Problém s citovým vydieraním mamky
Ahojte, som uz na pokraji nervoveho zrutenia a preto sa obraciam na Vas, tych, ktory ste presli podobnymi situaciami v zivote alebo aj nie, budem vdacna za kazdy nazor. Moja mama ma 58 rokov, je to invalidny dochodca, stara sa o svoju 65 rocnu sestru - leziacu (pomaham jej kazdy den, ako sa len da, prabalujem, kupem, utieram, striham)Zijeme len my tri, nakolko otec mi zombrel pred 5 a pol rokmi
Cely problem nastal, ked som si nasla priatela, bolo to este v roku 2010 v lete. Boli sme spolu 8 mesiacov, stalo sa to, ze som otehotnela.
Uz od zaciatku sa mame nepacilo, ze sme spolu chodili vonku, do prirody, z prace sme sa stretli a sli niekam na kavu alebo len tak sa poprechadzat.
Na to, som jej oznamila, ze som tehotna, vsetko bolo ok, tesila sa vsetko. Prisiel vsak bod zlomu, ked sme s priatelom zacali planovat buducnost, byvanie vsetko. Mala som ist na isty cas byvat k nim do domu, comu som sa ja nejako nebranila, malo to byt docasne riesenie, zial mojej mame sa to prestalo pacit, elbo ako jej to ja mozem spravit, mala som vtedy 25 rokov. Vela krat mi vynadala aj skaredymi slovami ja som sa neubranila teiz som vybuchla, bola som k tomu tehotna. Mama mi nemohla odpustit to ze by som mala odist prec. Jeden krat sa vysopila aj na mojho priatela, lebo je skupi a nezalezi mu na mna ani na stasti. A vtedy sa to aj priatela dotklo, pretoze to nieje pravda, rozdal by sa pre mna cely, neraz mi zaplatil nakup aj pre nas vsetkych domov, nielen pre mna. Ked prislo nalamanie chleba, nieco sa stalo u nich doma, nejake nedorozumenie, doteraz poriadne neviem co, priatel pisal,ze nech nejdem k nim, lebo jednoducho sa nepohodli. Tak som sla pre neho a doniesla ho k nam, na isty cas. Doma bolo strasne napatie, dalo sa krajat, ja som bola nervozna kvoli tym mojim rozburanym hormonom, priznavam sa k tomu, mama bola zla lebo nevedela co sa deje a moj priatel tiez, lebo to napatie jednoducho nepridavalo. Prezila som vtedy hrozne dva tyzdne ale k priatelovi som sa uz potom odmietla prestahovat, lebo u nich doma neboo nieco v poriadku a ja som si vzala do hlavy, ze jednoducho asi sa im nepaci ze som tam mala ist. Neviem do teraz a ani sa k tomu vracat nebudem. Mama sa potesila ze sme boli tam, a myslela si ze tam aj ostaneme. Ja smo vsak nechcela, nakolko sme namli sukromie, porozpravat sa dohodnut sa co a ako, do vsetkeho sa astarala, do izby nam vliezla bez zaklopania, to uz su take veci,ktore by sa podla m na nemali stavat. Nakoniec sme sa s priatelom nepohodli my, lebo mama do mna hucala nechod tam, priatel ze chod, tak som ostala doma, chcela som ist osamote niekam len ja s priatelom aby sme mali nejake to hniezdo pre nas, a on nechcel. Tak som ho nechala, prosto som nechcela ist k nim a tak sme sa rozisli, dalej to rozpitvavat nebudem. Mama mi len hucala to bude dobre, on ti za to nestoji, nechaj ho tak, je to skupat atd atd. Misko sa narodil, mama plakavala s nim, mal strasne koliky ale snazila sa mi pomahat, to neberiem a uznavam je pravda. Ale zrazuz som bola ja navine, ze Misko plakal a ze to je mnou, leboja som bola nervozna, lebo ja som robila peklo doma.... Nejako presiel cas, mama sa ukludnila, kazdodenne hadky na poriadku, ty sa nevies postarat lebo stle place, nedobre ho vychovavam, lebo ho treba pritulit (tulim sa s nim doteraz), nekricat (kricim, ked si to zasluzi, a aj to nie ze by cely blok spadol). Som slusne povedane, krkavcia matka a tyranka, pretoze ho nezoberiem na ruky a on place ze chce ist... Tieto veci boli na dennom poriadku, to nehovorim o tom, ze mi bolo povedane aj inak, kde som sla raz na narodeniny vonku, tak som sa sla k....t... Cas presiel, moj ex priatel chodieval za MIskom stale ja som proti nemala nic, mama z toho bola na nervy lebo naco tu chodi, a preto musi chodit stale a bla bla bla... Po dva a pol roku som prisla na to, ze ja ho vlasnte stale lubim a ze cely tento pribeh, ktory sa stal bol preto, lebo som svoju mamu pocuvla a neodstahovala sa vtedy ked som mala, uz by sme davno mali svoje bydielko a sami. S priatelom sme sa dali dokopy po dva apol roku, ja som si priznala chybu, olutovoala ze som bola aka som bola aon taktiez, Misko je nastastnejsi na svete, pretoze ma nas oboch akurat zas prislo na lamanie chleba - stahovanie sa. Chceme si najst byt spolocny pre nas troch, aby sme mohli tvorit rodinu so vsetkym ako sa patri, sukromim len my traja. Mame sa to vsak opat nepaci, od kedy sme spolu, krici na mna, ze som nenormalna, : "ved ste spolu velmi kratko na to aby ste sli byvat a to sa musite hned stahovat? a co ja mna kedy prestahujes?mne nema kto pomoct? ja sa zmarnit, toto chces aby si ma nasla na zemi lezat a zmarnit ma?" presne toto sa deje az do teraz ja uz toto nevladzem, stale som len ja ta zla, ktora robi peklo v rodine, lebo chcem ist za svojim stastim a cakam len na "smrt mamy" ako mi je kazdy den predostrete. Najprv bolo ok, hned prvy tyzden: " ano budte spolu ale neopovaz sa ist byvat k jeho rodicom lebo sa zblaznim, ja budem stastna ked pojdete spolu traja niekam prec, to budem spokojna" teraz ked si to takto riesime, tak je zas zle, lebo nerobim dobre, lebo sa nestaram o matku, a ze som jej slubila ze ju necham dozit v tomto byte... ved ju nechavam, ja jej ho nechavam a pocase som chcela aby sme jej pomohli s prestahovanim sa blizsie do KE ku nam. Ma vodicky preukaz, nesoferovala sice dlho ale ja si myslim, ze aj tak by mohla skusit, chcela som jej nechat auto aby mohla mat aspon taku alternativu dostat sa k nam, ved nemame s tym problem aby k nam prisla a tiez prideme aj my, to je jasne. Prosim Vas robim ja ozaj nejaku chybu, som zla dcera ked si chcem ist za svojim stastim a mat vlastnu rodinu? Ma vztah takto zmysel ked sa vidime len dvakrat do tyzdna? ako dlho by nam to zas vydrzalo? Dakujem za akukolvek radu alebo odpoved, aj ti z vas, ktori s tym nemaju skusenost.
Máš právo na vlastný život podľa svojich možností a predstáv. Mama je nešťastná sama zo seba - to ju ale neospravedlňuje, vystihla si veľmi presne, že ťa citovo vydiera. Mysli na seba a svoje dieťatko, to sú tvoje priority a nie mamine predstavy o tom, aká by si mala byť jej pomocnica...držím palce v rozhodovaní 😔
Držím palce, len toľko, že nie si vôbec sebecká, rieš si svoj život a tvoj syn je pre teba teraz najdôležitejší. Nedaj sa ovládať od tvojej nešťastnej mamy, ona by mala žiť svoj život a nesnažiť sa ovládať tvoj. Hlavu hore, všetko bude dobré:o).
@magic08 ja som tak strasne sa snazila sa s nou porozpravat a vsetko do detailu jej povedat, lebo aj toto mi bolo vykricane ale nepomohlo ani to, v pokoji bola kludna a ked som jej povedala predstavu tak bol ohen na streche, lebo zas len to ze ona sa zmarni, ja jej budem pomahat ako sa da, a o to, ze jej nebude mat kto sa bat nemusi, tu ide o viac, totiz moja mama berie aj lieky od lekara - psychiatra a ja si myslim, ze jej skor uskostlivost privadzaju ako odburavaju, najradsej by som to riesila asi tak, ze by som zasla sama ja za jej lekarkou :(
@sonakrivosudska dakujem, ja si tiez myslim, ze mam pravo na vlastny zivot aj ked sa to mame nepaci, ja ju lubim, nieje to o tom ze ju neznasam ale niekedy mam prosto pocit ze ju nenavidim a zaroven milujem, vedje to moja mama, viem ze mi dala zivot a ze je mojou povinnostou postarat sa o nu, ved sa aj postaram, pomozem jej aj s byvanim, len to chce chvilku casu este, tiez sa neda hned vsetko naraz
@vevejova333 moj nazor je, ze tvoja mama Ta nepekne citovo vydiera a manipuluje tebou. Uz raz Ti de facto rodinu rozbila - s otcom svojho dietatka ste spolu nezili, netvorili ste rodinne zazemie vasmu dietatu ake si zasluzilo. Mama tebou kyve a vydiera Ta vyhrazkami, ze sa zmarni a podobne! Je to velmi nefer voci tebe a je to prejav sebectva. Ty nie si zodpovedna za svoju nemohucu tetu, nemozu Ti ju predsa hodit na krk stylom tu si a si povinna sa starat a pomahat! Ani tvoja mama to sice nema lahke ale do pekla, Ty mas pravo na svoj vlastny zivot. Pomoct je pekne, ziaduce a aj prirodzene v rodinach, ale ta pomoc nesmie byt vynucovana vydieranim a nesmie tebe branit v spokojnom zivote. Tete treba zadovazit opatrovatelku, aspon na pol dna - mala by mat na to narok, tusim to maju na starosti na miestnych uradoch. Tam by vam vedeli poradit. Takto v malom meste ma napr. opatrovatelku aj moja stara mama. Pride asistentka denne na 4 hodiny, nakupi, poriadi, spravi nevyhnutne a zvysok uz je na starej mame a rodine. Otec tam beha aj so strykom. Preco je vlastne aj tvoja mama na invalidnom? Je pomerne mlada. Ako aj tvoja teta a uz je nevladna? Obe teda takto dopadli? Teta nema pribuznych? Bola slobodna a bezdetna? Jednoducho nemozes mat na vlastnych bedrach tarchu starostlivosti o obe. To takto nejde. Treba hladat riesenie. Podla mojho usudku nerobis Ty nic zle a nie si ani nevdacna dcera.
mas uz svoju rodinu, mame pomahas ked mozes a urcite aj budes do buducna, ale opakujem mas svoju rodinu, musis vychovat svoje dieta /deti/,... clovek, ktory si chce priputat druheho vydieranim, svojou smrtou ma problem sam zo sebou, je to tvoja mama, ale ona sama musi pochopit, ze mas svoj zivot,.. nemas mat preco vycitky, deti nemame preto aby sme si z nich v buducnosti spravili hracky na dialkove ovladanie, kazdy clovek je osobnost a ma svoj smer, rodicia ho nemaju priputavat k sebe,..normalne chodte byvat spolu, casom sa to utrasie, ak bude dalej vydierat, prerus na cas kontakt a odporuc jej psychologa,..
mama je nestastna so svojim zivotom a vie ze s tebou moze manipulovat... osamostatnite sa, ona to casom pochopi. nic lepsie urobit nemozte.
opicia laska nieje dobra...deti treba nechat ist. razne stopnut vyhrazky, s tym ze ju lubis a budete sa navstevovat... a nenechat si kecat do zivota
@jabadaba presne o to ide, ja jej chcem pomoct ale tiez to nemozem na ukor svojho zivota. Niekedy uz mam ja pocit z toho ze fakt robim nieco zle, nevravim, niesom idealna aj ja sa zbresem vybuchnem ale takyto psychicky natlak je dost tazke zvladat. Povedala mi ze sme spolu len mesiac a pol akoby mi chcela naznacit, ze aj tak spolu nebudeme a aj tak nam to spolu krachne, a ja by som chcela mat iba taku mamku, ktora ma podpori a povie mi, chod, budem ti drzat palce a budem s tebou a pre teba vzdy, iba to chcem podporu do svojej maminy, ja ju neodsuchujem ani podobne, mam ju rada nadovsetko ale toto iste robila aj s mojim otcom ked bol nazive a on si na to nasiel priatelku a odisiel od nas... nikdy som tomu nechapala preco to urobil, zial budem mozno hnusna ale uz som ho teraz pochopila :(
@vevejova333 , okamzite sa odstahuj, to je jedine, co ti mozem poradit. Tvoja mama sa sprava ako tyran. Viem, ze nieco take sa ti zle cita. Ale o tvojom zivote mas rozhodovat TY, nie tvoja mama. Mas zodpovednost za svojho chlapceka a on potrebuje vyrovnanu a spokojnu mamu. A ak mate s priatelom pekny vztah, to je zakladny predpoklad pre stastne detstvo vasho syna. Nie si povinna vysvetlovat mame svoje rozhodnutia, nie si povinna riadit sa podla toho, ako si to predstavuje ona. Naozaj nie. Je najvyssi cas sa oslobodit od vycitiek svedomia, najvyssi cas nebrat do uvahy mamine vycitky. Mamu nezmenis, to necakaj. Oslobod sa aj od predstav, ako by si chcela, aby ste spolu vychadzali. Ked to nejde, tak to nejde.
Drzim ti velmi palce, aby si sa dokazala odstrihnut a zit svoj zivot podla svojich predstav.
@evelynm cita sa mi to zle ale zial ja to viem, viem ze su to len jej skusky mna samej ako ma obmakcit, raz sa jej to podarilo a za rozpat nasho vztahu s priatelom je z istej casti zodpovedna aj ona, z istej pretoze aj my dvaja na tom mame podiel. Viem zeje najlepsie sa odstahovat, pracujeme na novom bytiku, dnes mame aj obhliadku, vcera som jej to povedala, aby som jej vysvetlila ze co a ako a ako to dopadlo? "to sa musis hned stahovat prec? to ti je so mnou tak zle? a co maly? ved vy sa neviete o neho postarat, ste obaja tyrani, bude len trpiet pri vas, lebo vy sa tu olizujete a decko pri vas place" toto boli slova mojej mamy, pritom sa nikto neolizoval, sedeli sme a pili spolu kavu a Misko sa pri nas hral a krical na nas, ze aj on si musi sadnut ako my, a nanajvys sme si dali normalnu pusu, ktoru si davate bezne aj na verejnosti. Kulila som oci a nic len som znervoznela z toho vsetkeho a som nervozna aj dnes aj vcerea a budem aj zajtra. preto chcem odist ale sa ozaj bojim, ze to cele zle dopadne, len toho sa bojim, aby si nieco ozaj nespravila :(
si dospelá osoba ,máš dieťa a partnera a máš právo na svoj život ,nie si povinná sa riadiť tým čo ti povie matka a dobrá matka svoje dieťa vychováva tak ,aby ho bez strachu vypustila do sveta ..u teba mám pocit ,že tvoja mama ťa psych .deptá tj .týra ...je taká aká je, tam pochopenie nenájdeš a sama na to prichádzaš ,takže čím skôr zbaľ svoje a synčekove veci a utekaj si žiť svoj život a matka nech si žije život,ktorý so zariadila sama ...držím ti všetky prsty a veľa sily do budúceho a hlavne pokojne šťastného života a nedaj sa zlomiť ....
Zariaďte si svoj život. To, že ste si našli opäť cestu k sebe niečo znamená. Mamine určite naďalej pomáhaj ako sa ti dá a po čase mamka zistí, že mala zbytočne strach a obavy. Bojí sa predstavy, že zostane na všetko sama. Má už tiež svoje roky, svoje zdravotné problémy a síl po menej. Chce to čas, ale hlavne vy traja máte právo na svoj život, súkromie. Držím palce!
@vevejova333 tvoja mama Ta nepodpori lebo tym by Ta len povzbudila k odchodu a zameraniu sa na vlastnu rodinu a to ona nechce. Bohuzial. Ak takto vydierala aj tvojho otca potom sa necudujem, ze odisiel za inou. Inak to asi riesit nevedel. Mal v tomto oproti tebe vyhodu, ze on jednoducho odist mohol, zaplesol za sebou dvere a zacal inde. Co Ty si ako dieta spravit len tak nemohla. A je to pre teba zlozite aj teraz. S mamou si treba sadnut, poziadat ju o rozhovor a bez toho, aby Ta prerusovala a akokolvek vydierala. A hladajte spolu riesenie. Akonahle zacne s vycitkami tak ju zastav, kludne, ale razne s tym, ze vydierat sa nenechas a nech to nerobi pretoze to nie je voci tebe fer. Zisti si najprv mozno na tych uradoch ake su vase moznosti vyuzitia sluzby opatrovateliek - ako je to hradene, ci by ste mali narok na preplacanie od statu. Tvoja mama si musi uvedomit, ze taketo zasahy do tvojho zivota k nicomu nevedu. A uz vobec neprispeju k vasich dobrym vztahom, prave naopak. Ty nie si predsa jej nepriatel len preto, ze mas aj vlastny zivot, vlastnu rodinu a chces a potrebujes sa venovat aj jej. Toto tvojej mame musi docvaknut a mala by ten svoj defenzivny postoj zmenit. Niet sa proti comu branit, tak nech s tym skonci. Tie reci ako ste spolu s partnerom kratko a ako vam to nevydrzi neber vazne a snaz sa nepripustat si ich prilis. To je taktika tvojej mamy - spochybnit vas vztah. Ved predsa ste uz pred narodenim dietatka spolu nejaku dobu chodili, nepoznate sa mesiac vsehovsudy. Preto jej reci neber vazne, to su len chabe pokusy zvyklat Ta. Nedaj sa.
Tvoja mama to nema lahke, je plna obav ale nemoze to tahat takto dalej. Podla toho co si pisala si jej pomahala statocne.
@vevejova333 urcite sa odstahuj. Tvoja mama musi pochopit, ze Ty nemozes cely svoj zivot obetovat jej. Je to Tvoj zivot, mas zodpovednost aj za stastie syna, vybuduj si rodinu. Ak sa da, skus nejako mame vybavit pomoc s tetou, ale fakt, Tvoja rodina a syn je pre Teba priorita.
@jabadaba pomahala som jej a aj jej budem pomahat, len ono tam je najhorsie to, ze si mysli ze ked odidem tak ma neuvidi uz nikdy a ze uz nikdy si s nounedam kavu, obed, neporozpravam sa, cuduje sa ze jej nepoviem vela veci ale radsej sa o nich podelim s kamaratkou alebo priatelom, ale je to hlavne kvoli tomu, ze jednoducho ked jej nieco chcem povedat, stale to skonci vycitkami a hadkou
@vevejova333 tak to bysom urobila ja ja. Zasla za lekarkou a vsetko jej povedala... aj to moze byt dovod, preco mama tak reaguje.
@vevejova333 urcite odstahovat sa. Mamu ale zo zivota nevyhod. Chodievaj za nou tak casto ako sa bude dat, davaj jej maleho na starosti, aby sa necitila zbytocna.. Viem, ze ma na pleciach toho vela, co sa tyka leziacej sestry, ale mozno aj to by sa dalo poriesit nejakym kompromisom. Sestra deti nema? dalsi surodenci? Ak si uz sama nebude vediet fyzicky s nou poradit, vzdy existuju zariadenia, kam by ju mohla umiestnit..
Ale vy dvaja by ste si mali dat sancu byt rodinou ak k sebe nieco citite... nielen kvoli dietatu. drzim palce. Mama si na novu situaciu urcite zvykne, ale chvilu to budes musiet vydrzat. Hlavne sa s nou nehadaj..
@magic08 ked vies, ono to uz raz tak bolo, boli sme tam spolu obe a ked som ja nieco povedala hned na mna zacala kricat aj pred lekarkou ze ja ju nepodporujem a ja som bola este tehotna a som sa rozplakala, vtedy jej nepovedala na to nic ale naposledy ked bola nebola som tam, a jej vraj lekaraka povedala, ze keby ona bola na mojom mieste tak by robila vsetko preto aby so svojou mamou ostala, a ze to ze mi slubila ze mi pomoze s Miskom, tak to nieje jej povinnostou, to je cisto uplne ze proti mne a to jej este nadrzalo a potom som na sidlisku zla mama, lebo kazdy na mna krivo pozera co som za cloveka ze chcem nechat svoju mamu samu a odist prec :(
@vevejova333 musis ju ukludnit, ze nejdes predsa na opacny pol zemegule. Kavu si s nou das, aj ten obed, aj jej pomozes. Nebude sama len preto, ze spolu nebudete byvat. Jej obavy nie su vobec na mieste. Musi si to uvedomit.
@sisaha probolem je ten, ze moja teta je leziaca od 12tich rokov, nema nikoho uz len este jednu sestru tak chodi do Nemecka opatrovat lebo ma dlhy a pije :( a teta ktora lezi ma exekucie na krku takze je problem s tym aby sla do nejakeho zariadenia a lebo na to peniazky zas nemame my aby sme jej doplacali :( je to tazke ale ked sa chce da sa vsetko poriesit a keby moja mamka chcela tak to pochopi
@vevejova333 nerozumiem - ako moze nevladna osoba od 12 rokov narobit dlhy tak, ze ma na krku exekucie? To ako stihla? 😕
@jabadaba presne toto ja vravim, ze sa nema coho obavat, ked ona je tak pesimisticka a negativisticka, ze si hned mysli ze dostane infarkt alebo porazku, a toto je najvacsi problem, pretoze si potom privolava zle sama
ale ked jej to poviem ale pekne fakt bez hadky bez povysenia, tak mi povie ze som zas mudra a mudrejsej odo mna niet
no komunikuj s takym clovekom aj ked chcem tak je to tazko a vsetko co poviem je hned napadnute
@vevejova333 urcite chod za maminou lekarkou a porad sa s nou (jednak aby vedela aj tvoj pohlad, co sa doma deje a nasledne pri kontrole vedela mamu usmernit) a takisto by si mala vyhladat pomoc aj ty (najlepsie psychoterapeuta), aby si nasla silu na budovanie vlastneho zivota a netrpela vycitkami. (ponukne ti rozne uhly pohladu, pridete na rozne mozne riesenia, ulavi sa ti a posilnis si sebavedomie). Vsetko sa da sklbit, ale potrebujes na to velku vnutornu silu, ktoru ti mama, zial, velmi oslabuje.
Ani neuvazuj, ze by si sa vzdala perspektivneho vztahu. Zacni pracovat na tom, ako si vztah udrzat a zaroven vysporiadat sa aj maminymi vycitkami a zavazkami voci povodnej rodine.
@jabadaba no ono to je zlozite :( ta druha mamina sestre - dvojca co codi do Nemecka bola isty cas opatrovnikom
tety a za tych cias zneuzila pravomoci a vzala si uver, co tvrdi ze to nepodpisovala ona (HOME CREDIT) a nasledne este bol vybraty povolene precerpanie z uctu 518 eur a este k tomu aj zalohy za plyn, ked este babka zila sa neplatili, lebo jej davala peniaze a mamine dvojca neplatilo tak tam vznikla skoda vyse 900 eur a naslende praskol v dome bojler a tam jej strhavaju 30 eur z uctu lebo dlh bol skoro 3000 eur
no co ti mam na to povedat, je to tazko takto vsetko vysvetlovat a pisat tu, prosto su to horibilne sumy o ktore prichadza a preto nieje mozne aby bola umiestnena v ustave a druha vec, mysleli si ze ked teda pojde do ustavu tak ze zajde a zomrie od zialu
@vevejova333 chapem, ze komunikovat s takym clovekom je o drzku ale nepolav. Vies co, moja stara mama takto roky vydierala svoje deti. Tiez sla dostavat infarkty lebo moji rodicia sli na dovolenku chudaci do Tatier. Aka tragedia! Nechat ju na 5 dni samu tazko choru. Ale trt je chora. Moja mila, stara mama ma dnes 91 a nemohuca je len posledny rok co sa dochrumala ked spadla. Ale vydiera uz 50 rokov aka je ona tazko chora, ako moji rodicia mohli odist do ineho mesta, ako mohli ist na dovolenku a ako sa vobec moj otec mohol ozenit a mat svoj zivot! Hojda nim tolke roky a konecne mu docvakava! Takze moja rada je, netreba sa nechat lebo je to tak, ze Ta prezije pomaly ten co furt umiera! 😝
@hradnapani presne nad tym som rozmyslala, som taka rozhodena zo vsetkeho ze by mi ozaj pomohlo sa porozpravat s nejakym psychoterapeutom, myslim ze tieto moznosti aj vyuzijem, ja by som tam sla aj s mamou ja s tym problem nemam
@vevejova333 , nuz ani vysvetlovat nic nemusis. naozaj nie. viem, ze to myslis dobre a chces, aby ta mama pochopila. ale ona, podla toho, ako to opisujes, ta chapat nechce. nespravi si nic. to su len jej manipulatorske reci a vie, ze na teba tym zaposobi. ale nech by urobila cokolvek, bude to JEJ rozhodnutie, nie tvoja vina.
@jabadaba hola pravda, veru, ako ja viem ze mama ma problemy zdravotne ale keby sa viac hybala a chodila na prechadzky tak by jej bolo ovela lepsie, oopustila sa to je jedine zle co sa stalo ked ju prepustili z prace :( skusime sa porozpravat aj ked sa uz teraz bojim, co zase dostanem 🙂
@vevejova333 urcite to vyuzi, ak si tomu naklonena, je to vynikajuca pomoc 🙂
Mam pocit, ze mama sa boji toho, ze ked odides, uz jej benude mat kto pomoct s leziacou sestrou a ze cela starostlivost o nu ostatne na jej pleciach. Aspon ja mam z toho co si napisala ten pocit. A mozno s tebou neprestrihla pupocnu snuru, ale v takom pripade nechapem tym nadavkam. Podla mna to chce sadnut si a v klude si vydiskutovat pocity a vserko okolo toho stahovania. Ak to nepomoze, tak jednoducho zbalit a odstahovat sa. Mas rodinu a otec dietata s vami byt chce, takze by som sa snazila udrzat si svoju rodinu. Pretoze, bez vycitiek svedomia, tvpja rodina a vase stastie je na prvom mieste. Drzim palce, nech sa to cim skor vyriesi k spokojnosti oboch stran