Veľmi mi chýba môj nebohý manžel
Ani neviem, co od tejto diskusie ocakavam, ale asi sa potrebujem iba vypisat.
Toto budu nase prve Vianoce bez nasho Ocka.
Velmi, ale naozaj velmi mi chyba. Toto je tak strasne nespravodlive. Mala som najlepsieho manzela pod slnkom, vynikajuci clovek, super partner, velmi dobry ocko. A teraz sme sami. Nechcem svoj zivot takyto, vzdy som sa tesila na mojho Majka, mali sme plany, co a ako, ako spolu zostarneme, tesili sme sa na nas spolocny zivot. Teraz som sama, mam syna, nastastie je cely po Ockovi, ale je to syn, jedneho dna sa zoberie a odstahuje stovky mil odo mna.
Nebavi ma byt vesela, ano musim tuto karu plnu bolesti tahat dalej a na tu bolest sa nezamerat. Ale ked je to take strasne tazke. Je to rok, co manzel ochorel a v Marci bude rok, co zomrel.
Mne sa ani nechce Vianoce slavit, budeme mat pokojne sviatky so synom. Ja budem klasika robit, tak syn bude rotovat medzi priatelmi.
Je to tak strasne tazke byt sama, nechcem priatelov otravovat a vyplakavat do telefonu. Strasne by som chcela teraz objat mojho manzela a povedat mu, ako ho velmi lubim, ako mi chyba, ako jeho syn vyrasta a ako na neho spominame kazdy den.
Manzelova smrt vsetkych hloboko zasiahla. To, co bolo predtym povazovane za normalne (zdravie) sa odvtedy velmi ceni.
Nikdy by som si nebola pomyslela, ze sa po 40tke stanem vdovou s malym dietatom. Mali sme vsetko, teraz som na vseto sama. A nejak ma to vsetko ubija, na nic nemam cas, v jednom kuse sa nahanam, a vecer padnem ako trenky.
Stratila som niekolko priatelstiev, pretoze ludia sa nevedia vyrovnat so smrtou mojho manzela. Na druhej strane mam aj par novych.
Velmi by som chcela vratit cas naspat, aspon na 5 minut, no bohuzial.
Nie som veriaca, ale odkedy manzel zomrel, rozmyslam o tom, co bude potom, ked ja zomriem, je uz koniec,?
Manzel zomrel a cast mna zomrela s nim. Je to tak strasne tazke byt vdovou, vsetky istoty co som mala, sa stratili. Vsetci mi hovoria, aka som silna, ale ja uz som tak strasne unavena zo vsetkeho. Z celeho tohto mizerneho zivota.
Ospravedlnujem sa za vylev.
Ach🥺, najradsej by som napisala nieco k veci, co by pomohlo, ale viem, ze nic take neviem napisat. Ja len, ze robite super vec, ze komunikujete o tom, co citite a prezivate. Robte takto aj nadalej, aspon trocha si ulavite. Drzim vam obom so synom palce.🤍
Je mi to velmi, velmi luto, ze prezivass takuto bolest.
Toto budu prve vianoce, odkedy zomrel moj otec. Dnes by mal narodeniny.
Vobec nebol dokonalym manzelom, prave naopak, pre mamu to je z isteho hladiska o nieco lahsie, ze sa s nim nemusi trapit v urcitych veciach. A predsa sa trapi. Umrtie partnera je jedna z najhorsich veci, odide cast tvojho ja, to sa casom mozno trochu otupi, ale zeby to nejak boliet prestalo...
Toto pochopi len niekto, kto si tym presiel, takze by som sa mozno skzsila poobzerat po nejakej vdove, s ktorou si porozumiete a budete sa moct porozpravat, hoci zial to nezmierni. Ale treba dostat pocity von.
Ja som veriaca, verim v zivit vecny, verum, ze sa s ockom raz stretnem, takze to nie je tak, zeby som ho uz nikdy nikdy nemala vidiet... Len to proste potrva. Hoci samozrejme strata oca je nieco ine nez strata manzela.
Zelam ti vela sil, pokoj do duse a dobrych ludi okolo, ktori ti pomozu, povzbudia ta.
@oslo1 krásne si to napísala. Slzy mám. Úprimnú sústrasť. Neboj sa každý je veriaci. Aj ty. Ži prítomnosťou. Si silná a prežívaš smútok, nie depresiu. Preži ho, hoci to bolí. Skús si manžela predstaviť a rozlúčiť sa s ním v tej predstave. Aj to čo si tu napísala ti pomáha sa vysporiadať s bolesťou. Kľudne pokračuj v tom čo ti robí dobre.
Ťažké obdobie sú Vianoce, hlavne pre tých ktorí niekoho stratili. Tu nepomôže nič len čas. Mám toto isté obdobie koncom apríla. Vtedy som týždeň mimo. Zomrela mi osoba, ktorá ma vychovala, a nemám tu nikoho na svete, ktorá by bola aspoň 30% čo ona. Cítim sa sama, lebo tu nie je. Nepodporí ma.
Stratili ste svoju dvojku, nenahradite ju ničím a nikdy. Tak ako ja.
Mne pomohol čas a zmierenie sa s tým, že treba to prijať. S ludmi som hovorila o nich, a stále spomínam a budem hovoriť o nich svojmu synovi.
V stvrtok by bola dedova 90' ( zomrel na moju 18')
A babka tu nie je 2.rok. Boli pre mňa všetkým. A ja tapam na tomto svete.....škoda že nevideli ako sa mi darí, boli by na mňa hrdí.
Vy skúste začať žiť, určite sa najde niekto krvná skupina pre vás. Objaví sa vtedy, keď to budete najmenej očakávať.
Ach, neviem čo Ti napísať. Musí to byt veľmi ťažké. Ale máš syna, to je to čo Tá s muzom navždy spája
A určite má syn niečo z neho a to je že vždy keď pozrieš na syna, vidíš aj kúsok z manžela
Držím palce, aby ste to dobre všetko spolu zvládli
@oslo1 boze ani neviem co ti napisat…same klise mi napadaju. Vzdy ked vidim ze niekde komentujes spomeniem si na to co mas za sebou, ako to asi prezivas, ako sa ma maly…neviem si predstavit cim si prechadzas…
Nezdrahaj sa kontaktovat priatelov, na to tu su. Neviem si predstavit ze by ich to obtazovalo. Nerozmyslala si nad terapiou? Osud ti toho nalozil vela, mozno by ti pomohli spracovat smutok.
Nepoznam ta ale posielam objatie, tebe aj malemu. Je to krasny chlapcek. Drzim vam obom palce ❤️
Dovol si nebyť stále silná. A dovol priatelom aby ťa vypočuli a nechali vyplakať.
@oslo1 poznam Ta z mk, sledovala som Tvoje prispevky v obcas diskusiach. rada by som Ti vyjadrila uprimnu sustrast, mrzi ma Tvoja strata.
asi vies, ze otec mojich deti sice zije, ale pre mna v mojom srdci umrel. jeho fyzicke telo tu je stale, ale ten clovek vnutri, ten, ktoreho som milovala, jeho osobnost bola nenavratne zdevastovana drogami.
ja som svojho manzela milovala v urcitom obdobi nasho zivota viac nez nase deti. zivot by som zanho polozila. a on to vsetko zahodil, podupal, znicil kvoli hnusnym drogam.
jeho laska ku mne sa zmenila na nenavist.
je to trosku ina situacia. lebo moje krasne spomienky boli poskvrnene tym zlom, co pachal.
ale pamatam si prve vianoce. sama s detmi. take osamele a smutne.
minuly rok este horsie - sama, bez deti, bez rodiny, sama v obrovskom prazdnom dome.
ja viem, ze to je klise, ale cas otupi vsetky rany. v najhorsich chvilach som si stale opakovala: je to len obdobie, je to len obdobie.
to jedine mi pomahalo. a sport. sport mi vzdy pomohol zabudnut.
toto smutno krasno rodinne vianocne obdobie trva len par dni. nic ine nepomaha, len plakat, smutit a verit v krajsiu buducnost.
myslim na Teba.
@oslo1 čítam a plačem :( poznám tvoj príbeh a vždy keď zbadám akýkoľvek komentár len premýšľam, kde berieš toľko sily. Čokoľvek napíšem, nič nepomôže :( je to tak nespravodlivé, lebo aj keď ta nepoznám, viem, že si úžasný človek. Jednoducho z písania to poznať a viem, že sa nemýlim. Tak veľmi by som ti chcela pomôcť, keby čokoľvek hoc čo… napis a pomôžem. Veľmi ta objimam a prajem veľa síl. Kvôli synčekovi ❤️ srdce ma boli a pritom sa ma to ani netýka… zdravie je to najviac a naozaj veľa veľa z nás ani nevieme čo mame 🙏🏻 ďakujem, že si mi otvorila oči.
aj som si myslela, že to píšeš ty a s malou dušou som otvárala diskusiu 😢 si fantastická žena a obdivujem ťa ako si to všetko dala sama v cudzine 👍 neviem ako pomôcť, asi nijako. je mi smutno s tebou 😢
❤️
https://www.plamienok.sk/blog/ked-uz-nikdy-nebu...
Toto som dnes nasla. Par minut po precitani diskusie. Tak velmi by som ti chcela pomoct zmiernit bolest.
A nechces sa vratit na Slovensko a zapisat syna do medzinarodnej skolky/skoly?
Pamatam si, ako si napisala, ze tvoj manzel zomrel. Aj ked si naznacovala, ze takyto bude koniec, aj tak ma to vtedy velmi zaskocilo. Nejak som naivne dufala, ze sa u vas stane zazrak. Pretoze si o vas dvoch vzdy pisala s takou laskou, az vam to clovek (v dobrom) trosku zavidel.
Ani neviem, ci som ti vtedy nieco napisala, pretoze vsetko mi prisli take banality a frazy.
Ani dnes sa nebudem tvarit, ze tomu lepsie rozumiem. Neviem si to stale predstavit. Zaskocilo ma, ze clovek moze dokonca pre to stratit aj niektorych priatelov. A mrzi ma to, ze sa tak stalo. Akoby si nezazila zleho dost aj tak.
Je fajn, ze o tom vsetkom aspon hovoris, nez aby si to uzatvarala v sebe a bola silna za kazdu cenu v kazdej chvili. Mas pravo na chvile, ked places a citis sa stratena, slaba a zo vsetkeho strasne unavena.
Ale rovnako obdiv, ze zvladas ist kazdy den dalej. Aj ked si mozno hovoris, ze dakujes za taky obdiv. Ze je to skor dielo nutnosti, ako chcenia. A kiez by si radsej nemusela, ako musela.
Drzim ti aj so synom palce, aby sa ti podarilo dostat zas zivot do stabilnych kolaji, aby si zas nasla pokoj a mohla spominat na manzela s laskou a bez trapenia. Aj ked ti nikdy neprestane chybat.
A kludne sem pis, ked budes mat potrebu sa vyrozpravat. Som si ista, ze tu vzdy najdes aspon kusok utechy a povzbudenia.
@oslo1 cítim s tebou. Aj pre mňa a moje štyri deti budú toto prvé Vianoce bez tatika. Odišiel pred dvoma mesiacmi. Tiež nám zúfalo chýba. Máš pravdu, nie je to fér. Je ťažké niesť všetko sama, bez opory. Ja som veriaca, verím, že môj muž stojí pri nás, pomáha nám. Odišiel, ale neopustil nás. A pomáha viac ako predtým. Myslim na teba, aby si dokázala ísť ďalej. Každý deň začínať nanovo. Aby si našla pokoj a radosť zo života. Drž sa
@oslo1 je mi to veľmi ľúto. Aj ja niekedy premýšľam nad iróniou osudu že muži čo si ženy nevážia si tu vykračuju a robia nešťastne všetky okolo seba a tam kde sa nájde krásna a dokonalá láska tak tam nie je budúcnosť. Slová ti nenahradia to cenné čo si stratila. 😢 No myslím na teba a verím že osud ešte niečo pre teba má. ♥️
@oslo1 vela na teba myslim, hoci ta poznam len odtialto ❤️ Mne zomrela mama, ked mladsia dcera mala rok a velmi dlho mi trvalo, kym som sa s tym vyrovnala. Ale som vdacna, za ten cas, co tu bola s nami, vela mi dala a hlavne mladsia sa na nu aj povahovo velmi podoba, tak si hovorim, ze kusok z nej zije dalej. Vianoce su vzdy psychicky narocne, je to cas, ked ma byt rodina spolu a to miesto ostava prazdne… tie pocity, co prezivas, su normalne, aj ta unava - si na vsetko sama, bez opory. Ver mi, hoci to mnohi povazuju za klise, ze cas lieci. Ta bolest, zial a prazdnota sa casom otupi. Viem to, mama zomrela pred 16 rokmi a hoci mi sialene chyba, uz ma to neparalyzuje. Tvoj manzel by bol na teba hrdy, ako si zvladla posledne chvile s nim a ako sa staras o Vratka, sama, v cudzej zemi. Si uzasna zena ❤️
@oslo1 Musi to byt velmi smutne a tazke a neviem si ani predstavit aka unavena musis byt. Smutim s tebou.😢
Az mi slza vyhrkla, ked som si to precitala. Taketo nieco si ani neviem predstavit a plne chapem tie pocity. No musim ti povedat, ze si velmi silna zena a asi to takto bude, ze bude chybat, to si asi klamat nebudeme. Casom sa to ale naucis nejak zvladat. Drzkaj sa a vela sil ti posielam
Je mi to veľmi ľúto a rozumiem ti,bola som v úplne rovnakej situácii. Ale niečo ti predsa poradím. Nemaj pocit,že priateľov zaťažuješ svojim smútkom.Robila som to isté a po rokoch mi vysvetlili,že tam boli pre mňa,ale nevedeli koľko môžu urobiť,aby nejatrili ešte viac bolesť. Vianoce sú o rodine a tebe ešte zostala najdôležitejšia časť rodiny,váš syn.
@oslo1 pokus sa zmeniť zmýšľanie- bud vďačná a šťastná za to, že bol taký človek súčastou tvojho života, aj keď na krátky čas. Že mate spolu syna, ktorý vás bude navždy spájať. Že ta miloval. Koľkí ľudia nic z tohto nezažijú…
Aj keď sa to teraz zdá nemožné, raz bude lepšie. Posielam objatie
@oslo1 ahoj,asi ti vobec neporadim,placem pri citani tvojho prispevku,nepozname sa,no prajem ti extremne vela sil,nedokazem si predstavit co vsetko musis prezivat...prajem ti len to najlepsie ❤