Nútili by ste deti chodiť na krúžok?

Ja by som nenutila. Resp. sa s nou o tom treba viac porozpravat, popytat sa jej preco sa jej tam uz nechce chodit a podla toho sa rozhodnut.

A co hovorí dcérka, preco nechce chodit?

ja som tanečný tréner a z môjho pohľadu je niekedy lepšie deti nútiť...ale nie v zmysle, že pôjdeš tam aj za uši...ak ju to aspoň troška baví a má aj schopnosti na tanec, treba ju mierne postrčiť, vysvetliť jej, že je skvelé sa hýbať, dokonca s obľúbenými pesničkami, kamarátmi a bude mať kopec zážitkov zo súťaží a bude sama na seba hrdá 🙂 čím staršia bude, tým viac ocení význam tanca ako takého...ja dodnes svojim rodičom zazllievam, že mi vo všetkom nechali voľné ruky a robila som milión vecí a nič poriadne 🙂 vždy som si ako decko vymyslela niečo nové a menilasom to často...tanec mi ostal ako záľuba a neskôr práca dodnes, ale tiež keby som nemala pauzy, tak som na tom oveľa lepšie 🙂 takže ak by sa malej darilo, môže to zužitkovať aj v dospelosti..pozdravujem malú, nech sa jej darí 🙂

No ja by som minimalne trvala na tom,aby dokoncila skolsky rok...tiez uz sme presli viacerymi kruzkami, ale mal obdobia, ked sa mu nechcelo,nebol motivovany, po case to preslo a pokracoval dalej, nieco ho uplne prestalo bavit, tak skoncil...podla mna tiez nie je dobre, ked hned pri prvom proteste rodicia povolia. Skus sa s nou porozpravat co je pricinou jej nechute,mozno sa s niekym pohadala, nejaky babsky konflikt, zbytocne by mozno kvoli hluposti skoncila...

U nás vždy zabralo,že je prihlásený do konca roka,má to zaplatené a nedá sa vyhlásiť skôr,tak to vždy dokončil,aj keď malé krízy v priebehu roka prišli/nechce sa mi,chcem radšej ísť vonku,k dedkovi a nie na krúžok/.Ale nejaký jeden krúžom mať treba,syn postupne pochodil tanečný-v mš, výtvarný -mš,hokej-v mš,v škole -husle a karate,všetko chcel sám skúsiť,tak skúsil,ale ostal len pri hokeji a výtvarnom ...ak prejaví záujem,tak mu umožníme skúsiť aj iné,ale nebudem trvať,že musí na to chodiť roky.

Mňa naši "donútili" teda nie strašným spôsobom,ale som rada. Mala som krasne detstvo a teens s tancom a doteraz sa mu venujem. Nepolavuj. Ak sa ale bude trápiť dlhodobo tak potom by som prestala .

Ja by som trvala na dokonceni roka, s tym ze ak teda nechce tancovat, tak nech si za to "vyberie" iny kruzok. Myslim, ze deti by mali skusit viac veci nech vedia co im najviac vyhovuje... Ako dieta som chodila na mnohe kruzky, nakoniec som skoncila pri tancovani dlhe roky, a ten co som nemala rada a nasi ma nutili - malovanie, je teraz v dospelosti moja najvacsia zaluba...
Som vdacna svojim rodicom, ze ma niekedy na kruzky "nutili" aj ked nikdy to samozrejme nebolo "silou - mocou" ale sikovnou motivaciou 🙂

Nie som za nútenie, ale dcérka mi v predškolskej tiež takto strečkovala. Vysvetlila som jej, že školský rok treba dokončiť. Postupne som jej hovorila, že čím bude staršia, budú tancovať iné tance, náročnejšie, zaujímavejšie. Už v ďalšom šk. roku si na odchod ani nespomenula. Ako náhle začali chodiť po súťažiach a veľmi sa im darí, začalo sa jej páčiť viac. Minulý rok vyhrali majstrovstvá Slovenska a postúpili do Rumunska. Momentálne chodí už 6 rokov a je doslova závislá na tanci. Tancuje snáď ešte aj keď spí. Týmto pozdravujem našu pani učiteľku Mirku Buschbacherovú. Je to skvelá učiteľka!!!!

ja som tancovala od piatich az do 15 a keby neobl uraz kolena ktovie kam by som to dotiahla...skor by som ju motivovala a snazila sa zistit preco tam nechce chodit ked ako vravis pri tancovani vyzera stastna a spokojna...napr. moja mamka vzdy vravela kym som bola v niecom najlepsia bola som motivovana len tym akonahle som len patrila medzi najlepsich stracala som o veci zaujem...

mam skusenosti s tymto 🙂 dcera tento rok absolvuje zus (7. rocnik) v 2 odboroch, sutazne sportuje, druha ukoncila 1. stupen zus a pokracuje. cize od skolky sa venuju tomu, co ich bavi. prihlasili sme ich len na kruzky/zus, kam chceli same ist. nenutili sme k nicomu, ale motivovali - poukazovanim na dosiahnutie ciela a zlepsovanie sa treningom/cvicenim, zmysluplne travenie casu, vyhody ako sutaze, cestovanie atd. maximalne sme ich pri tom podporovali a podporujeme (doprava, organizacia a zabezpecenie kdecoho), niekolkokrat sme zdoraznili, ze znacna cast rodinneho rozpoctu a kopa nasho casu ako rodicov ide na rozvoj ich zalub a zrucnosti, v nasej rodine je to popri vzdelani uznavana hodnota (aj zo strany starych rodicov, znamych) a decka pocituju od okolia uznanie, za to, co robia. zostali pri tych aktivitach, co ich bavili najviac, take prechodne mali kdejake, ocarenie odoznelo v priebehu 1 skolskeho roka, cize s nejakymi aktivitami aj skoncili, brali sme to ako hladanie. teraz v puberte ocenujem, ze si nepotrebuju hladat partiu, lebo su sucastou kolektivov so spolocnymi zaujmami a hodnotami, maju svoje miesto. teda moj recept - nenutit, brat na vedomie ako to dieta citi, motivovat a podporovat, prejavit uznanie 😉

@susik77 netreba ju nútiť, ale motivovať.. Ja som chodila ako mala na sto krúžkov a tak ako väčšinu deti ma vzdy každý omrzel.. Veľmi mi je ľúto, ze moji rodicia ma nevedeli motivovať k tomu aby som vytrvala. Teraz som síce absolvovala sto rôznych krúžkov ale vlastne z toho nic nemám, lebo v žiadnom nie som dobra. Určite by som sa snažila aby to nevzdala, ale tak aby sa necítila ze je k niečomu nútená.

Myslim si, ze je to velmi individualne. Moja starsia sa nechala ukecat, namotivovat, chodila na plno roznych kruzkov za svoj zivot, na niektore aj vela rokov, vselico sa naucila, ma svoje zaujmy, je to super. Som rada, ze som ju do niektorych veci trocha dotlacila, i ked vzdy musi prvotne ona sama chciet, samozrejme. Teraz je uz velka, vybera si sama.
Mladsia sa "radsej" pozvracia od nervov, aby mi dala dostatocne najavo, ze vazne tam proste chodit nebude 😅 . A to teda nie som nejaka brutalistka, ale ta mladsia proste ked nechce, tak nechce a koniec, nefunguje ani dohovaranie, ani pochvala, ani motivacia, nic.
Takze si myslim, ze na to treba ist velmi citlivo, podla povahy dietata. Trocha by som mozno zatlacila, ale ked to nejde, nema zmysel to silit. A hlavne pocuvat dieta - mozno by chcela chodit na nieco ine 😉

Vždy prídu obdobia keď sa dieťaťu nechce chodiť na nejaký krúžok, či do školy. Vidím to aj na synovcovi či neteri. Ja som chodila dlhé roky na jazykovku a viacero hudobných nástrojov a tanečnú...a všetko som nechala.... teraz si to strašne vyčítam a moji rodičia tiež. Bola by som niekde úplne inde. :( Určite budem na dcéru prísnejšia ako boli moji rodičia.

@susik77 my mame doma zasadu - ked sa prihlasi na kruzok, tak minimalne tu sezonu alebo pol rok, za ktory sme zaplatili musi dokoncit. komplet. aj ked sa mu nechce.
ako sa inak ma dieta naucit, ze skratka veci treba dotiahnut do konca. ano - moze sa rozhodnut, ze uz potom nechce. vzdy sa na konci sezony a polroku pytam, ci chce pokracovat a vzdy ho upozornim, ze ked povie ano, tak musi aj dotiahnut do konca. 😉

@bubelko velmi rozumne pravidlo 🙂

my sme dcéru v škôlkarskom čase do krúžkov neprihlásili, zdalo sa mi to zavčasu... od 1.triedy v škole si dcéra vybrala sama, že chce chodiť do ZUŠky na výtvarku a o rok nato začala chodiť aj na spev, popri ktorom má aj hudobnú teóriu a povinne voliteľný hudobný nástroj klavír, takže celý týždeň má poobedia vyplnené krúžkami... tiež u nás platí pravidlo, že ak niečo začne, tak to v tom školskom roku aj dokončí a je s tým stotožnená... je šiestačka a zušku navštevuje doteraz, a to oba odbory... myslím, že každé dieťa by sa malo niečomu venovať, aby vyplnilo voľný čas zmysluplne, nemá potom čas na vyvádzanie a učí sa zodpovednému prístupu aj s tej zábavnejšej strany... každý rodič by mal vedieť odhadnúť, kedy je dieťa dostatočne pripravené na to, aby zvládalo krúžok, či aký krúžok by bol pre dieťa vhodný... ja by som sa však vystríhala toho, aby rodičia vyberali deťom krúžky podľa toho, čo kedysi sami chceli a nemohli alebo nezvládli tak, ako chceli...

@susik77 PRESNE toto riesim! Starsia dcera tancuje 6 rokov, ma vytancovane Becko. U nej je to viac o chceni a dreni nez o talente.
Mladsia tancuje treti rok. Trenerka vravi ze ma talent. Ide jej to lahko. Este letne tanecne sustredenie bola OK no od oktobra strajkuje. Uz v januari sme si s muzom povedali nech aspon dokonci skolsky rok. No po dnesnom treningu prisla zuriva ze partner je idiot a ze konci. Ze radsej bude chodit na volejbal. Pockam do piatku na muza kym sa vrati zo sluzobky a asi jej vyhovieme. Myslim ze u nej to nie je len rozmar lebo na klavir chodi rada uz stvrty rok. Proste tancovat nechce.

ak má talent - tak nájdite motiváciu - ono to potom ešte v puberte zaškrípe a potom bude dobre -objaví to čaro. Dcéru som dala na divadlo cca 7rokov , v 10roku to chcela vzdať (aj sa naučila blicovať) potom bol klud a išla s radosťou . V 14roku povedala ,že už nenastúpi , fúú tvrdohlavá bola ako mulica ,až učiteľka jej osobne zavolala a pýtala sa jej prečo ??? Tak ked to tak chceme tak išla . Dostavil sa prvý väčší úspech s divadlom a teraz čoskoro v 17 roku by som bola spokojnejšia keby aj doma bola. 😀 A napr: chodila na gitaru a skončilo to fiaskom , tak ako veľmi chcela -tak potom už nechcela ( učiteľ nám povedal ,že je hudobné nemehlo) a tak sme ju ani nenútili a dodnes sa smeje ,že divadlo sa bez gitaristu zaobíde 😀

@nikusssik : Ja si myslim to iste. Ona je dost spolocenska, ma vela kamaratok.Podla mna je problem v tom, ze vacsina dievcat z jej triedy to prestalo uz prvy rok bavit a prestali chodit.Ono je to totiz dost koncipovane sutazne- s tym, ze najlepsi postupia na zakladnej skole do sutazneho tymu, ostatni mozu pokracovat rekreacne raz za tyzden. Trenerka je prisna, ale to mi nevadi, mala je benjaminek, neni moc ambiciozna, stale si zo vsetkeho robi srandicky.Paci sa mi prave, ze ju to vedie k discipline.Nas si vsetkych doma obmota okolo prsta, presne vie, komu ma co povedat aby dosiahla svoje...🙂

@sense Ahoj, presne, toto bude dalsi dovod, prestali chodit jeja kamosky, z nich bola najlepsia, dostavala odmeny a nastupili mladsie deti a su sikovnejsie, takze jej to ide ale uz neni top. Ale co s tym?

NENUTIT - mne takto rodicia znechutili tanec a jazyky a to tak ze dost ☹ ☹ ☹ , bol to ich sen a ambicie, brrr doteraz sa strasiem ked si spomeniem
na dokonceni roka je mozne trvat, ale v zasade to nic nezmeni, akurat ze dieta pretrpi cas do konca bez motivacie a vnutorne uzavrete niekde nasilu kde by malo chodit s radostou, ono to vydrzi, otazka je naco, z vlastnej skusenosti to nezmeni nic
Nehladiac ze za to prehnane sutazne nastavenie trenerok a uciteliek by som strielala, kolko deti sa v nesutaznom duchu mohlo krasne rozvijat v radosti, ale oni nie, musia mat cvicene opicky. Tvrdim ze tieto zbytocne tlaky zabijaju vo vacsine deti to kreativne, laskave, mile....zostava nezmyselny tlak na vykony.

@horana plne s tebou suhlasim. V tom tanci. Jazyky vsak nie lebo to je vzdelanie a chlieb v rukach a nie volnocasove hobby

@susik77 ono zalezi aj na tom ako ich.motivuje trenerka.a.co ocakavas aj ty? Mozno je to pre nu vela a tlak aby sa.dostala do sutazneho timu...ono treba ju motivovat tim co ju na tom bavilo...ak to bolo len to ze to kamaratky robili treba jej skusit vysvetlit ze si najde.aj nove.kamaratky....

ono velakrat chcu.rodicia.po detoch to co oni sami nedosiahli hoci chceli....mna mamka nikdy nenutila....akurat viem co nemohlo byt mesiac kruzok tam o mesiac nieco dalsie atd atd....a este viem ze na jesen a v zime sa mi chcelo omnoho viac ako ked uz bolo teplo a dalo sa.jasit vonku....

@horana mas pravdu, akurat mi pride, ze ona tam netrpi, vzdy ked ju za dvermi pozorujem, je vysmiata, pekne cvici. Podla mna akurat trpi, ze nechodia jej kamaratky.

Ja osobne som deti na krúžok dala, ale keď ich to tam prestalo baviť tak som ich nenutila. Nechceli - nechodili. Krúžok je niečo čo by dieťa malo bavi, ak tam chodí lebo musí, takmi to už nepríde ako krúžok. Ale zas na druhej strane som počula, že deti majú také obdobie, že to čo ich bavilo ich za čas prestane, ale po čase zas začne bavi, vraj netreba prestať hneď ako ich to prestane baviť ale motivovať ich. Tak si vyberte 😀 Ja ako decko som veľmi chcela na nejaký chodiť, ale všetko bolo platené a to si naši nemohli dovoliť, a teraz keď moje deti môžu , tak nechcú, ja by som šla hneď 😀

@susik77 ja by som ju po skončení polroka nechala sa rozhodnúť, či chce, alebo nechce pokračovať ďalej. Rozhodne by som dieťa nenútila. Pohybovo nadaných ľudí je x, ale iba výrazné talenty sa tým neskôr prípadne aj živia.Takže s tým by som si zatiaľ hlavu nelámala, je ešte malá a možno nie je súťaživá, možno tancuje len pre radosť, možno skutočne nie je najlepšia a vníma to a chce skúsiť niečo iné, spôsobov ako sa učiť disciplíne je milión, nemusí to byť tanec...nepovedala ti nič? Hovorila by som s ňou. Počúvala ju, nie presviedčala, alebo vysvetľovala...len počúvala. A hovorila by som aj s trenérkou, ako to vidí ona.

@horana Moja bývalá kolegyňa má dcéru čo ju veľmi baví karate , ale len tak pre seba. Je v tom veľmi dobrá a jej tréner ju stále núti chodiť na zápasy , pričom ona sama to nechce. Tak je z toho zúfalá, lebo dcéra je zas nešťastná z toho. Tak je to také blbé, začala tam chodiť pre radosť, stále ju to bavi a takto jej to tréner znechucuje.

No, ja by som aj chcela aby sa hybala...Ona rada je sladke.Cez tyzden vobec nemam cas s detmi chodit, obidvaja s manzelom pracujeme do vecera, ja obcas aj v noci z domu dohanam resty.Toto ma v skolke, tak mi vyhovuje, ze ju len odpol. Vyzdvyhnem a nemusim ju nikde vozit.Este tam ma cvicenicko, to je taka vseobecna pohybova pripravka, tak ak nebude chciet na tanecky, tak ju dam asi na cvicenie...

@zamilion Vzdy ide o spravne nacasovanie, dnes su rodicia casto uplne upati na to cim rychlejsie. A to nie je dobre. Mna nutili po skole chodit intenzivne na nemcinu, este za sociku, nerozumeli ze som dost ohucana zo skoly a vo vecernych hodinach mi to uz napalilo, omnoho radsej by som vtedy chodila na bojove umenia, ale nasi ani pocut, stale rovnaka pesnicka o uplatneni v zivote. Podvedome som sa branila tak, ze mi to zacalo neist, stale viac som zaostavala, k jazyku sa vytvoril odpor, neskor vybudovala obrana typu: ja to nedokazem, nemam na to bunky. V dospelosti som musela siahodlho napravat. Aj ked som uz mala cas aj chut, bloky boli znacne. Svojim detom to nikdy neurobim, uz viem ake tempo musim sledovat a aky typ zaujatia. A co som urobila ako prve ked uz som sa mohla sama rozhodovat? Zacala chodit na bojove umenia, ktore neboli podla predstav rodicov. Sledujem nase deti co im ide, podporujme ich k comu maju skony. Na dril reaguje pozitivne velmi mala cast deti. Aj tie potom mozu sice "uspiet" ale bez vnutornej radosti, ba dokonca v dospelosti s vyhorenim. Za to nestoji ziadny uspech, vidavam takych ludi denne a nezavidim ani nahodou.
Nasledky naplnania ambicii rodicov cez potomkov. Tuto vedla v diskusii o jedinacikoch pisala nejaka mamicka ze chce len 1 dieta pretoze chce aby bol jej syn hokejista a ze to vela stoji. Je este len babetko, ale ona si ida za SVOJIM cielom, bude mat hokejistu. Chudak babo.