Neviem zabudnúť na bývalého priateľa
Žijem v manželstve 15 rokov, máme 2 deti proste fungujeme dá sa povedať super, je to fantastický otec, zarába, proste sa stará. Keď sme za zoznámili svojho EX som poslala košom kvôli môjmu terajšiemu manželovi. Mám 35 rokov, prosím nevypisujte mi že si mám vážiť čo mám a bla-bla-bla vety, jednoducho citom nerozkážete.Môj Ex je jednoduchom mužom môjho života, jednoducho každý má jedného takého človeka v živote, ktorý je top! Ak vas zaujima čo bolo pricinou rozchodu, sama neviem, nevedel vyjadriť svoje city, boli sme mladý, proste to nemalo tak byť stalo sa ako sa stalo.S mojim bývalým sme v kontakte bez vačších menších prestávok. Momentálne to je už na dennom poriadku proste si píšeme o všetkom vieme o sebe skoro všetko. Hľadáme "spôsoby" kde sa vieme verejne a nenápadne stretnúť. Pred týždňom som mu napísala správu, že chcem ukončiť vzťah jednoducho neviem s mužom žiť a jeho ľúbiť a ak mu na mne i trocha záleži nech to rešpektuje. Napísal že v poriadku, on to rešpektuje nechá všetko na mne, ak chcem nech sa mu ozvem....chápe že mám rodinu.Dnes znova napísal, či je to takto dobre, ako sa cítim, že si nepíšeme atd. Jednoducho je to tak isto ak pred X rokmi pocity nevyjadrí ale byť bez seba nevieme. Chcem sa spýtať či bojuje tu niekto s týmto alebo podobným problémom že nevie zabudnúť, ste v kontakte no nestretávate sa vo dvojici. Ďakujem, neodsudzujte ma prosím!
To je len nejaky vykyv, naozaj tvoje pocity nie su podla mna realne. Nieco ti v zivote chyba a myslis si, ze si to nasla. To su len uvahy, keby bolo keby. Ale realita je niekde uplne inde. Mam za sebou vela kadejakych divokych vztahov, hovorim z vlastnej skusenosti. Ale poznam to, cloveku mozes radit, vacsinou si chybami musi prejst sam, aby to az potom pochopil.
hm, len mi príde čudné že to riešiš po 15 rokoch. Zaujímalo by ma, čo si si doteraz myslela, keď si 15 rokov žila s manželom. Alebo si celých 15 rokov myslela na ex? Či si si to až teraz uvedomila, že s ex patríte k sebe?
ahoj, neodsudzujem ta, sama som zazila nieco podobne, nebudem pisat podrobnosti ale bolo to velmi tazke a trvalo to roky az kym som sama nevstupila do stavu ze sa rozhodujem. rozhodujem a ukoncujem to, co mi v podstate ublizovalo cele roky a nielen mne ale aj manzelovi, dcere, lebo som bola stale akoby dvojita, klamarka, hrajuca na dve strany a potajomky snivajuca o niecom co sa nikdy nesplni. stale sme si pisali, volali, potajomky, bralo mi to vsetko, slobodu, stastie, pokoj...jednej noci som nemohla spat a bola som pripraveny zbalit sa a utiecz od muza a ist za druhym muzom...potom vsak prislo nieco, co mi nedalo tej noci spat, a teda vkuse sa vo mne ozyval hlas...co pre teba ten muz urobil? je schopny sa pre teba obetovat? dava ti pocit istoty ako tvoj manzel? na vsetky tieto otazky a dalsie ktore prichadzali som si musela zodpovedat ze moj muz je top a tento moj vysnivany idealny druhy muz je proste sebec, ktory chce mna, ale iba na uspokojenie svojej potreby lasky, nemal v sebe obetu pre mna vo forme ze sa vzda niecoho kvoli mne...a ano, lubila som toho druheho, o to to bolo tazsie, ale tato noc mi tak otvorila oci, ze som si povedala koniec, donutila som sa odmlcat, teda oznamila som ze je konec, zmazala vsetky smsky, prestala sa kontaktovat, to bola jedina cesta, a snazila som sa akoby nasilu ho vymazat z hlavy. chcem podotnut ze moj "vztah" trval 7 rokov, a bolo tazke to ukoncit, ale podarilo sa, manzel o tom vedel a trapil sa tiez, ale som mu vdacna ze mi odpustil, a nevycital mi nic, lebo to malo vsetlijake dovody preco sa to tak stalo ako sa stalo, a aj moj manzel bohuzial mal svoje chyby, kvli ktorym som akoby chcela uniknut, ale nastastie po rokoch sa nas vztah vratil do normalu, mame 3 deti, dom, ale co je hlavne, milujem ho a na toho "byvaleho" si veru uz ani nespomeniem...ale teda bez bozej pomoci by som nedokazala s tym len tak lahko bojovat. najdolezitejsie bolo urobit rozhodnutie - koniec, zmazem, vypnem sa ziaden kontakt nic...potrapis sa ale bude to ok...drzim velmi palce...
@irci82 napíšem ti príbeh zo života. Môj švagor bol na tom rovnako, až po rokoch zistila sestra že je stále v kontakte s bývalou spolužiačkou, neskôr sa priznal že ju miluje a len ju a je to jeho osudová láska a doma už ostáva len kvôli deťom. Tak sestra hoci nerada mu povedala nech si ide za svojím šťastím. Samozrejme že za dva týždne bol nazad. Osudová láska sa totiž po rokoch dosť zmenila a navyše s ňou nikdy nežil,takže zistil veľmi rýchlo čo mal doma a vrátil sa. Ty tak isto vôbec nevies, darmo že si píšete, aky on po rokoch je, vtedy nevedel vyjadriť city a podľa toho čo píšeš tak nejako extra nevie ani teraz. Necháva všetko na teba. Odkiaľ vieš, že ti nepovie za týždeň že je to iné ako čakal. Nezabúdaj že máš deti, on s nimi bude tiež v kontakte keď odídeš od rodiny. Nie každý chlap vie prijať cudzie deti. Podľa mňa zijes zbytočne v minulosti a v snoch. Kvôli tomuto by som si rodinu určite neznicila.
@irci82 No stat sa môže každému to je fakt. Ťažko radiť. Ublizujes min 4 ľuďom. A sebe. Daj si plusy a mínusy na papier manželove a priateľove. Daj si straty a nálezy čo získaš a o čo prídeš keď sa rozvedies nerozvedies. A myslím, že bude jasno. A potom si zober svoje srdce a opýtaj sa ho čo naozaj chces ty sama. Držím palce. Nechcela by som byť na tvojom mieste. A ešte pamätaj, že je rozdiel s niekým žiť a len sa sem tam stretávať.
Ja som bola z byvalym 10 rokov. Bol alkoholik a racionalne som rada ze ten vztah skoncil. S terajsim partnerom mame syna. Je dobry otec maleho miluje, stara sa. Akurat nevie "slovne" vyjadrit ze nas ma rad. Obcas rozmyslam. Ake by to bolo s byvalym... keby sme spolu dokazali fungovat bez jeho pitia. Vzdy potom samej sebe vynadam aka som krava. Ale zbavit sa toho neako neviem. S byvalym si napiseme raz dva kratdo roka sms k vianociam ci narodkam. Najprv cerstvo po rozchode som ho odstrihla ale furt sa pripominal. Nakoniec to ostalo takto.
@kvetinka75 mozno je to neuveritelne ale ano celych 15 rokov zijem s tym pocitom!
@irci82 Ahoj. Pozri sa nato z toho pohľadu, či ľúbiš seba, alebo manžela? Lebo je rozdiel medzi láskou a sebeláskou. Láska dáva, sebeláska berie. Citom možno nerozkážeš, ale rozumu áno. Láska je princíp, nie šteklenie v bruchu! Ak ľúbiš manžela, tak sa vedome nasmeruj nato, ako ho potešiť, čo má rád, ako ho prekvapovať. A nejaké obdobie kľudne aj bez tých citov, keďže prežívaš vo svojom vnútri to, čo si písala. Pretože tak, ako sa človek nezaľúbi za jeden deň, tak isto sa za krátku chvíľu neodľúbi. Je to proces, stav mysle, srdca. Smeruj svoje myšlienky na manžela, pozoruj, čo je na ňom pekné, vedome ho chváľ zato, čo spravil dobrého. Sprav si z toho návyk.
Ak ľúbiš a chceš sa zameriavať na seba, budeš sa venovať tomu, čo je Ti príjemné, hoci vieš, že nesprávne. No bude to mať skôr či neskôr následky, ktoré si odnesú v prvom rade manžel, deti, najbližší, rodina, priatelia, a Ty sama. Niekedy sa človek musí popáliť na vlastnej koži, skúsenosti sa nedajú prenášať, niektoré veci si treba odžiť... a potom človek veľa pochopí, niekedy až po rokoch a uvidí to, čo predtým nevidel. Uvedomí si, že doma má vlastne v partnerovi vedľa seba poklad a že ani on sám ako milujúci človek nie je dokonalý.
Čo sa týka toho, ako sa dostať z Tebou opísaného kruhu von, je vyhodiť všetko, čo Ti ex pripomína, prestať s ním komunikovať, pokiaľ do toho neprestaneš dávať city a nebudeš ho vidieť bez akejkoľvek túžby iba ako kamaráta, a prestať sa s ním stretávať. Vyhýbať sa miestam, situáciám. Tak, ako si ich zámerne vyhľadávala, zámerne sa im vyhýbaj. Alebo choď na tie miesta s manželom a upriam svoju pozornosť na neho. Sústreď sa na deti, vymysli im aktivity, ktoré budete robiť spoločne, vymysli niečo, čo by si chcela zažiť a podnikaj to s manželom.
A ešte jedna rada na záver, čo môže pomôcť - modlitba, rozhovor s Bohom. Kde Ten, kto je vyšší od nás, môže Tvoju myseľ postupne nasmerovať na to pôvodné, správne - na rodinu a manžela, ktorého Ti požehnal. Pokiaľ Ty budeš naozaj chcieť.
Držím Ti palce pre správne rozhodnutia!
@saslavka73 najradsej by som to spravila ako pises, plusy a minusy su mi aj bez papiera jasne, to by bol manzel topka na papiery co sa tyka kladov a zaporov, ale ako to mam rozkazat mojim pocitom, srdcu? tu mi ide len o tom!!!
@irci82 vymenila si ex za terajšieho a teraz by si to rada zas prehodila, alebo skôr "vymýšľaš" z nudy. V manželstve asi nastal stereotyp, tak si to podvedome skrášľuješ s exom. Ale slová, že je mužom tvojho života sa mi zdajú prisilné a veľmi jasne poukazujú na to, ako si exa idealizuješ. Veď už 15 rokov ho de facto nepoznáš. To, čo ti vypisuje, sú rituálne tančeky pred párením, ten najlepší obraz jeho samého, aby ťa držal v očarení. Nie je to reálne. A darí sa mu to len kvôli tej absurdnej túžbe žien po romantike, ktorá sa z dlhodobých vzťahov časom vytráca. Ste potom také ľahké obete pre egoistov, ako tento. Uvedom si to. A uvedom si, že tu nejde o srdce, ani skutočné stabilné city, ale o prchavé lákavé niečo, čo ti príjemne šteklí ego a ženskú márnivosť...neklam samu seba o veľkej láske. Toto sú hormóny, moja. Jeho a tvoje.
@stratenanajdena pekne napisane ale to vsetko co si pisala rozum dokaze, srdce nie...aktivity? ked pri kazdych aktivitach drzim mobil v ruke a cakam kedy napise? miestam sa vyhybat? pride...zamnou...byt s manzelom a uzivat si jeden druheho? myslim na ex....nejde to!!!! teoria pekna, prax ina ☹
@irci82 nemáš ho náhodou zidealizovaného ako princa z rozprávky, ktorý 15 rokov čaká na svoju zakliatu princeznú? Ex je stále slobodný? Nemá rodinu? Ak nemá, tvoje podvedomie ti možno našepkáva, že on na teba tie roky čaká a počká až do smrti. Realita je možno taká, že s ním žiadna nevydržala...
@irci82
Pokial si.sama narozkazes,nik ti to nevyriesi...myslim,ze mnohe z nas to prezili.
Musis si sama povedat,co mas,co chces,na com ti zalezi....a EX je sebec...bol jeho cas,jeho priestor,nevyuzil ho....teraz si manzelkou,matkou...a pre neho super rozptylenie,ci mysis,ze teraz sa uz rozhodne pre teba?
Niektore veci,myslienky a ludi je nutne stopnut na zaciatku,nerozduchavaj nic,lebo moze ti zhoriet to,co mas.
@irci82 si pekná sebecka mrcha.A Ked to nechceš počuť ,tak tu nepíš.