Ako sa vyrovnávate so životom po rozvode?
Neviem či je tu taká téma ale možno nie ako sa vyrovnávate s tým nemyslím ako sú konkrétne témy vymáhanie výživného, a.... ale ako sa vyrovnávate s tým, že ak Vás v živote stetlo veľa zlého, nepríjemného a smutného a do toho ešte ste aj rozvedená a sama na dieťa.
Ako sa vyrovnávate s tým, že pokiaľ my len túžime po bežnom rodinnom živote a zázemí, bežných rod. problémoch iný to šťastie majú a my s tým veľa nenarobíme a trápime sa samé.
A potom keď niekoho nájdeme znovu nám život dá ďalšiu ranu a potom opäť a potom príde niekto kto nás má rád a ako ste si zvykli alebo zvykáte na nové veci, vzťah a obavy ako to dopadne.
Možno som to nenapísala príliš jasne ale ja som si v živote zažila príliš veľa bolesti a nepríjemných vecí od bolestivého detstva, straty detičiek, rozvodu, rokov samoty a teraz mám priateľa ale aj obavy
áno to je to čo aj mňa bolievalo aj bolí
a ešte ma bolí ked iný hovoria svoje zážitky zo šťastného manželstva a ako svoje polovičky milujú a ked vidím bežne aký k sebe sú a mne je to potom ľúto, že som sa o to snažila ale neskončilo sa to tak a potom si uvedomím že najhoršie je natom že aj ked po čase sa možno rozvedú ako sa to stalo môjmu priateľovi a ja počúvam aké mali šťastné manželstvo a krásny vzťah a tak a potom prišlo sklamanie a rozvod tak oni majú aspoň pekné spomienky ale ja nemám ani to a potom to bolí 2x
a poslednú dobu ma bolí aj to že vlastne už to nebudem môcť mať
Tiež som bola taký pesimista ako ty, a teraz v poho už, mám nového manžela s ktorým máme dalšie dieťa.
Ale tiež som to pri bývalom nemala lahké, bud som bola stále sama alebo ked bol doma tak mal pod parou a len sme sa tĺkli, a aj napriek tomu som dlho uvažovala či sa mám s ním rozviesť, ale teraz som len rada, že som to spravila 😉
A ktým manželstvám, neverím moc takým ktorý to svoje manželstvo vyspievajú až neviem kam do nebies a hlavne tým ktorý tvrdia, že za svoju polovičku by dali aj ruky do ohňa. Ja by som to nespravila už som sa tak sklamala v bývalom a to by som v živote nepovedala, že on by ma mohol podvádzať...
A strach z nového vzťahu? jasne mala som a ani som nechcela nikoho, ale došlo to a zalúbila som sa, ale nemal to až také lahké. Stále som mu opakovala že neverím, žiadnému chlapovi, lebo všetci typický chlapi sú svine a ked majú možnosť a baba im "otrčí" tak určite neodolaju. No a on ma vždy zrušil výrokom, že on je netypický chlap 😀 , ale aj tak neverím mu 100%...nechávam si take malinke0,0001% že čo ak náhodou...
lucifukball a smiem sa spýťať kolko si zostala sama po rozvode???
inak gratulujem k takému šťastiu, to sa asi nestáva tak často
ja mám tiež teraz priateľa ale my dieťa mať nebudeme, ešte je tam problém s vyrovnaním majetku z jeho strany a iné problémy a kto vie ako to dopadne.
ale veľmi rada by som bola keby sa aj mne moje sny splnili ale mohla som dopadnúť aj oveľa horšie
veľmi ťažko znášam ked si uvedomím pri rôznych maličkostiach napr. ked sme uň doma - má dosť veľký dom a spíme tam, uvedomujem si že tam spával roky so svojou ženou, kuchyňu čo používam a všetko vlastne používala jeho žena a je to divný pocit, aj to ked sa ku mne pritúli a niečo pekné povie viem že to vravieval aj jej a ked ešte počujem ako sa mala pri ňom a ako ju rozmaznával je mi to len ľúto.viem že by som na to nemala myslieť ved aj jeho to určite bolí ked si na to zmyslí a ja som tiež raz mala niekoho iného ale aj tak je to taký zvláštny pocit.
niekedy mám aj pocit, že vlastne najkrajšie roky života máme za sebou a teraz už na podstarosť ked prídu iné problémy máme len zvyšok života a navyše budeme nútený zobrať hypotéku a splácať do dôchodku.
no my sme boli manželia krátko, po asi dvoch rokoch chodenia sme sa zobrali a žili v spol.domácnosti asi trištvre roka 😒 , čiže viac spolu nežili ako žili. Rozviedli nás skoro po roku 😠 tak ked to tak zrátam tak asi vyše roka aj nečo som bola sama.Lebo vo februári nás rozviedli a v júni som spoznala muža. A stým čo prežívaš ked s ním u neho doma to je normálka, muž tiež býval s bývalou, síce u nej doma ale aj tak. A on nehovorí o nej pekne asi aj pre to že sa kôli nej zadĺžil v sume asi pol milióna a splácame ešte teraz za nu ale aj tak miestami ešte na nu žiarlim ☹
ja som zostala sama 7 rokov po rozvode s dcérou, musela som najrpv zohnať byt, splatiť ho a tak a až potom prišiel vzťah a skalmanie, potom druhý a to isté a tak dúfam že tentoraz to vyjde..
ja nežiarlim na jeho bývalú len je to nepríjemný pocit ale som si vedomá že tak ako to je občas nepríjemné mne je aj môjmu priateľovi ked si spomenie, že so ženou ktorú miloval ho po vyše 20 rokoch podviedla a odišla.
a my budeme musieť zobrať hypotéku na to aby vyrovanal bývalú z domu a to je už riadna kopa peňazí takže máme čo robiť do dôchodku.
...JE TO VELMI TAZKE KED CLOVEKA SKLAME NIEKTO KOHO MILUJETE....A ZIVOT PO ROZVODE BY SOM NAZVALA -BOJ-NIE ZIVOT...ASPON JA TO TAK MAM.... 😢 I KEBY SOM CHCELA ZIT V POHODE NEDOVOLIA MI TO INY....STALE STURAJU TAM KDE NEMAJU... 😝 AKOKEBY MALI PATENT NA STASTNY ZIVOT....A SAMI HO TAK NEZIJU....
ja som po rozchode iba krátko. my sme manželia neboli, ale žili sme spolu skoro 10 rokov a máme aj spoločného syna, takže skoro ako manželstvo.
ja som si zakázala zlé myšlienky. teším sa z malého, užívam si materskú, stretávam sa s kamarátkami a kamarátmi. bola som už aj na pár rande. snažím sa maľovať si svoju budúcnosť ružovo. verím tomu, že každý má právo na šťastie a mňa a môjho syna tiež raz to šťastie stretne. či to bude o rok, o 5, alebo o 15 to je už vo hviezdach. ale dovtedy si budem žiť tak, aby som bola šťastná. a ak niekoho stretnem, tak sa nebudem obzerať ani za mojou, ani za jeho minulosťou. je to MINULOSŤ, keby to fungovalo a bolo v poriadku, bola by to aj prítomnosť. tak načo na to žiarliť a zožierať sa tým. 😉
aj ja som čerstvo po rozvode, a naozaj sa to zatiaľ životom nazvať nedá, ide iba o prežívanie a zvykanie si na samotu, ja len dúfam že čas všetko zahojí a možno časom aj dokážem odpustiť
je to zvláštne, že mi chýba človek ktorí mi tak doránal srdiečko, neviem asi som samotrýzniteľka, nechápem tomu, ved ked vám niekto ublíži tak by som sa nemala kvôli tomu trápiť a predsa to nejde netrápiť sa
@bonparuska, neblazni! je to zivot! praveze to prinasa aj zivot....aj chvile samoty, aj chvile bolesti, aby sme si potom tie pekne chvile vazili.
ja som napriklad rada, ze som prezila aj rozvod, aj chudobu, aj samotu...niekam ma to posunulo. kto vie, aka by som bola, keby som od zaciatku zila stastne? mozno povrchna, sebecka, nevdacna.....
samozrejme to vidim az teraz. v dobe, ked to skarede prezivas, na to pozeras inac...
ver mi, ze aj na tieto dni budes raz pozerat inac.
a hlavne! o chvilu uz nebudes sama. tvoja dcerka bude uzasny spolocnik, uvidis! 😉
baby ja teda neviem ale ja som po rozvode cítila neskutočnú úľavu - až sa za to niekedy hanbím. Konečne som sa mohla poriadne vyspať, lebo do rozvodu som trpela strašnou nespavosťou .
Je fakt že ja som už mala priateľa, tak možno to prázdno zaplnil on . Ale aj tak ma občas premkli pocity úzkosti. A najviac som prekvapila samú seba že keď som stretla bývalého muža s priateľkou, bola som celkom kľudná.
Jediné z čoho mi je smutno je nezáujem bývalého o deti .
aj ja som pocítila neskutočnu ulavu...dovtedy som nič nejedla,nespala...potom mi akoby padol kamen zo srdca. zistila som že ma to ozaj posunulo vpred.do vtedy mi akosi všetko šlo samo od seba,super život.ale toto mi zmenilo pohlad na všetko.a hlavne som zistila že sa stále páčim mmužom 😉 to tiež dodá sebavedomie. ja som už do bývaleho nebola zalubená,takže nebolo mi luto že nie sme spolu,akurát tá komunikácia nejako medzi nami viazla.cítil sa odkopnutý tak bol aj hnusný a na niečom sa dohodnuť bol problém.
asi je veľmi dôležite kto je iniciátorom rozvodu, keby som to bola ja, určite by som to brala inak, ako ked na to nie ste pripravení, a človek ktorého ste milovali vás takto zraní
@filipka jedine to ma drží nad vodou, že sa mám načo tešiť, keby neni baby tak neviem asi by som zle dopadla
no jasne že je to iné podla toho kto sa chce rozviesť.väčšinou ten druhý býva na to nepripravený,zaskočí hoto.
rozvod ... hm
určite je to veľmi ťažké na psychickú stránku, ale ked to prežijete,-- čo prežijete, niekde na vás čaká určite niečo úžasnééé 😉
ahojte, dnes je to presne mesiac, čo som rozvedená. Zo začiatku mi bolo fajn, veľká úľava. No v posledných dňoch sa necítim dobre a dnes je to celé zle. Plačem, nebaví ma žiť. Momentálne riešim predaj bytu, hľadám niečo menšie v inom meste. Neviem, či zoženiem niečo do termínu vysťahovania sa. Začínam byť z toho nervózna.
Rozviedli sme sa po 15-ročnom manželstve. Posledný rok a pol nerátam, bolo to trápenie celej rodiny. Našiel si o 18 rokov mladšiu partnerku a nejak na ňu nedokázal prestať myslieť. Keď sa mi priznal, odpustila som mu a snažila som sa zmeniť, dať mu to, čo mu v našom vzťahu chýbalo. Priznala som si, že aj ja som robila chyby. No po roku a pol mi povedal, že ju stále ľúbi. Tak som podala žiadosť o rozvod. Na manželstvo treba dvoch a kde nie je vôľa nie je ani cesta.
Blížia sa Vianoce a moje deti čoraz častejšie rozprávajú o tom, čo si nájdu pod vianočným stromčekom. Bolí to, veľmi to bolí. Bojím sa ako to zvládnem finančne. Našla by som si aj druhú prácu, aby bolo peniažkov viac, no mladšia dcéra má len 5 rokov a nechcem ju nikam odkladať.
Hnevám sa na môjho ex, že nás dostal do takejto situácie. Neveru som mu dokázala odpustiť, sama sebe som sa čudovala ako som to dala, ale naozaj som chcela zachrániť naše manželstvo. No teraz mu už odpustiť neviem. V zuboch by som ho rozniesla, kopala, bila. Po rozvode som mu povedala, že mu želám, aby bol v živote šťastný, aby našiel tú pravú. No teraz si v duchu hovorím, či aj on niekedy pocíti takú bolesť akú spôsoboval mne. Nechcem sa rýpať stále v minulosti, chcem žiť pre moje deti, chcem byť šťastná, ale teraz to nejako nejde.
Ako sa máte teraz prispievateľky v tejto téme a tiež ženy, ktoré si prešli niečim podobným??
ahoj, je to ozaj tazke a bolestive...mna to tiez caka:( momentalne sa sudime o dieta, takze nespavam a ani zit sa mi nechce:( a neexistuje ziadna tabletka ktora by pomohla, treba sa vyplakat a dufat, ze vsetko raz prejde...drz sa
@matulik79 viem presne co citis. Tu nechutnu bolest, ten strach a ta samota napriek tomu, ze mas deti, ta neistota co bude dalej, ako sa vsetko zvladne, kto osadi stromcek, kto ho da prec a milion kravin, kt.by ta ani nenapadli a bum zrazu su tu. Neboj sa, zvladnes vsetko, sama sa niekedy cudujem ako sme to prezili. Teraz som znova vydata a mame male dieta a som stastna. Hoci niekedy mam stale chut hyvaleho vrazdit, len tak preventívne. A s certovskym potrsenim počúvam baby ako mi donasaju spravy ako je nestatny s dotycnou a ako sa uz asi treti x rozisli a pod. Celkom potesi. Aj ked v konečnom dosledku mi to je jedno. Držím palce a ked by si mala potrebu napisat a pokecat, kludne pis.
ďakujem baby nika6765; maciatkolulu za povzbudivé slová.
Aj ja som si tým prešla, pomohla mi mamina, ale predsa.... chcela som uplnu rodinu pre syna, chcela som mat peknu rodinku a zrazu to všetko zmizlo... Ostala bolest, neistota, strach.... mamina mi vravievala, všetko zle je na niečo dobré, bude Ti lepšie, uvidíš.... veď za nič nestál... ešte Ti len bude dobre...samozrejme som tomu neverila...SYn mal necelé 3 roky. Nasla som si prácu, tá mi pomohla tolko na to nemysliet... A.... prišiel ON, lepší, milší, láskavejší, rodinnejší... prišla láska, spoločné bývanie, narodil sa nám synček, takže mam doma troch "chlapov" 🙂 a veru ked sa pozriem spätne, nic lepšie sa nam zo synom nemohlo vtedy stať... Hlavu hore, dobre bude 🙂 LEN NECH STE ZDRAVÍ....
Ahojte dievčatá, ja som v tej istej situacii ako aj matulik79, velmi drzim palce aby nam to vsetko dobre dopadlo a aby sme sa o par rokoch tu zisli a povedali si to isté čo vladenka2 a ostatné, ktoré nasli toho pravého a zazili stastie. Zo zaciatku velka ulava, ale teraz sa citim sama,bezmocna aj napriek ze mam synceka. Ked mi rozpava,kde vsade s tatom bol, tak som rada, ze ma krasne zazitky ale na druhej strane by som najradsej povedala, to co by som nemala...
My co chceme rodinky, obetujeme takmer vsetko, tak sa trapime a nemozeme spávat, tie prebdené noci,tie potoky slz, ta bezmocnost,ako financne vsetko zvladnut, aby nam bolo lepsie... velmi mi pomahaju moji rodicia, mam dom, (len polovicu) za ktorý musim vsetko platit, muz zabuchol dvere a zbavil sa vsetkej zodpovednosti. Idem bojovat o vyzivne (predbezne opatrenie) lebo mi nedal na syna nic, povedal, ze mu kupil oblecenie... no mam pocit, ze moje vnutro sa rozsype na marne kusky a to si kazdy den hovorím, ze od zajtra neprepadnem depresii....ale ono to príde vzdy..
@jajami držím ti palce, často myslím na teba a tiež na ďalšie baby, ktoré sa ocitli v rovnakej situácii. Hovorím si, že som zlá, pretože cítim nenávisť voči môjmu ex, chcem, aby aj on trpel aspoň tak, ako ja. Aby pocítil rovnakú bolesť v srdci, rovnakú beznádej, nechuť do života. Bojím sa, že pokiaľ nedokážem odpustiť, nebudem v živote šťastná, modlím sa každý večer a prosím, aby to už tak nebolelo, aby som mu dopriala byť šťastným.
Mám to oveľa ľahšie ako ty jajami, môj ex sa zachoval zatiaľ ako "slušný" chlap, zatiaľ dodržuje všetko na čom sme sa dohodli. Zajtra podpíšeme dohodu o vyporiadaní BSM a je to bodka za našim spoločným životom.
ja ešte nie som rozvedená, ale manžel už s nami nebýva a sme v rozvodovom konaní. Rozišli sme sa v lete, po prevalení jeho sexuálnych afér. Blížia sa Vianoce, prvé sviatky bez neho, neviem ako to zvládnem, už teraz sa desím tejto predstavy. Občas rozmýšľam, či som urobila dobre, že som podala návrh na rozvod, ale pri pomyslení na krutú pravdu, ktorá sa po rokoch prevalila ma takáto myšlienka prejde a snažím sa popasovať s osudom, ktorý mám. Ostáva už len veriť, že ten správny muž, na mňa niekde čaká a ja ho musím nájsť.
Dakujem za srdiecko 🙂
Ahojte,,zbabelec sa zbalil a ...Nikdy by ma nenapadlo,že sa zbalí, po tom všetkom čo sme prežili,,nás opustí,,Nemali sme dokonalé manželstvo,,ale toto bol poriadny šok...Idú Vianoce a ja sa neviem tešiť,,inokedy som už vypekala a teraz plačem,,tak aby ma chalani nevideli.Chalani sa trápia,nechcú sa učiť,,hrôza,,Dokonalému píšem,,,ignoracia..Stále si hovorím,,,zvládnem to 😕
Tiez sa patrim do tohto klubu pre Vianocami opustenych zien, uz to zazivam druhykrat, exmanzel najprv odisiel v polovici decembra 2014 a druhykrat v auguste tento rok. Bolo to tazke minuly rok, a bude aj teraz.Co uz, ked su im prednejsie milenky ako rodina, nema cenu sa pre nich trapit. Ja mam aspon to stastie, ze nas maly to zvlada celkom dobre, ovela-ovela lepsie ako ja. Po tomto druhom rozchode som na tom uz predsa len trochu lepsieaj ja, i ked nemozem povedat, ze sa na Vianoce tesim :(. Ale aspon ma uz netrapi, ze je prec, uz vidim, ze za to nestal a mozem byt rada, ze ho nemam na krku. Uz ma zoziera len nenavist voci nemu a voci tej, za ktorou zdupkal.
Pekne sa to číta,len ked´počúvate tie slová,,,Ja som si ich vypočula dnes,,Ona ma potrebuje,vieš ona prekonala vážnu chorobu a nikdy nebude mať deti.Dva krát mi dal nádej za 3týždne ,že sa vráti.Urobila som ústupky,ponúkla som mu nový život,začať od nuly a on Vám povie,ja neviem či to dokážem.Potrebujú ťa tvoje deti a aj ja,,,neviem si vybrať,nech urobím čo kolkvek vždy niekomu ublížim,,som mimo..Idú vianoce a ja budem s deťmi a on s mladou.Ked´je začo bojovať,tak sú to deti,vždy som bola presvečena,že ich miluje,,nie...celý ten čas to bolo len fraška...zúfali ludia ,robia zúfale veci...
Moni vobec ti za to nestoji....musis sa postavit sama a vpred.Chalani vycitia ze si smutna a nebudu ti chciet dat najavo ze su smutny velmi a teda sa to prejavuje v ich spravani...ani mozno si neuvedomuju ze neucenim sa skodia sebe....len vedia ze to nejde a nemaju chut do nicoho ....hlavne nekricat a nenervovat sa...lebo problem je hlbsi....srdce boli.....musis to zvladnut ....hovori sa klin sa klinom vybija a ked ta bude boliet ine ...nebudes mysliet na srdce...ak mas priestor ...opi sa poriadne nech ti je zle....alebo cvic aby si mala riad u svalovicu...alebo chod behat hodinu vkuse....nieco este skus...len nespominaj v myslienkach preco ....a nenavodzuj si smutne myslienky....nepocuvaj sladaky ....nepodporuj svoju lutost....je to hajzel....nestoji ti za to...
@moni1h ta pdpoved je pre teba
veronkaj mna strašne bolelo ked som videla po meste chodiť rodinky s detmi a my so synom sme v tedy to štastie nemali ☹