Som neschopná života
Ahojte, viem ze tu nenájdem pochopenie ani nikde inde u nikoho, je mi to úplne jasné, no aj tak sa potrebujem aspoň vykecat...absolútne sa neviem vyrovnať s tým, že som urobila v mladosti zle rozhodnutia ohľadom školy, že som nešla žiť do zahraničia ako som plánovala, že nie som priebojnejsia, že som neschopná, nemám priateľov, mam len muža a 2 deti, o rok mi končí rodicak, pôvodnú prácu som nenávidela a neexistuje žeby som sa tam vrátila, lenže iné robiť nič neviem a v podstate ma absolútne desí ten život, že makať od rána do večera za pár eur, zvyšok času len okolo domácnosti a deti, a potom len čakať na sobotu jediný voľný deň, a v nedeľu už zas všetkých chystať na pondelok...plus nonstop choroby, ja som na tom nie dobre fyzicky a ani psychicky...peniaze nemáme, len na zaplatenie poplatkov a ostane pár eur ktoré treba kazde 100x obratit...a toto do konca života až dokým ma neklepne...snažím sa myslieť pozitívne, ďakovať že mám strechu nad hlavou a dve zdravé deti, ale o chvíľu zas príde uzkost že vlastne o tomto je život, na toto som sa ako mala tešila? Nepríde mi to ako život len prežívanie...a cesty z toho niet...ďakujem..
Ak začneš na sebe pracovať už dnes a každý deň troška, môžeš byť úplne niekde inde o rok, dva, tri a nemusíš tento kolotoč opakovať už nikdy. Je to ťažké, ale nie nemožné🙂
Neries minulost, niekde sa zamestnas a potom uvidis.
A aky zivot si predstavujes ako ten dokonaly?
ZMENA
a este podotykam,
citujem ta : ''mam len muza a deti'',
kolke ani to nemaju, tak sa uvedom, nelutuj a makaj na sebe. drzim palce. si myslis ze kazdy mame v zivote natiahnuty cerveny koberec?
🍀
A chceš sa len ľutovať alebo pre zmenu aj niečo spravíš?
A máš niečo čo ťa baví? Co by si mohla trochu sa vzdelávať popri materskej, rozvíjať to a potom sa podľa Toho profesné orientovať ..rodinu aspoň snáď máš rada nie ? Aj za to môžeš byť vďačná, niekto nenájde dobrého partnera, nemôže mať deti a pod..niečo sa určite dá zmeniť, minulosť nezmeníš ale tým ze sa na nu upinas sa len trápis,,ber to tak že ty nevieš ci by bolo dobre keby si odišla do toho zahraničia, možno by sa tvoj život odvijal inak alé horšie, ktovie aké veci by ta na takej ceste postretli..ber to tak ze si robila najlepšie ako si vedela v tej chvíli, a teraz stale je možnosť aspoň niečo s tým robím dalej
Prosím ta, my nežijeme na sk, sťahovali sme sa posledne roky casto a dokázala som si vždy adpom jednu kamosku nájsť.
Ja tiež nie som absolútne súťaživosť typ ale keď mi robota nepasuje tak sa stazujem (šikana napriklad) Alebo menim pracu! Tebe co bráni ist von aj s detmi ci sama? Co bývate niekde pánu Bohu za chrbtom? To potom chápem.
Pane bože. Choď buď na terapie, alebo neviem.
Áno potrebujem zmenu ale žiadna zmena nie je realizovateľna, deti nemá ani na sekundu kto postrazit a na opatrovatelku nemáme...rozmýšľala som aj nad ďalšou školou ale to je proste absolútne časovo a finančné nereálne...snažím sa si hovoriť ze proste kašlem na všetko mam deti a obetujem všetko im však aj tak na mne nezáleží...oni sú jediné na com mi záleží...ale príde deň kedy mi odletia z hniezda a potom už nebudem mať žiaden dôvod žiť...snažím sa učiť cudzí jazyk, rozmýšľala som ze keby som urobila certifikát aspoň C1 ze možno potom by som si mohla nájsť nejakú prácu ale to si aj tak neverím, keď nemám žiadne iné skúsenosti a pomaly 40, uz o mňa nikto ani o mňa nezakopne...veľmi by som chcela urobiť niečo čo by malo zmysel ale mam tak málo energie a chuti do života ze mam pocit ze je všetko zbytočné...
Toľká sebalutost.Najdes si prácu, takže budete na tom lepšie s peniazmi.Asi si celkom schopná, keď si dokázala porodiť a vychovať 2 deti a mať rodinu a všetci žijete😉
Kamarátov si musíš nájsť sama možno ich nájdeš v práci, teraz sa pouc z chýb a skús hľadať prácu možno v tej sa ti bude dariť a stupne ti sebavedomie.
A ist do zahranicia? Nedavno som bola v Irsku a videla som, ako si ludia (zena predavacka, muz stavia cesty) normalne pekne ziju. Vo vela krajinach ani nejaku extra kvalifikaciu netreba na zlepsenie tej urovne, co popisujes. Ale najprv sa musis dat psychicky a fyzicky do poriadku, lebo to je zaklad.
A ake stare su deti? mozno ti bude lepsie, ked budu trochu starsie a postrazia sa sami
Samé fnukanie,To už len pomôže.
Ale to je život ..každému raz deti odídu...ty musíš robiť niečo aj pre seba nielen pre deti práve preto, že tie raz odídu a ty sa budeš umarat.Ved aj potom budú pekne chvíle aj, keď nebudú doma a možno budú a nikdy neodídu🙂)máš často také negatívne myšlienky?už mi to zaváňa miernou depresiou.
Nerozmýšľaj roky dopredu to ľuďom naháňa obavy a strach.Mozno vyletia z hniezda a ty pôjdeš do zahraničia.Bude lepšie už ti treba ísť do práce a prísť na iné myšlienky.
Ak maš chlapa, toho podporit v zarobku.. moze ist do zahraničia zarobit 5-7 tisic ako nič .. ale zvykle to konči rozchodom zo strany ženy ak chlap vela pracuje..
Občas stačí zmena perspektívy. Zamestnaj sa ako sanitárka niekde na onko oddelení. Budeš užitočná, ľuďom pomôžeš a už ti nepríde, že máš "len muža a dve deti".
Niektoré radite dobre, niektore štýlom ako môj bývalý keď som nevladala behat tak mi povedal ze som kus hov..a a mam makať...akože ma chcel povzbudit...áno fnukam vsak človek co je nešťastný a stratený v živote asi neskace meter od radosti...ale ďakujem všetkým niekedy človek ani nevie co v ňom niečo zmení..
Autorka ...a kde je napísané,že budes pracovať 5 dni v týždni po 8 hod.Ja som tak napr nikdy nepracovala.🤷🏻♀️
Je najvyssi cas ist na terapiu. Netreba sa hanbit nato je psycholog. Najdi si takeho,ktoreho hradi poistovna. Vykecas sa,pomoze ti trosku zmenit myslenie. Od niecoho sa musis odrazit a ty sama to nedokazes. Ked nie kvoli sebe,tak kvoli detom. Ja som zila s mamou,ktoru nebavil zivot,len prezivala. Dodnes mam nasledky a stoji ma vela usilia byt normalnou. Neurob to svojim detom. Najhorsie co moze byt,je lutovat sa cely zivot a nic neurobit. Lebo ty neurobis nic. A viem to podla toho,co si napisala o tom byvalom. Ked ta uz ani to nedokazali nakopnut,tak je jasne,ze sama si nedokazes pomoct.
Skus psychologa cez poistovnu, obvodny ta posle. Ked hovoris ze jedina radost v tvojom zivote su deti, tak to je dost zalostne. Neviem co lepsie ti poradit, lebo zjavne si v depke, takze na akukolvek radu pride tvoja reakcie ,,neda sa, neviem, nezaujem" 🤷
Vsetko, ale naozaj vsetko (okrem syna) by som vymenila za toho (ale iba mojho neboheho) muza.
To, ako sa mas dnes, je vysledok tvojho rozhodnutia z pred roka.
Tak zajtra urob rozhodnutie, aby si sa za Roku niekde posunula.
Mimochodom, moja svagrina uz takto lamentuje roky rokuce. Ale Ono je to o pohodlnosti.
Prečo nemáš kamarátky?Zi tu a teraz, max zajtra...čo ti teraz pomôže banovat, že si nešla na školu a do zahraničia?Nič, len si robíš výčitky atď...možno by zahraničie skončilo zle, škola by nebola taká super ako si myslíš, že by ti pomohla.
Veľmi negatívne myslíš Každý máme niečo čo by sme zmenili, spravili inak úplne inak sa rozhodli.
Máš klasickú krízu stredného veku bilancujes, lutujes atď...prichádza okolo 40 tky ideš podľa plánu🙂
Poznám ľudí, ktorí boli v podstatne väčších sra*kách ako si ty a dali to. Perfektne ti poradila @oslo1 … toto by som si na tvojom mieste dala na chladničku a čítala to ako mantru donemoty a zariadila sa podľa toho:
“To, ako sa mas dnes, je vysledok tvojho rozhodnutia z pred roka.
Tak zajtra urob rozhodnutie, aby si sa za Roku niekde posunula.” Všetko je v tvojich rukách, ale nesmieš sa na to pozerať ako na celok, lebo to je strašne paralyzujúce. Ber to krok za krokom. Rozlož si to na malé problémy a tie rieš. A ozaj je odveci mať jediný zmysel života v deťoch. Musíš mať niečo rada, niečo ti určite robí radosť. Ja som napríklad v istom období začala pracovať ako dobrovoľník pre jednu organizáciu. Zaberalo mi to 3 hodiny do týždňa. Časom som sa tomu venovala viac a nakoniec mi z danej organizácie bola ponúknutá práca na pol úvazku. Dalo mi to veľa skúseností, zážitkov a prinieslo mi to do života dosť nových ľudí. Tak to len pre inšpiráciu
Rekvalifikacny kurz, nova praca, zatat zuby a makat. Pretrpiet tazsi rozbeh v novej sfere, a potom si uzivat vyhody tohto spravneho rozhodnutia.
Drzim palce
Moja mama takisto celý život nenavidela život ja som bola jej butlava vŕba odkedy si pamätám, ja som mala svoje trapenia q ona na mňa hádzaná všetky svoje, od toho ako nenavidela svoje telo, zivot, choroby, vzťah s mojim otcom, že nedostala lásku od mamy atď, a toto všetko som počúvala roky...ja to veru nechcem pre svoje deti, ale vidím ze tento vzorec opakujem a som z toho ešte nestastnejsia...
Mala som kamarátky aj v práci ale ako som odišla na materskú všetci na mňa zabudli...
Mňa baví veľa vecí ale nič co by ma niekedy mohlo uživiť...
Budem rozmýšľať nad vašimi komentármi ďakujem...
sak super ten C1, len sa pekne uc. a deti si uzivaj teraz su male, potrebuju ta, nemysli na to co bude o 15 rokov. ktovie kde vsetci budeme o 15 rokov.
Zacni "hrat" hru radosti z knihy Pollyana. T.j. aj v tazkej situacii sa skus zamerat na to za co si vdacna/ comu si rada. Ak zmenis myslenie, zmenia sa k lepsiemu aj tvoje pocity, ktore z toho myslenia pramenia. Je to kazdodenna snaha, ale stoji za to.
Po tvojom poslednom príspevku by som na tvojom mieste VEĽMI VÁŽNE zvažovala terapiu. Moja mama bola tiež také chúďa a veľa vzorcov by som opakovala, ale dokázala som si ich uvedomiť a pracovať s tým. Mám nejaké mechanizmy, ktoré mi pomáhajú a mám super manžela, ktorý mi veľmi pomohol od toho, že mi ukázal moju hodnotu až po to, že ma vo všetkom podporuje. Ale keď takú možnosť nemáš, kľúčom k úspechu je terapia. Potrebuješ si dať dokopy HLAVU a potom pôjde všetko ľahšie.
No podla mna mama ta nakazila pocitom, ze zivot je jedbo velke trapenie a tak to bolo aj bude. Tak sa ti to teraz tak zda a co je najhorsie, pride ti tato predstava zivota prirodzena. Ale tak.to vobec nema kazdy a nemusi to tak byt. Tiez radim ist k psychologovi cez poistovnu. Bude to nieco pre teba, kde sa budete zaoberat tebou, tvojimi pocitmi, vymyslat spolu, ako zlepsit tvoj zivot. Lebo veru aj na tebe zalezi.
Ruky zviazané nemáš, vždy sa dá zmeniť život, len treba zdvihnúť prdel.