Pracujem a som málo s deťmi
zdravim vas zienky, dlho som rozmýšľala a skusala no chcela som sa skusit opýtat, mozno mal niekto rovnaký problem, tak zeby ste mi niektora poradili🙂))skoncila sa mi materska dovolenka, a maleho mi nevzali do skolky, druhe dieta ma 10 rokov...pocas vianocných sviatkov som si nasla pracu, ale kedze manzel je doobeda v skole, hladala som len nieco poobede,,tak som nasla na 6 hodin-od tretej do deviatej...zvykla som si a paci sa mi tam...ale problem je v tom ze ako skoncili vianocne prazdniny starsia dcerka si nemoze zvyknut nato ze sme spolu tak malo...iba rano pol hodku ..potom som s malým do pol tretej a kled pride ona zo skoly tak o hodinu zas odchadzam prec...víkendy som mala volneteraz budem robit kazdy druhý..cize cet týžden som 4dni poobede +kazdý druhý víkend...ja viem ze jej je to luto ja som si tiez strasne od nich zvykala ale kazda korunka je dobra, tak som rada ze mam aspon nieco....poobede je s nimi manzel,takze nebyvaju sami.ale ona bola na mna navyknuta....svagrina mi vravi ze je to taký lutosivý vek a ze to prejde...ale trva to uz mesiac, a som z toho nestastnaaa...odchadzam ma slzyv ociach a poobede je smutna...co ona nebývala...prosim nezazil to niekto zeby ste mi poradili ako ste to zvladli...skusali sme hocico odmenovanie, vysvetlovanie, ona to mu rozumie, len je dost citliva...viem ze niektore maminky pracuju ovela viac..a je to len do septembra, takze prosim ak niektora vie poradit dajte mi vediet...dakujeeemm
@kykuska Asi si proste len musí zvyknúť, to je celé. A ona nechodí poobede na žiadny krúžok? Žeby mala trochu vyplnený čas a nemala by čas myslieť na to, ako je chýbaš. Mne sa to zdá dosť čudné v takom veku, žeby si dieťa nevedelo na toto zvyknúť. Ja som v jej veku bola sama na tábore 3 týždne a ked som prišla zo školy, naši boli v práci obaja a ja sama doma ešte 3-4 hodiny dokým prišli. Určite jej to neuškodí, aspon bude trošku samostatnejšia.
Tazko radit. Vy obe ste s tym nevyrovnane.( aspon podla toho co citam).
Ved sa s dcerou dohodni, na "babske chvilky" kedy sa jej budes plne venovat (ono staci ist spolu na prechadzku a pod.) a vtedy bude mat tvoju plnu pozornost. A nezabudnite ju ocenovat a chvalit. Vsak urcite poobede, ked nie si doma vselico "tvojim chlapom" a aj tebe pomoze🙂
Mojej dcere, ked bola nesvoja dost pomohla kniha:http://www.eugenika.sk/detail-kniha/139785-sara-sa-uci... - my ju mame na pocuvanie v cestine. Tu je recenzia: http://www.2012rok.sk/wp/knihy-2/29307-jedinecn...
A tam je jedna kapitola, kde Salamun hovori Sare, ze tvoje stastie nesmie byt ovplyvnene stastim druhych🙂 A uci ju, ze aj ked mama lezi a boli ju hlava , tak to nema ovplyvnit jej naladu a pohodu. Len pozor - v jednej kapitole zabiju Salamuna- sovu, on sa tam sice potom objavi zase, ale je to smutne, lebo Salamuna sa neda nemilovat🙂.
Inak aj ja som v tom veku chodila na tabory, to je v pohode, to je casovy usek pre taky vek pochopitelny a dieta sa tam citi fajn, vie ze je to docasne, pozna benefity a uziva si to prave preto ze vie ze domov caka. Aj kruzky po skole frcali.
Cudujem sa vsak ze tu zatial nik nechape svet taketo dievcata, ktoremu chyba mama, pred spnim, po veceroch, stale, kazdy den...na nejake prechadzky a pod. ako je tu navrhovane prakticky prave preto niet casu, resp. veeeeelmi obmedzene, a spolocne temy sa do hlbky zacinaju otvarat prave az po case, ziadne rychlovky, no tak vysyp co mas nove vztah neformuju, a to tak ze vznika citova podvyziva. Prave dieta v takom veku sa pred zacatim puberty potrebuje uistovat o laske a blizskoti rodica, nech sa to na prvy pohlad nezda a nech bars aj vystupuje uz ako velka...Ako som si myslela, vacsina dospelych to uz berie zo svojho ostrielaneho pohladu, a uplne zabudlo ake to bolo vtedy.
Vyrovnat sa nie je take lahke ze dievcatu niekto povie: vies co, beries to nevyrovnane. To je akoze ehm...psychologia a vcitenie hard.
@horana Písala, že robí 4 dni v týždni a každý druhý víkend, takže to nie je každý den. Ja som tiež robila aj poobedné aj nočné a moj syn mal len 4 roky a musel si zvyknúť. No bez penazí sa tiež nedá.
ona si na to zvykne neboj sa 🙂 tak ako ona si budem musiet na toto zvyknut tak aj ty si casom budes musiet zvykat na to ze vyleti z hniezda 🙂 je to normalne
@janickacrazy No ved pisem, ked sa musi, tak sa musi. Neznamena ze to dieta nepoznamena. Pisem z vlastnej skusenosti, samozr, nie automatika a nikomu nezelam.
Podla mna skratka nie je normalne aby bolo sa dieta videlo s mamou 1 den v tyzdni par hod po skole do vecera a kazdy druhy vikend. Je to ako rodicovtvo na dialku. Plne si uvedmujem ze dnes je viac nez kedykolvek inokedy taka doba, ktora do toho tlaci a zaroven bagatelizuje dopady. Dokonca je to brane ako pomerne bezna vec. Ja tvrdim ze uz vobec tie casy co su normalne zamestnani rodicia s detmi su silne nedostatkove, nie este toto. Akoze ano, su aj horsie, su matky co chodia do zahranicia, musi, ine nie je, utierat zadky rakuskym dochodcom a su doma este menej. Ano, su aj pripady kedy matka napr. zomrie, cize clovek sa nechce ruhat a popisovat ako koniec sveta tento typ zamestania.
Co vsak neznamena ze to nie je fest skur**** doba a malo sa o tom verejne hovori, skor ludia co to prezili si povedia, a ved sa nic nestalo, tak potom vravia aj inym, ze da sa. Ono kazdeho formuje vlastna skusenost, ja by som radsej na suchych rozkoch zila nez mat poobedne a nocne pri mensich detoch, ale je to kazdeho vec.
@tanaba Ja to vnimam presne naopak. Na vela veci je dost casu, ale detske roky uplynu veeelmi rychlo a je to to najvzacnejsie. Nehovorim o stalej pozornosti, ale o tom ze priemerny rodic, klasicky zamestnany, ked prijde z prace, musi casto matka este porobit, varit, a toho cisteho casu, ktory venuje dietatu je radovo 10-15 min. hlavne ked je viac deti, take aspon su nedavne prekvapive vysledky vyskumov.
Matka ktora sa zamestnava na poobednych a vikendovkach zvacsa nie je totiz z tej kategorie ze za tie peniaze ma upratovacku, ze sa stravuju po restikach a ze sa nenahana celkovo. Prave naopak, ona je rada ze sa uzivia a vsetko to nahananie ide este naviac na ukor uz tak minimlaneho spolocneho casu.
@horana No tak u nás je aspon dobre, že možeš byť s dieťatkom na RD do 3 rokov. Kamoška býva vo Francúzsku a išla do práce od 4mes. bábatka a dieťa do jaslí, ona v robote od 9-17 plus cesta hore dole, akože to je podľa mna brutus.
tiež mam takmer 10ročné dievča a tiež dosť citlivé, chápem ťa 🙂 a nedá sa že by prišla zo školy skôr ved vyučovanie im končí o 12h30,13h30 že by si ešte pre odchodom do práce s ňou bola aspoň pol hodky - hodinku, aby ti stihla povedať svoje zážitky a tak, boli by ste obe kludnejšie 🙂
@veronikapodolska citujem: "a kled pride ona zo skoly tak o hodinu zas odchadzam prec..." takže sú spolu ešte hodinu, ked príde zo školy
@veronikapodolska ..chodieva, niekedy o jendnej o druhej..takze neminame sa vo dverach, a stihneme sa este zasmiat🙂))len to prejde rýchlo🙂))
..kocky ste velmi zlate🙂)))trocha ste ma uistili v tom, ze to prejde...dcerka je citlive dievca, toma asi po mne, velakrat je to velka výhoda, lebo je velmi ochotna, zodpovedna a mila, obetava, aj k mladsiemu bratcekovi🙂))ale v tejto situacii je to pre nu asi tazsie🙂)ale som rada ze ste si nasli chvulki a napisali mi🙂))je pravda ze kazde dietatko je ine..syncek ma 3,54rocka a jemu to nevadi🙂))aj ked je pravda ze som snim doobeda🙂))ale predsa len je to chlap a tatina ma doma🙂)ja mam s maminou tiez taký vztah, a mala som ze mi bola vzdy oporou a ked bolo treba bola pri mne aa je doteraz..pekný dnik prajem🙂))
@janickacrazy -moj syn ma tiez 3,5rocka a zvykol si bez akýchkolvek tazkosti,,,..baby su mozno ine..uvidime casom🙂)
@kykuska zaujímavé, ja som myslela, že skor chlapci sú takí mamičkini maznáčikovia, teda aspon tí moji sú takí, ale aj moj si zvykol v pohode ako 4ročný
ved je to len docasne...ja chapem, ze pre to dievcatko je to dlha doba..ale ked to ma byt len do septembra, tak by som si take velke vycitky nerobila...ved len par mesiacov...ozaj spravte kalendarik, strihajte, skrtajte.a zatial si vychutnavajte spolocne vikendy...
Ja by som ale bola uz od zaciatku toto asi riesila inak...radsej k syncekovi opatrovatelku, alebo nejakym inym sposobom zabezpecit doobeda opatrovanie a ist do prace normalne doobeda, ked ja aj manzel v skole..a poobede by si mala cas na obe deti a dokonca obaja aj s muzom.....ale chapem, ze nie vsetko je mozne..ak to takto vyslo a je to vlastne od januara o september na nejakych 8 mesiacov...tak zas to nie je taka katastrofa..to iste zvladnete..keby to bolo natrvalo, tak by to bolo asi tazsie a bolo treba inak riesit, ale toto je docasne
Joj, toto velmi dobre poznam @kykuska
Ja som jeden cas robila pravidelne 3x tyzdenne cele popoludnie az do vecera (ked som prisla domov, baby uz spali). Tie ostatne dni a vikendy som bola doma, a mojim detom bolo aj to malo. Mladsia chodila v tom case do skolky, a aj preto som ju dala do skolky len na dopoludnie, aby sme od obeda do cca. tretej, kedy som odchadzala, mohli este byt spolu.
Fakt je taky, ze to je vzdy vecou priorit. Ako pisala @horana. Nesla si do zahranicia na tyzdnovky, neostala si ani uplne doma bez prijmu, cize extremy si vylucila a vybrala si si nejaku schodnu moznost. Nie je to ideal, je to nieco, co sa v danej chvili zda ako nieco zvladnutelne, mozno najlepsie z ponuky. A hlavne, nie je to na vecne veky, mozno sa casom vyskytne nieco lepsie, idealne nieco podobne (t.j. skrateny uvazok na dopoludnie) uvidis. Prezit sa to da, zvyknut si tiez. S velkackou si dohodnite nejake svoje ritualy, aj to pomaha. Napr. jej posli sms z roboty... schovaj jej odkaz do vrecka, proste cosi, aby videla, ze na nu myslis, uvidis ze sa potesi 😵
Ja by som to tiež urobila asi tak, že pre syna opatrovateľku, alebo súkromnú škôlku (podľa financií) a išla by som doobeda do práce. Aj na úkor toho, že by som ten prvý rok nič moc nezarobila. Alebo vydržať takto tých pár mesiacov, 10-ročné dieťa už veci pochopí, aj keď sa s tým nestotožňuje a je ti to ľúto, ale naučí sa, že takto to v živote chodí, že niečo za niečo. Ale na zlú dobu by som to nezvaľovala. Kedysi mladé matky išli robiť na pole ešte za tmy a vracali sa za tmy, maličké dieťa ostalo s rodinou (tak ako tuto dcérka s ocom). Vo Francúzsku napr. ženy čo išli robiť do fabriky dali bábätká aj na týždeň na vidiek dojke (bol tam taký trend istú dobu). Ale aby sme nespomínali iba chudobnejších, zas bohaté rodiny posielali deti v 10 alebo 12 rokoch do internátnej školy s cieľom dopriať im elitné vzdelanie. Čiže tá štruktúra spoločnosti a ako nakladali s týmito vecami bola viac-menej rovnaká a ľudia sa zariadili ako mohli aby buď prežili alebo si udržali určitý štandard.Trochu som odbočila, len som si chcela "zastať" dnešnú dobu", ktorá má svoje negatíva, ale aj pozitíva. Keď sa žena kedysi vrátila z pola, tak určite ju nečakalo vyprané prádlo v práčke, ktoré dala na "odložený štart".
@namornicka Mala som babku este v tychto realiach, na Liptove, mnohodetna rodina, rodicia cez den na poli, nevracali sa vsak za tmy a ked sa vynimocne v casoch navalovych prac, kde s nimi obvykle pomahali aj deti, dokonca boli ospravedlnene zo skoly. Naopak v zime a okolo, ked nebolo co, boli vela vela spolu. Nebol izolovany zivot, zilo sa komunitne, babky, tety, vsetko po ruke, neidealizujem, boli aj ine neduhy, ale toto by som prave za priklad nedavala. S osamelostou dnesnych mini rodin, kde je spolu len 1 ci dve deti a otec mama cele dni fuc a len sa minaju sa to neda porovnat. Vela mi o tom rozrpavala kym zila.
Muklovanie vo fabrikach, internatne skoly, ani napr. Izraelske kibuce nevnimam ako bernu mincu, to ze je dnesna doba zla, neznamena ze aj v minulosti neboli, boli, ale zdaleka vacsinu historie sa zilo rodinne a hento menovane boli skor bud vynimky konkretnych deti alebo potom specialne casy ci slepe vetvy vovoja, od ktorych sa upustilo. Verim ze aj od tejto sa cim skor.
Ad posledna veta: cim viac mame techniky a zlahceni zivota, tym mame paradoxne na druhych menej a menej casu.
@horana S tou osamelosťou rodín je to relatívne. Ja mám síce v pohode pracovnú dobu, ale keď vyzdvihnem deti a sme doma tak som veľmi rada, že sme v takom úzkom kruhu, neviem si predstaviť za chrbtom širší okruh príbuzenstva. Prečítaj si pár príspevkov tu od báb, ktoré žijú "komunitne" a opýtaj sa ich, či by radšej nežili izolovane v malej bunke. Ono to je tak, že ak berieš pomoc, tak musíš znášať aj vrtochy toho, kto ti pomáha, pokiaľ si teda za tú pomoc nezaplatíš. To čo píšeš, že dúfaš, že aj od tohto sa upustí čím skôr, tak neviem od čoho sa má vlastne upúšťať, väčšina ľudí má pracovnú dobu do popoludnia/podvečera, zakladateľka je skôr výnimka, alebo iba musí preklenúť nejaké obdobie, aj mne nevzali deti na prvý šup do skôlky, takže som volila na pol roka opatrovateľku, bolo to finančne o ničom, ale to už bolo pred rokmi a dnes sú už školáci a fungujeme normálne. Niekedy v histórii sa vyskytne istým spôsobom extrém, ktorý sa neosvedčil, napr. tie kibuce, od tých sa môže povedzme že "upustiť", ale to muklovanie vo fabrikách je jednoducho práca robotníkov bez vzdelania, to ti žiadny politický systém ani spoločenské usporiadanie nekáže, to je v každej dobe pracovné zaradenie ľudí s nižším vzdelaním. Od čoho si myslíš, že sa má teraz upustiť? Kedysi bola pracovná doba dlhšia, odbory sa zasadili o 8 hodinový pracovný čas. Ani ja nemám prácu snov, urobila som kompromis, kým sú deti menšie tak som radšej s nimi, vybrala som si niečo s nižším platom ako by som očakávala, to len aby si si nemyslela, že sa tu vyjadrujem z nejakej ideálnej pozície.
@kykuska myslim ze ak sa jej v case kedy ste spolu budes venovat tak to bude v pohode... Ja osobne si vobec nemyslim ze je nejaka divna doba - ano, ja som v praci tiez do 17tej kazdy den... oproti mojmu detstvu kedy mama od 14tej bola doma ale velky rozdiel nevidim...
Moja mama rano odchadzala o 5tej a my deti sme od 1triedy chodili rano do skoly sami - ranajky nas cakali na stole, budik zobudil, veci pripravene na stolicke ale mama nikde☹ stale som mala kratke vlasy lebo som si nevedela sama spravit cop tak ma mama strihala nakratko..., poobede som mala vaecsinou nejake kruzky a kedze sme s kamaratmi radi chodili do druziny lebo tam bola sranda tak mama pre nas chodila az okolo 16tej - zastavili sme sa vzdy na nakup, prisli domov, najedli, hodili tasky do kuta a isli von - pred 18-19tou sme doma neboli nikdy... potom bola vecera, niekedy ucenie, mama nam vecer citala knizky a modlila sa s nami aj s otcom... zavreli sa dvere a bolo... Mnohokrat sme mali pracovne soboty ( rodicia aj my v skole vseliake upratovania a neviem co ) - inak sme my soboty travili na poli, nedele - kostol a vonku🙂 Ja absolutne nemam pocit ze travim s mojimi detmi menej casu ako som ja kedysi travila s mojimi rodicmi - je trochu inak rozvrhnuty ( my kazde rano vsetci 4ja spolu ranajkujeme, detom pomaham sa pripravit do skoly a skolky, malej robim vlasky, najmenej hodinu sa rozpravame etc. ... ) - deti su vonku v skole a skolke - ked prideme domov tak spolu robime veceru, ucime sa, rozpravame, hrame... vecer si ich ukladam do postele, maleho mojkam a malinkej citam...
Zakladatelka ma toho casu podobne mnozstvo ako ja akurat boli cela rodina zvyknuti na nieco ine ( moje deti tiez ked som po materskej isla do prace tak chvilu nechapali preco zrazu mama neni stale doma ) - chvilu to trva zvyknut si na novy rytmus a cas...
ja suhlasim s horanou ze kvalita straveneho casu nie vzdy vynahradi kvantitu , ale ani zdaleka to nevidim tak tragicky, detto rozdielne od casov minulych...
@horana komunity v minulosti boli hlavne ekonomicko - pracovne zoskupenia... ked bolo velke pole musela cela rodina na nom pracovat, detto majetky sa davali dokopy. Tie vztahy absolutne neboli take idealne ako ich popisujes - ti ludia neboli spolu preto lebo chceli, ale preto ze museli ( to ze matka sa mnohokrat o svoje deti nestarala bol normal, ona bola na poli, o male deti sa starali prababky alebo ine deti neschopne tazkej prace... )
@dai O tej mojej babke, ktorej zivot som popisovala to bolo tak, ze o dieta sa starali rodicia o prve, to brali so sebou aj na to pole, o dalsie uz prave toto prve potom hodne pomahalo, a ked ich bolo viac tak starsie zastali robotu v domacnosti, mali to prisne rozdelene, ktory vek a pohlavie napr. vari, ktore upratuje, ktore sa stara o najmensie deti, plus sa prihliadalo na to, ktore dieta malo ake vlohy, moja babka napr. bola "dost na deti" a mala k nim vztah uz od mala, a tak uz ako vcelku mala, mala na starosti este mesich surodencov..a pod. Prababky v tomto nefigurovali, tie mali ine "ulohy". Mohla by som o tom pisat traktaky, ale nie je to podstatne, hlavne ja sa to urcite idealizovat nesnazim, ale zaroven na rozdiel o inych tu ani tuto dnesnu dobu, vobec ju neberiem ako vrchol vyvoja, technologicky ano, ale v mnohych inych aspektoch sa v postate potacame.
To co spominas ze spolocenstvo bolo nanutene, to nam tak pripada z pohladu prave dnesnej doby, kde je minimalne rovnako nezdrave spretrhanie vazieb s kymkolvej inym nez mama-otec-dieta. Uz starki si "uzivaju" sami za seba, vlastne kazdy je sam za seba. A nielen v rodine, ale aj v spolocnosti, utrhnut si.
Toto zitie len najuzsej rodiny nebolo obvykle vacisnu historie a ma to (sucasne) aj mnohe negativa. Len tie nevidis, lebo v tom zijes, nie je tam ten odstup. Ozaj by to bolo na dlhe prispevky, ktore tu malokto ma ochotu citat, vseobecne cim dalej do minulosti tym menej znamenal jednotlivec vramci kolektivu, dnes je opacny prestreleny extrem, kazdy je akoby riaditel vlastneho vesmiru a pre spolocnu myslienku sa uz nie sme schopni ani postavit, nechem zachadzat do inych tem, ale prave v tom su europske hodnoty uz temer mrtve, preto aj sem idu "migranti", ako do tela co je oslabene, vnikaju cudzie bakterie, lebo nema imunitu.
To uz ale odbacam, kazdopadne nevidim vrchol vyvoja v uzatvorenych bunkach, ci uz panelakovych kralikarnach alebo aj rozlahlych hauzoch kde zije sama najuzsia rodina a akykolvek blizsie spoluzietie s nikym nema zaujem, nik na nikoho nema cas, lebo zaraba...
@kykuska Tu sa neda poradit. To len treba vydrzat. Pre kazde dieta je stres byt tak malo s mamou, pos**** doba 😖 , ktora nuti ludi do takychto krokov a neda ine moznosti. Je to proti ludskosti, proti prirodzenosti, proti laske. 🙄
Citlive dieta si to vyzerie este viac ako "bezne" dieta, ale tak co uz, ked sa neda, sa neda. Ja som take zazivala ako mala tiez a tie pocity si doteraz (!) pamatam, ani neviem ci ich mam rozpisovat, nechcem robit nikomu zle svedomie. Skocilo to u mna istym takym strohym zakuklenim, pocitom osirelosti v zivote celkovo a pocitom ze som osamela (hoc kamaratov som mala dost, ale toto bol vnutorny pocit) a to sa mi prenasalo do zivot aj dalej.
Vela maminam pomoze zavtrdit sa, zakuklit a povedat si (zo svojho dospeleho pohladu, ktory je uz tvrdy a vytrenovany) pragnaticky: prezijeme - ved je to pravda, ved na tom nic nie je (dodatok po ciarke je na utisenie svedomia).
Nuz ale ozaj, co sa da. Nic. Bude ako bude. Uistuj ju o svojej laske, spravte si kalendar strihaci dokedy este aby videla ako to odbuda. Denne si strihajte. Na spolocne chvile aspon obcas nejaky atraktivny plan, na ktory by sa opat mohla este viac tesit. Casto hovorit o tej docasnoti situacie, napriek tomu ze detom v tom veku plynie cas inak, plne ho este nevnimaju a co je pre nas par mes. je pren akoby - z nasho pohladu - par rokov. Je to tak, a tomu treba usposobit aj komunikaciu.
Najtazsie to asi bude cez leto - prazdniny a spolocne chvile. Snad je aspon trochu dovlenky. Moc drzim palce, toto su jedny z najtazsich situacii v zivote. Sebalutovat ani plakat nepomoze, ale bagatelizovat to, tiez nie.