Ahojte.
Chcela by som sa spýtať, ako u Vas (vo Vasich vztahoch) prebehol začiatok spolocneho byvania. Sme s priatelom spolu cca 4 mesiace. Dnes sme sa zhodli, že to teda skúsime a príde byvat ku mne (k nemu nechcem ist nakolko byva v byte s babkou). Samozrejme u mna uz bol, aj ja unho, prespavačky fungovali a funguju dobre. Ale predsa byvanie je taky troška iny krok a ja neviem ci to zvladnem. Mam 31 (on 38) obaja sme zvyknuti na to svoje, obaja mame zauzivane nejake svoje veci, obaja mame radi svoj osobny priestor. Myslite si, ze po 4 mesiacoch je to skoro?
Nie je skoro.Ked ste zalubeni budete este viac tolerantni🙂ved ma skoro 40 r naco cakat? O pol roka nebudete mat svoje zauzivane, ci osobny priestor?treba to vyskusat cim skor
My sme začali spolu byvať po roku ale ja som odišla za ním kvoli VŠ 🙂 uz byvame spolu 2 roky..
@luccija Ide skor o to, ze proste obaja sme zvyknuti na svoj komfort. Obaja sme prilis dlho sami, ze sa toho bojim.
Ale nespekuluj🙂)tak zite kazdy zvlast a obcas sa stretnite.Ale bude Ti to dlhodobo vyhovovat?
,,Nasáčkoval"si ma k sebe po 2mesiacoch čo sme sa poznali, pretože,ak som tá pravá,nezáleží na čase 😁. Ževraj vedel hneď po pol hodine kecania,že budem jeho 😅. Sme spolu ,,na kope" už vyše 2 rokov a zatiaľ si nesťažuje 😃. Tak, skúsil by...😁.
Dobre a teraz taka “ina” otazka. Ja byvam v menšom dvojizbaku (ano pre mňa to bolo az az) myslite si, ze sa tam “zmestime” dvaja? Pretoze priatel byva v ovela vacsom byte, nebude sa citit stiesnene? Normalne mam z toho neurozu, odkedy to povedal, ze podme to spolu skusit….
U nas to bolo tak (aj keď vekovo sme boli mladší ale to je asi jedno) že zo začiatku som chodila k nemu najskor na 1tyždeň a potom na 1 tyždeň domov.. a takto sme postupne pridali až nakoniec som prestala chodiť domov už iba na navštevy k rodičom 🙂 a bolo to take fajn take prirodzené
Treba len pokecať a opýtať sa ho narovinu. Veď ak chcete obaja,kde je problém? Skúste a zistite obaja,čo komu vyhovuje a čo komu nie. Treba sa len úprimne rozprávať 😊. Povedať aj veci,ktoré vadia,povedať aj to,čo vyhovuje. Nič nie je na tom ,,neruooozne" . Veľa šťastia, lásky,pohody k novému začiatku (spolubývaniu )prajem 😉.
Pre jedneho je to skoro, pre druheho je to ok a netreba cakat. Spravny cas neexistuje, len vy citite kedy to chcete skusit. Neboj sa. Ja chapem ze kazdy mate zauzivane svoje staci trochu tolerancie a pojde to
Ku mne prišiel manžel bývať z veľkého rodinného domu do 45m2 dvojgarzónku. Bolo na fajn, necítil sa stiesnene, boli sme radi, že sme spolu ☺️ a keď už nám prišiel byt malý, tak sme kúpili väčší, 4izbový. My sme mali 28/36 rokov pri sťahovaní, tiež sme mali už svoje zvyky atď, ale sme sa prispôsobili, a vlastne stále sa prispôsobujeme. Láska je aj o tolerancii, že vieme robiť ústupky pre toho druhého.
my sme spolu začínali bývať v prenajatom jednoizbáku. On bol z trojizbového bytu, ja z domu. Stačilo nám to. A vôbec nie je skoro, aby ste išli spolu bývať. Nemáte 18. 🙂
Ja by som s nikým,koho poznám tak krátko,spolu nebývala.
v tomto veku by som povedala ze je to uz aj take ziaduce 🙂 ste dospeli ludia a takto je super hned na zaciatku vztahu zistit ako to bude fungovat, lebo je rozdiel randit a ked kazdy ide do vlastneho alebo do ineho ako ked ste spolu denne a snazite sa aj nejako riadit domacnost 🙂 takze za mna smelo do toho.
Nie je to skoro v ziadnom veku, pokial obaja rovnako citite, ze chcete spolu byvat. Spolocna domacnost preveri kompatibilitu uplne inak ako randenie, o to skor zistite, ci spolu ostanete alebo nie.
@elizabet173 áno v Tom máš pravdu ,že ho nepozná po takej dobe až tak dobre ..ale myslím,že lepšie ho spozná pri spoločnom bývaní ..ako niekde každý deň hodinku na káve ďalšie dva ,alebo tri roky ..Nemajú už 18 .Veď spoločné bývanie ešte neznamená ,že budú spolu na večné veky v dobrom aj v zlom.Skusia ,či to takto funguje .Ak by aj nie ..priateľ sa vždy ma kam vrátiť späť a zvyšok je už len na nich .
Mne osobne by to prislo skoro. Po 4 mesiacoch vztahu ste este stale vo faze zamilovanosti … ci chces ci nechces. Vztahy dozrievaju a je skoda ich urychlovat a preskakovat zbytocne niektore “kroky” a fázy.
Poznam x podobnych pripadov ako vy. Zacali spolu byvat, namiesto hlbsieho spoznavania riesili rovno byvanie, nabytok a pod. Po case zistili, ze si nesedia. Potom to bolo zase o nieco tazsie urobit “krok spat”.
Dala by som tomu este cas, najma ak -ako sama vravis- to tebe samej sposobuje stres.
Vela ludi ide hrrrrr do spolocneho byvania kvoli financiam a potom ich vztah rychlo “zamrzne”. Lebo chlap ma kde byvat, ma doma zenu, co mu navari, uprace..
Ved ked uz tvoj byt videl a navrhol ti spolocne byvanie, tak sa necitil stiesnene😁. Ale ak mas z toho traumu a bojis sa, ze kazdy z vas ma svoje zauzivane zvyky ( a ty sa bojis ich menit) zostan radsej nadalej sama.
@mamkalentedkova zo spoločného bývania, narýchlo,poviazaneho cez spoločne investície,atď sa ťažko robí krok späť.
Nejako sa zauzivalo,že sa ľudia lepšie spoznajú,atď. Ale veď spoznať sa ľudia vedia aj bez spoločného bývania.
Len je potrebné počas fázy "chodenia" byť otvorený,snažiť sa spoznávať a nechať sa spoznať.
Nejako tato doba spoločného bývania neznížila rozvodovosť,či naopak,rýchlejšie sobáše.
Takže nejako to "skúšanie" extra výsledky nemá.
Ja som so svojim terajším manželom začala bývať po mesiaci. Skús preverí to vás vztah…
Ahoj. Je to velmi individualne, ale my s manzelom sme tak zacali spolu byvat hadam po 2 mesiacoch. A to sa pristahoval ku mne a k 2 detom v rozkvete puberty 🙈 Klapalo a klape nam to stale, po 4 mes ma poziadal o ruku, po 7 mes svadba, teraz uz mame aj spolocne takmer rocne babatko a staviame domcek. Lubime sa stale velmi, je to moj najblizsi clovek a najdovernejsi priatel, moj pristav bezpecia a istoty. Vek v case zoznamenia - on 33, ja 35. Z nasho pohladu nebolo na co cakat 🤷♀️
nie je to skoro, aspon zistis ci ste schopni vzajommeho zitia a fungovania slor ako stratis dalsich par rokov zivota....
Kludne by som sa nastahoval/k sebe nastahoval partnerku aj po 1 mesiaci, ked obaja chcu a beru to vazne.
Ja som išla do bývania už rovno s manželom , pred svadbou sme spolu vôbec nebývali, lebo na v zahraničí a ona doma s rodičmi na Slovensku.
Obaja sme mali 40 a nikdy s nikým predtým spolu nebývali. A býva sa nám dobre od začiatku. Manžel dokonca odchádzal od rodičov, takže skoro 40 rokov žil doma. Žiaden problém a prispôsobenim a ani s ničím iným. On si dokonca musel zvykať na nový kraj, jazyk že sa stane rodičom atď.
Sme spolu 7 rokov a ide to úplne hladko.
Takže ak sa.n to cítite, hladko a smelo do toho.
Pozri, niekomu to vyjde aj po mesiaci vzťahu a niekomu to padne aj po roku. Spoločne bývanie je iné, ako sa len tak stretávať na kávu.
Skúste to a uvidíš.
Moja kamarátka začala byvat s frajerom takmer okamžite ako sa dali dokopy keďže bola korona obidvaja na HO... nedopadlo to dobre 😅
Stratili to caro “randenia”... ja by som ešte chvíľu pockala 😉 keď Vám to bude klapať ešte sa spolu nabyvate😬😬
Držím palce 🍀
@terezka1947 veď oni nejdú investovať do spoločného bytu ? On sa ide nastahovat do jej bytu .Ako sinporiesia náklady a financie na spoločné bývanie je na ich dohode.
Počas fázy chodenia ,aj pri maximálnej otvorenosti,nespoznala všetky zlozvyky a návyky partnera.Pochybujem ,že v reštaurácii pri káve alebo večeri ti povie ,že zvykne nechávať pod posteľou rozhádzané ponožky,alebo že chce obedovať v obývačke pri telke ...proste také.male detaily,ktoré odhalí spoločné bývanie.Tak zistia či vôbec chcú v budúcnosti spoločne investovať do spoločného bývania a zakladania rodiny
Vo vašom veku to nie je skoro. My sme s mužom začali spolu chodiť keď on mal 29, ja 27 a bývať sme začali spolu skoro hneď. Prišlo to tak postupne, že sem tam som uňho prespala, on mi dal kľúč a povedal ze by bol rád keď príde v noci z prace,aby som tam bola. Potom som pomaly začala nosiť svoje veci do bytu a už bolo...