Smutné Vianoce. Ako to zvládnuť?

mám manžela, syna...tí sa snažia aby som sa netrápila, ale vieš tie Vianoce...predsa vtedy je človek taký mäkký

rokka,urcite ti tvoj syncek a manzelik budu velkou oporou, ale na milovanu osobu budes stale mysliet a cez vianoce este silnejsie a intenzivnejsie...urcite je to pre teba tazke ale clovek musi zvladnut vela veci vo svojom zivote, kraasne spomienky nech su pre teba oporou a hlavne syncek,deti nam dodaju tolko sily a lasky ktore nas posuvaju dalej.............drz sa...

budeš ich mať smutné o to pokoj. ale mysli na deti,nech ťa nevidia na Vianoce smutnú. 😉

rokka teš sa zo svojho synčeka,alebo si skuste zobrať na Vianoce nejaké dietatko z domova domov a budeš vnímať radosť že urobíte jedného človiečika šťastným.
na bolesť je potrebný len čas,nič iné na to nepomáha,ale tych ktorych sme milovali z naších srdc nezmaže nič 😔

rokka, mne otec zomrel keď som mala 8 rokov. Manželovi keď mal 13.
Každé vianoce boli smutné, a aj teraz keď mám svoju rodinu, vždy pred štedrou večerou ideme na cintorín, zapálime sviečku, pomodlíme sa, prídeme domov a až tak sa začne večera.
Nikdy sa s tým nedá zmieriť, ten blízky človek ti chýba stále, ale nič sa nedá robiť, život ide ďalej.
Mne otec chýba vždy, ale hlavne pri nejakých rodinných udalostiach, sviatkoch, chýba mi to, že sa s ním už neviem podeliť o také moje radosti, ako bola matura, stužková, svdba, narodenie detí a iné....
Každý hovorí, že časrany zahojí, áno z časti je to pravda, po 27 rokoch už naňho nemyslím každý deň, ale vždy sa nájde nejaký okamih v živote, kědy si prajem aby tu bol, aby to videl, aby to zažil s nami.
A máš pravdu sviatky sú najhoršie.
Tvoj syn, ani manžel by nemali pocítiť tvoj smútok na tieto sviatky, ale prežiť ich v radosti, šťastí, ale samozrejme aj so spomienkou.
Všetci sme tu len dočasne.
Príjemné sviatky.

Kočky, ďakujem Vám, vidím že ste všetky super...ja sa fakt snažím a nedám to pocítiť ani najbližším, aby na mňa pozerali ako na urevanú a depresívnu osobu, ale tam vnútri mi to trhá srdce... 😢

rokka ja viem 😢
drž sa.

rokka, viem co preživas, prežila som to aj ja, aj ked je tomu už par rokov, ked mi nahle v novembri zomrela mama. Boli to moje najsmutnejšie vianoce. Jedine čas ranu ako tak zahoji aj ked na to učite nezabudnes nikdy. A pri štedrej večeri si samozrejme stale spomeniem na mojich blizkych, ktory tu už nie su, ale život musi bežat dalej a držim sa prislovia, ze žiť sa stale oplati hlavne že mame pre koho. Prajem ti štastne a vesele

Viem co prezivas, prezivam to tiez. Od zaciatku roka stale som zila len v strese ze pridem o svojho blizkeho o mamu ale zvladla to, otec nie. 😢 Ale mam mamu, skveleho manzela, krasne zdrave dietatko a vies co? som stastna ze som mohla byt s nim az doteraz. Ini to stastie nemali napr. moj manzel, otec mu zomrel ked mal len 10 rokov. On si uz moc nepamata ale ja mam na co spominat. Strasne mi chyba. Drz sa! Pekne sviatky.

rokka, musím ešte dať jeden príspevok, bola som teraz uložiť malú lebo sa zobudila, aj som si poplakala, ako si oživila vo mne spomienky.
Bola nedeľa a otec lúpal vysušenú fazuľu. Niekoľkokrát ma volal, aby som mu išla pomôcť, ale ja som sa radšej išla hrať s kamarátkami, ako by som mu išla pomôcť. V pondelok ocko zomrel. Samozrejme, že ako 8 ročná som to nevedela pochopiť, že prečo a dávala som vinu sebe, že som mu nešla pomôcť z tou fazuľou. A myslela som si že kvôli tomu zomrel. To som si dlho vyčítala.
A mama mi rozprávala / toto si nepamätám/, že keď som neprišla načas zo školy, tak maišla hľadať a vždy ma manšla na cintoríne pri hrobe, pretože farár na náboženstve nám rozprával,že všetci, ktorí zomreli raz vstanú zmŕtvych, tak som tam sedela na otcovom hrobe a čakala kedy vstane.
Dieťa nevie pochopiť, prečo niekto zomrel, a rozľútostilo ma to teraz hlavne preto, že moja staršia je práve vo veku, kedy ja som už nemala jedného rodiča, aneviem si predstaviť, žeby sa jej malo stať to isté.

Rokka žijme pre tých, ktorí sú tu, a na tých , ktorí tu už nie sú,spomínajme.

Neviem či to pomôže, ale u nás sa pri každej významnejšej rodinnej akcii a vždy na Vianoce prestiera na stôl pre jednu osobu navyše - to miesto je určené jednak pre pocestného (ako symbol, že keď sa máme my dobre a slávime, tak sú u nás dvere otvorené pre toho, kto je opustený) a jednak pre našich milovaných zomrelých, ktorý už neslávia fyzicky s nami... takto svojím spôsobom na nich spomíname... a ukazujeme, že sme na nich nezabudli a ich miesto nik nenahradí. Okrem toho tiež chodíme na cintorín a ak sa nedá, tak aspoň doma zapálime pre nich sviečky...

Ono... Vianoce sú o rodine, takže netreba spomínať so smútkom, ale s láskou...

no tak ako pise sue.... aj u nas sa prestiera pre jedneho navyse a chodime v ten den zapalit sviecku na cintorin

je normalne ze to tak citis ked umrie rodic je jedno kolko mame rokov skus to nedrzat vo vnutri ale daj to von aj tak to tvoji najblizsi citia ze sa trapis
ak mate nieco nevypovedane nieco nedoriesene s otcom co ste nestihli skus si to poriesit mozno je cas aby si sa posunula dalej

co sa tyka rodiny myslim ze je nie je potrebne aby si sa hrala na to ako je vsetko fajn a super ako sa tesis... je uplne normalne ze clovek smuti skuste prezivat ten smutok spolu pri vianocnej veceri prestrite pre neho zapalte mu sviecku vyrobte ikebanu na hrob alebo na neho spominajte

a samozrejme som zabudla to najdolezitejsie ti povedat ze je mi to luto a uprimnu sustrast

Rokka,tiež sa pridam,je to 4 roky čo mi otec zomrel a 3 mesiace na to zomrel otec môjmu mužovi takže 2straty naraz.A tie prve vianoce boli smutne aj ked sme sa snažili,pri štedrovečernom stole slzičky padali.A padaju doteraz.A budu padať ked si spomenieš vždy.Raz to bola tvoja blízka osoba a s tým ani čas nič neurobí.V myšlienkach sme s našími milovanými,zapálime sviečku za ich duše a život musí ísť ďalej 😢

Rokka...mne tiez zomrel tatino...a hrozne moc mi chyba,nie je dna kedy si na neho nespomenie.A je pravda,ze na Vianoce,vsetkych svatych...je to ovela horsie nez v bezne dni.
Ale ja proste zijem,ako by bol tatino pri mne - malemu (ktoreho tatino nikdy nevidel)ukazujem jeho fotku,a ucim ho ze je to dedo,tak isto dedovi chodime zapalit na hrob...na Vianoce pri tatinovej fotke hori sviecka...Proste citim stale jeho pritomnost,a verim,ze on je stale pri mne,a to ma hreje pri srdiecku 😔

ahoj rokka, mne zomrel vo februari brat 😔 taktiez to pre nasu rodinu budu prve smutne vianoce ☹ 😢
este k tomu by mal tesne pred vianocami narodeniny 😔
takze sa viem velmi dobre vcitit do tvojich pocitov, ale zivot musi ist dalej, na svojich blizkych neprestaneme mysliet, ci uz to budu vianoce alebo bezne dni.....

oprava, v oktobri (pisem rychlejsie ako rozmyslam) 😅

rokka - viem o com hovoris. prezivala som to pred troma rokmi velmi intenzivne.
s tym rozdielom, ze z rodiny mi vdaka bohu nikto nezomrel...osobky ziju, len nas akosi vysrtli zo zivota.
neviem sa s tym stale vyrovnat.....
mam svoju rodinu, - manzela, deti - to je to najcennejsie.

rokka chápem čo prežívaš,mne v roku 2003 zomrela mamina a v decembri 2003 presne na Mikuláša starká,ktorú som mala strašne rada.Manžela som ešte nepoznala,takže na Vianoce 2003 nikdy nezabudnem.Smutné,ale nakoniec pokojné.Musíš to prežiť,možno si aj poplačeš...Ďalšie Vianoce a ďalšie budú lepšie..Veľa záleží od ľudí čo máš okolo seba.. 🙂 Požehnané Vianoce

Vidím babulky, že nie som sama, ktorá trpí duševne. Určite sa v každej rodine udeje niečo strašné. A ešte tieto sviatky ten smútok umocňujú. Tak sa držme a vytvorme v rodine príjemnú atmosféru, aj keď s premáhaním 😉

určite,hlavne ked nie sme samé ,ked mame koho milovať,a niekto miluje nás,vtedy sa to všetko dá lepšie pre 😉 konať

macka vystihla si to 🙂

Pomoct ti mozu len tvoji blizky a cas, na smutok je cas najlepsi liek, este bude vela dalsich sviatkov, kde srdce zaboli je to smutné ale je to zivot, treba ist dalej, spomienky v srdci ostanu, ale ty musis zit, raz sa vsetci stretneme so svojimi blizkymi, lebo oni nas vlastne nikdy neopustili, len uz nemaju fyzické telo, ale pri nas su stale. Treba to akceptovat casom to pojde vlastne ina moznost ani nie je ak chceme zit dalej plnohodnotny zivot, daj si cas, poplac si to cisti dusu a to napatie a smutok pomaly ale isto bude odchadzat, treba pochopit, ze tu sme len kratky cas, ale cesta nekonci, oslobod ich a pusti ich aby mohli ist po svojej ceste, oni ta nikdy neopustia a ver, ze sa este uvidite.

ahojky!
rokka, prijmi uprimnu sustrast 😔
ja som si take vianoce prezila minuly rok... boli prve bez mojej mamy a boli strasne. myslela som si, ze tym, ze budem uz mat deti, ze to bude lahsie. ale nebolo... mozno preto, ze deti boli este male a stedry den bol pre ne rovnaky, ako kazdy iny den. cely ten den som preplakala... boli to vlastne bolestno-radostne vianoce. alebo aspon mali byt. bolestne preto, ze mama uz nebola s nami a radostne preto, lebo boli prve s nasimi detmi. ale pre mna boli viac smutne, ako vesele, nevedela som to potlacit... dufam, ze tento rok to nebude az take zle, aj ked mam strach, ako to zvladnem...

drzim palce vsetkym, ktori si nieco podobne prezili... aby sa z toho co najskor dostali

nana, ďakujem a cítim tiež s Tebou. Veď toho sa bojím, toho štedrého dňa, že celý deň prerevem. Ale dám si nejakú tabletku na upokojenie a nejako vydržím 😒 A potom večer ideme k mame a toho sa bojím tiež. Aj keď som s mamou denne, neviem, tie Vianoce to je o inom, vtedy cítime prítomnosť každého tak trochu inak...

ahojte, ja som mala smutne Vianoce pred 3 rokmi.Zhruba v tom istom case som potratila a zomrel mi otec. V jeden som bola na pohrebe a aj na kyretazi. 😢 Este stale to boli...

ahoj rokka, ani nevieš ako velmi si mi pripomenula moju bolesť.... ☹ ja som tento rok stratila svojich milovaných starkých, nie je tomu až tak dávno, babku v lete a dedka - je tomu 9-ty týždeň.... tieto vianoce budú moje prvé bez muža (som v rozvodovom), a bez starkých...tak moc to bolí že aj teraz plačem ked si pomyslím že na vianoce má byť rodina spolu....ale ako ☹ všetke tie zvyky so starkými sú preč, v dome je ticho....vždy po večeri sme išli zaniesť darček k starkým, oni vždy že čo tam kradneme.... 😅 a toto sa nikdy nevráti, odišli tak naraz a tak rýchlo že si to až teraz uvedomujem čo sa vlastne stalo...
ako som čítala tieto príspevky som plakala, nie som sama koho sa to dotýka.... tak velmi s vami všetkými súcitím a tak moc chápem vašu bolesť....
Bohu dakujem za moju prácu, celé vianoce budem pracovať, to je môj jediný liek ako sa z toho všetkého nezblázniť.... žiadna vianočná atmosféra, koledy,vianočné výzdoby....nič z toho mi tento rok nepridáva na radosti, ale skôr naopak....viac mi to pripomína smrť, ten život bez nich, tá ľútosť že sa to už nevráti..... život je krutý,smrť je krutá, a vianoce mi to tak bolestne pripomínajú... ☹ ☹ ☹

Ako dobre viem o čom hovoríte... 😔 No čas zahojí rany a my sa s tým naučíme žiť, i keď nie vždy to je ideálne a ľahké. ☹

aj my sme mali take vianoce pre 3rokmi ale musis sa tesit aj pre tych ktori uz niesu medzi nami a jej im osto dobre a nechceli by aby si sa trapila cas vsetko zahoji cas a aj na dalsie a dalsie vianoce budes smutna ,ale zivot ide dalej raz aj my tu nebudeme prejem vsetko dobre 😉

emyly, presne ako pises - vianoce intenzivnejsie pripominaju blizkych ludi, ktorych sme stratili... 😔 . aj ked na mamu myslim kazdy bozi den a velmi, velmi mi chyba. tak by som ju este tuzila pocut, vidiet, dotknut sa jej...viem, ze to uz nikdy nebude mozne. a cez sviatky mi chyba este viac...