Ahojte, idem sa vám trochu vyžalovať a zároveň poprosiť o radu, lebo ja už naozaj neviem, ako s ním komunikovať.
Sú dni, kedy je všetko naozaj skvelé - je mi perfektným partnerom, oporou, kamarátom, všetkým.
A potom sú iné dni, kedy jednoducho stačí naozaj blbosť a je všetko v r*ti. Môj manžel je extrémne urážlivý a výbušný - mne sa zdá, že zrazu, no on tvrdí, že taký bol vždy a len sa postupne akoby uvoľňuje a cíti v bezpečí pri mne, že sa nemusí toľko kontrolovať a dáva prechod svojim emóciám. Žiaľ len tým negatívnym, mám pocit, akoby tie pozitívne nevedel tak prejaviť.
Naozaj za každú hovadinu, čo mu poviem aj len zo srandy sa urazí, doslova zdutý jak malé decko, ješitný... + keď ho naštve niečo v robote všetko si na mňe vybýja, vie byť fakt hnusný.
Mám pocit, že okolo neho musím chodiť po špičkách a "neprovokovať" aby bol klud ale ide o to, že len jeho klud. Už toho mám fakt plné zuby, ja mám tiež svoje hranice, som extrémne tolerantná a som ten typ, čo sa nasere málokedy, takmer vôbec a keď veľmi ľahko viem odpustiť ale niekedy to sním už naozaj nezvládam...
sme spolu vyše 12 rokov ale neikedy mám pocit, že je to pre mňa nový cudzí človek
Máte niektorá nejaké rady? prípadne skúsenosti?
A Ty si už niekedy na neho naziapala? Skús mu to vrátiť ako bumerang a opri to o reálne fakty(akože Ty nakupujš, ty perieš a vešiaš, ty sa staráš o...)
Prvá rada - prestať sa klamať a tvrdiť, že inak je to dobrý partner. Nie je. A úprimne, ja takýmto ženám nerozumiem. Si s ním 12 rokov. Kvôli čomu? Má polmetrového zlatého hada alebo kvôli peniazom alebo kvôli čomu si 12 rokov s človekom, ktorý ti nie je dobrým partnerom?
No tak nechod okolo neho po spickach a daj aj svojim emociam volny priechod. Kym budes ustupovat, bude si mysliet, ze je to v poriadku. Aj malemu decku teba nastavit hranice, pre dospelych to plati tiez.
ked je na teba hnusnz po praci, tak sa zober a urob si vecer s kamaratkou, ci inymi ludmi. Povedz mu ze ides tam, kde su na teba mili. a ked sa urazi, tak tak to ignoruj, rob si svoje a nebav sa s nim, nech sa zduva a co.
Komunikacia je zaklad kazdeho vztahu a medzeri v nej nate obaja. Ty potrebujes sa vediet asertivne ohradit a nastavit si hranice, ale asertivne neznamena agresivne, ani drzo. Da sa to v slusnosti a s laskou, no pevne. A bud si vsimne, ze narazil ma tvoju hranicu a je tam nejaky problem, ktory chce riesit alebo...
@vulka To je ale práve to, že aj o domácnosť sa staráme napoli, on teda viacej vecí platí, lebo má vyšší príjem ale aj výdavky +- zdieľame rovnomerne, naozaj mi so všetkým pomôže, poradí, zariadi... a ja proste nie som ten typ, že ma vytočia v robote a ja na neho budem vrešťať, to kde sme
Zial, ak on problem nevidi,ty s nim nepohnes ani parom volov. Mne toto extremne vadi, ofucanost, vztahovacnost, vacsinou tym "trpia" zeny. Ja by som ho poslala kade lahsie. Este ma napadlo, ci si mu uz ty povedala svoje pocity, ze ako sa ty necitis s nim dobre, ked on toto robi, a ze ta iba stresuje. Ale vravim, ja by som sa nezapodievala niekym, kto sa ofuci pre hocico, vlastne pre cokolvek. Potom co robi? Drzi tichu domacnosti, lebo je urazeny? Tak bud povie, co mu prekaza, alebo naco sa zenil, toto je trapenie pre teba
@viestta a nie je na hranice neskoro po toľkých rokoch? a ako to spraviť najlepšie?
@negymama ja by som to aj spravila len dokelu ja tu nemám za kým ísť a sama nechcem, ja to nemám rada naozaj :/ ani neviem, kam by som toľko chodila, čo sa toto deje v poslednom čase?
Akekolvek nwvyhovujuce spravanie z jeho strany hned zaraz. Nie je lev ani male babo, aby si chodila okolo neho po spickach. Kazdy clovek ma svoju povahu, ale vzdy sa s tym da pracovat. My sme s muzom podobne ako vy, nebadam, ze by sa v niecom zmenil, ale tiez sme mali tersz turbulentne obdobie po narodeni spolocneho syna, vyvstali veci, ktore som dobrovolne prehliadala a teraz ma stvu. Odznova sme si museli nastavovat hranice, ci v komunikacii alebo v spravani. Su veci, ktore som sa dobrovolne naucila hovorit inak, ked ma o to poziadal, lebo inak som mu “stupala na otlaky” a nikam to neviedlo. Rovnako z mojej strany prisli zmeny chovania, aby ste sa nejako stabilizovali a prestali sa vkuse hadat😅
Ale teda sama mam syna a som velmi citliva na akekolvek muzove vybuchy, to hned vybuchnem aj ja a ohradzam sa, nechcem, aby si syn myslel, ze je ok s kymkolvek sa bavit bez respektu
@sasesoe keďže s tým nemám skúsenosť, ja vôbec neviem, ako na to... že na mňa nakričí a ja spravím alebo poviem čo?
@stanislavicenka niekedy tichu domacnosť, niekedy na chvílu zalezie k svojmu serialu... potom to prejde akoby sa nič nestalo a nadviaže tak, ako sme boli predtým... niekedy je ochotný sa o tom rozprávať, inokedy nie... keď mu poviem za seba naozaj v klude tak to prijme, povie že chape a mrzí ho to a za čas sa to zas zopakuje
@majlo1234 to ej presne aj u nas, že ja som vela veci tak dobrovolne prehliadala, možno aj so strachu, že ked nieco poviem, zas sa nasere zduje bude hnusny a mne to velmi nerobi dobre... ako si nastavila hranice? ja ani neviem čo si pod tým mam predstaviť... povedala si mu, že toto nie? a kedy? po hadke? pri veceri?
Nie, zacat mozes kedykolvek, ked sa zda, ze uz to zasahuje do tvojej konfortnej zony. A ako to spravit najlepsie? Pouzit tu dieru, co mas pod nosom. Kreslenie ciar na podlahe urcite nie je ta spravna metoda. Uvedom si, ze kazdy si k tebe dovoli len tolko, kolko mu dovolis ty. Takze ak si pan manzel dovoluje privela, dovolila si mu to ty.
Zaklad je zachovat si pokoj - nereagovat krikom. Povedat nieco v zmysle, pocujem dobre, nie je potrebne kricat. Snazit sa komunikovat vecne.
Odporucam napr knihu, idealne kurz - Respektovat a byt respektovan. Primarne to bolo urcene pre ucitelov, neskor rodicov, ale tie principy su viacmenej univerzalne. Je tam i "navod" na empaticku reakciu atd
Skús mu nastaviť ,,zrkadlo". Vydíš,že graduje? Tak sa oduj prvá. Kričí? Zakrič hlasnejšie. A po čase sa skús s ním porozprávať,či je to OK.
Ked zacne hucat, kludne mu povedz, ze prekracuje limit a nebudes ho pocuvat. Ked sa da, odid z miestnosti. Nie si male decko, ked sa ukludni, vtedy sa mozete porozpravat. Nauc sa nebat sa reagovat.
ja si myslim , ze nie je dobry sposob, tiez kricat a ist do gradacie hnevu. On je v tychto negativnych reakciach viac doma, je na svojej pode a skratka ju prekrici, alebo to este zdorazni vyhraznymi gestami, alebo demonstraciou sily - priklad trieskanim dveri, ci rozbitim nejakeho predmetu, a prinajhorsom aj fyz. atakom voci autorke, ak uz by sa nevedel ovladat... a vsetko toto by pripisal autorke, ze ho "vyprovokovala"
skor si myslim ze mas dve moznosti. Ty si prajes pekne kludne spravanie voci sebe. Toto prianie daj zakazdym, ked na teba dvihne hlas... slovami priklad. "Chapem, ze si mal nieco narocne v praci, ale na mne si to nevyjaj. Ja na teba tiez nekricim, ked mam stres ci problemy.
druha faza je ta...ze on to neakceptuje a dalej po tebe huka. Tak potom mas moznost odist...nachvilu alebo navzdy. Takych ludi pohnu iba ciny... tvoje prosby ci presvedcovanie, aby bol k tebe dobry ho nepohnu. Vsak s nim ostavas a trpis to. Preco by to teda menil, ak mu to vyhovuje. Jedine co mu nemusi vyhovovat, je tvoj odchod.
Presne ako moji rodicia..uplne...su manzelia 34rokov a poviem ti ze sa to len zhorsuje...mamka len ustupuje a tatko si vzdy ide to svoje,bud je zduty,alebo rychlo vybuchne a potom je ticho...nevazi si ju, miestami by som povedala ze az ide o psych.tyranie ak to mam takto povedat...na mamke to uz je vidiet ze to nie vzdy vlada a je to tazke...no nie sme z tych ktory sa hned rozvadzaju...slubili si v dobrom aj v zlom a verim ze sa stalrena sebe snazia najst aj to dobre...dnes je doba kedy za vsetko ti lidia napisu rozved sa,rozijd sa...ty musis vediet...ano nie je to med lizat,ale kazdy sme nejaky,kazdy mame svoje chyby ale aj dobre stranky..ste spolu este nie nejako dlho, vsetko chce hlavne komunikaciu a snahu,aj z jeho strany, nielen z tej tvojej...drzim prsty 🙏💪
Teraz po 12tich rokoch je uz aj u nas tazsie stavat hranice tam, kde predtym neboli. Robime to ma oboch stranach pokojnym rozhovorom po utichnuti najvacsich vasni. U nas ale nie je problem vybusnost jedneho, skor starostlivost o domacnost a rodinny zivot. Ale v zaciatkoch vztahu sa na mna par krat muz urazil pre nejaku blbost, zakutral sa do perin a tri dni nevysiel z izby. Ja som volaco take predtym nikdy u dospeleho nevidela. Po prvej takejto hadke a prerevanych snoch z mojej strany som sa zatala. Ja som sa tvarila, ze sa nic nedeje, svet isiel dalej, a kazdemu, kto sa na neho pytal, som povedala, ze neviem, nerozprava sa so mnou, tri dni lezi zalezeny v embryonalnej polohe. Vyustilo to do obrovitanskej hadky, kde ma obvinil, ze z neho robim cocota. A ja len ze cocota zo seba robis ty sam. Vtedy to pomohlo. Nezmizlo to uplne, ale uz sa to obmedzi na hodinu dve ticha. U nich v rodine to bol ale bezny nastroj na riesenie nezhod, svokra s muzom sa aj pol roka nerozpravali🤯 ja som mu rovno povedala, ze to neni normalne a ja tak nebudem zit, a ani kryt pred kamaratmi jeho blbe spravanie
@anyka2110 moja mama cele roky trpela alkoholizmus mojho otca. Z roznych dovodov-kvoli detom, kvoli viere sa odmietala rozviest. Ja nevidim zmysel prezit zivot v utrpeni po boku debila, ako to spravila tvoja alebo moja mama. Ano, bezne problemy sa maju riesit, ale ked sa niekto roky sprava ako psychopat, riesenim nie je komunikacia, ale rozchod. Aj tvojej mame by sa urcite ulavilo, my moju mamu “huckame” roky, teraz ne konecne nalomena, tak hadam sa rozhybe a aspon starobu si uzije v klude
keď na teba nakričí, necupitaj po špičkách, ale poriadne hlasno treskni dverami, nech sa vyzúri mimo teba. Ak sa to nezmení, treskni tými dverami definitívne
@negymama tvoj komentár mi pomohol asi najviac spolu s @anyka2110... ja som tiež taká, že keď už som sa rozhodla si ho zobrať, nebudem všetko riešiť rozvodom a vyhrážkami o rozvode. Ešte to nie je také, že by som sa cítila ohrozená alebo čo len je to proste nepríjemné a únavné...
na druhej strane som zaroveň trochu v pozicii, že keby nie sme spolu, neviem si udržať dobre životný štandard, bolo by to veľmi naročne pre mňa sa postaviť sama na vlastne nohy... ale bez ohladu na to, nie som ten typ, čo by bez pokusu o opravu niečo hneď zahodil....
ďakujem vám za rady, budem sa musieť zamyslieť, ako jasne sformulovať moje pocity a v tomto bode už aj požiadavky. a proste sa neučiť pracovať s tým, že ked ma nebude chcieť vypočuť v danej chvili, nesnažiť sa komunikovať ale opustiť tu situaciu... ja zas nie som ješitna jak on, že ked ma teraz nepočuvaš už sa o tom nebudeme baviť... ale som taka, že by som najradšej mala všetko hned vysvetlene a vyriešene, lebo aj nam sa par x stalo ako piše @majlo1234, že presne embryo pod perinou aj dva-tri dni a mne je z toho fyzicky zle, ako to ťažko nesiem... ale proti tomu sa už snažim obrňovať tak, že som si to raz rozobrala, že keby toto niekomu presne popisujem, čo sa deje, tak je to neiekdy vlastne smiešne a on je ten, kto by sa mal hanbiť a citiť zle, nie ja
@majlo1234 ďakujem veľmi za napomocny komentar. u nas je tiež buď emryo alebo gauč a myslím si, že jeho ciel je ma tak vytrestať... ale kde to zobral netuším, lebo jeho rodičia su rozvedeni... ale teda asi tymto som si sama odpovedala, že mohol vela veci odpozorovať aj zavčasu ako male dieťa a nesie si to so sebou... o tom sme sa nebavili, že ako fungovali jeho rodičia
Poviem ti, že ja mám toto v praci- kolegyňa. A Radim ti...utekaj.🙏 Ak nemáte spolu deti.....o to lepšie. Ako môže byť dobrý partner, keď sa k tebe takto správa??? To nemyslíš vážne? Nie si povinná chodiť okolo neho po špičkách 🤦🤦🤦
Ono najlespie bude, ked on zisti, ze jeho manipulacne trestajuce spravanie na teba nezabera. Lebo kym zabera...ty to s nim riesis, trapis sa, chce sa s nim rozpravat a "odurazit" ho...tak to bude robit.
Preto ries vzdy, vzdy jedine seba...svoj psychicky komfort. Navrhla som odchod vecer za kamaratkami, ale staci aj ist sa poprechadzat vonku, v klude. Alebo ostat doma a citat si, kym sa on !zaembryujuje" alebo siri zlobu...dufajuc ze jeho teatro na teba zaberie a budes este viac ticho a submisivna aby si teatro nevyvolala... a potom on najde dalsie drobnejsie a banalnejsie priciny na vyvolanie teatra.
takze na jeho manipulacne triky mu neskoc. Vsetko smeruje k tomu, aby ta dostal do nepohody a tak ta ovladal. Doma sa mozno takto vytrestavali a skusali, kto ma navrch a y toho plynulo akesi zvratene potesenie.
v skutocnosti aj on potrebuje klud, nielen ty. Su to chore mechanizmy, ktore on produkuje. On sa rozhoduje ci ich bude produkovat dalej. Ty zase mas moznosti kontrolovat len svoje spravanie. Ono je to oslobodzujuce, a zbavis sa frustracie...ak si uvedomis ze na jeho spravanie nemas dosah. Jedine na svoje.
autorka a ak nemate deti, co nespominas...tak si v luxusnej situacii. Mas kopec moznosti co dalej so svojim zivotom robit a s kym svoje krasne roky stravit-
To posledne co by som riesila, je majetkovy komfort a zazamie. Ak on bude nadalej produkovat zlost a cholerickost...prides o zdravie a ziaden majetkovy komfort ti to nenahradi.
Ak ale budes pszchicky v poriadku, s nim ci bez neho,- bude sa ti darit aj v praci a majetkok si nadobudnes. to uz ako sa vyvinie vas vztah, ci on bude on ochotny s tebou budovat pokoj a lasku, alebo bojovat o ovladnutie. Maj naroky, ziadaj len to dobre od neho, ak nebude, najde sa iny muz, ktory si ta bude vazit a nebude s tebou manipulovat.
Môj muž je tiež povaha brblajúca a výbušná, ja som flegmatik, ale na hlavu si kakať nenechám. Keď viem, že mal v práci blbý deň, a príde domov nasratý a potrebuje si zanadávať, rešpektujem to, vypočujem si to brblanie a neberiem to osobne. Keď mám pms alebo ináč pindam, tiež to rešpektuje 😃 ale nikdy, nikdy nenadávame sebe navzájom a neobvinujeme sa a pod...
Jediná rada je odísť od neho. On problém nevidí tak ho ani nemôže riešiť.