Spanie v detskej izbe

ja som mala so synom dohodnuté víkendové spoločné spanie, treba sa veľa rozprávať, vysvetľovať a hľadať kompromis... že ked spíte traja v posteli, tak sa nikto dobre nevyspí a neoddýchne si, ťažko jej budeš vysvetľovať, že má spať sama v izbe, keď vy s manželom spíte dvaja 😃 dcérka tiež potrebuje svoje istoty, tú mala v podobe staršieho brata, je to pre ňu zmena s ktorou sa musí vysporiadať a na koho iného sa má obrátiť ak nie na svojich rodičov, možno to nevie presne pomenovať, ale signály vysiela... všetko dobré vám prajem 🙂

@lujza36 aj ona má povolené 1x v týždni, ale stráca to význam a presne ako píšeš, príde rovno s perinou, vankúšom, plyšákom a ešte zvládne k tomu aj pohár s vodou 😂 ja by som ju nechala, ale muž je už vytočený. Dali sme tam rozťahovací gauč, tak dnes možno skúsim spať s ňou v izbe. Muž chodí spať do obývačky, ale už si pripadá ako pred rozvodom, keď tam spí už 4 mesiace...

@bialica ďakujem 😍 no uvidíme, viem, že to chce tpezlivosť, mne to až tak neprekáža, ale muž bol včera už vyslovene vytočený. Ale ja som nebola doma, bola som v kine s kolegyňami, tak neviem čo tam bol zasa za cirkus...

@sylvia36 my mame teraz tiez veselo 🙂 mame male babo, ktore spi s nami v spalni, kym sme ho nemali dcera chodila k nam v noci uplne kazducku noc. Teraz spi s malym rovno od vecera a spalna tym padom je pre nas s muzom uz nedostupna 😨

@sylvia36 a čo vadí konkretne mužovi? nemá dostatok miesta v posteli? či vadí mu prítomnosť? alebo to považuje za rozmaznanosť? proste vysvetli mu deti sú také, niektoré citlivejšie bojazlivejšie..zase 7 ročné dieťa je stále malé, možno sa bojí- ja by som sa tiež asi bála sama v izbe..čím viac budete bojovať s nou, odhánať jum vyhrážať jej - tým to može trvať dlhšie, že si zase zvykne na izbu..nejak sa tomu prisposobte, dajte postel k vám do izby a raz to príde a odstahuje sa..možno aj o pár dní..

@sylvia36 my sme to so sestrou robievali tiež v tomto veku, ja som bola síce staršia, ale chodievala som hosťovať do rodičovskej postele dlhšie. Nikdy mi to rodičia nevyčítali, mama to mala dokonca rada a zbožňovala to, ked sme sa pchali do ich postele, mala nás rada pri sebe. Moje deti to nerobili, lebo sme dlho mali nedokončený dom a spávali sme v jednej izbe všetci spolu, takže pre nich bola radosť ísť do svojej izby cca v školskom veku (ale pred spaním sme sa museli rozprávať).
Ja by som to manželovi vysvetlila, nech si užije tento vek, toto sa už nezopakuje, keď bude mať 15 určite vám do postele nepolezie.

@sylvia36 rozumiem, my mamy máme trošku inú trpezlivosť 🙂

@luba41 mužovi vadí, že sa nevyspí, lebo dáva pozor, aby ju nepriľahol, tak spí úplne na kraji na boku, alebo rovno sa vysťahuje do obývačky, lebo chodí neskoro spávať a často ho dcéra v spálni predbehne. A bojí sa ma aj dotknúť, aby nás dcéra nevymákla, lebo už sa nám to asi pred dvoma mesiacmi stalo, našťastie bola tma a bola rozospatá. 😇😉 Mám skvelú antikoncepciu. 😂

Skúsim dnes roztiahnuť v detskej gauč a spať s ňou. Snáď to postupne pomôže. A to pritom mala už sľúbené, že keď vydrží spať celú noc v detskej dostane tú malú bábiku Lolu z Dráčika. tak jednu noc to dala, bábika bola beznádejne vypredaná, tak dostala nejakú inú hračku, a spí ďalej s nami. A to sme sa pritom dohodli, že za každých päť spaní za sebou v detskej celú noc môže dostať ďalšiu drobnosť...

myslela som, že ti poradím, ale my máme dve deti a dcérka takto k nám začala v noci "chodiť" vo veku cca 9-10r ... keď zaspala, tak mm ju vždy preniesol do jej izby 🙂 a tiež sme skúšali aj vymaľovať podľa toho ako chcela, aj poukladať veci podľa nej aj lampy sme jej tam nakúpili aj nočné svetlo jej svietilo ... a nič... trvalo to s prestávkami cca pol roka? ...a potom z ničoho nič zasa chcela spať sama ... tak fajn ... a teraz náš syn ... má 9 bude mať 10 r a sem-tam chce spať s nami alebo chce, aby som bola pri ňom, kým nezaspí u seba v posteli (doteraz debatili pred spaním vždy s ocinom) ... tiež sme zisťovali, či sa niečo nestalo ... (v škole, na krúžkoch, na tréningu ...) ...a nič, len chce byť s nami ...tak sme to prestali riešiť 🙂 ...veď čo chvíľa sa to otočí a nebudú nás vôbec potrebovať 😉

dievčence, ďakujem za rady, tuším vaše odpovede dám povinne čítať môjmu mužovi, lebo ten už rieši psychologičku 😠

@sylvia36 tak to su deti..moja segra bola so mnou v izbe a aj tak behala za nasimi hadam.aj do 9rokov
.. Nejaky plysak by nepomohol? Alebo byt pri nej,kym nezaspi a potom odist az..?
Este nie je taka velka,nas 8r.tiez spi radsej s nami,resp.zaspava rad tak,ze sme pri nom..a dcera tiez..

jezis baby, a vy ste nechodili k rodicom? my s bratom sme periny po celom byte tahali a zakotvili u nich v mini spalni...
zaklad je zaspavat vo svojej izbe, casom skonci aj nocne presuvanie...

Ono je to o povahe dieťaťa aj rodiča. Mám kamarátku, ktorá chodila k rodičom spávať pomerne často ešte aj v 16 rokoch, čo už by som na ich mieste pokladala za neúnosné. Oni to neriešili, asi im to až tak nevadilo. Ja som s našimi zase spávať nechcela vôbec, ani mi to nenapadlo. Objali, pritúlili, pobozkali sme sa cez deň, ale v noci chcel každý z nás pokoj (asi je to dedičné :D ). Aj teraz neznášam, keď sa mi napríklad na moju stranu postele nasilu nanominuje manžel, lebo niekedy skrátka chcem mať svoj priestor, som "dochytaná" a ide ma trafiť šľak. Takže tvojho muža veľmi dobre chápem, že mu to vadí, lebo by to vadilo aj mne. (Okrem toho tým teda u vás do určitej miery trpí aj manželská intimita). Určite by som sa s dcérou snažila dohodnúť na tom, že to spoločné spávanie obmedzíme na pár dní v týždni, ale zase nasilu a s krikom by som ju nevyhadzovala. Má sedem rokov, to je už celkom rozumné dieťa, tak by som jej to vysvetlila racionálne, že aj maminka a tatinko sa potrebujú dobre vyspať, že ak jej chýba blízkosť či objatie, nahradíme si to cez deň, že aj ona sa lepšie vyspí sama a tak. A teda skúsila by som, ako hovoríš, spať s ňou v izbe, ale iba v izbe, nie v jednej posteli, ako taký kompromis. Hádam to časom prejde.

U nas deti su do 3 -rokov v spalni v postielke, potom vo svojej izbe.Väčšia ma 8, ešte stale skúša.Ale nemá šancu.Manželská postel je manželská postel 🙂

Ja ked som bola mala, so segrou sme mali jednu izbu. Ona jedno leto isla na prazdniny do Ameriky, ja som odmietala sama spat. Nevedela som zaspat, bala som sa sama v izbe. Neskor to preslo. Takze pomoze jedine trpezlivost, a je jedno aka krasna je ta izbicka, proste je dcerka zvyknuta s niekym spavat.

@sylvia36 muz si pripada ako pred rozvodom.. on je na prvo. mieste.. potom dieta..

@dominika6 ako to myslíš?

@sylvia36 dominika to myslí tak, že máš uprednostniť požiadavky partnera pred dieťaťom a mladú vypoklonkovať z manželskej postele 😉

@dominika6 @0silvia0 myslím, že sa dá nájsť aj kompromis... nepotrebujem mať vystresovanú a nevyspatú dcéru v škole, ale poraďte ako "vypoklonkovať" 😒 to sa máme zamknúť v spálni?

@sylvia36 no ja s týmto vyhodením dieťaťa zo spálne nesúhlasím, mne by to bolo ľúto, z nejakého dôvodu má dieťa obdobie, keď potrebuje v noci cítiť blízkosť rodiča. Ak s tým má manžel veľký problém, asi by som skôr zvažovala nechať dieťa zaspať v manželskej posteli a potom ho preniesť spiace do svojej postele.

@0silvia0 presne tak ako píšeš, dcéra je na mňa dosť naviazaná, muž chodí občas preč a vlastne keď je aj doma, tak často chodím s ňou von a preč len ja. Dnes s ňou skúsim spať v detskej na rozťahovacom gauči, ona má samostatne posteľ a uvidíme.

Urcite by manzelsky zivot nemal trpiet tym, ze dieta ma "svoje" obdobie. Na druhej strane, to dieta za to tiez nemoze a je to docasne, aj ked nam dospelym sa zda par mesiacov ako dlha doba... Da sa ta situacia riesit rozne, je na danej rodine co jej najviac bude vyhovovat ako docasne riesenie, ktore moze byt ale dlhodobe (v zmysle mesiacov). Prenasanie, spanie v detskej s dietatom, spanie muza v inde a dietatat v spalni... (manzelske povinnosti si predsa viete uzit aj v inych casoch)
Co ma trosku prekvapilo je pristup manzela... Lebo ten moj obcas tiez skonci na gauci alebo vo vedlajsej izbe. Ak je chory ma dokonca karantenu a aj dva tyzdne spime od seba (nemusime byt predsa chori obaja) a vzdy si z toho len robime srandu, ze sme ako dochodci s oddelenymi lozkami 🙂 kazdopadne berieme to obaja v pohode. skratka je to docasne ci je to par dni ci tyzdnov. U vas kvoli dcerke par mesiacov no je dolezite aby bola aj ona v pohode.

@erikule strašná blblosť - treba rozlišovať o čo ide... ak má dieťa v noci nejakú nočnú moru alebo nejaký nepríjemný pocit a strach a neistotu a hľadá ju automaticky u rodiča, tak to teraz budeme brať že dieťa za každú cenu privrieme v izbe a zásadne mu nedovolíme nájsť svoju istotu pri rodičovi? A vieš si predstaviť tú frustráciu dieťaťa, ktoré sa v noci zobudí, potrebuje cítiť z nejakého dôvodu blízkosť a istotu rodiča a tento rodič ho pošle preč a neposkytne mu to práve vtedy keď to dieťa najviac potrebuje? Vieš sa do toho vžiť alebo dokážeš vyžadovať od dieťaťa len poslušnosť za každých okolností??? Takouto nerešpektujúcou výchovou u citlivých detí rodič akurát tak spôsobí neistotu v ďalšom živote svojim vlastným deťom. Pýtam sa, na čo je to dobré?

moje deti od narodenia spia v postielke, alebo v posteli a všetko je v poriadku. teraz maju poschodovu postel a je to v poriadku. pači sa im tam