Súrodenci nemajú deti

To ma mrzí a švagrinú, čo nemôže mať deti, aj chápem. Vlastne aj tvoju sestru, hoci tá by sa mohla trochu premôcť.
Ale keď si písala o tých sesterniciach a bratrancoch, čo tak zamerať sa týmto smerom? Zrejme niekto z nich má deti, možno aj v podobnom veku. Ja som ako dieťa trávila viac času so seternicami z druhého kolena, než s niektoými svojimi vlastnými bratrancami a sesternicami. Ak ste si boli blízki v detstve, akús nadviazať kontakty.

Respektuj vsetkych naokolo. Maju pravo na svoj postoj a nevidim dovod, aby si im to vycitala. Ja sice mam svoje deti, ale k "cudzim" detom nemam absolutne ziadny vztah. Dokonca by som povedala, ze mam z nich strach. Neviem sa s nimi rozpravat, je to pre mna dost neprijemny pocit. Ja som nedrzala na rukach ani jedno dieta z rodiny, dokonca ani dieta mojej najlepsej kamaratky. Proste mam obavy, ze sa im nieco stane, ked ich budem drzat, dohliadat na ne.
Su ludia, ktori deti proste nechcu. Mozu na to mat milion dovodov, o ktorych ti nemusia hovorit.
Ja mam bratrancov aj sesternice, ako deti sme boli casto spolu, dnes uz mame svoje rodiny a nestretavame sa spolu. Tvoje dieta si najde kamaratov a vobec mu "rodinne deti" nebudu chybat.

no vztahy su komplikovane :/

So synom sa tvoja sestra začne baviť niekedy na konci ZŠ. Keď bude z neho už chalan na bežný rozhovor. Tiež mám takého blízkeho človeka. Vzťah k malým deťom nemá, ale keď môj syn začal debatovať a správať sa už nie ako dieťa, našiel si k nemu cestu. Teraz, keď je dospelý si rozumejú, debatujú spolu o všeličom. Sú naozaj ľudia, ktorí nevedia pracovať s malými deťmi. Alebo im malé deti vadia. Treba to akceptovať.

kazdy je iny a treba to respektovat. Nie kazdy tuzi travit cas s detmi, je to iny styl zivota, Bud rada, ze je tvoja sestra priama, vies, ze nebudes na nu spoliehat v pripade napriklad strazenia syna. A to, ze je to tebe luto, je to tvoje nesplnene ocakavanie. Mnohokrat to budovanie vztahov do sirky celej rodiny je iba pretvarka, kde jeden chce, ostatni sa prisposobia a v tichosti cakaju, kedy navsteva skonci a zas moju svoj vlastny klud. Samozrejme, su aj opacne pripady. Preto treba respektovat kazdeho osobnu individualitu a neprenasat vlastne potreby a ocakavania na druhych. Na co vlastne sluzia take caste rodinne navstevy dokonca aj s prespavanim? Ked sa pozriem na uz dospele deti, co takto vyrastali, ze chodili od rodiny ku rodine na caste navstevy, aj tak si dnes ziju svoje vlastne zivoty, a ak treba pomoc, z tej sirokej rodiny im nema kto pomoct. A ak su napriklad rozlezeni po zahranici, a chcu prist dovolenkovat domov, nema im kto poskytnut ani prespavanie a zazemie pocas ich dovolenky (okrem rodicov, ak ich este maju)

@h2 Mam dve sestrenice a ktorymi si velmi rozumiem, s jednou sa stretavame zial iba 2x rocne, kedze byvaju v zahranici a druha vela cestuje, o rodine velmi neuvazuje, takze sa tiez vidime iba zriedka. 🫤
Co sa tyka manzelovej strany, dvaja byvaju rovnako v zahranici, takze ten isty scenar. Mnohi su na dieta este velmi mladi alebo deti vobec nechcu mat. Stretavame sa s jednym jeho bratrancom a jeho detmi, takze sa nejako aj snazime "sustredovat" na tento vztah, kedze z ich strany je aj zaujem. Oni su vsak troska viacej odmeranejsi, troska viacej introverti, teda ja by som uvitala urcite viacej spolocneho programu, ako oni. Co teda akceptujem samozrejme a nikoho nejdem do nicoho tlacit.

No... chapem obe sestry .. tu co nema rada deti, sama niesom rada v ich spolocnosti a to dieta mam a tu ktora mat dieta nemoze chapem duplom. Teba tiez ale najmenej . My sme tiez kvazi ,,sami" a som spokojna.
So sestrou by som to uz neriesila aby si nenarusila vztahy este viac. Nenanutis jej vztah k tvojmu dietatu

a preco si sa tak upla na vztah tvojej rodiny s tvojim synom? blizsi vztah pre socializaciu mozes vybudovat v okoli s tymi, co tiez maju deti a su vo vasom okoli, v skolke, v kruzkoch, v zazitkoch, vyletoch, kamaratoch z okolia, atd.,

@1ryba Dufam, ze to tak bude. Chyba mi sestra a bola by som rada, ak by bola znova sucastou mojho zivota, aj ked mam dieta.

@darmasiswa Lebo je to nieco, co bolo sucastou mojho zivota stale a zrazu prichodom noveho clena sa nasa pozocia uplne zmenila. Chapem, ze su ine moznosti, kamaratov samozrejme mame, aj tak ma to mrzi.

treba prijar realitu, ze vyvojom sa veci menia, a hladat pozitiva v novych inych fazach, predtym ste boli najlepsie priatelky so sestrou, spolu ste vyrastali, teraz vsak ma kazda svoj vlastny zivot, dnes spolu neranajkujete, nestarate sa spolu o chod domacnosti, nezdielatespolu dennodenne pocity, ktore ste mali, ked ste spolu byvali. Dnes spolu nebyvate, to neznamena, ze nie ste si sucastou, vasa spolocna minulost tomu nedovoli, ale zijete uz kazda zvlast, a tvoj syn zije s tebou, nie so sestrou, to je ten rozdiel

Autorka, skús sa so sestrou stretávať aj inak. Choďte spolu na kávu, do kina. Samé dve. Bude to ako za starých čias, keď si dieťa nemala. Proste si urobte dámsku jazdu. Dobre to padne aj tebe. A aj ona sa nebude cítiť pod tlakom, že sa musí nútiť do kontaktu s malým dieťaťom.

@katarinaba To je vsetko v poriadku, ale predpokldam, ze tvoja najlepsia priatelka, je stale tvoja najlepsia priatelka, ale moja sestra nou uz nie je.

Mne sa zdá že na to príliš tlačíš .. sestru chápem proste nemá k tomu vzťah nepomôžeš si ale prečo neurobiť že si vyjdete na babskú jazdu len vy dve bez tvojho dieťaťa?
Dieťa nechaj doma s otcom (babkou, opatrovateľkou) a ty chod so sestrou ako za starých čias niekam... Nemyslím teraz nejaké párty ale nákupy, kávička, kino...
Druhú švagrinú chápem maximálne ale to vieš tiež vyriešiť tak že s ňou si zajdeš niekam sama aby sa necítila zle
A čo sa týka toho bratranca tak tam možno tlačíš na to viac ako by oni chceli...keď raz niekto nie je taký spoločenský tak v tej spoločnosti sa bude cítiť zle, nie sám sebou a tak to stretávanie aj bude vyzerať..

@1ryba Samozrejme ze som to tak riesila, dokonca navrhovala stretnutia bez dietata, ze poprosim babku nech postrazi a my si styria aj s jej partnerom mozeme niekam ist posediet, vyrazit. Alebo som iniciovala dokonca aj spolocnu dovolenku vo dvojici, ako predtym, ale ona nemala zaujem, ze nechce tahat matku od dietata...

ahoj.mam to podobne a keď sme to vnútorne riešili,tak bohužiaľ iné nevyšlo iba to akceptovať 😔Malý sa pohrá na ulici,v škole,v kútiku a tiež vie pomôcť domáce zvieratko.

Príliš tlačíš na pílu. Mala by si prijať vzťahy aké máte a nenútiť ľudí k tvojim predstavám. Nájdi si kamošky v okolí s deťmi, zo škôlky, krúžkov atď.

Moja najlepsia kamaratka bude mojou vzdy. Ako aj tvoja sestra tebe. A obe sme na tom rovnako, mozno ty si na tom este lepsie - ty sa so sestrou stretavas a komunikujes. Ja s mojou najlepsou kamaratkou si napiseme 4x do roka. Mozno raz za rok si zavolame. O stretnuti ani nepisem - videme sa mozno raz za 3 roky. Ale nase kamaratstvo spociva v uplne niecom inom ako o stretavani sa, pisani si. Obe vieme, ze cokolvek jedna bude potrebovat, staci zavolat a dobehneme ako psik na pomoc. Ja mam svoj zivot, ona ma svoj zivot a nevycitame si, ze nemame na seba cas. Ze si nezavolame. Lebo zivot je o inom.

Ja chápem tvoju sestru. Tiež som mala deti neskoro a so sestrinymi som sa nehrala. Nemala som k nim žiadny extra vzťah. A tiež som ich ani nenosila na rukách. Proste som sa bála ze ich zle chytím a niečo im nechtiac spravím. A hrať som sa s nimi tiež nehrala lebo ma to nebavilo a ani som nevedela ako na to... nie každý je materský typ od prírody. Teraz keď deti mám hrám sa s nimi , venujem sa im. Ale zase iné (cudzie) na ihrisku nejak ignorujem... každý sme iný a treba každého prijať takého aký je.

@katarinaba Chapem, tak v tom pripade mame iny pohlad na priatelstvo. Na mna plati samozrejme aj ta druha cast, ale ja som rada v spolocnosti svojich priatelov, mam rada plnohodnotne diskusie a priatelstvo spociva pre mna aj v tomto. Zivot je aj o tomto.

Uplne ta chapem, tiez moje deti nebudu mat ziadne sesternice, bratrancov, pravdepodobne ani co chvila babky, dedkov. Tiez je mi z toho smutno, ze nezaziju to co my sme zazili. Ale zasa bude internetova doba, vztahy budu inak vyzerat a deti budu urcite spokojne aj tak 🙂 neboj

Tak ale zas mas aj ine osoby, s ktorymi toto vsetko robit mozes, nie? Ja tiez nemam len tuto jednu kamaratku. Mam tu mamu, s ktorou riesim jedno, mam kolegynu, s ktorou riesim druhe, potom su veci, ktore riesim s detmi a mam dalsie dve kamaratky, s ktorymi riesim uplne ine veci. Nikoho zo spomenutych nevtahujem do veci, o ktore nemaju zaujem, proste s kazdym riesim to, co mame spolocne a chceme riesit navzajom. Na dovolenku si mozete najst uplne iny cudzi par s detmi, na kavicky kolegynu z prace. Verim, ze ak budes mat intymny problem a zavolas sestre, ze sa s tebou o nom porozprava. Si prilis upata. Otvor sa moznostiam a hned ti bude lepsie.

Podla mna si to beries prilis k srdcu. Ja mam surodencov troch. Ani jeden nema deti zatial a ani jeden z nich sa nejako nehrnie do toho, aby s mojimi detmi bol nejaky extra kamarat. S dvoma z nich sa vidim tak 2x za rok a s jednym bratom castejsie, lebo nebyva od nas az tak daleko. Ale vzdy to beriem tak, ze su to ludia, ktori nemaju s malymi detmi ziadnu skusenost a predsa, moje dieta je pre nich cudzie v zmysle, ze nie je ich vlastne. Manzel ma sestru, ktora ma 3 deti a ked boli ich deti male, my sme boli bezdetni, tiez sme sa nejako nehrnuli do starostlivosti o ne. Tiez sme typy, co ine deti nejako nemusia a kym sme nemali vlastne, nemali sme tusenia, o com sa s tymi detmi rozpravat, co s nimi robit, ako reagovat...
So sestrou sme tiez mali super vztah, kym som neotehotnela. Teraz si napiseme uz len obcas a nesilim to. Lebo viem, ze ona ma ine starosti, ja ine... mne jej problemy casto pridu totalne malicherne, kdezto jej moje problemy tiez pridu asi totalne odveci. Kym nebude sama matkou, nepochopi urcite starosti, ktorymi si zena ako matka prechadza.
Nemusis si vynucovat pozornost a ist do konfrontacie. Chapem, ze ti je to luto a cakala si, ze sa budu starat viac, ale pochop aj ty ich.

Neboj, syn porastie, s niekým sa zoznámite, možno budete mať šťastie a nájdete si kamarátov s dieťaťom či deťmi.. skús v okolí nájsť milú maminu, v škôlke, na ihrisku.. ja som sa tak zoznámila s kamarátkou, my máme teda tri deti, ona má tiež viac a už dlhé roky sa kamaratime, deti majú k sebe taký rodinnejsi vztah, niečo ako bratranci a sesternice.. tak chodime aj na výlety či dovolenky a je to tak fajn.. sestru ani švagrinú nerieš, síce ja čo odjakživa zbožňujem deti si neviem predstaviť nemať vzťah k synovcovi, ale tak donútiť sa nedá nikoho.. (ja som najmladšia zo 4surodencov, moje sestry mali deti keď som ešte bola mladá a veľmi rada som so všetkými deckami travievala čas.. môj muž bol taký istý a tak sme ich bravali aj na výlety, vždy sme si to užívali.. tie decká sú už dospelé, už sa tak často nevidame, ale tak vzťahy sú vždy komplikované)

@katarinaba Ved ale ja som nikde nepisala, ze nemame priatelov alebo ine blizske osoby, s ktorymi sa stretavame. Toto je vsetko v poriadku. Mna jednoducho napr. mrzi, ze okrem manzela som mala najblizsiu osobu moju sestru s ktoru aktualne komunikujem raz mesacne na obede s rodicmi. Mozno som upata na vztah s nou a chyba mi jej spolocnost, priznavam, je na tom ale nieco zle? Uprimne, aktualne by som radsej zavolala mojej najlepsej kamoske, ak by som mala nejaky osobny problem, ako mojej sestre, kedze sme sa tak vzdialili a to iba preto lebo som matkou, nase preferencie su uz trocha ine a svoj zivot musim prisposobovat svojmu dietatu. Nechcem vtahovat nikoho do nicoho co nechce, ani to nerobim, len ma mrzi nasa aktualna situacia,to je vsetko a toto je aj pricipom mojej diskusie. Myslim, ze to pochopi iba clovek, ktory taketo vztahy s rodinnym prislusnikom mal.

Kazdy mal taky vztah v zivote. A kazdy sa tomu musel prisposobit. Ved o tom su tu v podstate vsetky odpovede. Kazda ti poradila, aby si sestru nechala dychat, zila si svoj zivot a zmierila sa s tym, ze to je tak ako to je. Mozno prave tvoje vycitky su dovodom, preco sa s tebou nechce stretavat. Staci, ze jej povies: skoda, ze sa nevidime castejsie - uz to moze v nej vyvolavat neprijemne pocity. Ale v pohode, lutuj sa, lutuj svoje vztahy - a nikam sa nepohnes. Alebo si zober k srdcu rady z prispevkov a pohni sa dalej.
Vela stastia.

ja ta chapem, ale dnes tieto veci vnimam inac. Ty riesis svoje vlastne potreby a ocakavania, a chces aby to iste citili aj ini. Este si neprijala fakt, ze ini maju odlisne potreby, a ako tu niekto spomenul, sustred sa hladat spolocne veci, novych spolocnych znamych so spolocnymi zaujmami, ktore vas spajaju a netrp lutostou, ze tvoja rodina ma ine potreby ako ty

Tým ,že ty už máš dieťa a rodinu si sa zmenila a setra to cíti.Človek je už iný...Možno potrebuje viacej času a vráti sa to do starých kolají za pár rokov 🥰🥰🥰

Ono to tak je, že väčšina tých čo majú deti sa kamaráti s tými čo tiež majú deti. Predsa len je tam viac spoločných tém.
Nerozmýšľala si nájsť si nejaké kamarátky, čo majú deti?
A vy nechcete si nejaké dieťa ešte osvojiť?