debil niecim inym akoze kde bil a tak co sa k tomu rymuje

a este nieco pozeram ze su tu male deti na to aby pochopili co anzmena po zadku, take rocne dieta moze byt mudre ako len chce ale az taky zorum nema,takze pri takych malych detoch opatrne s tym, po zadku

Je jasné, že človeka detstvo ovplyvní na celý život,...keď je však dieťa vychovávané s láskou, venujeme sa mu, atd. som presvedčená, že nejaké capnutie po zadku mu určite neuškodí 😉
Naozaj veľa závisí od dieťaťa, mám kamarátku, ktorá ma synčeka vo veku mojej dcérky, ked sa stretneme, vidím ten obrovský rozdiel medzi nimi, je to " nebe a dudy ". Jej malý len keď zbadá mojú dcérku - už spustí krik, veľa krát mu hocičo vyviedla a on si to pamätá 🙂 Tam naozaj stačí len dohovorenie, to moja potvorka je iná "kategória",...
Tiež si čítam tie krásne články v časopisoch o tom, ako len vysvetlovať a vysvetlovať a tak dokola. Zdá sa to vtedy celkom jednoduché, dočítavam s presvedčním, že presne tak budem robiť aj ja...Lenže realitá je vždy trošku ina 😒

malena 😉
presne môj prípad - jednoducho ked krpatá provokuje s provokatívnym úškrnom na tvári, tak sa nezdržím a capnem jej na zadok. Jednása hlavne o prípady, ked si môže ublížiť. A vysvetľovanie naozaj neplatí na každé dieťa. Ja jej môžem vysvetľovať, ked ona sa zvrtne po 2 sekundách a zdrhá a robí zasa to isté, čo som jej zakázala. 😠
A sama si pamätám, že ked sme ako decká niečo vyviedli, priali sme si, aby nám mama radšej capla, ako tie reči okolo toho

na moje dieta idem tvrdo, vezmem ho sadneme si a rozpravam mu a moze odist az ked dorozpravam,bez toho sa ani nepohne

inak cakala som ze ma budete odsudzovat ze malemu dam po ustach za neslusne slova 😕

teraz sa vsetko prehana, niesom za spartansku vychovu, ale niekedy deti mali vacsi respekt, teraz len pocujem cirkusy na ulici, hlavne deti okolo 2 rokov. Plesknu sa o zem a chuda mamicka ide podla terajsich pravidiel a tuli si ho a vysvetluje a dieta ju mlati a reve. Moja kamoska povedala, ze ona bola viac bita ako syta a svoju mamu zboznuje.

bobulka suhlasim s tebou. Aj my sme doma dostali vychovne, ale samozrejme pravom.A myslim si, ze nam to neublizilo. Mali sme a mame respekt pred rodicmi. Moja dcera, ked mala 2roky sa mi tiez raz na ulici hodila o zem. Dostala po zadku a uz to nikdy neurobila. Tak isto to bolo s neslusnymi slovami. Raz dostala po ustach a uz skaredo nepovedala. Teraz mame maleho synatora a to je ina ,,kava,, oproti dcere. Je tvrdohlavy a uz vie, kedy robi zle. Najhorsie je, ze casto robi naschval. Upozornim 1x,2x, a po 3.raze uz beriem varechu. Vtedy uz preventivne place, uteka a svojou ,,hatlaninou,, slubuje, ze uz bude posluchat. Obcas mu slabo tou varechou capnem po zadku, aby vedel, ze treba posluchnut, ked poviem, lebo si moze ublizit.

didusa viem že obdobie vzdoru príde to už máme odskusane na sestrinom synovi, bitka u neho nepomohla, trebalo ho ignorovať a cakať kým ho to prejde.
ja som vždy tvrdila že svoje dieta byť nebudem lebo ja ako dieta som to strašne nemala rada. mám pocit že mi to velmi nepomohlo. A teraz mám problém sa občas udržať.

ako som písala, občas som od otca "schytala", vždy som ho veľmi milovala, ale aj trocha bála a preto som si nedovolila nejak neposlúchať, hlavne v puberte, ...napr som chcela isť na diskotéku a on nedovolil, neodvážila som sa utiecť, to by potom bolo "rošošo" 😕 mala som pred ním a stále mám rešpekt napriek všetkej láske.
a myslím, že je to dobré, lebo inak by som si k nemu príliš "dovolovala", tak ako ku mame. Už ako dieťa som cítilla, že mala byť troška prísnejšia,...
Dieťa vycíti slabosť a zneužíva ju. Nemám teraz na mysli slabosť, akože nevedieť udrieť, ale celkový prístup ked dieťa neposlúcha. Napr. ked niečo zakážem, trvať na tom, aj keby čo bolo, neustupovať dieťaťu, nevyplniť mu všetky jeho želania a na čo si len zmyslí.

ked myslis, ze to pochopi, tak mu capni po zadocku....ale to by sa nemalo diat, ked si zuriva alebo vytocena a netrestat dieta na verejnosti. ale az ked chape, za co a preco 😉

inac mne sa stci zadivat do klarkinych oci a viem, ze ju nemozem udriet, ze sa na nu nemozem hnevat, ze ju veeeeelmi lubim 😵

Ahoj, tak u nás to začalo cca před 2 měsíci a to má dnes 18 měsíců. Prostě se rozhodne, že půjde někam jinam anebo, že něco jiného a nic s ní nehne. Obvykle to končí tak, že se snažím vzít zmítající dítě do náručí, který při tom hrozně řve. No a když se fakt někdy naštve, tak se snaží i škrábnout do obličeje atd,. Je mi jasný, že tomu že ubližuje, zatím ještě moc nerozumí. Jenže v té chvíli se pak vytočím já a jednu malou jí lupnu po prcce. Nebolí jí to, ale trochu jí to zklidní. Taky dost často s sebou plácne na zem jak v obchodě tak na ulici. Když chodíme nakupovat do Tesca tak to ještě jde, ale když jdeme do drogérie, tak v kočárku už jí neudržím tak chodíme s takovým mini košíkem, jenže to jí baví jenom chvilku a pak se rozhodne, že se bude hrabošit v regálech. No a to je problém, takže se jí snažím rychle dostat z obchodu (samozřejmě, že nakoupím jen polovinu toho co jsem chtěla) a následuje bengál. A to jsem už zkoušela kde co, jídlo, hračky, aj. ale nic nepomáhá. Prostě teď objevuje svět a nikdo jí v tom nebude přeci bránit. Ach jo. No manžel říká, že to odněkud zná a že tu vzteklost má po mě (a směje se u toho). Další kapitolou je přebalování, kdy to občas taky bývá horor. Pokakaný dítě, který se rozhodně nespolupracovat ... Zrovna o vík jsme četli článek ve 100plus1, kde se píše o tom, že je dobré dát dítěti mantinely a ne mu vše dovolit. Prý to pak je i obrovský problém ve škole, kdy náhle dítě zjistí, že není středobok vesmíru, je jen jedno z mnoha a další problémy bývají s kázní atd. Bohužel u nás žádné domlouvání nepomáhá, malá tomu prostě nerozumí anebo rozmět nechce, mluvit zatím ještě moc neumí a tak nás stále zkouší. Vytáčí mě, když háže jídlo na zem (tomu teda rozumí až moc dobře). Když už prostě nepomáhá domluva a stále v tom pokračuje tak jí plácnu přes ruku a jídlo jí vezmu. Stejně tak, když sedí na židli a schválně do nás kope, ono to těmi bačkůrky docela dost bolí.
Jinak včera jsme si užili chirurgickou ambulanci poté co se mi venku zasekla, že půjde jinam. Zatím chodí za ruku (i když dnes začala už chodit hodně sama). Bohužel se rozhodla jít jinam, já taky a byl z toho vyhozený loket, prý běžná nehoda u dětí. Blbý shoda okolností, kdy se trošku asi natočila a zatáhla, já taky a bylo to. No bylo mi z toho hrozně, ale naštěstí to dopadlo dobře, i když jí to chudinku celý odpoledne asi ještě bolelo.