Psychická záťaž - neviem byť šťastná
Dobrý deň . Ani neviem kde začať ..mám 27 rokov ,2 krásne deti , milujúceho manžela ...a stále neviem byť šťastná ...Vždy som si tak nejak rada domýšľala nejakú chorobu z akejkoľvek čo i len najmenšej bolesti , buď som išla hneď na vyšetrenie alebo to po pár dňoch prešlo ...no od januára sa to somnou vlečie a ja zvadzam každý deň boj ktorému už nevládzem čeliť . V januári som mala pocit bolesti a hrčky v prsníku , utekala som na sono až do Ba ktoré som platila v plnej cene len aby som bola čo najskôr vyšetrená . Nič sa nenašlo a spokojná som odišla domov . O pár dní nato mi začalo byť zle a potvrdil sa mi Covid . Covid sám o sebe priebeh sme mali s mužom dobrý . Ale horší bol môj psychický stav , synovi som na krku nahmatala zdurenu uzlinu ( bol soplavy , stále vyliezla na okno keď nám doniesli nákup , bol január ). Po karanténe som s ním utekala na krv , všetky výsledky v poriadku a ja som stále neverila a hovorila manželovi že náš syn je chorý. Začalo to byť extrémne nonstop som ho chytala hmatala nenechala som ho hrať sa či vo dne či v noci . Syn odomna začal utekať hovoril mi že mu ubližujem a pýtal sa spat k babke čo najviac . Ja som to mala v hlave a nevedela som to nijako zastaviť . Začala som chodiť ku psychologicke , po dvoch týždňoch som mala pocit vze môj stav sa zlepšuje a syna som kontrolovala už menej . Snažila som sa byť čo najviac na vzduchu manžel obmedzil prácu . Bohužiaľ potom prišli dní kedy má pichlo v prsníku , zabolel má , zase neustála kontrola , strach panika . Potom ma sverbelo telo opet strach kontrola plač zúfalstvo lebo mám pocit že mám rakovinu najskôr toho potom toho...to prešlo zbadala som si divné znamienko , rakovina kože utekala som k dr ...nepotvrdilo sa ..hladala som ďalej ...bolesť nôh rúk určite mám leukémiu ... opäť zrútenia plač ...zrazu som zbadala dcére na krku uzliniu kontrola dcéry neustála ...mala už plakala aby som ju pustila ...moje zrútenie ako má moja dcéra rakovinu a ja ju potrebujem kontrolovať aby som nič nezabedbala . Ďalšie dni manžel sa zobudil chorý , zdurené uzliny , moje zrútenie plač , manžel má rakovinu zomrie a ja budem sama ...takto žijem ...fungujem alebo nefungujem ..neviem normálne variť , starať sa o to čo mám .. psychológia vôbec nepomáha ... vstať ráno z postele je pre mňa utrpenie ..neviem ako mám ďalej fungovať radšej sa vyhýbam doma deťom nech mám pocit pokoja .. som už vyčerpaná ...
@mimka161 súhlasím s názormi zotrvať u psychológa v prípade, že je certifikovaný psychoterapeut. Neviem koľko x ste bola u neho, niekedy je fajn skúsiť iného. Ak ale máte už sa sebou dlhšie stretávanie sa, tak je na mieste o týchto svojich pocitoch aj z terapie otvorene psychológa informovať.
Münchhausenov syndróm je psychická porucha vedomého alebo mimovoľného predstierania príznakov choroby s nutkavou potrebou pútať a prijímať pozornosť okolia. Muži poškodzujú častejšie seba, ženy častejšie hazardujú so životom dieťaťa, ktoré rodiča vníma ako starostlivého, pritom je samo obeťou týrania a zanedbávania.
Čo je Münchhausenov syndróm?
„Pacienti s ním úmyselne predstierajú telesné alebo duševné choroby. Nie pre zištné dôvody alebo získanie dôchodku. Chcú byť v roli pacienta. Identifikujú sa s ňou až tak, že si spôsobujú rôzne zdravotné ťažkosti,“ snaží sa objasniť bizarnú diagnózu klinická psychologička Mgr. Miriam Pšenáková. Postihnutí poškodzujú samych seba, tí ešte zvrhlejší do rukojemníckej drámy zatiahnu zástupcu, väčšinou vlastné dieťa. „Münchhausenov syndróm v zastúpení je úmyselné vyvolávanie symptómov alebo nálezov u druhých. Najčastejšie matky tvrdia, že ich deti sú choré. Neupozorňujú však na reálne ťažkosti, zvýrazňujú ich, cielene ich horšia a predlžujú,“ opisuje odborníčka.
Prečo to robia? „Zrejme takéto správanie matka v minulosti zažila sama na sebe v ponižovaní, nátlaku, zneužívaní. Dobrý pocit starostlivej matky sa tak stane dôležitejší, ako dieťa samotné,“ hľadá možné vysvetlenie psychologička Pšenáková, hoci príčiny takéhoto konania matiek stále nie sú úplne objasnené.
@mimka161 možno treba zmeniť psychológa, netreba to vzdávať. Jedného dna sa z toho isto dostaneš, len si musíš sama uvedomit že máš vazny problém a musíš ho riešiť. Lebo ako sama píšeš, stupňuje sa to a začínaju sa ta báť vlastne deti.
Nehovoriac o tom ze keby náhodou ide aj o niečo vážnejšie tak teba ani tvoje deti nikto nevysetri lebo pre tvoju doktorku budeš "ta bláznivka" co si vymysla choroby takže ta nebude brat vážne.
Ale neboj, keď si uvedomíš o co ide tak sa z toho pomaličky dostaneš.
A zdurene uzliny na krku sú príznakom že v tele prebieha nejaký zápal, zduria sa a vystúpia (alebo bolia) pri každej chorobe, niesu príznakom rakoviny.
@lujza123 každé jedno pichnutie bolesť si spojím s vážnou diagnózou a nedokážem od toho upustiť . Potrebujem fungovať starať sa o deti , variť upratovať ...ale ja mám strach aj vstať z postele ráno , potom najradšej som niekde na gauči bez pohybu aby som nikde nič nezacitila ...malej dnes puklo v kolene a dodala au bolí ..ja som začala plakať s pocitom že má rakovinu ...prišiel syn upokojovať ...veľmi to už vnímajú ... Neviem odkiaľ to prišlo a prečo ...tak strašne sa bojím o seba a svoju rodinu že niekoho stratím ...možno preto lebo sme nemali bohvieaké detstvo ...
@liliana212 chodím tam od začiatku Marca . Doktorka je veľmi milá empatická ale zatiaľ sa môj stav len zhoršuje
@mimka161 podla mna je to panicka porucha. potrebujes lieky. a psychologa potrebujes viac sedeni. ucinok sa nedostavi tak skoro. mne psychologicka velmi pomohla.
smer psychiater, potrebujes lieky, neboj sa, potrebuju ta deti🙂
Toto uz asi psycholog neda, toto by bolo dobre uz psychiatra vyhladat, nech sa co najskor das do poriadku. Rodina ta potrebuje.
Podľa mna žiadnY munchhausenov syndróm , ale “ praobycajna “ úzkostná a panicka porucha . Bohužiaľ ju poznam veľmi dobre ...
@kleopatra114 a podobnú alebo v niečom inom ?
@mimka161 Moze to byt kludne dosledok pandemie, uzavretia doma. Clovek je chemicka nadoba a ak su nejake latky v nerovnovahe, tak nefunguje ako ma. Ak nefunguje zaludok a boli cloveka brucho, spravia mu sono, spravia mu vytery, zistia nejake nedobre hladiny latok v krvi ... a ako liecba sa nasadia lieky, co sa snazia dostat cloveka spat do chemickej rovnovahy. Ak nefunguje mozok, lebo nema dost serotoninu alebo dopaminu, treba ich niekedy doplnit chemicky, liekmi. Ludia sa toho boja, strania...
Niekedy pomoze k stabilizacii dusevneho zdravia rozhovor s psychologom, ak sa dokazeme riadit jeho radami. Aktivitou, pozitivnym pristupom atd. sa nam podari znovu si tu chemicku rovnovahu nastavit, aktivitou ziskame dopamin, laskavym pristupom serotonin... No niekedy ta nerovnovaha moze byt tak velka, ze je potreba lieky. Ked pomocou nich funguje mozok spravne, tak je clovek opat schopny normalneho prezivania, aktivit, lahsie sa vyda na tu cestu k pozitivam, bude mat na to viac sil... neboj sa toho, drzim palce. Psychiater moze predpisat aj lieky, psycholog nie.
Je velmi velmi velmi dobre, ze si svoj problem uvedomujes a chces ho riesit pomocou lekarov. Drzim palce, nech konecne zdvihnu telefon...
@mimka161 urcite aj v tom , čo popisuješ ty , ale v lahsej forme . Prejavuje sa to aj v iných situáciách, ale pri strachu o blízkeho je to citeľne najviac
@jumama ja si strašne želám byť šťastná , smiať sa s nimi ..užívať si život ...ale ja to neviem za každým úsmevom sa skrýva strach , bolesť ...psychologicka mi povedala aby som si skúsila vysloviť vetu .. všetci štyria sme zdraví . Nedokázala som to vysloviť ... vďaka Bohu že mám také múdre deti a aj keď sú také malé a aj keď im často mojim správaním ktoré v tej chvíli neviem ovládať ubližujem ...mi prídu na pomoc utru slzy , vybozkavaju , postiskaju .. opakujú neplač ..
Zamysli sa nad tým, aké je telo dokonalý nástroj. Veď len taký vývoj bábätka v brušku, najprv je to len také malé dačo a zrazu z toho "nič" sa vyvinú komplet orgány. Tvoje telo kŕmi to bábätko v brušku a potom pri dojčení. Dokonale je to vymyslené. Telo dokáže toho zniesť dosť veľa. Začni tomu procesu v tele viac dôverovať, aj deťom a ich telám.
Samozrejme, že telo vie aj veľmi nefungovať, ale aj to má svoj dôvod a aj to nám má niečo povedať, čo treba "poopravovať".
Keď začala korona pred rokom, ja som mávala záchvaty, kedy sa mi nedalo nadýchnuť, až ma tak stiahlo, zaseklo a bolo mi na odpadnutie. Priateľ mi vravel, že vtedy treba zachovať pokoj, veď telo vie vydržať chvíľu bez kyslíka. A postupne mi to pomohlo, plus dychové cvičenia.
@mimka161 určite to rieš, toto môže zle vplývať na tvoje deti a raz si môžu kvôli tomu riešiť svoje psychické problémy. Deti máš ochraňovať ty, ty si mama a ty im máš utierať slzy, nie oni tebe. Ste si vymenili trochu úlohy, ty si ako dieťa, ktoré treba hýčkať a upokojovať a tie malinké deti ti robia v týchto situáciách mamu...
Ono všetko sa pre niečo deje, a tvoja psychika sa ozýva a potrebuje niečo doriešiť, vyriešiť. Kedy si začala mať takéto neurózy, čo to spustilo? Nie som odborník, ale podľa mňa si musíš hovoriť, že je všetko tak, ako má byť. Ak máš byť zdravá, budeš zdravá, ak budeš chorá, budeš to riešiť potom. Ži prítomnosť a nerieš čo bude, čo bolo. Zmeň lekára, terapeuta atď, keď ti ten súčasný nepomáha.
@mimka161 aj obvodný lekár vám na počkanie predpise xanax alebo lexaurin kým sa dostanete k psychiatrovi, určite zbytočné netrápte seba a rodinu, chvíľku zoberiete lieky k tomu pridate terapiu a bude to dobré, v tejto dobe sa to stáva vela ľuďom , dobre je že to chcete riešiť, držím palce
@0silvia0 manžel aj psychologička si myslia že spúšťač je niekde v mojom detstve nejaká trauma a teraz keď mám vlastnú rodinu tak sa o ňu ak seba tak extrémne bojím lebo som sa moc naviazala nato čo mám ...myslím že som od mami nedostala žiadnu lásku a niečo to s tým môže mať spoločné . Inak takto silno bez prestávok že ma to úplne zvnútra zožiera a ničí a neviem si to uz v hlave upratať sama alebo nejak vypnúť mám od covidu . Takže od januára .
@mimka161 ja by som sa moc na toho obvodaka nedrzala. on ti moze predpisat len ukludnovaky. tie sa musia uzivat len kratkodobo, lebo su navykove. davaju sa len na preklenutie obdobia, kym ti zacnu ucinkova antidepresiva (ucinok antidepresiv prichadza postupne po niekolkych tyzdnoch). takze zozen prychiatra a on nech ti povie co a ako.
@mimka161 ale neuvedomuješ si, že to, čo teba v detstve deptalo, posielaš ďalej smerom ku svojim deťom. Oni sú malí, oni nevedia spracovať nešťastnú, plačúcu matku. Oni potrebujú matku ako pevný prístav, šťastnú, usmievavú, radostnú, dávajúcu. Inak raz budú musieť riešiť to, čo riešiš teraz ty.
Ty musíš v prvom rade svojej mame odpustiť, urobiť hrubú čiaru a nepitvať sa v minulosti, v budúcnosti. Ono veľa ľudí má psych. problémy od covidovej situácie, keď sme zažívali pocity, ktoré sme doteraz nemuseli spracúvať. Určite to pôjde, musíš spracovať sama v sebe niektoré veci a hľadaj terapeuta, ktorý ti sadne.
@0silvia0 Budem sa musieť snažiť , nechcem nijako ubližovať mojim deťom .. psychický ich ničiť ...mojej mame som asi už odpustila ani neviem ..ťažko povedať , s ňou nejde mať klasický vzťah mama a dcéra ..s ňou majú bližší vzťah kamarátky ...ale k vnúčatám je mila tie naozaj veľmi ľúbi ...no somnou ani neviem ...keď sa mi niečo nepáči , protirečim jej ...ako napríklad aj včera zase vykríkla že ona platila malej tortu a málo sme im z jej odkrojili a už nemajú ...tak som jej slušne povedala že ak chce stále vykrikovať dám jej 60€ za tortu a hotovo a už som bola jebnutá drbnuta a neviem aká všelijaka a reakcia takáto hneď pred deťmi a ešte mi nezabudla hneď povedať že sa mám zobrať a ísť preč a nemám tam chodiť keď neviem čo je sranda , lebo ona to povedala zo srandy že som im málo odkrojila .
Psychológ, zotrvať. To nejde zo dňa na deň. To je na mesiace a roky. A odstrihnúť sa od online sveta. Správy. A nehľadat na nete, čo sa skrýva za rôznou bolesťou