Zomrela mi mamička na štedrý deň
Viem, že to sem možno nepatrí, ale potrebujem sa vyrozprávať. Neviem ako ďalej žiť, neviem sa s tým zmieriť. Mamina bola ťažko chorá , po pôrode dostala transfúziu krvi, ktorá bola vraj asi od darcu po žltačke. A o pár rokov dostala cirhózu pečene a všetko sa na ňu začalo lepiť. Všetky choroby sveta. nezrážala sa jej krv-nemala krvné doštičky, mala bolesti, kŕčové žily, rany otvorené na nohách. Keď šla na predtransplantačné vyšetrenia, zistili jej rakovinu konečníka. Prežila ťažkú operáciu, po ktorej jej ostal vývod..ale šlo to ďalej, stále bola v nemocnici, stále zápaly, ťažké stavy. Aj keď bola doma, mala bolesti a trpela. Už nechcela ani k do nemocnice, lebo sa bála čo bude. A tá bezmocnosť je najhoršia. pred Vianocami zas skoncila v nemocnici, musela podstúpiť ťažkú operáciu čriev- mala ich pomotané a obrovské bolesti . Odmietala operáciu, pamätám sa ako som sedela pri nej a videla ten strach v jej očiach. Bola slabá a tušila, že už to asi neprežije. Povedala mi že to podpíše a že chce aby sme vedeli, že nás všetky tri (dcéry) veľmi ľúbi. celý čas som jej sľubovala že to bude zas všetko dobré. Operáciu prežila, no dostala o deň krvácanie do mozgu. Potom už len ležala v obrovských bolestiach a trpela. Kým bola ešte pri vedomí, aj tak myslela na nás, nie na seba, vravela že nám nestihla kúpiť darčeky. Dostala infekciu. posledné dva dni už len ledva prikývla a kričala že bolí bolí. Bol to strašný pohľad. Celé dni som tŕpla a zažívala muky keď mi zazvonil telefón, lebo som sa bála, že volajú z nemocnice. Uz ani nepila , nič. ešte v sobotu keď sme ju boli pozrieť, pýtala sa, či je tam aj mama - jej mama - babka, ktorá zomrela pred tromi rokmi. V pondelok ráno, na štedrý deň mi zavolala sestra, že mamička zomrela. Zrútil sa mi svet. Nejem, nežijem. Stále ju mám pred očami ako tam trpela. Nenávidím celý svet za to, že musela takto trpieť celý život a takto odísť. Nezaslúžila si to. Nikdy nehľadela na seba, len na druhých. Aj posledné by nám dala. Všetkú bolesť pred nami skrývala, nechcela aby sme sa trápili. Premietajú sa mi pred očami všetky hádky, keď som jej veľa ráz všeličo povedala, vykričala... a to len preto, že som sa nemohla bezmocne pozerat na to ako trpí. Veľakrát si ten moj hnev voči celému svetu odniesla ona. Neviem či mi to niekedy odpustila a či odpustím niekedy ja sebe, že som sa s ňou hádala, že som s ňou nebola viac, viac jej nepomohla, viac ju neobjímala. Je mi jej strašne ľúto, keď si predstavím aký musela mať strach, aké bolesti. V tej chvíli by som sa s ňou vymenila a ľahla si na tú posteľ ja keby sa dalo, ale musela som tam len bezmocne stáť. Túžila aspoň dožiť sa vnúčatka, ale ani to sa jej nesplnilo. Mala iba 57 rokov a takmer 20 rokov sa to s ňou viezlo.V sobotu má byť pohreb a ja sa bojím .Bojím sa, lebo viem, že to bude naposledy, čo ju uvidím. Neviem si predstaviť ako mám ďalej žiť. Komu zavolám, keď mi bude ťažko, za kým pôjdem. Toľko by som jej chcela toho povedať. Možno to, že odišla bol pre ňu dar, ktorý dostala na Vianoce.. Jediné vykúpenie z tej bolesti. Keby som aspoň vedela, či je s maminkou a oteckom a či ju nič nebolí. Nespím, nejem, neprejde sekunda, aby som na ňu nemyslela. Ako sa také niečo dá prekonať? Tá bolesť je strašná. Mám pocit, že zomriem.
Uprimnú sústrasť.
Je to pre Teba obrovská rana, ale pre Tvoju maminku je to vykúpenie. Jej duša sa už nachádza na krajšom mieste.
Cítim s Tebou... mne umrela moja mama ani nie pred mesiacom... Mala o pár rokov viac, ako Tvoja maminka. Ťažká choroba a mama s ňou statočne bojovala do poslednej minúty, nechcela nikoho zaťažovať, mala bolesti, ale bola naozaj statočná...
Veľmi mi chýba, mám mnoho slov, ktoré som jej nepovedala...
Potrebuješ sa vyplakať. Povedz maminke o svojej bolesti, ak to že Ti chýba. A hlavne odpusť sebe, neklaď si vinu za jej odchod. Odpusť i jej za to, že Ti odišla. proste tak to malo byť.
Prešla som si podobným a veľmi mi pomohlo poznanie, že niektoré veci si musíme prežiť presne tak, ako idú. Ale najmä to, že moja mama je už niekde inde, kde jej je dobre.
Ak by si chcela, pokojne napíš IP.
Drž sa. Bude to ťažké, bude to bolieť, maminka Ti nikdy neprestane chýbať, ale to zúfalstvo časom pominie.
@zuzina25 V prvom rade,uprimnu sustrast-(,je to smutne a strasne tazke,pre Teba..musis velmi trpiet,tazko sa to cita nie este preziva.Bolest pominie velmi pomaly ale v srdci Ti navzdy ostane,bude s Tebou a chranit Ta..Casom sa vyrovnas s tym,chce to cas,mysli nato ako trpela a teraz uz ju nic neboli,netrapi..bolo to take vykupenie aj ked za taku cenu,ze uz niesi s nou.Vyplac sa,ulavi sa Ti,nedus v sebe nic,a hlavne si nic nevycitaj,tie hadky alebo nedorozumenia,taky je zivot a kazdy to tak mame,mali ste sa rady a to je hlavne.Ked budes potrebovat sa vyrozpravat alebo Ti bude tazko kludne napis...bud silna a mysli na svoje zdravie aby si si stresom neublizila,mamicke je uz dobre.vela sil posielam
ach, tažko sa to číta:( mne zomrela mamička teraz v septembri. tiež už veľmi trpela od bolesti:( je to veľmi ťažké a prijmi moju úprimnú sústrasť. :( mojou útechou už bolo len to, že už netrpí. Dúfam v to a modlím sa za to, aby jej bolo už len dobre:(
Úprimnú sústrasť, mne teraz 22.12. zomrela babička v nemocnici, zajtra mame pohreb. Mala čerstvých 79 r, Parkinsona a Alzhaimera, tiež zomrela v nemocnici asi na zápal priedušiek. Plačem už od soboty a neviem ako to zajtra zvládnem a v piatok do roboty musím. Viem, je to iné ako mamička alebo tatino ale mňa to strašne tiež boli lebo som ju mala veľmi rada a mam strašne veľa spomienok s nou spojených, bola som jej prvorodena vnučka. 😢 Drzkaj sa a vyplač, mne furt tečú slzy a modlím sa aby už bolo zajtra po všetkom. Bohužiaľ na to neexistujú žiadne lieky ani nič aby to pre bolelo. Babička nás už nepoznala a nevedela o sebe tiež mi každý hovorí ze už jej je dobre, že čo je to za život nespoznat svojich najbližších ale mne to furt rozum a ❤️ neberie. Myslím na teba, bohužiaľ pre nás život ide ďalej.
@zuzina25 Úprimnú sústrasť. Mamke už je dobre, už ju nič nebolí, verte tomu... mne zomrela mamka v októbri 2017 na druhý infarkt, síce sa zďaleka tak netrápila ako Vaša mamka, ale aj tak sa s tým stále vyrovnávam, veľmi mi chýba. Človek si to musí odsmútiť, odžialiť, aby to prebolelo, spomínať na to dobré, čo ste spolu zažili... do pohrebu je to peklo, potom je to postupne lepšie. Pre mňa bolo najhoršie vypratať rodičovský byt (ocko zomrel dávno, v roku 1999, tiež 57-ročný, ale náhle), zrušiť náš pôvodný domov, rozlúčiť sa s vecami, ktoré moji rodičia vlastnili, ale zase na druhej strane, pomohlo mi to, bolo to ako keby som to celé uzavrela predajom bytu, pár vecí sme si so sestrou nechali na pamiatku. Sestra žije v inom meste, ďaleko odo mňa, mamka mala dve mladšie sestry, takže mám sa s kým porozprávať, za kým ísť, teda okrem manžela a detí. Stále mi je to ľúto, mamka síce mala takmer 75 rokov, ale verila som, že si ešte s nami požije, moje deti mali len 7 a 9 rokov, sestrina 1,5 roka, keď zomrela, nestihla si dlho užiť vnúčatká. Ale dá sa to zvládnuť, dajte tomu čas a verte, že Vaša mamka bojovala ako vedela, ale ten boj sa nedá vždy vyhrať a nikto nevie, prečo je to tak, že niektorí žijú dlho a bez chorôb, na iných život naloží koľko sa dá. Budete v sebe cítiť hnev, prečo práve Vaša mamka, mne sa vtedy zdalo, že všetci majú mamu, len ja nie, ale nie je to tak, mnohým ľuďom už v mladom veku chýbajú rodičia, bohužiaľ. Mamka tu nechala vás, svoje deti, a to je to najviac, čo mohla po sebe zanechať, tak žite ďalej s láskou v srdci a s hrdosťou na svoju statočnú mamku. Ja si vždy pripomeniem, aká statočná bola tá moja, keď začnem reptať na bežné každodenné starosti, ktoré sú nič v porovnaní s tým, čo mnohí ľudia musia denne prekonávať. Spomienka na ňu ma hreje v srdci a dáva silu žiť tak, aby bola na mňa pyšná. Prajem Vám veľa síl, držte sa, dá sa to zvládnuť... určite nájdete spriaznené duše, ktoré Vás vypočujú a pomôžu, keď bude najhoršie ❤❤❤
úprimnú sústrasť. ťažko hľadať slová útechy, lebo žiadne slovo nedokáže utešiť alebo utíšiť takú bolesť. tak len jedno - v prvom rade odpusť sama sebe, keď si na mamku bola niekedy zlá. človek vo vypätej situácii reaguje hocijak, ale vedz, že mamka sa na teba za to nikdy nehnevala. srdce matky je neopísateľne milostivé a milujúce, ona vedela, že to tak nemyslíš. takže odpusť len sama sebe. bolieť to bude dlho, ale časom budeš myslieť len na to pekné a dobré, čo ste s mamičkou zažili. a či si veriaca alebo nie, mysli na to, že mamka sa už netrápi, už ju nič nebolí. nie vždy je to útecha, ale po tých bolestiach, ktorými tak dlho trpela, bol jej odchod pre ňu vykúpením.
vyplač sa, uľav svojej duši, rozbi niečo, krič, len to nedus v sebe. držím veľmi prsty celej rodine, aby ste sa v tejto ťažkej chvíli dokázali navzájom podržať. pre mamku, pre jej pamiatku. posielam silné objatie
uprimnu sustrast. odpust sama sebe. mamina ti isto odpustila. podrzte sa so sestrami navzajom. ziiadny clovek by nemal zazivat tolko bolesti a trapenia ako tvoja mamina. a ziadny clovek tolko bezmocnosti strachu a neistoty ako ty... co by si teraz zelala tvoja mamina pre teba?
jaj moja drahá .... to ma tak veľmi mrzí .... toto keď som si prečítala tak ma to zobralo .... prajem ti z celého srdca úprimnú sústrasť .... a prajem ti veľa síl a teraz budeš mať ťažšie obdobie a je to úplne normálne to čo cítiš ... žiaľ je teraz to správne čo cítiš .... a ak mamina bola na tom tak zle tak jej je teraz takto lepšie ako by sa mala trápiť v bolestiach. Držkaj sa mi moja zlatá :( :(
prajem ti úprimnú sústrasť ... strata, ktorú prežívaš je veľká a asi sa nikdy nezacelí ... sama som zažila nedávno odchod ocka na večnosť a mám pocit, že môj život sa tým zmenil ... musela som prijať a pochodiť, že všetko je pominuteľné ... cítim s tebou a viem ako ťažko ti je,ale už nemusíš mať aspoň strach a dívať sa na jej utrpenie ... ver mi, že tvoja maminka ostane stále s tebou, preto je venuj svoje myšlienky, láskavé slová a krásne spoločné spomienky ... svetlo sviečky a tichú modlitbu
úprimnú sústrasť....najviac čo môžeš pre mamičku urobiť je dať za ňu odslúžiť gregoriánske omše...bolesť a smútok neprejde, ale časom sa zmierni....pre človeka ktorý má bolesti(pri rakovine sú tie bolesti veľmi veľké)je smrť vykúpením....mne naozaj pomohlo keď som si hovorila že najdôležitejšie je že už netrpí a nemá bolesti....bolí to len tých čo tu ostali a je sebecké chcieť aby tu trpiaci človek ostával, pre neho je to naozaj vykúpenie....hlavne mamičke odpusť aby mohla odísť a odpusť aj sebe....po pohrebe sa ti trošku ulaví na duši to najviac čo môžeš pre ňu teraz urobiť je dať odslúžiť gregoriánske omše(robia to v kláštoroch).
Úprimnú sústrasť. Smutne, že v 21. storočí nechajú vo vyspelej krajine niekoho umierať v bolestiach. Neakceptovateľné! 😧
Mysli na to, že tvojej mame je už teraz dobre, veľa síl pri prekonávaní žiaľu.
keby si vedela kolko nas takych je,medzi nich patrim aj ja,kazdy kto to prezil ti rozumie,ja som rodila a mamka zomierala,v den ked som porodila ona zomrela,chyba mi dodnes,iba cas to vylieci,nik ani nic ine a je to ukrutna bolest....
Smrť bola pre nu vykúpením,teraz už netrpí.Uprimnu sustrast.
smutné je že tak veľmi trpela... vydrancované slovenské zdravotníctvo....😈
viem čo prežívaš. Pred 3 rokmi mi zomrela mama....Tiež v nemocnici za záhadných okolností.... Dodnes nosím v srdci žiaľ...
Úprimnú sústrasť dnes sme sa vrátili z pohrebu tak tiež smutné sviatky hlavne že vybaviť niečo hotová katastofa držíme palce
@zuzina25 uprimnu sustrast...tazko napisat nieco rozumne,co by povzbudilo....moja mamka tak isto zomierala na morfiu,lebo mala uz pokrocilu rakovinu a tahala to neuveritelne dlho,tazke operacie,za cas aj vyvod...atd,atd
Tazko je sa s tym naucit zit...mne pomohla modlitba,poplakat si,ked som.musela....a zo.zaciatku to bolo teda viac o placi...ale dost pomohol manzel,to,ze som mala male dieta....ale hoci je tomu uz 7r,stale sa prichytim,ze idem zavolat...co sa podarilo detom,co zvladli...ked mam.problem,co by som mala urobit,povedat....no a placem aj teraz,staci spomienka na mamu,basnicka,pesnicka...svuatok.
Mozno tym,ze mas sestry,spolocne to lahsie zvladnete,podrzite a vypocujete jedna druhu..najma,zomknite sa teraz...
Mozno ta povzbudim tym,ze ja mam pocit,ze pri.tazkych chvilach,ked sa s nou v duchu rozpravam,ze citim akoby bola pri mne...mamy,najma dobre mamy svoje deti neopustaju...vzdy ju budes citit.
No a buhuzial,na bolest pomaha iba cas....vela casu...sice nikdy nezabudnes,neptestane ti byt luto,ale naucis sa,ze tu nie je.
Mne je za mojimi rodicmi velmi.smutno....
Uprimnu sustrast...neviem co napisat, len placem a zelam, aby si to co prekonala, drz sa
Ďakujem Vám všetkým za povzbudivé slová aj za správy. je to od Vás veľmi milé. Mrzí ma každá vaša strata. a ako píšete, nikdy to neprebolí. Je to strašná bolesť. neviem si predstaviť svoj život bez nej. Nejem, nechutí mi, nemám ani silu čokoľvek robiť.
v prvom rade ti vyjadrujem uprimnu sustrast, je to hrozne prezit a poznam to..
mne mama zomrela mesiac po mojej maturite, mala som 20rokov, mama bola zamknuta v spalni (dlhy pribeh, kvoli otcovi).. dostala mozgovu porazku ked vstavala, cize ja som to zistila par hodin na to ze nieco nie je ok, kedze bol sviatok a ja som si pospala... volala som vsetkych surodencov, najstarsia sestra vylomila dvere a vsetci ostatni prisli potom.. , bol to strasny den, strasny zazitok, ktory nevymazem z hlavy uz nikdy..
mama nemala stastny zivot, to ma na tom, ze odisla predcasne stve najviac, mala iba 50rokov..
tento rok to bolo 14rokov co sa to stalo.. asi pol roka bolo velmi narocne premna sa s tym vyrovnat, zrazu bolo vsetko inak, zmenil sa mi od zakladu zivot, prestahovala som sa, zacala zit sama a ucila sa zapochodu.. stale mi chyba, to uz neprejde.. mama je mama..
ale na zivot bez nej si clovek zvykne, odpusti si chyby a pridu ine radosti, len to vsetko bude trvat.. casom sa s tym zmieris, hoci vzdy ti bude smutno.. drzim palce..
@zuzina25 Vedz, že nie si sama...nám zomrel ocko v júni..z ničoho nič.. Odišiel na tri dni na rybačku a už sa nevrátil. To prázdno je štrašné, u teba o to horšie, že sa to udialo na Štedrý deň.. Určite sa na to nedá pripraviť tak, či tak...no pre ňu to bolo vykúpenie z jej bolestí..už ju nič nebolí, to nech ťa hreje na duši. Je šťastná..s mamou a blízkymi, ktorí sú tiež tam.. Prebolí to..postupne to prebolí, to krásne ostane v srdci, všetko jej môžeš povedať na hrobe, každý deň môžeš vyjsť von, pozrieť na nebo a rozprávať sa s ňou..tak sme to robili my s mojim malým synom, ktorý sa dožadoval dedka..no..už žiaľ nepríde.
Ten pohreb bol najhorší deň v mojom živote. Strašne to bolí..ani na sekundu nedokážem na ňu prestať myslieť
@zuzina25 prijmi prosím moju úprimnú sústrasť ☹. Je to veľmi smutný príbeh a teraz momentálne píšem a plačem. Prežívam to s Tebou. Tu sa jednoducho musíš z toho žiaľu vyplakat a jediné, čo túto stratu trochu zahojí, je čas. Mysli na to, že teraz jej je už dobre, nemá bolesti a našla pokoj. Snaž sa zamestnať nejakou činnosťou, aby Tvoja myseľ nebludila stále na mamku aj keď je to veľmi ťažké. Posielam energiu...drž sa.