Potrebujem počut skúsenosti starších.
Dá sa žiť rodinný život s malými detmi bez akejkoľvek pomoci príbuzných a starých rodičov??? napr. ďaleko odstahovaný
Ked ste na všetko sami s manželom? Tzv .deti ked su choré,alebo ked ste boli tehotnéa čakali druhé dieťa alebo akákoľvek pomoc pri tehotenstve ,porode a strazení detí??
Dá sa to zvládnuť ?
My takto zijeme vyse 20 rokov a je to uplne v pohode. Samozrejme, clovek musi byt samostatny a nie lenivy.
Ste dospeli, teraz sa mate starať vy, takze áno, ľudia aj tak žijú a staraju sa ako vedia. Samostarnodt je v živote velmi dôležitá vec. Nejaká pomoc je prijemne plus, ale ničia povinnost.
Dá určite ..veď je veľa rodín čo nemajú už rodičov, súrodencov či sú v zahraničí.Niekedy Ti viac pomôže opatrovateľka či suseda ako rodina
Nuž u nás to fungovalo tak, že nepotrebovala som pomoc rodičov pri strážení, ale napr. otec ma niekedy odviezol k lekárovi s malou, alebo keď sme boli v nemocnici, tak nàs dobehli s mamou pozrieť hocikedy cez deň, po nástupe do práce mi pomáhali s vyzdvihovanìm malej zo škôlky, keďže dlho pracujem, cez prázdniny taktiež u nich tràvila čas, alebo keď bola chorà. Takže rodina mi veľa pomáhala, bez nich by to bolo zložité.
Jasné, že dá. My sme mali celú rodinu ďaleko, bola som často odkázaná sama na seba, muž chodil na sluzobky. Isteže to nebolo vždy ľahké, ale keď bolo veľmi zle, pomohli aj kamaráti a kolegovia z práce. Poradila som si aj sama. Mám kamošku, ktorá nechápala najprv, že čo sa sťažujem, že som na MD unavená ako pes. Kým jej nedošlo, že ona ma k decku každý deň pomoc nejakej babky, dedka, tety a pod. Každý deň podvečer jej rodičia brali malú, okúpali, dali do kočíka, uspali a doniesli rovno do postieľky. A aj cez víkend jej brali decko. Mne sa také niečo za dva roky pošťastilo možno raz. Ale vybrala som si to a zvládla. Teraz uz bývame bližšie rodiny, ale decko uz dospelé 😁
My tak zijeme uz 20 rokov, obcas je to na hubu, klamat ti nebudem, napriklad ked sme chory vsetci, alebo len my dospely, to je este viac na hubu, no staraj sa o dve deti ked pregrcas den noc😆 ale aj covid sme schytali od seba 2 dni, ja som bola odpalena s muzom a deti este fit🤣 su rozne situacie, ked ti fak ta pomoc chyba, ale zvladnes to. Musia byt dvaja plnohodnoty partneri, ktory si navzajom pomohaju, manzel velkrat musel ist skor z roboty napriklad, ked sme sa dostali s mensim do nemocnice a starsiu trebalo vybrat a zaniest na kruzok, uvarit,obriadit.. na taky zivot nesmies mat lenivca ale plnohodnotneho muze na 100%, ktory po robote ta odbremeni a podiela sa a pomoze, kym jeden vari,druhy riesi deti, jeden nakupujem duhy uprace, atd..rodina velmi chyba, detom urcite a aj nam.. vztahy mozu ochladnut..atd.. uprimne ti poviem, ak mate normalne vztahy zvazila by som ..
Zvladnuť sa to dá, ale niekedy je to ťažké. Ja som bez pomoci a často aj bez muža. Keď bolo už veĺmi treba, pricestovali babky na pár dní. A už teraz aj susedy pomôžu🙂
A presne, musíte s mužom fungovať obidvaja...prerozdeľovať, organizovať...
Samozrejme že sa to dá. Kto si to ako nastaví tak má. Niekto by bol stratený, ale niekto vie vytvorit plnohodnotný rodinný život pre seba a svoju najbližšiu rodinu
jasné, že sa dá. Môj brat posledný rok VŠ študoval v USA, zostal tam, oženil sa, mali dvojčatá. Jeho celá rodina tu, švagrinini rozvedení rodičia naprosto nefunkční. Vychovali dvoch skvelých chalanov, isteže občas s vyplazeným jazykom a problémami, ale dnes sú chlapci už dospelí a brat so ženou sa stále majú radi, resp. všetci štyria sa majú radi
Keďže to inak nejde, musí sa to dat. Moja rodina 1000km od nás, exovarodina 1300km.
Musí to byt veľmi náročné. V práci musia mať pochopenie. Ale zrejme sa to dá. Ja osobne si to predstaviť neviem, najmä ak sú obaja rodicia zamestnaní.
Da sa, urcite. Moze to byt aj v situacii, ked mas rodinu poblizku, ale nechces, aby sa ti do toho vsetkeho montovali. Porom ides na 300% a napriek tomu mozes byt spokojnejsia. Nevravim o situacich, ked uz obaja rodicia pracuju, deti su v skole alebo skolke a ochoreju, to posudit neviem, este tam nie sme
Ste skvelé baby. Ďakujem Vam za podporu. Manžel je pracovitý poriadi co treba je nápomocný. A ano to ma skor zaujmalo ,ked obidvaja rodičia pracujú,ci sa to da zvládnuť..
Ani na rodinu sa nedá spoliehať. U nás je to tak, že síce moji aj mužovi rodičia bývajú kúsok od nás, ale s deťmi nám nepomáhajú. Vo veľmi výnimočných situáciách moji rodičia občas postrážili jedno z detí, ak som šla s druhým k lekárovi alebo so sebou, a druhé som nemala s kým nechať, ale hlavne na mojej mame bolo vidieť, že ju to obťažuje a mala blbé pripomienky, takže som vzápätí vždy oľutovala, že som ju vôbec poprosila o pomoc...a odkedy mám dve deti rovno povie, že nepostráži, sestre, ale nikdy neodmietla...o mužových rodičov sa škoda vyjadrovať...
Trochu sa bojím, čo bude, keď sa vrátim do práce ako to všetko skĺbime, no iné nám neostane len to nejako vymyslieť.
Da sa, mame dve deti blizko seba, este malicke a moji rodcia cez tyzden nemaju cas, muzovym sa nechce. Zvladame, kym som bola v porodnici, muz na ocr so starsim. Led som po vysetreniach chodila, tak muz so starsim, teraz s oboma, velmi zriedka mamina. Muz si nadrobi ten cas co neni v robote ale teda dr mi vychadzaju v ustrety ze ma davaju hned na rana, zubar, gyn, pripadne pediater teraz na neskore poobedie, ze aby vela hodin nevymeskal. Doma muz vie robit vsetkokolo deti, domacnosti, vecer ma kazdy jedno dieta na starosti. Polavili sme z narokov na poriadok, varenie a ine veci kolo domu, lebo na to nie je kapacita zial dakedy.
no neviem ako odstahovany, my mame ridinu v meste ale NIKDY mi nepomahali, nevarovali deti, nekocikovali a to mam tazko chore deti behacky po nemocniciach... vzdy sme na to boli sami
Samozrejme že sa dá. Véd sú to naše deti, nie našich rodičov. Aj keď samozrejme by to s ich pomocou bolo jednoduchšie ale žiaľ.. Mame 4 deti a musíme si poradiť s sami.
Pokiaľ máš muža tak sa to dá. Ak si na to úplne sama bez akejkoľvek pomoci a hlavne partnera, tak "úprimnú sústrasť".
ano, da sa. Sme 900 km od starych rodicov, obidvaja zamestnaní, dve deti, velmi dolezita dobra organizacia (a preorganizovanie sa v hlave)
Dnes je to uz akoby moda ze si mladi spravia deti a cakaju od vsetkych ze im budu chodit okolo zadku a starat sa im o dieta. Aj v rodine aj v okoli mam dost takych pripadov a ja si pripadam ako z inej galaxie ze sa proste snazime aby sme to zvladali sami. A najlepsie je ked sa este dane osoby stazuju ake su unavene a pritom im kazdy den strazia deti svokrovci, rodicia atd. Nehovorim ze sem tam pomoct ked je uz naozaj treba ale zase nie aby to bolo pravidlo.
My mame obe strany blízko, ale všetci sú ešte pracujúci so zdravotnými problém, plus majú povinnosti a záľuby svoje. Takže ak je všetko úplne super, tak jedno poobedie do týždňa vezmú na cca 3hodiny jedno dieťa. Aj to samozrejme, len kedy to im vyhovuje. Takže je to o hubu, ale zvládame to. Najhoršie sú chvíle, keď človek vidi iných, ako majú klud, lebo obidve deti odložili ako každý víkend a pomedzi to ešte na 2 dni dakomu a ty sa nestíhaš ani vy.rat.
Jasne. Da sa.
Dve deti. Muž chodí dennodenne o pol ôsmej domov
@misik14 ja si to absolutne neviem predstavit odlozit deti niekde na dlhsie a uz vobec nie casto. Nie preto, ze by nebolo ku komu, alebo zeby nebola ochota, ta je na moj vkus az prilis. Starsi ma 2,5 roka, spocitam na prstoch, kolkokrat bol bez rodicov u niekoho. Aj to bolo, ked som mala asi 2x zubarku a 1 alebo 2 razy, ked som mala poradnu pocas 2.tehotenstva a manzel fakt nemohol. Okrem toho bol asi 2x iba tak, na navstevu bez nas, bolo to vsetko spomenute max.na 2-3 hodiny. Mladsi, teraz 7 mesacny bol kocikovany babkou raz, ked som sla ku kadernicke, to boli asi 2 hodiny a raz, ked som sla so starsim k lekarke, to bola asi hodina. Vieme si to nastastie vykryt sami, manzel robi na zivnost, ta zameskana robota si ho ale pocka vecer alebo cez vikend...my sme s tym ale spokojni, nepozerame s uzasom (myslim tym pozitivnym uzasom) na rodicov, ktore pravidelne odlozia na niekolko hodin svoje deti, aj ked je ton
samozrejme narocne
My sme s manzelom sami, prave sa nam narodilo druhe dieta. Ako jasne,obcas sme v situacii ze by sme naozaj potrebovali s niecim pomoct ale proste vzdy to vyriesime/zariadime sa. Ale teda sme naozaj tím s muzom, vsetko robime spolu a pomahame si.
Moja svagrina s muzovym bratom maju nonstop pomoc od svokry a aj od svagrinonej mamy- deti nonstop tam odkladaju,este aj zo skolky vyzdvihavaju syna a pritom svagrina je na materskej s mensim dietatom, a aj tak sa nonstop stazuju aki su unaveni a ze potrebuju ist do SPA 😂
Podla mna niektori ludia co maju pomoc nonstop si toto nevedia ani predstavit,toto je proste nonstop 24/7. Teraz ked som bola tehotna tak vsade sama lebo ved muz musel byt s malym synom… ale vsetko sa da,len sa netreba lutovat a nebyt lenivy 😊🤷🏽♀️
Keď nemáte inú možnosť, tak si to už nejako zariadite. Takže dá.