Ahojte. Mám potrebu sa anonymne vyrozprávať. So snúbencom sme spolu 2,5 roka a máme svadbu v júny. Žijeme spolu zatiaľ v podnájme, avšak po svadbe sme mali v pláne požiadať o mladomanželskú pôžičku a moji rodičia by nám darovali pozemok a dali by sme si postaviť dom. On je taký, že ho viac treba k veciam dokopať nemá moc priebojnú povahu. Pomaly by som chcela, aby začal niečo začať riešiť k tej pôžičke nejaký projekt, aby sme si vybrali a spravili si prehľad. Zatiaľ sa moc nemá k činu a ja som mu povedala, že ak nič pre to nespraví, že si to s tou svadbou ešte rozmyslím. Ľúbime sa, no mám pochybnosti lebo chcem po svadbe aby sme mali nejaké zázemie a navyše sa aj dosť často hádame kvôli tomu, veľa krát kvôli nemu aj plačem no jeho akoby to ani netrápilo. Nechcem o neho prísť, ale ak nebudeme mať zázemie neurobí to pre nás asi to bude tak najlepšie. Zase na druhej strane mám už skoro 28 rokov a bojím sa, aby som neostala potom sama. Veľmi túžim po rodine a zázemí. Je trapas pred rodinou rušiť svadbu na poslednú chvíľu, keď je už všetko vybavené. Neviem čo mám robiť. Čo vy na to?
@pribinak to nie je pravda, na dar nebude mať nárok ani po uzavretí manželstva
@gabinkomisko čítaš poriadne…..chcú im darovať, čiže aj JEMU
Rodičia to chcú nechať na mňa práve preto, že v prípade keby sme sa náhodou rozviedli aby to ostalo mne ten pozemok
Tak ale potom si sa v úvodnom texte veľmi zle vyjadrila !
A prečo tie veci neriešite spolu?
Svadba? Ak sa teraz k tak zasadnym veciam nema a je vlazny, po sobasi to veru lepsie nebyva ale praveze naopak. Prestane mat akukolvek snahu. A takto sa asi nestavia iba k otazke spolocneho byvania, ze?
V 29 som akurat zacala zit zivot po skole mam pocit a vydavala som sa v 33 po 4 rocnom vztahu. 1.dieta v 38 a dalsie v 39 na ceste. Nie, nie si stara a nekonci ti zivot.
Nevyrabala by som si zbytocne problemy a svadlu stopla, na "neskor" a plnila si svoje sny...a je jedno ci s nim...dovolenka, vzdelavanie, konicky....
Pozemok nech ti daruju vasi teraz. Ostane len tebe. Po manzelstve sa da ale darovacou zmluvou. Ale co bude uvidis potom..."neskor"
@aliaray1 je taký, že nemá moc rád zmeny vyhovuje mu to čo má lebo to ostatné pre neho predstavuje námahu
Nuž, tak potom s takýmto človekom po boku si v živote nič nevybudujete a nič nedosiahnete...lebo zázraky sa nedejú a po svadbe už vôbec nie. A brať si niekoho s pochybnosťami len preto, lebo sa bojím, že ako 28-ročná už ostanem navždy sama??? Tak toto je asi len vtip, že?
@viera77 Súhlasím.
A k otázke autorky - máme v rodine situáciu, že svadbu zrušili dva mesiace pred termínom a v pohode - rozumní ľudia to pochopia, tí ostatní ti aj tak môžu byť "ukradnutí", je to tvoj život, ty si ho tak budeš žiť, ak zostaneš v niečom, čo je problém už teraz. Áno, ľahšie je to vzdať, ale ak druhá strana naozaj nemá snahu a ty vieš, že si urobila všetko pre záchranu, načo?
Plus mám kamošku, ktorá mala problém pred svadbou s partnerom, ale tiež, že koľko by to rodičov peňazí stálo len tak do vzduchu (šaty zaplatené, zálohy na miestnosť, koláče...) Ešte aj farár na svadbe mal príhovor, že nie je hanba povedať pred oltárom nie - vedeli to všetci, že by svadba byť nemala. Vzali sa. A vieš čo? Boli po týždni na svadobnej ceste a keď sa vrátili, už spolu neboli ani hodinu. A dodnes je celá rodina nešťastná, čo spravili. Rodičia chceli mať svadbu v kostole a teraz rozvod(!)-sú nábožensky založení, dievčina nešťastná, partner na prášky, zvyšok rodiny v úžase, že čo sa deje. Do roka boli rozvedení. Ona má deti už, on neviem, ale jej rodičia sú smutní doteraz, lebo jednak rozvod v rodine a aj tie vzťahy s dcérou už nie sú to, čo bývali. Fakt toto chceš? Zasiahne to tak veľa ľudí - radšej sa vrátiť z krátkej cesty. Premýšľaj. Ty musíš vedieť najlepšie, že či sú tam cesty na normálne fungovanie alebo nie.
A keby si veci riešila ty? S pochybnosťami do svadby nechoď, je ľahšie rušiť niečo čo je len objednane ako riešiť rozvod.
Často sa tu zvykne radiť v štýle “nestavala by som dom na pozemku, ktorý nie je aj môj”. Čiže ak by sme chceli chalanovi poradiť, nech neinvestuje svoje peniaze a nespláca pôžičku na dom, ktorý nestojí na jeho pozemku. Alebo polovica domu bude jeho (keďže ho budú stavať až po svadbe), len pozemok bude iba autorky? Treba to premyslieť poriadne, keďže sa už špekuluje, aj s rodičmi, aby ste sa nezamotali. Tvoj nastavajuci čo na to, je s tým v pohode? Kľudne to bude platiť?
@namornicka jemu to nevadí, len hovorí, že kde má on záruku že bude 30 rokov splácať úver, že si po čase nezmyslím že už má to s ním nebaví a budem sa chcieť rozviesť. No ja na rozdiel od neho chcem aby to medzi nami fungovalo, nech sme si oporou no nejako to z jeho strany necítim že sa na neho môžem spoľahnúť keď on je taký nepriebojný a hádame sa kvôli tomu
No mne to príde tak, že si si ty dačo naplánovala a vysnivala, svadba, dom, dieťa, atď. A chcela by si, aby tvoj partner bol akčný a všetko ti splnil. Lenže on taký nie je. Má svoju povahu. Ty musíš po 2 rokoch vedieť, či ho miluješ takého aký je alebo by si ho chcela prerobiť podľa svojej predstavy. Druhá vec je, či máte na stavbu domu vôbec financie, či neváha preto, že si uvedomuje, že je to veľký záväzok na dlhé roky, hypotéka, starosti so stavbou domu, nie je to sranda. My sme stavali, takže viem posúdiť.
Kamoska ma doma takeho nepriebojneho. Je to IT a mne pripada celkovo taky spomalený. Bojuje s nim za vsetko, musi ho tlacit do vsetkeho. Ale zase je to kludas, dcera ho miluje, je trpezlivý, nekričí doma zvytocne. Teraz si predstav, ze mas doma inu povahu chlapa, akčného, musi byt vsetko po nom, vsade je ho pocut, do vsetkeho je hrrrr, polovicu veci nedokončí, ukricany, netrpezlivý. Takze v prvom rade si musis povedat aka povaha chlapa vyhovuje tebe. Mozno snúbenec ani vobec nechce ist do domu, mozno by ostal radsej v byte. Treba si ho vypocut ako si to predstavuje. Nie kazdy chlap je vhodný do domu.
Nie, že nevadí, vadí mu to, keďže už má otázky, že čo keď sa rozvediete. Ja na jeho miesto do toho nejdem.
Ahoj, no z toho co si pisala, snubenec ma pocity neistoty a tu by bol priestor v kludnej atmosfere (sobota podvecer pri vinku napr.), tak zletma nahodit temu a zistit, ci chce s tebou hovorit hlbsie o tej neistote (netlacit). Mozno zistis, ze sa boji len preto, lebo sa pri tebe citi slabsi a mozno si nesie traumy z detstva, blizkeho okolia. Takyto ludia vedia byt neuveritelne citlivi a empaticki. Mam jedneho takeho doma. Dovera je zaklad. Netlacit tiez. Co je na silu, je na 💩. Odlozit svadbu neznamena ukoncit vztah, napr.my sme boli zasnubeni 2 roky a obaja stastni, az zacal moc sklonovat svadbu a tak teda oki a stastlivo sme absolvovali krasny obrad, zahradna slavnost, rodinna v uzsom kruhu 30 ludi🤷♀️😁
Pozri, ked mas pochybnosti pred svatbou - nuz, po svatbe to lepsie urcite nebude.
Ale na druhu stranu, ved aj ty mozes zacat s projektom na dom, ved aj pre teba to bude. Prestan cakat so vsetkym na chlapa. Mozno on caka, ze ty zacnes 🙂
Mate byt partneri, tak je nacase sa tak spravat...
jeho nezmenis, tak si to dobre rozmysli. vedela si aky je, je teraz tazke odrazu vyzadovat zmenu.
zacnite to aspon riesit spolu a nie len on.
A to je taký problém, aby si tieto veci riešila ty alebo bola ta prvá, kt príde s nápadmi a pozistuje čo a ako? Ja keď niečo chcem, tak preto niečo robím a nečakal na partnera… ten sa zvyčajne pridá, keďže ide o nás a našu budúcnosť a potom prichádza dohoda..
Vies co, ked sa tak nad tym zamyslim moj teraz uz manzel bol rovnaky. Ked sme sa spoznali, byvali sme od seba 160km. Po roku, ze ideme skusit byt u nas, teda u mojej mami, ze si prerobime izbu. A stale sa k nicomu nemal, je od fachu tak som nechcela nikoho volat. Sadla za net vtedy mi bola stavbarcina cudzia, pomerala pokukala materiali co vsetko bude treba, sla do stvebnin, poradila sa nakupila, priniesla a spravil. Po dalsom roku, ze ideme sami teda a budeme stavat dom v jeho rodnom meste. A vies kto zas vsetko vybavoval? Od stavebneho, cez projekt az po hypo? No zasa ja...teraz uz byvame 8rokov, no keby je to na nom, este sme 2metre pod zemou 😂. Ano zorganizovala som vsetko kedze sme stavali skoro svojpomocne. Nepoznala som nikoho, nasla kontakty, pytala sa, zistovala, varila, nosila material na stavbu (muz pracuje v zahranici), vzdy som ho postavila pred hotovu vec, ze a teraz obvolaj kamosov, idu sa mury tahat, teraz to a potom to. Milovala som ho a milujem ho rovnako aj ked ma to niekedy riadne dokaze nas.at, ze je vsetko na mne, ale tak nejak som si na to zvykla. Tak isto ako on, mozes aj ty ist skusit nieco riesit, popytat sa znamych, popozerat domceky ake by sa ti pacili , zbehnut do banky.....nevesaj hlavu, zober ho za ruku a ved ho, nikde nieje napisane, ze ty nemozes byt ten krk, ktory tou hlavou toci. Prajem vela stastia
Rozumiem, ako sa cítiš, tiež som sa tak cítila. Rušila som svadbu 2,5 mesiaca pred sobášom. Najlepšia vec, ktorá sa mi v živote stala. A mesiac po rozchode, po 5 ročnom vzťahu som stretla môjho súčastného a teraz si nažívame pekne a šťastne. Sme do seba doslova buchnutí ako pubuerťáci a to už máme po 30.
Patrnera by si mala ľúbiť pre to, aký je aktuálne a nie predstavu o tom, aký by mohol byť v budúcnosti. KEBY sa zmení toto, KEBY sa zmení hento...aj ja som bola taká, ako píše vyššie lussinda2- nosila som nohavice doma ja, lebo ex bol ako vrece zemiakov, kam ho položíš, tam bude. A vieš čo? Prestalo ma to baviť. Chcela som mať partnera, nie dospelé decko, o ktoré sa musím starať, lebo sám nespraví. Nie, že by nevedel, ale z pohodlnosti načo by sa namáhal. Keď ti to nevyhovuje teraz a on sa tvári ako hluchý, slepý, rozmysli si to. Ak ti takáto pozícia vo vzťahu nevyhovuje, svadba to nezmení.
@kvetka404 no ono to nieje uplne tak, vybavi, zariadi uz teraz no tym, ze prakticky moc nebyva doma chodi 10dni v AT 4doma, tak som si nejako tak zvykla si zariadovat veci sama. No ked ma dovcu a treba nieco kolo domu, este stale dokoncujeme okolie, porobi vsetko co treba, sam od seba bez mojho velenia, ale zas je pravda, ze pri telefonatoch mu nenapadne nacrtnem, co mam v plane ma vikend. Ono ja sa rada staram, kedze on sa obetoval a siel do zahranicia, aby nam ako rodine nic nechybalo, neberiem ho ako dalsie dieta. Ale tak kazdy sme iní
Este ste sa ani nezobrali a uz su tu hadky a pochybnosti, mensia hanba je zrusit svadbu ako riesit rozvod.
Zrus tu svadbu okamzite. Uz teraz mas pochybnosti. To bude casom iba horsie.
Vy si musite vyriesit veci. Dovtedy sa ani do svadby a ani do dietata s nim nehrn.
A ak on nie je ten, ako si partnera predstavujes, tak 28 je skvely vek sa oslobodit.
Ja mam 36 rokov a idem sa rozist a som v omnoho horsej situacii ako Ty. Ja deti nemam a je to moj snubenec. Ale aj ked ho velmi lubim, on si tak znicil zivot, ze by som si ho znicila aj ja, ak by som s nim zostala.
Skus si najprv s terajsim veci vyriesit, ale svadbu urcite odlozte.
A hlavne, ak to takto vidis - cim skor tym lepsie je dobre sa odputat od partnera, ktory nie je schopny riesit tieto finacne a majetnicke veci. Aj ked ho mas rada.
A chce ten dom aj on? Nesníva radšej napr. o byte?
@aliziana chce dom aj on, len zase financie...
to ze kde on ma zaruku,ze ty sa s nim nerozvedies on bude mat 30rokov uver,je dost velky argument na zrusenie svadby alebo pockanie...chystas sa vydat za nezreleho,lemraveho a neobetaveho muza,ale myslim,ze to citis a aj vies..a po svadbe este horsie
K tomu či sa máte vziat sa vyjadrovať nebudem.
Ale !!!! Ak ti rodiča už chcú niečo hodnotné darovat ako napr pozemok. Tak nech to urobia rozhodne pred sobášom.
V prípade rozvodu je to čo dostaneš ty a pred manželstvom tvoje
Ak to darujú ako píšeš Vám a počas manželstva, tak v pripade rozvodu má na ten pozemok rovnaké právo ako Ty