3 ročný strašne trucuje. Čo s ním mám robiť?

@adriana1712 ahoj, len mi tak napadlo, ze je sice uz dost stary, ale v kociku by neposedel?

@jana776 Vies, on ide mat sice 3 roky, ale vyskou vyzera na 4..mali sme golfacik, ale uz sa mu ohybal pod zadkom a nohamy suchal o zem...je uz velky a aj tazky..ide o to, ze s ocikom vie pekne chodit, nepyta sa na ruky a nestazuje zeby nevladal, alebo cosi, to len pri mne takto vymysla..:-/

@adriana1712 ..oprava...s ocinkom vie pekne chodit za rucicku..

No a ake metody ste vlastne skusali? Nejake knizky uz ste citali?

Skusali sme mu slubit, ze ak pekne pojde, tak mu dam doma lizatko, alebo ze mu pustim rozpravku..ale ani toto uz nezabera..potom sme to skusali aj "po zlom", a to tak, ze sme mu vraveli ze ak nepojde, tak nebude rozpravka(lebo rozpravky pozera kazdy den), alebo ze uz somnou druhy krat nikam nepojde ak bude hnevat, adt...skusala som uz aj tak, ze som mu normalne vysvetlila, ze uz ho nevladzem nosit, lebo je tazky a bolia ma ruky a chrbat a musim este niest tasku..ale zbytocne, uplne ma ignoruje. :(

dobre s tebou vybabral. ked s tatinkom ide bez problemov tak je to naozaj len truc. a take ze si smutna z toho ze to robi ci ze s nim nebudes chodit von. ak to neurobi v strede cesty ci niekde kde mu nieco hrozi asi by som ho tam nechala. aj za cenu ze sa hodi o zem. neustupit. jednoducho bud pojde alebo tam ostane a ty ides domov. ak si naozaj nevies rady skusila by som toho psychologa. do kocika by sa sice zmestil ale to by nad tebou vyhral a o to mu ide.

Podla mna je problem v tom, ze tvoj syn zo skusenostui vie, ze staci vydrzat, a aj tak urobis, co chce on 😉 .
Cize ja radim: vysvetlit mu situaciu este doma, kym nenastal problem, a potom sa drzat zasad, ktore ste si stanovili. Ked vie, ze ho budes prehovarat, slubovat, prosit, vyhrazat sa, ale nakoniec aj tak dosiahne svoje, nevidim dovod, preco by to nemal robit. Keby som chcela byt hnusna, poviem, ze si si ho tak naucila - ale ja viem, ze to nerobis naschval a sama tiez nie som nejaky vychovny genius. 🙂 Slubovat veci, ktore napokon nedodrzis, je tiez kontraproduktivne. Ked zisti, ze hoci ma zakazane rozpravky, aj tak mu ich pustis, tak ho tym nabuduce uz aj tak nevystrasis. Skus radsej niecim motivovat, chodte si pozriet nieco, co ho zaujima, alebo ja neviem, fantazii sa medze nekladu 🙂.
Zaklad je, aby si sa ty sama rozhodla, ako to chces riesit, a ked v tom budes mat jasno, drzat sa toho za kazdu cenu. SPociatku sa snazit neplanovat si narocne aktivity a ist len za dom na ihrisko. Ked parkrat zazije, ze ta to netrapi, ze sa hodil o zem, ze nejde, pochopi, ze sa situacia zmenila a prisposobi sa. ALe musis byt silna a nepovolit, ostat pokojna, nekricat nanho, len pokracovat v danej cinnosti - maximalne ho odniest z prechodu na chodnik, aby bol v bezpeci, ale dalej ho uz nenos. Proste normalne pokracovat v danej cinnosti, pripadne ked nechce ist, navrhni mu, ze si moze oddychnut, zloz si tasky a povedz mu, ze teraz moze oddychovat a potom pojdete dalej. Zisti, ze je nuda len tak postavat alebo vysedavat. Zaklad je, nepristupit na jeho hru, musis byt sefkou ty, ved si dospela, ty mas viest jeho, nie on teba. 🙂
Drzim palce a verim ze to pojde 🙂

@adriana1712 Spýtala si sa ho, prečo to robí? Nemyslím v hneve priamo na ceste, ale hocikedy doma, keď sa budete pri hre rozprávať, popýtať sa, čo je príčinou jeho správania. Prečo sa ocka drží za ruku a teba nie. Normálnym hlasom, ako sa bavíte o bežných veciach, bez výčitiek, aký je on trucoš... Možno ťa odpoveď prekvapí, možno sa ti bude zdať práve vymyslená, ale treba to skúsiť, také dieťa už vie vyjadriť svoje pocity, aj keď svojím spôsobom. Ešte mi napadá vyskúšať doma hru - urobte si z papiera malé mestečko, cesty, po ktorých budú jazdiť jeho obľúbené autíčka, prechody pre chodcov, križovatky a pri hre mu ukázať, aká vie byť premávka nebezpečná, ako sa treba správať, čo všetko sa môže stať a pod. A vracať sa k tomu a dohodnúť si pravidlá ešte doma pred plánovanou cestou. Že sa musí držať pri tebe, lebo ho veľmi ľúbiš a máš o neho strach a sú aj nezodpovední vodiči, ktorí jazdia rýchlo, preto si musíme my sami dávať na seba veľký pozor atď. Držím palce 😉

@zitaje súhlasím, dobre napísané 😉

@adriana1712 postupuj tak, ako Ti napísala @zitaje
Naozaj si veľmi mäkká musíš byť tvrdšia na synátora 😠

Dobre ranko 🙂 nemyslim si, ze som na neho moc makka, praveze u nas doma som ja ta prisnejsia, a ocko je ten, ktory vsetko dovoli. ..bolo tu pisane, ze si s nim mam doma naplanovat ako budeme postupovat vonku, vysvetlit mu tu premavku a pod...to uz mam daavno odskusane. vzdy mu poviem, ze ideme von a do obchodu a on sa vzdy moc tesi, hovorim mu, ze ma musi posluchat, lebo chodia auta a mohli by mu ublizit...ale toto on chape...on ked vidi prechod pre chodcov, tak uteka ako o zivot, ale ked vie ze uz sme presli cez cestu, tak zase zastane a stoji..ale ked potrebujem presjt cez cestu kde neni prechod, tak koniec..je mu je jedno ze stoji v strede cesty a trubia auta ...a este tu bolo pisane, ze mam proste nechat tak a ist dalej..aj toto uz mame za sebou, isla som a on aj tak stal, schovala som sa mu a sledovala som co spravi, on ci čupol a takto tam cupel asi 20minut. a s tym kreslenim mestecka..vies, nemyslim si, zeby pochopil co mu to kreslim, jeho vseobecne ani kreslenie nezaujima ....uz som to skusala aj tak, ze som mu to vvysvetlovala na jeho autickach, ale ten mal z toho komediu a moc ma nevnimal co si popritom kecam. ale zase ked sa niekedy stane, ze mi na chvilocku da ruku a ide pekne vedla mna, tak ho chvalim aky je krasny, ze takto pekne musi ist stale, lebo ked chodi sam, ze sa mu moze nieco stat a potom by som plakala , atd. ja som ho nenaucila toto nosenie na rukach, praveze pri mne bol vzdy zvyknuty ze ho ani za nic na ruky nevezmem, na to bol zvyknuty praveze u ocina.vedel ze aj ked bude stat a plakat a trucovat ze ja si proste sadnem a pockam kym ho to prejde. a ked som na to sla po "zlom", tak som to naozaj aj dodrzala...ked som mu povedala ze mu nepustim rozpravku ked bude hnevat, tak som mu ju naozaj nepustila...neviem, mam pocit, ze v tomto smere ho nerozmaznavam..

A prisli mi dve IPcky od mamiciek, ktore maju s dietatkom takyto isty problem, tiez by sa len nosili a vobec nepocuvaju co im maminka vysvetluje...ale zase viete, ked sa zena trepe s tazkym nakupom a dieta vam zastane v strede cesty..to sa noazaj neda riesit bez nervov. jedna mi pisala, ze ked idu na nakup, tak im to trva aj 3 hodiny kym sa dostanu domov a ona ani nevladze dychat z tolkych nervov a vycerpania...tazko sa tato situacia vysvetluje, ale kto toto zazil, vie ze nepomaha nic ani po dobrom ani po zlom, a uz vobec nie nejake vysvetlovanie. to dieta sa proste zatne a nepohneme s nim...preto som aj prosila o radu tu, lebo uz sme skusili naozaj vsetko, a aj tak to malo vzdy rovnaky vysledok :-\

@adriana1712 ja som mala podobný problém so synom.Najviac ma štvalo to jeho búchanie hlavy o zem.Najskôr som sa bála,že si ublíži,Ale keď som si ho všímala,neprestal.Tak som to riešila tak,...,búchaš si hlavu,Nech sa páči,...zavrela som dvere a bolo.Keď bol sám,nemal divákov,tak prestal.Teraz má obdobie zdúvania...zduje sa tak mu len poviem...,zdul si sa?(on ešte aj povie,že ano)Tak nech sa páči,choď vedľa,zavri dvere a keď ťa to ,mlady pán prejde,môžeš prísť,....Treba ísť na to nekompromisne,pretože deti zistia čo si môžu dovoliť,kedy ťa vytočia a ty ustúpiš im aby bol pokoj.
To chodenie po vonku:skús ísť na to sľubmi.U nás to platí tak,že ak bude teraz po mojom,potom bude po tvojom.Keď potrebujem ísť niekam a krpatému sa nechce ísť,tak mu sľúbim,že potom pojdeme na chvíľku na ihrisko,alebo si kukne rozprávku na DVD,alebo mu kúpim kinder pingui-našťastie nemám náročné dieťa,čo chce v obchode všetko čo vidí.A cestou,keď s ním niekam idem,tak sa rozprávame,čo budeme robiť keď sa vrátime.Proste nedám mu priestor na vymýšľanie.A ešte čo ho baví,je preskakovať praskliny a hrče na chodníku-vraj je to oheň a musí ho preskočiť.
Ale každé dieťa je iné a musíš nájsť cestu k nemu sama.A neboj,nemá žiadnu poruchu,len ťa skúša a vie,že dosiahne svoje.

@adriana1712 a ešte zo svojej skúsenosti viem,že nervy ani po zadku to nevyrieši.Tým ho len povzbudíš.Ja som nie raz ťahala vreštiace dieťa za sebou.Asi tým musíme prejsť všetky,len niektoré deti to chytí len kúsok. 😉

@kaara1980 U nas je to s tym bychanim hlavy o zem asi inak..on si bucha bez ohladu ci je niekto pri nom alebo nie..tiez som to robila tak, ze som ho zavrela do druhej izby a nech si trieska hlavu ked ho to bavi..ale ked si asi 10 krat surovo tresol hlavu o dlazbu tak som ho nemohla nechat tak, vsak on by si bol schopny aj rozbit hlavu :( dava si naozaj riadne pecky, normalne mu az zapraska v hlave ked sa tresne..to by bolo aj na mna vela. :( a s tym chodenim vonku...hovorievam mu, ze pojdeme na hojdacky, a vzdy tam naozaj aj ideme, alebo chodime ku pávom (v meste mame velku klietku s pavamy ) 🙂 niekedy to zabere, niekedy nie..asi podla toho ako sa milostivy vyspal 3🙂

@kaara1980 Presne tak 🙂 tahanie vrestiaceho decka za sebou naozaj nic neriesi, viem z vlastnej skusenosti..akurat sa este viac vycerpam a aj tak tym nic nevyriesim 🙂

@adriana1712 tak s ním vybabri a kúp mu takú prilbu z peny pre deti 😀 .Už je zvyknutý,už vie,že prídeš za ním.Ja by mu dala koberček ,keď sa chceš mlátiť,tak ale na koberci,.Môj Jakub má panický strach z krvi,z jeho krvi.Tak teraz mu stačí povedať,toto nerob,budeš mať až do krvi(jeho výraz-až do kevy) a pojdeme do nemocnice a ostaneš tam sám, a 2x si rozmyslí čo robí.
A keď je takýto ,horeriťník,-aj my poznáme dni,keď sa vstáva hore riťou a deň je v háji-tak sa ho vždy ráno opýtaj,čo by chcel v daný deň robiť.Nech má plán a ty budeš vedieť čo by ho bavilo

@adriana1712 a pytala si sa ho, preco to robi? Ak nechce odpovedat Tebe, mozno povie ocinovi alebo niekomu inemu blizkemu...

@gabika7706 Ja a manzel sme sa pytali, ale nic nepovedal..podla mna ani nema nejaky exŕa dovod, proste len trucuje..keby ho napr. boleli nohy, to by mi povedal..ale tym to asi nebude

@adriana1712 no to je fakt tazke. Myslim ze kazda mamicka si to zazila, niektroa viac, niektora menej. Dolezite je, ze ono to casom prejde. Deti z toho fakt vyrastu, moj syn ma teraz 4,5 roka a ked mal okolo 3, tiez bol presne taky ako tvoj Samko. Sice si nebuchal hlavu o zem, ale vsetko ostatne bolo presne ako to zazivas ty. Chodil uz do skolky a my s muzom do roboty, ale vikendy a poobedia ked som po neho sla do skolky boli hrozne, v skolke som sa hanbila ako pes lebo ma uplne ignoroval (a pritom som sama ucitelka, takze nejake tie vychovne metody poznam). Pri prechadzkach nam dost pomohlo zakazdym mu odviest pozornost inym smerom, napr. "aha ake velke auto ide - aka je to znacka/farba?, Pozri, aky smiesny oblak je na oblohe... Aha, tam na chodinku je velka mlaka, opatrne do nej supime a budeme sa divat ake zanechavas stopy..." a podobne. A takto postupne presiel zo skolky az domov.

@adriana1712 moja je tiez riadne trucovita a stavalo sa mi, ze sa mi uprostred ulice v meste hodila o zem, z nicoho nic, casom som prisla na to, ze jednoducho nechcela ist po tom chodniku, ktorym sme sli, ale po tom na druhej strane...to su take (pre nas) banality, ale pre nich dolezite veci 🙂 U nas pomohli len rozhovory a ako zitaje pisala urcenie pravidiel a nepolavit.

@kaara1980 Hehe, s tou prilbou by to bol mozno dobry napad 😀 hmmm, mozno je problem aj v tom, ze mi proste len nevie povedar co presne chce a preco to robi..lebo on este nevie uplne plynule rozpravat..takze aj keby som sa ho spytala co chce v dany den robit, asi by sa na mna len pozeral ze co od neho chcem..

@adriana1712 aha, no tak to moze byt aj tym, ze nerozprava este plynule, ale tak by som sa nepytala, co chce robit, navrhla by som nieco (aj pre mna prijatelne v dany den) a bud by suhlasil alebo nie, vsak to uz urcite vie nejako vyjadrit, ci chce ist pozerat na auta, alebo hrat sa do piesku, alebo pozerat na zvieratka a pod

@adriana1712 tak môj je tiež ako partizán,takže často krát musím vymenovávať činnosti a tým mu dávam na výber.Najhoršie je,keď chce DVD a nevie ktoré 😒

@gabika7706 hej ja suhlasim ze niekedy deti maju take nejake fixne predstavy, ktroe su pre nas uplne banalne a pre nich su "zivotne dolezite". Matej doteraz jedava iba jednou lyzickou/vidlickou, ak mu dam inu (rovnakej velkosti) tak odmieta jest, dlho mal problem aj s tym, ci mu prvu obleciem pravu alebo lavu ponozku 😀 , vsetky auticka museli byt upratane podla farby/velkosti/znacky - cokolvek si v ten den zmysli, v obchode sme museli zobrat iba cerveny nakupny kosik, ak nebol v ponuke, do obchodu sa neslo, cerealie jedava iba z ruzovej misky, inu farbu neakceptuje, najprv sa da mlieko a potom nasypu cerealie, ak to nahodou vymenim, ani sa toho nedotkne...atd. Ale uz ho vacsina tychto "uchyliek" postupne prechadza, takze verim, ze vyrastie zo vsetkeho.

my sme mali podobne problemy so staršim synom.Začalo to ked mal necele tri roky a trvalo trištvre rok.Nedalo sa nim vobec nikam ist-len pred dom.Vytrhaval sa mi z ruky-hlavne pri ceste,vyzliekal si bundu,stalo sa,že ju aj hodil do blata a podupal.Nastastie, ja som nebola odkazana na chodenie s nim po nákupoch.Boli sme aj u psychologa a na nič neprišiel.Po tom trištvrte roku to spontanne ustupilo a bol klud.Teraz je to uplne super 12 ročny, mudry a aj celkom poslušny chalanisko.Ale...co musim napisat-robila som dva roky s autistami a ti sa spravaju velmi podobne,len to nekonči o daku dobu.Tiež maju problem komunikovat,robia sceny,hadzu sa po zemi atd.Takže možno je to len prechodne-ako bolo u nas,ale može to signalizovat aj problem.Ak to najneskor do roka neprejde,alebo sa to bude zhoršovat,chod k psychologovi.

ahojte kočky, zapojím sa do diskusie, ak môžem 😉 nemám síce ešte dieťa, skúšame, ale zatiaľ sa nám nedarí... 😒 zaujala ma táto diskusia, lebo o deťoch ma zaujíma úplne všetko, milujem svoje krstniatko, ktoré beriem ako svoje 😵 ale nie o tomto som chcela písať, to len aby ste o mne cca niečo vedeli... 😉
@adriana1712 ja by som ti tiež spočiatku radila všetko, čo tu už kočky napísali, ale ako som si všetko prečítala, čo ste tu popísali, tak ja by som na tvojom mieste radšej skúsila toho psychológa... nie je podľa mňa dobré, keď si dieťa ubližuje, aj napriek tomu, že nemá "divákov"... áno, aj my keď sa pozeráme na naše krstniatko, nedajbože ho napomenieme, že čo to robí, nech prestane, tak samozrejme naschváľ bude tú danú činnosť robiť ešte viac, predvádzať sa, búchať si hlavu o stenu... ale keď ho necháme samého, okamžite príde za nami a už je ako vymenený a krásne sa hrá... samozrejme nie vždy, každé dieťa má svoje "dni", ale minimálne v 95% to tak určite je... a to som s ním dosť často, fakt ako by mi bol vlastný... myslím, že ti bude stačiť len nejaká rada od psychológa a všetko bude ok... lebo čakať, kým z toho vyrastie a sledovať ho, ako si ubližuje (ako píšeš, že mu až v hlave praská), to nie je podľa mňa najlepšie riešenie...
ale je to len môj názor 😵
držím palce, nech sa vám to čím skôr vyrieši 😉

@kvojtanikova
to spravanie mi silne pripomina p. Monka z toho seriálu 🙂 🙂 🙂

@emily_666 heej aj mne. Tiez som si spociatku myslela ze je nejaky divny, ale teraz uz z vacsiny takychto veci vyrastol. Ako vravim, stale ma svoju lyzicku - teraz ma vzdy inu podla jedla - na jogurt jednu, na cerealie inaksiu, na varene vajicko zase dalsiu, ked mu to vymenim, hned je u nas vreskot, panika, stres 😀. Mandarinku mu musim osupat tak, ze na mesiaciku nie je ani jedno jedine biele vlakno, inak do neda do ust, pri vyfarbovani obrazkov ma obdobia, ze vsetko je hnede alebo modre, pricom on aj sam povie ze v realite je napriklad jablko cervene, ale on ho proste musi vyfarbit na modro... No je to zabava, v skolke sa s nim tiez nenudia 😀